Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 10C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919202976
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6919202976.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v spore žalobcu: S. O., nar. XX.

X. XXXX, bytom B. X4, zast. JUDr. Ladislav Csákó, so sídlom Rožňava, Hviezdoslavova 4 proti
žalovanému: M., nar. 8. 4. XXXX bytom Z. XX, zast. JUDr. Mgr. Viktor Balák, Povstania 15, 979 01
Rimavská Sobota, za účasti intervenienta na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.,
Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700 o zaplatenie 30000,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12450,- Eur do 3-och dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II.V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov z prisúdenej sumy 12450,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa svojou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 30 000,- Eur ako náhrady
nemajetkovej ujmy. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 13. 2. 2018, sp.
zn. 2T/97/2017 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinov usmrtenia a ublíženia na zdraví.
Za tieto skutky mu bol uložený úhrnný trest a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.

V predmetnej trestnej veci bol poškodeným subjektom, lebo utrpel jednak škodu na zdraví, svojom
motorovom vozidle a to všetko účasťou na dopravnej nehode dňa 11. 9. 2016 okolo 12. hodiny na ceste
11/571 smerom od Obce B. na Obec W. v katastrálnom území Z.. Okrem uvedených skutočností bol
poškodený predovšetkým preto, lebo úmrtím jeho dcéry I. O. nar. XX. XX. XXXX mu bola spôsobená
ujma. V dôsledku dopravnej nehody prišla o život jeho dcéra, čím zároveň došlo aj k neoprávnenému
zásahu do práv na ochranu jeho osobnosti. Z uvedených dôvodov sa ako jeden z poškodených
subjektov pripojil k trestnému konaniu a žiadal súd aby uložil B. M. povinnosť nahradiť mu nemajetkovú

ujmu vo výške 20000 Eur popri škode, ktorú utrpel na zdraví a vecnej škode. O tomto nároku ale súd
rozhodol tak, že ho s celým nárokom odkázal na civilný proces. Krajský súd ako odvolací súd, ktorý
rozhodoval v uvedenej trestnej veci prejednal aj jeho odvolanie, ktoré podal voči vyššie uvedenému
výroku trestného súdu avšak jeho odvolanie bolo zamietnuté. Teda sa domáha ako poškodená osoba
na súde s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy pričom pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z
jeho protiprávneho konania, za ktorý bol právoplatne odsúdený. V ďalšom teoreticky rozviedol hmotno
- právny základ svojej žaloby a tvrdil, že konaním žalovaného, ktorý spôsobil dopravnú nehodu došlo

k neoprávnenému zásahu do jeho práva ako rodiča nebohej dcéry na ochranu osobnosti a to konkrétne
zásahu do práva na súkromie. Tragická smrť jeho dcéry zásadným spôsobom zasiahla do jeho života,
nenávratne popretrhávala jeho doterajšie silné citové väzby, natrvalo stratil možnosť realizovať a ďalej
rozvíjať rodinný život a je tým aj ochudobnený, utrpel citovú ujmu, spočívajúcu v nepríjemných pocitochúzkosti,smútku,zúfalstva,šokuzosmrtisvojhodieťaťa. Vdanomprípadeideonenapraviteľnýnásledok
v dôsledku protiprávneho konania osoby, ktorá zavinila dopravnú nehodu. Mal za to, že smrť dieťaťa
je pre rodiča takmer vždy mimoriadnym zásahom do jeho osobnostných práv, dostal sa do takého

psychického stavu, s ktorým sa doposiaľ nevyrovnal a nikdy sa s tým nebude vedieť vyrovnať.

2.Vo veci sa žalovaný vyjadril tak, že navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. V prvom
rade namietal, že splnomocnil advokáta na podanie dovolania voči vyššie uvedenému rozhodnutiu
okresného súdu a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinov

usmrtenia a ublíženia na zdraví, pretože mal za to, že sa tieto súdy nedostatočne venovali otázke
jeho zavinenia resp. zodpovednosti samotného žalobcu na následkoch tejto nehody. V tejto súvislosti
poukázal na závery znaleckého posudku resp. doplnku č. 1 vypracovaného znalcom R.. T. L., ktorý
sa vyjadroval, či detské sedačky vyhovovali technickým normám a či boli tieto sedačky v motorovom
vozidle v čase dopravnej nehody správne pripútané, kde sa znalec mal vyjadriť, že tieto sedačky
neboli upevnené v súlade s návodom na obsluhu a montáž a preto takto zabezpečené deti boli

vystavené rôznym zotrvačným silám. Ak by sedela I.W. v autosedačke obrátenej dozadu zotrvačná sila
by pôsobila na celú chrbtovú plochu menovanej a rozložila by sa na uvedenej ploche. Dá sa prehlásiť
s vysokou pravdepodobnosťou, že poranenie spôsobené bezpečnostnými pásmi a poranenia krčnej
chrbtice by nemohli vzniknúť. Taktiež poukázal na vyjadrenie X.. B. Y., ktorý sa vyjadril ohľadom toho,
že ak by bola detská sedačka uložená opačne, nie teda zadnou časťou v smere jazdy, osoba by

bola správne pripútaná a hlava dieťaťa by výraznejšie neprevyšovala jej horný okraj, tak za daných
okolností by nedošlo ani k závažnejšiemu poraneniu krku či vnútorných orgánov a v danom prípade
by teda mohlo dôjsť k vzniku ľahších zranení, ktoré by nemuseli viesť k úmrtiu menovanej. Taktiež
poukázal na vyjadrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorého vyplýva, že pokiaľ sa poškodený
domáha náhrady škody a to nemajetkovej ujmy, v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na určitú mieru

zavinenia aj z jeho strany / prekročenie, aj keď nie výrazné povolenej rýchlosti/, z ktorého dôvodu
by bolo potrebné vo veci vykonať ďalšie dokazovanie a zohľadňujúc mieru zavinenia potom rozhodnúť
o uplatnenom nároku. Naviac krajský súd dôrazne pripomína, že bez povšimnutia nemožno ponechať
ani znalecké závery R.. L. ohľadom chybného upevnenia autosedačiek v motorovom vozidle zn. BMW
a súvisiacich následkov dopravnej nehody. Žalovaný taktiež poukázal, že vozidlo žalobcu išlo v čase

nehody v intervale 94,38 až 104,05 km za hodinu. Poukázal na znalecký posudok X. R. O.. V ďalšom
sa vyjadril v teoretickej rovine k otázke výšky náhrady škody, mal za to, že intenzita zásahu do práva
žalobcu na ochranu osobnosti nedosahuje mieru, ktorá by u žalobcu odôvodňovala taký vysoký nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože žalobca netvoril spoločnú domácnosť so svojou maloletou
dcérou. Rovnako vzniesol námietku premlčania.

