Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. december 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818200986
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818200986.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobkyne W. J., E.. XX. XX.

XXXX, I. Y. XX, XXX XX X., zast. JUDr. Hedviga Gallová, advokátka so sídlom Bratislava, Zámocká
26, IČO: 355 26 434, proti žalovaným, v 1.rade Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zast. Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so
sídlom Košice - mestská časť Staré Mesto, Bočná 10, IČO: 36 863 017, v 2.rade RVRENT s.r.o., IČO:
47 963 832, so sídlom Trnavská cesta 74/A, 821 02 Bratislava, zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o.,
Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Kýčerského 7, IČO: 36 857 513, o náhradu škody vo výške
4.651,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie voči žalovanému v 2. rade

II. Súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania žalovanému v 2.rade.

III. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6.442,10 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne:
- zo sumy 4.651,20 eur za čas od 08.02.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.790,90 eur za čas od 26.10.2018 do zaplatenia,
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný
zaplatiť žalovaný v 1.rade. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade náhrady škody z titulu
bolestného v sume 4.651,20 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne, počnúc dňom

08.02.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 12.01.2017 o cca 15:00 hod. do 15:15 hod. spadla na zľadovatenom
chodníku, bezprostredne pred vchodom do pobočky žalovaného v 1.rade, Slovenskej sporiteľne, a.s.,
na Š.Á. Q. Č.. XXXX/XX K. X. (ďalej len „SLSP, a.s.“), kde utrpela v dôsledku pádu ťažké zranenia, a
to zlomeninu krčka stehennej kosti vpravo, zlomeninu dolného konca vretennej kosti extenzného typu.
Žalobkyňa spadla na neudržiavanom, neposypanom a zľadovatenom mieste chodníka, bezprostredne
cca 1 meter od vchodu do pobočky peňažného ústavu žalovaného v 1.rade. Uvedené miesto bolo

bez akejkoľvek zimnej údržby a z toho dôvodu sa žalobkyňa domnieva, že utrpela tento ťažký úraz
v bezprostrednej príčinnej súvislosti s neudržiavaným chodníkom. Žalobkyňa bola do nemocnice
odvezená RZP, pretože po tomto páde sa sama nevedela postaviť zo zeme. Zo záznamu RZP
vyplynulo, že na miesto nehody prišli o 15:38 hod. a pacientka bola odovzdaná v nemocnici o16:00 hod, teda transport trval od 15.40 hod. Žalobkyňa bola hospitalizovaná odo dňa úrazu, od
12.01.2017 do 01.02.2017 v Nemocnici s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, najskôr na chirurgickom
oddelení, následne na fyziatricko - rehabilitačnom oddelení. Opätovne bola hospitalizovaná odo dňa

04.05.2017 do 05.05.2017 na chirurgickom oddelení, za účelom operácie - extrakcie osteosintetického
materiálu. Od tej doby sa žalobkyňa opakovane podrobovala kontrolným ortopedickým, neurologickým,
traumatologickým vyšetreniam, vzhľadom na ďalšie ťažkosti a komplikácie, v dôsledku zlomením pri
úraze.

3.Dňa26.01.2018žalobkyňanapísalažiadosťžalovanémuv1.radeažiadalaonáhraduškodyazaujatie
písomného stanoviska. Odpoveď žalovaného v 1.rade zo dňa 08.02.2018 bola odmietavá, s tým, že
sa má žalobkyňa s nárokom na náhradu škody obrátiť na žalovaného v 2.rade, ako vlastníka budovy a
priľahlého pozemku, na ktorom sa úraz stal, pričom musel žalovaný v 1.rade vedieť, že sa stal úraz na
mieste,ktoréhoúdržbuzabezpečuje.Dňa15.03.2018žalobkyňaopätovnenapísalažiadosťžalovanému
v 1.rade, opätovne žiadala o náhradu škody, neúspešne. Žalovaný v 1.rade v emailovej komunikácii zo

dňa 26.03.2018 uviedol, že zotrváva na svojom písomnom stanovisku a žiadal od žalobkyne o označenie
presného miesta, kde sa mal úraz stať, o zaslanie fotky s vyznačeným miestom pádu, z ktorej by bolo
jasné presné miesto pádu a súčasne žiadal aj o uvedenie mien svedkov, ktorí budú ochotní jej tvrdenia
preukázať.
4. Utrpené zranenia zmenili žalobkyni významne jej osobný a pracovný život. Úraz žalobkyne nastal