3.K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril tak, že s ním v plnom rozsahu nesúhlasil, mal za to, že
nie sú dané dovolacie dôvody voči rozhodnutiam trestných súdov v predmetnej trestnej veci, čo sa týka
upevnenia autosedačky zdôraznil, že jeho dcéra nezomrela z dôvodov spočívajúcich v autosedačke, ale
pretože žalovaný spôsobil dopravnú nehodu nedaním mu prednosti v jazde. V ďalšom sa teoreticky
vyjadroval k rozsahu viazanosti súdu rozhodnutím iného súdu resp. odôvodnením rozhodnutia iného

súdu. Vyjadroval sa k otázke či je náhrada nemajetkovej ujmy krytá povinným zmluvným poistením.
Rozhodne nesúhlasil s tým, žeby nebol zdôvodnil výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy, pretože tú riadne
zdôvodnil. Námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný považoval za nekonkrétnu a účelovú.
4.K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že mu je úprimne ľúto, že pri dopravnej
nehode došlo k tak závažným následkom, úprimnú ľútosť prejavil počas trestného konania, za účelom

ustáleniamieryspoluzavineniažalobcuna následkochdopravnejnehodynavrholvykonať dokazovanie
oboznámením sa s obsahom trestného spisu a výsluchom svedka. Uplatnený nárok vo výške 30000
Eur, ktorý si uplatňuje ako náhradu nemajetkovej ujmy v tomto konaní, s poukazom na to, že v trestnom
konaní si uplatňuje vo výške 20000 Eur, považoval za účelový a bez racionálneho zdôvodnenia.
5.Listom zo dňa 29. 7. 2019, ktorý bol súdu doručený, do konania ako intervenient na strane žalovaného

vstúpil Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.. Intervenient uviedol, že žalovaný uzatvoril s predmetnou
spoločnosťou poistnú zmluvu, predmetom ktorej je povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla CHEVROLET Aveo a v prípade naplnenia predpokladov
uvedených v poistnej zmluve je predmetná poistná spoločnosť ako poisťovateľ povinný poskytnúť
poistné plnenie. Uviedla, že má daný právny záujem na výsledku konania. Intervenient sa v konaní

vyjadril, tak, že uplatnený nárok v celom rozsahu sa považoval za nedôvodný a neprimeraný a
žiadal návrh zamietnuť. V celom rozsahu sa pripojil k písomným vyjadreniam a vzneseným námietkam
žalovaného. Taktiež poukázal na závery výsledkov znaleckého dokazovania, teda že žalobca išielneprimeranou rýchlosťou a deti neboli správne pripútané a taktiež mal za to, že výška uplatňovanej
náhrady nemajetkovej ujmy nebola riadne v konaní doposiaľ preukázaná.
6.Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedka S. M.,

oboznámením sa so žalobou, vyjadrením žalovaného, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného,
vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu, oznámením o vstupe intervenienta do konania,
vyjadrením intervenienta k žalobe, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu intervenienta, vyjadrením
intervenienta k vyjadreniu žalobcu, obsahom pripojených spisov Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 2P/232/2014 z neho predovšetkým rozsudkom a správou o povesti z tohto spisu č. l. 20, sp.

zn. 2P/35/2015 z neho predovšetkým rozsudok zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 2P/281/2016, sp. zn.
2T/97/2017 z neho predovšetkým rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 13. 2. 2018
a uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/92/2018 zo dňa 22. 8. 2018, znaleckými
posudkami R.. T. L. ako aj znaleckým posudkom W.. Y., doplnkom znaleckého posudku R.. T. L., a
výsluchom znalca W.. Y., potvrdením o výške dôchodku, ktoré poberá žalovaný.
7.Žalobca a jeho právny zástupca na pojednávaní zotrvali na podanej žalobe. Žalobca sa vyjadril, akým

spôsobom mu dopravná nehoda a smrť jeho dcéry zasiahla do jeho života, pričom po nehode ostal vo
vážnom zdravotnom stave jeho syn W., ktorý potrebuje doživotnú opateru a starostlivosť. Žalobca nemá
chuť žiť, ale musí sa starať a svoju rodinu. Žalobca popísal, že deti dal do stoličky a zapol ich pásom
a to tým, čo je v aute. Na otázku kedy spozoroval pred zrážkou vozidlo žalobca uviedol, že nepočítal
s tým, že pred ním žalovaný 50 metrov otočí vozidlo a zabočí. Taktiež podrobne vysvetlil prečo odišiel

z dopravnej nehody. Jeho právny zástupca na podanej žalobe v plnom rozsahu trval v zmysle jeho
písomného vyhotovenia. Mal zato, že medzi otcom a dieťaťom bola úzka citová väzba a aj v kritickom
čase žalobca premával vo svojom aute svoju dcéru za účelom realizácie styku s ňou. Poukázal na
záznam z dopravnej nehody, kde príčinou nehody bolo nesprávne odbočovanie zo strany žalovaného
a nedanie prednosti v jazde proti idúcim vozidlám. Mal za to, že iné spolu zavinenie konštatované a

preukázané nebolo, čo sa odzrkadlilo do odsudzujúceho rozsudku žalovaného. Mal za to, že výška
uplatnenéhonároku jeprimeranáapretozvýšiluplatnenúnáhraduoprotitrestnémukonaniu,lebovčase
začatia trestného konania žalobca nemohol tušiť, čím prejde a aký následok na ňom trauma zanechá.
Mal za to, že chýba kalzálny nexus na konštatovanie spoluzavinenia žalobcu.
8.Žalovaný a jeho právny zástupca zotrvali na pojednávaní na svojich prednesoch a navrhli žalobu

zamietnuť.Žalovaný uviedol,žemujetoľúto,miestokdesastalanehodaprešiel1000krátabolskúsený
vodič a nevedel odhadnúť rýchlosť protiidúceho vozidla žalobcu. Na otázky uviedol, že po nehode ho
vytrhlo z pásov a spadol na vnuka a potom si už len pamätá ako ho kriesil pán B.. Oproti idúce vozidlo
žalobcu registroval na viac ako 100 metrov a mal za to, že odbočiť mohol, odbočoval tam už tisíc krát
a nevedel akou rýchlosťou ide žalobca. Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť a mal

za to, že podiel spoluviny na následku nehody má sám žalobca. Poukázal na určité nezhody medzi
výpoveďou žalobcu v trestnom a tomto konaní. Opätovne poukázal na výsledky znaleckých posudkov
a na to, že deti neboli upevnené správnym spôsobom. Mal za to, že sa žalobca nedostatočne venoval
vedeniu vozidla.
9.Intervenient na strane žalovaného zotrval na svojich písomných vyjadreniach a mal za to, že žalobca