v príčinnej súvislosti s neudržiavaným chodníkom počas zimnej údržby, pričom túto údržbu mal
zabezpečovať žalovaný v 1.rade na základe zmluvy o nájme s vlastníkom nehnuteľnosti. Keďže
žalobkyňa nemala žiadne informácie o nájomnej zmluve, z ktorých by mohla zistiť, kto je povinný zimnú
údržbu vykonávať, z opatrnosti žiadala náhradu škody aj od žalovaného v 2.rade.
5. Dňa 15.01.2018 bol vydaný lekársky posudok o bolestnom posudzujúcim lekárom NsP sv. Barbory

Rožňava, kde bolo bolestné ohodnotené počtom bodov 255 bodov. Poškodená si vyčíslila odškodnenie
z titulu bolestného vo výške 4.651,20 eur (255 bodov x 18,24 eur/1 bod). Hodnota bodu vyplývala z
Opatrenia MZ SR na rok 2017 vychádzajúc zo zákona č. 437/2004 Z.z. Súčasne si žalobkyňa uplatnila
aj úrok z omeškania odo dňa 08.02.2017, keď žalovaný v 1.rade písomne odmietol zodpovednosť a
zaplatenie náhrady škody.

6. K žalobe sa vyjadril písomne žalovaný v 1.rade, nárok žalobkyne neuznal a považoval ho za
nedôvodný. Uviedol, že žalovaný v 1.rade je od roku 2015 nájomcom časti nebytových priestorov v X.
E. Q.. Š. XX, prízemia a časti suterénu nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, ktorej vlastníkom je
žalovaný v 2.rade. Žalovaný v 1.rade má povinnosť vykonávať údržbu len v bezprostrednej blízkosti

prenajatých priestorov a pred vchodom do pobočky žalovaného v 1.rade. Do pobočky žalovaného vedie
len jeden hlavný vchod, ktorý je sprístupnený klientom. Ostatné dvere slúžia len ako únikové východy pre
internú potrebu. Potvrdil, že žalobkyňa listom zo dňa 26.01.2018 požiadala žalovaného o náhradu škody
avtejsúvislostivykonalinternéšetrenie, dopytomvpobočkevX.atiežnaústredí,atonaoddelení,ktoré
sa zaoberá fyzickou bezpečnosťou a správou majetku. Žalovaný v 1.rade nemal žiadnu vedomosť o

úraze žalobkyne, žalobkyňa žiadala o náhradu škody rok po úraze. Dovtedy nekontaktovala žalovaného
v 1.rade. Žalovaný v 1.rade neidentifikoval na pobočke žiadneho zamestnanca, ktorý by sa vedel k
okolnostiam úrazu vyjadriť. Riaditeľka pobočky sa dozvedela o úraze len z rozprávania pravdepodobne
pracovníka poisťovne. Keďže uvedené priestory sú snímané kamerovým systémom, žalovaný v 1.rade
sa oboznamoval aj s kamerovým záznamom z priestoru pred vchodom do pobočky, ktorý bol zhotovený

dňa 12.01.2017, v čase od 14:00 hod. do 16:00 hod. Na snímanom priestore neboli zaznamenané
žiadne udalosti nasvedčujúce šmyknutiu sa, alebo úrazu. Nebola zaznamenaná ani žiadna osoba, ktorá
by stála pred vchodom do pobočky budovy žalovaného v 1.rade. Kamerový záznam sa uchováva v
zmysle zákona len po dobu 13 mesiacov a automaticky sa po uplynulom období vymaže. Keďže žaloba
bola podaná v období, kedy už uplynula táto lehota, nie je možné ani pre účely konania predložiť

kamerový záznam. Žalovaný v 1.rade uviedol, že ako dôkaz na podporu jeho tvrdení, bude možné
predložiť fotografické snímky urobené z kamerového záznamu dňa 12.01.2018. Žalovaný v 1.rade trval
na tom, že aj z fotozáznamu je zrejmé, že chodník pred vchodom do pobočky žalovaného v 1.rade
bol odhrnutý a bez viditeľných známok snehu či ľadu. Žalovaný v 1.rade zdôraznil, že žalobkyňa ani
na základe vzájomnej komunikácie nespresnila, kde sa mal úraz stať a neoznámila ani žalovanému v

1.rade svedkov, ktorí by mohli dosvedčiť tvrdené skutočnosti.

7. Po vyjadrení žalovaného v 1.rade žalobkyňa navrhla rozšírenie žaloby o sumu 2.006,40 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 22.06.2018 do zaplatenia. Zmenu žalobného petitu, jehorozšírenie odôvodnila tým, že po ročnej liečbe sa podrobila kontrolnému vyšetreniu, na základe ktorého
jej vystavili bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v počte bodov 110, čo vo finančnom
vyčíslení predstavuje sumu 2.006,40 eur (110 bodov x 18,24 eur/1 bod).

8. Žalovaný v 2.rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe rovnako nárok žalobkyne neuznal,
považoval tento uplatnený nárok za nedôvodný a v celom rozsahu sa stotožnil s vyjadrením žalovaného
v 1.rade k žalobe zo dňa 12.06.2018. Poukázal na to, že z obsahu žaloby, z jej znenia, nevyplynulo
žiadne zanedbanie, či porušenie povinnosti zo strany žalovaného v 2.rade. Žalobkyňa nepredložila na

preukázanie tohto tvrdenia žiadne dôkazy.

9. Žalobkyňa po oboznámení sa s vyjadreniami žalovaných, predložila súdu výpis z vkladnej knižky
žalobkynezodňa12.01.2017,kedyvyberalazvkladnejknižky60,00eur.Následnepriodchodezbudovy
SLSP, a.s., sa pred vchodom do budovy pošmykla a spadla. Navrhla, aby súd zabezpečil kamerový
záznam SLSP, a.s., pretože doposiaľ sa tento záznam nepodarilo zabezpečiť, pre účely konania.

Žalovaný v 1.rade odmietal dať kamerový záznam k nahliadnutiu. Navrhla vykonať výsluch posádky
RZP, ktorá mala výjazd dňa 12.01.2017 na miesto úrazu. Jednalo sa o posádku spoločnosti Falck, a.s.
s tým, že bude potrebné, aby sa uvedená posádka vyjadrila či zasahovala pred pobočkou žalovaného v
1.rade a za akých okolností. Navrhla vypočuť tiež svedkyňu A. D., ktorá videla žalobkyňu pred vchodom
do pobočky, krátko po úraze.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav.

11. Žalobkyňa trvala na podanej žalobe, vrátane jej rozšírenia. Uviedla, že v čase keď začala
komunikovať so žalovaným v 1.rade, tzn. písomne od 26.01.2018, odovzdala mu lekársky posudok
o bolestnom a lekárske správy, ktoré sú v spise založené. Po vyjadrení sa žalovaného v 1.rade,
že v kamerovom zázname z uvedeného dňa nie sú žiadne záznamy o páde, ani o ležiacej osobe,
zabezpečila záznam o zhodnotení zdravotného stavu, tiež založený v spise, a podľa toho záznamu

požiadala žalovaného v 1.rade, či by mohli kamerový záznam prezrieť v čase od 15:00 hod. do 15:40
hod. pretože v tom čase došlo k prevozu žalobkyne. Možnosť oboznámiť sa so záznamom žalobkyňa
nemala, práve naopak dostala odpoveď, že kamerový záznam už nie je dostupný. Na pojednávaní dňa
01.10.2018 predložila žalobkyňa fotozáznam vyhotovený z priestorov pred vstupom do SLSP, a.s., kde
označila znamienkom „X“ miesto, kde došlo k pošmyknutiu a kde ostala ležať po páde. K okolnostiam,

zaktorýchvznikolúraz,uviedla,ževdeňúrazuišlazpráceskolegyňouapocestesazastavilavpobočke
žalovaného v 1.rade, pretože potrebovala vybrať peniaze. Peniaze vybrala a vychádzala z pobočky
smerom k bezbariérovému prístupu. Pošmykla sa a padla. Trvala jednoznačne na tom, že chodník
pred vchodom nebol udržiavaný, nebol posypaný, bol veľmi šmykľavý. Pošmykla sa napriek tomu, že
mala zimnú obuv bez opätkov len s mierne zvýšenou časťou podošvy. Skúšala vstať ale nemohla, mala