nepreukázal existenciu bezprostrednej priamej príčinnej súvislosti, mal za to, že príčinou smrti maloletej
nebolo nedanie prednosti v jazde ale nesprávne umiestnenie maloletej v motorovom vozidle, čo bolo
potvrdené závermi znalcov. Mal za to, že žalobca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neodôvodnil
dostatočne.
10.Vo veci vypočutý svedok S. M. opísal udalosti, ktoré sa stali počas dopravnej nehody, pri ktorej

zomrela maloletá dcéra žalobcu. Svedka niesol po futbalovom zápase domov jeho starý otec, žalovaný,
ktorý chcel odbočiť doľava do Obce Z. a začal pribrzďovať. Z diaľky oproti išlo auto a bolo ako sú
majetky, to auto bolo ďaleko aby stihli odbočiť, ale zrazu bolo auto pred nimi a nastala zrážka. Starý
otec podľa neho jazdil podľa predpisov. Opísal ďalej čo sa stalo po dopravnej nehode, opísal aj aké bolo
v ten deň počasie a viditeľnosť a že na ceste neboli iné autá. Taktiež sa vyjadril k tomu, že po nehode

najprv videl žalobcu a potom už nie.
11.Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/97/2017 zo dňa 13.02.20018 bol žalovaný
uznaný, že je vinný, že dňa 11.09.2016 o 12.00 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Chevrolet Aveo,
ev.č. RS-681BG po ceste II/571 v smere od obce Pavlovce na Obec Martinová, kde v km 49.1 pri
odbočovaní vľavo na miestnu komunikáciu vedúcu do Obce Bottovo nedal prednosť oproti idúcemu

osobnému motorovému vozidlu zn. BMW 520i, ev.č. RS- 588BZ, prichádzajúceho v smere od obce
W., ktoré viedol S. O., nar. XX.XX.XXXX a osádku vozidla tvorili I. O., nar. XX.XX.XXXX, W. O., nar.
XX.XX.XXXX, K. O., nar. XX.XX.XXXX a K. O., nar. XX.XX.XXXX, kde v jazdnom pruhu osobného
motorového vozidla zn. BMW došlo k čelnej zrážke oboch vozidiel, pri nehode spolujazdec obvinenéhoS. M., nar. XX.XX.XXXX, utrpel zranenia pomliaždenie ľavej časti hrudníka, ľavej kľúčnej kosti oboch
predkolení, otras mozgu s dobou liečenia a PN do 7 dní, vodič BMW S. O., nar. XX.XX.XXXX, utrpel
zranenia odreniny a tržnú ranu v oblasti ľavého kolena a zlomeninu strednej časti ihlice pravého

predkolenia s dobou liečenia a PN 21 dní, I. O., nar. XX.XX.XXXX, utrpela zranenia šok po úraze,
mnohopočetné poranenia vnútrobrušných orgánov, chrbtice a krčnej miechy, ktorým zraneniam na
mieste podľahla, K. O., nar. XX.XX.XXXX, utrpela zranenia zlomeninu vnútorného a vonkajšieho členka
s dobou liečenia a PN 49 dní, K. O., nar. XX.XX.XXXX, utrpela zranenia tržno-zmliaždenú ranu nosa
a vykĺbenie ľavého bedrového kĺbu s dobou liečenia a PN 5 mesiacov, W. O., nar. XX.XX.XXXX, utrpel

poranenia hlavy, vnútrolebečné krvácanie, zlomeninu spodnej časti pravej očnice, poranenie ľavého
vratného nervu s čiastočným ochrnutím a poruchou hlasu s dobou liečenia a PN 6 mesiacov, obžalovaný
svojím konaním porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení zmien
a doplnkov, na vozidle BMW 520i bola spôsobená škoda vo výške 2 503 €, teda inému z nedbanlivosti
spôsobil smrť, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu
podľa zákona, inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čin spáchal závažnejším spôsobom

konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, tým spáchal prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. h) Trestného zákona,
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138
písm. h) Trestného zákona. Za to sa odsudzuje podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm.
j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1

Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch ) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1
Trestného zákona samosudca obžalovanému určil skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. Podľa § 61 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona samosudca obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
v trvaní 4 (štyroch) rokov. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku samosudca poškodených, okrem

iného žalobcu s celými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces. Krajský súd v Banskej
Bystrici, ktorý rozhodoval o odvolaní proti vyššie uvedenému rozhodnutiu rozhodol tak, že odvolanie
poškodeného a obžalovaného zamietol. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na záver predmetného
rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že „Pokiaľ sa poškodený domáha náhrady škody, a to nemajetkovej
ujmy, v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na určitú mieru zavinenia aj z jeho strany (prekročenie,

aj keď nie výrazné povolenej rýchlosti), z ktorého dôvodu by bolo potrebné vo veci vykonať ďalšie
dokazovanie a zohľadňujúc mieru zavinenia potom rozhodnúť o uplatnenom nároku. Naviac krajský
súd dôrazne pripomína, že bez povšimnutia nemožno ponechať ani znalecké závery R.. L. (č.l. 308)
ohľadom chybného upevnenia autosedačiek v motorovom vozidle značky BMW a súvisiacich následkov
dopravnej nehody.“

12.Teda súd nemohol nechať bez povšimnutia vyjadrenia znalca v trestnom konaní R.. T. L., ktorý v
doplnku jeho znaleckého posudku uviedol, že autosedačka, v ktorej sedela neb. I. O., nar. XX. XX.
XXXX je vyrobená Holandskou firmou Maxi Miliian b.v. pod značkou Maxi - Cosi. Patrí do skupiny 0+ teda
pre deti do 13 kg telesnej hmotnosti. Autosedačka je schválená podľa § 3 ods. 3) citovaného nariadenia
vlády. Značka a číslo typového schválenia sú vyznačené na výrobnom štítku autosedačky. Pri kontrole

autosedačky sa zistilo, že pracky na upevňovacích popruhoch sú poškodené - zlomené. Za uvedeného
stavu ani nebolo možné bezpečné zapnutie popruhov podľa konštrukčného vyhotovenia autosedačky.
Uvedené autosedačky v čase dopravnej nehody neboli upevnené v súlade s návodom na obsluhu a
montáž, pretože boli umiestnené tak, že deti boli posadené do sedačiek, ktoré boli len položené na
zadné sedadlá vozidla. V tejto polohe boli potom bezpečnostnými pásmi vozidla vedenými cez ich telá

zabezpečené tak, že bezpečnostné pásy boli zapnuté v klasickej polohe. Takto zabezpečené deti boli
vystavené okrem zotrvačných síl vlastných tiel aj zotrvačným silám od detských sedačiek, ktoré pôsobili
pri brzdení a náhlom spomalení (náraze na protiidúce vozidlo) na chrbtovú časť detí a tým zvýšili záťaž
pripadajúcu na kontaktné plochy medzi bezpečnostnými pásmi a telom dieťaťa. Z hľadiska technického
znalca je možné konštatovať, že ak by boli deti umiestnené na zadnom sedadle vozidla predpísaným

spôsobom a v technicky spôsobilom zadržiavacom zariadení (detskej sedačke), následky nárazu by
nemuseli byť také vážne, ako sa to stalo pri dopravnej nehode. Nie je však možné z hľadiska technického
znalca posúdiť, či by došlo aj v takom prípade k zraneniam, ktoré by mohli spôsobiť smrť neb. I. O. alebo
nie. Ak by sedela v autosedačke obrátenej dozadu, zotrvačná sila by pôsobila na celú chrbtovú plochu
menovanej, rozložila by sa na uvedenej ploche a dá sa prehlásiť s vysokou pravdepodobnosťou, že

poranenia spôsobené bezpečnostnými pásmi a poranenia krčnej chrbtice by nemohli vzniknúť. Okrem
toho súd nemohol nechať bez povšimnutia vyjadrenia znalca W.. B. Y. zo dňa 09. 06. 2017, ktorý v
trestnom konaní na položené otázky uviedol, že v prípade maloletej I. O. sa jedná o kožné odreniny
na bruchu pod hrudným košom a tiež rozsiahle priečne prebiehajúce trhliny pečene, brány sleziny amäkkýchtkanívzapobrušnicovéhopriestoruobojstranne.Uvedenéporaneniavzhľadomnaichcharakter
a lokalizáciu hodnotiť jednoznačne ako poranenia vznikajúce pri stlačení hrudníka a brucha pri prudkom
pohybe tela smerom dopredu a to bezpečnostným pásom, ktorý sa nachádzal v oblasti brucha, čiže

menovaná bola fixovaná v oblasti brucha priečne. U menovanej neboli zistené také nálezy, ktoré by
nasvedčovali na fixáciu tela v oblasti hrudníka, resp. pliec. V danom prípade teda je možné konštatovať,
že ak aj určitá fixácia pásom, resp. pásmi v oblasti hrudníka bola prítomná, musela by byť výrazne
voľná, teda nefunkčná. V danom prípade došlo v dôsledku nárazu k prudkému pohybu tela menovanej
dopredu. Aj v prípade, že by mala bezpečnostnými prvkami fixovanú hornú časť tela, došlo by k pohybu

hlavy v oblasti krku smerom dopredu, čím by takisto mohlo dôjsť k vyššie uvedenému poraneniu krku
menovanej. V prípade, ak by bola sedačka uložená opačne, teda zadnou časťou v smere jazdy, osoba
by bola správne pripútaná a hlava dieťaťa by výraznejšie neprevyšovala jej horný okraj (podľa doplnku
ZP č. 1/2017 z odboru doprava cestná mala použitá sedačka zodpovedať podľa svojej normy podľa
hmotnosti menovanej), tak by za daných okolností nedošlo ani k závažnejšiemu poraneniu krku a ani
vnútorných orgánov. V danom prípade by teda mohlo dôjsť k vzniku ľahších zranení, ktoré by nemuseli

viesť k úmrtiu menovanej maloletej.
13.Z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/232/2014 a sp. zn. 2P/35/2015 súd
zistil, že maloletá I.É. O. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a bol určený styk otca - žalobcu
s maloletou, ktorý styk bol neskorším rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota rozšírený (rodičia
sa na tom dohodli). Obsahom pripojeného spisu je aj vyjadrenie obce B., z ktorého vyplýva, že otec žil

zo svojou družkou a deťmi v spoločnej domácnosti do konca decembra 2013 a z ich vzťahu pochádza
aj maloletá I.. Otec sa o deti riadne staral a vytváral im podmienky lepšieho bývania a trávil s nimi voľný
čas. Otec mal vytvorené všetky podmienky na riadnu starostlivosť o deti.
14.Podľa§193Civilnéhosporovéhoporiadkusúdjeviazanýrozhodnutímústavnéhosúduotom,čiurčitý
právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou

zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd
viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

15.Podľa § 11 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.
16.Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
17.Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
18.Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím

na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
19.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
20.Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.
21.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
23.Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
24.Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

25.Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.
26.Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.27.Podľa § 4 ods. 1 až 5 NV SR č. 554/2006 Z.z. o povinnom používaní bezpečnostných pásov
a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórií Prepravovaná osoba je povinná
pri sedení vo vozidle používať bezpečnostný systém, ktorý je k dispozícii. Dieťa s telesnou výškou

menšou ako 150 cm pri preprave vo vozidle vybavenom bezpečnostným systémom musí byť upínané
zabudovaným alebo nezabudovaným detským zadržiavacím zariadením podľa § 3 ods. 2, ktoré je
vhodné pre telesnú konštitúciu dieťaťa, v súlade s a) hmotnostnými skupinami uvedenými v § 3
ods. 1 pre detské zadržiavacie zariadenia schválené podľa odseku 4 písm. a) alebo b), b) výškou a
maximálnou hmotnosťou dieťaťa, pre ktoré je detské zadržiavacie zariadenie určené podľa pokynov

výrobcu, v prípade detských zadržiavacích zariadení schválených podľa odseku 4 písm. c). Na sedadle
vozidla, ktoré nie je vybavené bezpečnostným systémom, sa nesmú prepravovať a) deti do veku
troch rokov, b) na prednom sedadle deti vo veku troch rokov a viac s telesnou výškou menšou ako
150 cm. Detské zadržiavacie zariadenie nesmie byť obrátené dozadu na sedadle, ktoré je chránené
čelným airbagom, ak nebol airbag vyradený z činnosti alebo nebol automaticky deaktivovaný. Obrátenie
dozadu je otočenie v opačnom smere, ako je smer jazdy. Detské zadržiavacie zariadenie musí byť

schválené podľa a) predpisu EHK č. 44 série zmien 03 a vyššej alebo b) osobitného predpisu alebo
c) predpisu EHK OSN č. 129.4) Detské zadržiavacie zariadenie sa musí namontovať v súlade s
montážnymi informáciami uvedenými v príručke, letáku alebo elektronickej publikácii, ktoré je výrobca
tohto zariadenia povinný vypracovať a v ktorých sa uvádza, akým spôsobom a v ktorých typoch vozidiel
možno detské zadržiavacie zariadenie bezpečne používať.

28.Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného
života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna
ujma. Funkciou práva na súkromie je totiž zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenosť súkromnej
sféry, v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava zároveň rodinný život priraďuje k
súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho

ochranu sú súčasťou súkromia. Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby a jej rodinných vzťahoch
voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či materiálne.
Zásahy do týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života -
do rodinného súkromia. V prípade, že medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života
jednotlivca dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou

vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na
ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé
do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do
osobnostifyzickejosobyobjektívnespôsobilýmvyvolaťnemajetkovúujmu,spočívajúcuvporušeníalebo
ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Treba tiež uviesť, že právnym

prostriedkom ochrany proti takému zásahu je práve návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa
ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať o podobu náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. S poukazom na vyššie uvedené je možne konštatovať, že ustanovenia
§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytujú právny základ nároku na náhradu nemajetkovej -
imateriálnej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby. Rešpektovanie súkromného

života musí zahŕňať do určite miery aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými
bytosťami. Súčasťou súkromného života je život rodiny, zahrňujúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými,
hlavne vzťahy sociálne a morálne. Súčasná prax tuzemských súdov pripustila žaloby na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré si uplatňujú postihnuté boli osoby, ktorých právo na súkromný a
rodinný život bolo dotknuté úmrtím blízkej osoby. Je nepochybné, že úmrtie blízkej osoby predstavuje

závažný zásah do práva na súkromie dotknutej fyzickej osoby, ako jedného z čiastkových osobnostných
práv fyzickej osoby. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa domáha žalobca v danej veci,
môže súd podľa § 13 ods. 2 OZ priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca,
najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti.
Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje

jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá bude splnená vtedy, keď
sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Podmienkou priznania náhrada nemajetkovej ujmy
v peniazoch / t. j. materiálnej satisfakcie/ je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného
prípade - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba
vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a

dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne
hľadisko teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase / tej istej situácii/ vnímala aj každá
iná fyzická osoba.29.Jenepopierateľné,žeužalobcudeštrukcioujehovzťahovkmaloletejI.,spôsobenousmrťoumaloletej
I. došlo k neoprávnenému a nezvratnému zásahu do práva žalobcu na ochranu jeho súkromia ako
čiastkového práva na ochranu osobnosti. Ako to bude ďalej uvedené, k zásahu došlo na základe konania

žalovaného ako jeho pôvodcu, ktorý zásah bol protiprávny a ako taký bol objektívne spôsobilý do
práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a taktiež existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom
do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení
alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Podaná žaloba je právnym
prostriedkom ochrany žalobcu na ochranu proti spôsobenému zásahu.

30.Na tomto mieste súd konštatuje, že na to, aby žalobca mohol byť úspešný pri uplatňovaní nároku
na ochranu osobnosti podľa § 13 OZ v prípade, keď žalovaný neoprávnene (protiprávne) zasiahol do
jeho osobnostných práv zavinením dopravnej nehody, pri ktorej zahynul jeho blízky príbuzný, nie je
zásadnenutné,abykonaniesamejdotknutejosobymuselobyťpoprávnejstránkebezzávadné.Vsúlade
s citovaným ustanovením § 13 ods. 1 OZ na to, aby oprávnená osoba (v preskúmavanom prípade
žalobca)malaprávodomáhaťsaochranyosobnosti,savyžadujeazároveňstačí,abyišlooneoprávnený

(protiprávny)zásahdoprávnaochranuosobnosti.Vprípadeexistencietakéhotoneoprávnenéhozásahu
ide potom o objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie. Správanie samej dotknutej osoby pri
neoprávnenom zásahu sa stáva právne významným až pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ), ktorú výšku určuje súd podľa závažnosti ujmy a podľa okolností, za ktorých
k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ). Týmito okolnosťami sú nielen okolnosti na strane samotného

škodcu (v preskúmavanom prípade žalovaného), ale súčasne sú to aj okolnosti na strane dotknutej
osoby (v preskúmavanom prípade žalobcu), na ktoré okolnosti súd prihliada pri určení výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch.
31.K neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu jeho súkromia došlo na v tomto spore na
základe protiprávneho konania žalovaného. Pasívna legitimácia žalovaného v tomto konaní vyplýva z

viacerých skutočností. Žalovaný sa dopustil protiprávneho konania (ako vodič motorového vozidla) a
to porušením pravidiel cestnej premávky, spáchajúc trestný čin (vina bola konštatovaná právoplatným
rozsudkom, ktorým bol súd prvého stupňa viazaný), za ktoré konanie bol vyššie uvedeným rozsudkom aj
právoplatne odsúdený a taktiež jeho zodpovednosť je daná tým, že bol prevádzkovateľom motorového
vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená nemajetková ujma (predmetné tvrdenie žalobcu v konaní

nebolo zo strany žalovaného rozporované, preto ho súd považoval za nesporné). Na tomto mieste
súd konštatuje, že výrokom rozsudku trestného súdu o tom, že bol spáchaný žalovaným trestný čin
a kto ho spáchal, je (civilný) súd v zmysle resp. § 193 CSP viazaný. Musí z neho vychádzať ako z
celku a pri tom brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť, ktorá rieši naplnenie znakov skutkovej
podstaty trestného činu konkrétneho konania páchateľa. Súd tak konštatuje, že je viazaný tým, že bol

žalovaný rozsudkom uznaný, že je vinný, že dňa 11.09.2016 o 12.00 h viedol osobné motorové vozidlo
zn. Chevrolet Aveo, ev.č. RS-681BG po ceste II/571 v smere od obce Pavlovce na obec Martinová,
kde v km 49.1 pri odbočovaní vľavo na miestnu komunikáciu vedúcu do obce Bottovo nedal prednosť
oproti idúcemu osobnému motorovému vozidlu zn. BMW 520i, ev.č. RS- 588BZ, prichádzajúceho v
smere od obce W., ktoré viedol S. O., nar. XX.XX.XXXX a osádku vozidla tvorili Noémi Váradiová,

nar. 20.12.2013, W. O., nar. XX.XX.XXXX, K. O., nar. XX.XX.XXXX a K. O., nar. XX.XX.XXXX, kde
v jazdnom pruhu osobného motorového vozidla zn. BMW došlo k čelnej zrážke oboch vozidiel, pri
nehode spolujazdec obvineného S. M., nar. XX.XX.XXXX, utrpel zranenia pomliaždenie ľavej časti
hrudníka, ľavej kľúčnej kosti oboch predkolení, otras mozgu s dobou liečenia a PN do 7 dní, vodič BMW
S. O., nar. XX.XX.XXXX, utrpel zranenia odreniny a tržnú ranu v oblasti ľavého kolena a zlomeninu

strednej časti ihlice pravého predkolenia s dobou liečenia a PN 21 dní, I. O., nar. XX.XX.XXXX, utrpela
zranenia šok po úraze, mnohopočetné poranenia vnútrobrušných orgánov, chrbtice a krčnej miechy,
ktorým zraneniam na mieste podľahla, K. O., nar. XX.XX.XXXX, utrpela zranenia zlomeninu vnútorného
a vonkajšieho členka s dobou liečenia a PN 49 dní, K. O., nar. XX.XX.XXXX, utrpela zranenia tržno-
zmliaždenú ranu nosa a vykĺbenie ľavého bedrového kĺbu s dobou liečenia a PN 5 mesiacov, W. O., nar.

XX.XX.XXXX, utrpel poranenia hlavy, vnútrolebečné krvácanie, zlomeninu spodnej časti pravej očnice,
poranenie ľavého vratného nervu s čiastočným ochrnutím a poruchou hlasu s dobou liečenia a PN 6
mesiacov, obžalovaný svojím konaním porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v znení zmien a doplnkov, na vozidle BMW 520i bola spôsobená škoda vo výške 2 503 €,
teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením

dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
tým spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138
písm. h) Trestného zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestnéhozákona s použitím § 138 písm. h) Trestného zákona. Za to sa odsudzuje podľa § 149 ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona,
§ 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch ) rokov.

32.Zo spisu teda vyplýva, že žalovaný bol právoplatným trestným rozsudkom uznaný vinným z trestného
činu, keď spôsobil dopravnú nehodu, následkom ktorej zahynula maloletá dcéra žalobcu, ktorým
výrokom rozhodnutia bol súd v tomto konaní viazaný. Tým bola preukázaná zodpovednosť žalovaného
za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcu, a to do práva na jeho súkromný a
rodinný život, ktorý bol smrťou jeho blízkeho príbuzného natrvalo narušený. Uvedenú zodpovednosť

súd posúdil ako objektívnu zodpovednosť, ktorá zodpovednosť je zodpovednosťou bez ohľadu na
zavinenie. Spoluzavinenie samotnej dotknutej osoby, teda žalobcu, ktoré malo spočívať v nesprávnom
upevnení autosedačky, v ktorej maloletá dcéra žalobcu sedela, má význam až pri určovaní výšky
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 3 OZ, na ktorú okolnosť treba prihliadnuť popri
prihliadnutí na závažnosť ujmy, ktorá žalobcovi nepochybne vznikla. Súd tak v preskúmavanom prípade
pri úvahe o konečnej výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ prihliadol

k okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo. Nielen k podielu žalobcu, ale i k podielu priamo
dotknutej osoby na priebehu dopravnej nehody a jej následku.
33.Ohľadom viazanosti civilného súdu trestným rozsudkom si dovoľuje súd ešte uviesť, že aj keď je
výrokom rozsudku trestného súdu (civilný) súd v zmysle resp. § 193 CSP viazaný a musí z neho
vychádzať ako z celku a pri tom brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť, ktorá rieši naplnenie znakov

skutkovej podstaty trestného činu konkrétneho konania páchateľa, to sa však týka výlučne konania
obvineného. Pokiaľ skutkové okolnosti prípadu nasvedčujú, že na vzniku škody či ujmy sa okrem neho
mohla podieľať svojim konaním aj ďalšia osoba (napríklad poškodený), civilný súd nie je pri skúmaní
spoluzavinenia tejto osoby (jej podielu na vzniku škody či ujmy) viazaný výrokom o vine obvineného.
Výrok o vine v trestnom rozsudku spravidla konštatuje iba zavinenie páchateľa, nikdy však nie

spoluzavinenie poškodeného alebo tretej neznámej osoby. Táto skutočnosť je spravidla konštatovaná
iba v odôvodnení odsudzujúceho rozsudku a môže sa premietnuť do rozhodnutia trestného súdu o výške
trestu.
34.Súd preto nemohol v žiadnom prípade opomenúť to, čo vyšlo najavo v konaní, teda nemohol
opomenúť doplnok znaleckého posudku R.. L. a vyjadrenie znalca W.. Y. pri jeho výsluchu, ktoré

skutočnosti jasne a jednoznačne vyplývajú z trestného spisu a strany sporu o týchto skutočnostiach
mali vedomosť a boli s nimi oboznámení. Teda z vyššie citovaného doplnku znaleckého posudku R..
L. vyplýva zásadná skutočnosť, že autosedačka v ktorej sedela neb. I. O. bola síce schválená, ale
pri kontrole autosedačky sa zistilo, že pracky na upevňovacích popruhoch sú poškodené - zlomené.
Za uvedeného stavu ani nebolo možné bezpečné zapnutie popruhov podľa konštrukčného vyhotovenia

autosedačky. Uvedené autosedačky v čase dopravnej nehody neboli upevnené v súlade s návodom
na obsluhu a montáž, pretože boli umiestnené tak, že deti boli posadené do sedačiek, ktoré boli len
položené na zadné sedadlá vozidla. V tejto polohe boli potom bezpečnostnými pásmi vozidla vedenými
cez ich telá zabezpečené tak, že bezpečnostné pásy boli zapnuté v klasickej polohe. Takto zabezpečené
deti boli vystavené okrem zotrvačných síl vlastných tiel aj zotrvačným silám od detských sedačiek,

ktoré pôsobili pri brzdení a náhlom spomalení (náraze na protiidúce vozidlo) na chrbtovú časť detí a
tým zvýšili záťaž pripadajúcu na kontaktné plochy medzi bezpečnostnými pásmi a telom dieťaťa. Z
hľadiska technického znalca je možné konštatovať, že ak by boli deti umiestnené na zadnom sedadle
vozidla predpísaným spôsobom a v technicky spôsobilom zadržiavacom zariadení (detskej sedačke),
následky nárazu by nemuseli byť také vážne, ako sa to stalo pri dopravnej nehode. Nie je však možné z

hľadiska technického znalca posúdiť, či by došlo aj v takom prípade k zraneniam, ktoré by mohli spôsobiť
smrť neb. I. O. alebo nie. Ak by sedela v autosedačke obrátenej dozadu, zotrvačná sila by pôsobila
na celú chrbtovú plochu menovanej, rozložila by sa na uvedenej ploche a dá sa prehlásiť s vysokou
pravdepodobnosťou, že poranenia spôsobené bezpečnostnými pásmi a poranenia krčnej chrbtice by
nemohli vzniknúť. Z výpovede znalca W.. B. Y. okrem iného vyplýva, že v prípade maloletej I. O. sa jedná

o kožné odreniny na bruchu pod hrudným košom a tiež rozsiahle priečne prebiehajúce trhliny pečene,
brány sleziny a mäkkých tkanív zapobrušnicového priestoru obojstranne. Uvedené poranenia vzhľadom
na ich charakter a lokalizáciu hodnotiť jednoznačne ako poranenia vznikajúce pri stlačení hrudníka a
brucha pri prudkom pohybe tela smerom dopredu a to bezpečnostným pásom, ktorý sa nachádzal v
oblasti brucha, čiže menovaná bola fixovaná v oblasti brucha priečne. U menovanej neboli zistené také

nálezy, ktoré by nasvedčovali na fixáciu tela v oblasti hrudníka, resp. pliec. V danom prípade teda je
možné konštatovať, že ak aj určitá fixácia pásom, resp. pásmi v oblasti hrudníka bola prítomná, musela
by byť výrazne voľná, teda nefunkčná. V danom prípade došlo v dôsledku nárazu k prudkému pohybu
tela menovanej dopredu. Aj v prípade, že by mala bezpečnostnými prvkami fixovanú hornú časť tela,došlo by k pohybu hlavy v oblasti krku smerom dopredu, čím by takisto mohlo dôjsť k vyššie uvedenému
poraneniu krku menovanej. V prípade, ak by bola sedačka uložená opačne, teda zadnou časťou v smere
jazdy, osoba by bola správne pripútaná a hlava dieťaťa by výraznejšie neprevyšovala jej horný okraj

(podľa doplnku ZP č. 1/2017 z odboru doprava cestná mala použitá sedačka zodpovedať podľa svojej
normy podľa hmotnosti menovanej), tak by za daných okolností nedošlo ani k závažnejšiemu poraneniu
krku a ani vnútorných orgánov. V danom prípade by teda mohlo dôjsť k vzniku ľahších zranení, ktoré by
nemuseli viesť k úmrtiu menovanej maloletej.
35.Na tomto mieste, čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca mal pri dopravnej nehode prekročiť

povolenú rýchlosť súd konštatuje, že išlo iba o nie výrazné prekročenie povolenej rýchlosti, ktorá
skutočnosť podľa názoru súdu nezaložila účasť žalobcu na smrti maloletej I. O., preto na túto skutočnosť
pri rozhodovaní neprihliadol.
36.Súd na základe týchto záverov ustaľuje, že hlavnou príčinou stretu medzi motorovými vozidlami
žalobcu a žalovaného bolo konanie žalovaného, ktorý porušil dopravné predpisy, avšak smrteľný
následok dopravnej nehody nebol iba dôsledkom porušenia dopravných predpisov zo strany

žalovaného, ale súhrnom všetkých okolností vzniknutej situácie, teda aj nesprávneho upevnenia
bezpečnostnej sedačky, v ktorej sedela nebohá mal. I. O.. A súd tieto skutočnosti nemôže nechať
bez povšimnutia ako keby ani neexistovali, pretože tieto skutočnosti vyšli najavo v trestnom konaní
a aj samotný krajský súd, ktorý rozhodoval o podanom odvolaní na ne výslovne poukázal. Tieto
skutočnosti sa v konečnom dôsledku pretavujú pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy, kedy súd

musí prihliadnuť okrem závažnosti vzniknutej ujmy aj na okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo,
pretosúdmuselprihliadnuťajnatietoskutočnosti,tedananesprávneupevneniebezpečnostnejsedačky
zo strany žalobcu.
37.Konaním žalovaného, ktorý zavinil dopravnú nehodu teda jednoznačne došlo k neoprávnenému
zásahu do práva žalobcu ako rodiča nebohej I. O. na ochranu osobnosti a to konkrétne k zásahu do

práva na súkromie ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby, ktorému poskytuje
ochranu §11 Obč. zákonníka. Súd konštatuje, že rodinný život žalobcu zahrňuje okrem iného aj
vzťahy medzi jeho najbližšími rodinnými príslušníkmi, v tomto prípade medzi ním a jeho dieťaťom a
to bez ohľadu na skutočnosť, či spolu trvale žijú alebo nie. Protiprávne narušenie týchto rodinných
vzťahov je neoprávneným zásahom do práva na súkromný a rodinný život. Tento zásah predstavovaný

smrťou dieťaťa žalobcu je mimoriadne významným, hlbokým a nereparovateľným zásahom. Súd
konštatuje, že tragická smrť dcéry skutočne zásadným spôsobom zasiahla do života žalobcu, keďže
nenávratne popretŕhala doterajšie silné citové väzby rodiča s dieťaťom v dôsledku čoho stratil možnosť
realizovať a ďalej rozvíjať rodinný život s dcérou. Zároveň je nepopierateľné, že tým žalobca objektívne
aj subjektívne musel utrpieť citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku, bolesti,

šoku zo smrti jeho dieťaťa. V danom prípade ide teda o nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku
protiprávneho konania žalovaného, ktorý zavinil dopravnú nehodu. Účelom finančného zadosťučinenia
nie je kompenzovať stratu dcéry žalobcu, ale do istej miery kompenzovať jeho emocionálne útrapy
vyvolané smrťou jeho dcéry. Súd konštatuje, že smrť dieťaťa je pre rodiča takmer vždy mimoriadne
závažným zásahom do jeho osobnostných práv. V dôsledku dopravnej nehody sa dostal žalobca

do psychického stavu, z ktorým sa doposiaľ nevyrovnal. Nečakaným šokujúcim úmrtím dcéry žalobcu
teda došlo k závažnému zásahu do jeho osobnostných práv (práva na súkromie a rodinný život),
pričom následok tohto zásahu je nereparovateľný. Pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť
vzniknutú ujmu, ktorá má absolútny charakter. Podľa ustálenej súdnej praxe bola preto daná aplikácia
ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1 O. z., v dôsledku čoho žalovaný zodpovedá i za nemajetkovú ujmu

spôsobenú žalobcovi prevádzkou dopravného prostriedku. Zákonom stanovené predpoklady pre vznik
objektívnej zodpovednosti za protiprávny zásah do osobnostných práv žalobcov, ako aj pre priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, boli v prípade žalovaného naplnené (neoprávnený zásah do
chráneného osobnostného práva fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť osobnosť fyzickej
osoby, nemajetková ujma v jej osobnostnej integrite a príčinná súvislosti medzi nimi).

38.Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, keďže zákon nestanovuje ani
rámcové čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy. Preto súd musí prihliadnuť okrem závažnosti
vzniknutej ujmy aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, tak ako je vyššie uvedené,
k naplneniu požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale
i k požiadavke nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Vodiacimi

parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim
kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie, inak napriek poskytnutému
odškodneniu by sa poškodení mohli naďalej kvalifikovať ako obete porušenia Dohovoru o ľudských
právach. Na druhej strane pri zachovaní proporcionality, výška relutárnej (peňažnej) satisfakcie nesmiebyť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. Rozhodujúcim je preto
zvažovanie individuálnych okolností prípadu (vyššie uvedených v danom prípade).
39.Ako to bolo vyššie uvedené, spoluzavinenie samotnej dotknutej osoby, teda žalobcu, ktoré malo

spočívať v nesprávnom upevnení autosedačky, v ktorej maloletá dcéra žalobcu sedela, má význam až
pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 3 OZ, na ktorú okolnosť
treba prihliadnuť popri prihliadnutí na závažnosť ujmy, ktorá žalobcovi nepochybne vznikla. Súd tak v
preskúmavanom prípade pri úvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods.
2 OZ prihliadol k okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo. Nielen k podielu žalobcu, ale i k

podielu priamo dotknutej osoby na priebehu dopravnej nehody a jej následku. A podiel žalobcu spočíval
preukázateľne v tom, že ak by bola maloletá dcéra žalobcu umiestnená na zadnom sedadle vozidla
predpísaným spôsobom a v technicky spôsobilom zadržiavacom zariadení (detskej sedačke), následky
nárazu by nemuseli byť také vážne, ako sa to stalo pri dopravnej nehode, teda v danom prípade by teda
mohlo dôjsť k vzniku ľahších zranení, ktoré by nemuseli viesť k úmrtiu menovanej maloletej.
40.Súd na základe vykonaného dokazovania má za to, že primeranou náhradou nemajetkovej ujmy

žalobcu v danom prípade je suma 16600,- Eur (v pôvodných slovenských korunách by to bolo približne
500000,- Sk). Nakoľko však smrteľný následok dopravnej nehody nebol iba dôsledkom porušenia
dopravných predpisov zo strany žalovaného, ktorý dopravnú nehodu zavinil, ale bol súhrnom všetkých
okolností vzniknutej situácie, teda aj nesprávneho upevnenia bezpečnostnej sedačky zo strany žalobcu,
v ktorej sedela nebohá mal. I. O., súd teda prihliadnuc ku všetkým okolnostiam, za ktorých k porušeniu

práva došlo, primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 16600,- Eur znížil o 25 %, teda o 4150,- Eur
a to na konečnú sumu náhrady nemajetkovej ujmy 12450,- Eur (16600,- Eur - 4150,- Eur). Z uvedeného
dôvodu súd žalobcovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy priznal sumu 12450,- Eur a v prevyšujúcej
časti žalobu žalobcu zamietol.
41.Námietky žalovaného, ktoré sa týkali vzťahu žalobcu a jeho dcéry nie sú dôvodné. Z

obsahu pripojeného spisu súd zistil, že maloletá dcéra žalobcu bola zverená matke a otec - žalobca
mal súdom upravený styk s maloletou dcérou. Obe konania, v rámci ktorých sa rozhodovalo o maloletej
dcére žalobcu inicioval sám žalobca, ktorý rozchodom s matkou detí nestratil o maloleté deti záujem.
I keď sa rodičia mal. Noémi rozišli, sama osebe táto skutočnosť neznamená, že by rodičovské práva
medzi žalobcom ako rodičom a dieťaťom zanikli. Z obsahu spisu nevyplýva, že by mal žalobca súdom

obmedzené rodičovské práva či by bol pozbavený týchto rodičovských práv. Aj keď žalobca nemal
zverenú maloletú I. do svojej starostlivosti, žalobca mal súdom upravené právo stretávania sa s
maloletou dcérou, ktorý styk bol neskôr rozšírený. Z obsahu pripojených spisov nemal súd preukázané,
že by vzťahy medzi maloletou dcérou žalobcu a žalobcom boli zlé, práve naopak. Naviac aj z potvrdenia
obce, v ktorej žije žalobca, a ktoré bolo žiadané v rámci konania starostlivosti o maloleté dieťa, vyplývajú

iba pozitívne skutočnosti týkajúce sa samotného otca dieťaťa a jeho vzťahu s maloletou I..
42.Žalovaný namietal premlčanie. Súd konštatuje, že žalobou uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy je nárokom, ktorý má majetkovú povahu a premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe. Žaloba bola podaná na súd dňa 19. 06. 2019, ku vzniku nemajetkovej ujmy došlo dňom 11. 9.
2016, keď bolo zasiahnuté do práv žalobcu (deň dopravnej nehody, pri ktorej zomrela dcéra žalobcu), od

nasledujúceho dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie žalovaného nároku pričom je
zrejmé, že trojročná premlčacia doba do podania žaloby neuplynula, preto žalovaný nárok premlčaný
nie je.
43.Súd v konaní vôbec neprihliadol na znalecký posudok, ktorý predložil obžalovaný v trestnom konaní
(vypracovaný Ing. Vančom), pretože tak ako to konštatoval okresný súd v trestnom konaní, tento

znalecký posudok bol vypracovaný už po nehode a nebol tento znalec prítomný pri prvej ohliadke
nehody, vychádzal len z čiastočných štúdií a údajov, ktoré sa nachádzali v spise a zo svedeckých
výpovedí, ale nevychádzal z bezprostrednej ohliadky miesta činu po nehode, lebo tam nebol prítomný.

44.Žalovaný poukazoval vo svojich vyjadreniach, že proti trestným rozhodnutiam podá dovolanie. Táto

skutočnosť v konaní preukázaná nebola, preto na ňu súd neprihliadol.

45.Čo sa týka trov konania, v prípade prejednávaného sporu, keďže ohľadne základu (existencia nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy) dospel súd k záveru o jeho danosti a len výška nároku závisela
od úvahy súdu, bol žalobca v spore úspešný; pri rozhodovaní o trovách konania v prípade, kedy

rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu sa procesný úspech posudzuje len vo vzťahu k
výsledku sporu ohľadne základu nároku, preto skutočnosť, že došlo aj k čiastočnému zamietnutiu žaloby
žalobcu v prevyšujúcej časti, nemá na rozhodnutie o trovách konania žiadny vplyv; v tomto prípade, aby
dôsledky takéhoto rozhodnutia neboli vo vzťahu k žalovanému a intervenientovi nespravodlivé, sa výškanáhrady trov konania odvíja len od prisúdenej sumy bez ohľadu na pôvodný predmet konania; teda aj v
režimeustanovenia§255ods.1C.s.p.mal
žalobca plný úspech, pretože za situácie, že základ nároku bol daný a len výška plnenia (nemajetkovej

ujmy)záviselaodúvahysúdu,zamietnutiežalobyvprevyšujúcejčastinepredstavujeúspechžalovaného
a intervenienta na strane žalovaného, ale je len dôsledkom úvahy súdu; preto súd rozhodol tak, že
žalobca má voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % účelne vynaložených trov z prisúdenej sumy 12450,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.

Podľa § 127 Csp, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému
súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie
urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 Csp, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 Csp, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Csp, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Csp, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.