problém s pravou rukou a pravou nohou. Ostala ležať, na to prišiel neznámy mladý pán, ktorý jej chcel
pomôcť postaviť sa. Postaviť sa nevedela. Potom prišiel ďalší pán a spolu postavili žalobkyňu na nohy,
opreli ju o zábradlie. Žalobkyňa zavolala manželovi a dcére a následne záchranku. Manžel žalobkyne
prišiel asi 7 až 8 minút pred príchodom záchranky. Keď prišla záchranka, informovali sa, či môže prejsť,
čo však nebolo možné, preto ju naložili na lehátko a zobrali ju do nemocnice, na traumatológiu. Najprv

dávali žalobkyni do poriadku ruku, na druhý deň bedrový kĺb. Po týždni zistili, že ruka sa nezrastá dobre,
bolo ju potrebné reoperovať. Od uvedeného obdobia nasledovali rôzne vyšetrenia, v decembri 2017
sa podrobila operácii chrbtice v D., pretože zistili, že má zlomený stavec. S odstupom času nevedela
uviesť, či to bol dôsledok úrazu, pretože v čase, keď ju doviezli do nemocnice, nerobili röntgen chrbtice.
Keďže po úraze už nemohla vykonávať prácu, v januári 2018 bola invalidizovaná, práceneschopnosť

bola ukončená dňa 13.03.2018. Potvrdila, že má uzavreté životné poistenie, kde je zahrnuté aj úrazové
poistenie, v W., W..S..

12. Žalovaný v 1.rade naďalej zotrval na všetkých svojich stanoviskách. Zdôraznil, že naďalej postráda
právnu špecifikáciu uplatneného nároku, tak aby bolo možné jednoznačne vyvodiť hmotnoprávne

dôvody uplatneného nároku, a to s poukazom na to, že sú úpravy, ktoré upravujú zodpovednosť za
škodu, za závady v prípade schodnosti chodníkov, čo však nevyplynulo zo žaloby. Naďalej žalovaný v
1.rade rozporoval miesto, kde sa mal úraz stať. Poukázal na ust. § 12 ods. 5 Vyhlášky č. 35/1984 Zb., v
zmysle ktorého sa vyžaduje vykonanie určitých opatrení pri schodnosti chodníkov, ktoré podľa názoružalovaného v 1.rade, žalobkyňa nevykonala, a to predovšetkým mala vynaložiť náležitú opatrnosť, keď
videla (podľa jej tvrdenia), že chodník nebol udržiavaný. Mohla dôvodne predpokladať, že priestor,
ktorým bude vychádzať, si vyžaduje vynaloženie určitej opatrnosti.

13. Podľa názoru žalovaného v 1.rade nárok na náhradu škody nebol dostatočne dokumentačne
preukázaný, pretože lekársky posudok o bolestnom je ťažko čitateľný a bolo by potrebné zdôvodnenie
jednotlivých položiek. Rovnako vyjadril pochybnosti o tom, či posudky v danom prípade boli vydané
osobami, ktoré na to zákon oprávňuje. Posudok vyhotovil A.. T., traumatológ, je to osoba, ktorá bola
vedenánatraumatologickejambulanciiapretonebolaoprávnenávyhotoviťtakýtoposudok.Posudokbol

podpísaný A.. I., čo rovnako vzbudzuje pochybnosti, či išlo o osoby, ktoré boli oprávnené takýto posudok
vyhotoviť. K zachovaniu kamerového záznamu uviedol, že ich uchovávanie sa riadi bankovým zákonom
a po uplynutí maximálnej doby 13 mesiacov sa záznam vymaže. Keďže žalobkyňa komunikovala po
tejto lehote, žalovaný v 1.rade si vyhotovil aspoň fotografickú dokumentáciu, po minútach z daného
dňa, v čase od 15.00 hod. do 16.00 hod. a súčasne navrhol vypočuť pracovníka, ktorý ma na starosti
kamerové záznamy, U.. I. S., pracujúceho v centrále v I.. Odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia sa primárne odškodňuje podľa osobitných predpisov a okruh týchto predpisov tvoril aj zákon
o poisťovníctve. Žalobkyňa bola riadne poistená v čase vzniku poistnej udalosti a preto primárnym
subjektom zodpovednosti bola príslušná poisťovňa, čím je vylúčená zodpovednosť oboch žalovaných
v tomto konaní.

14. Žalovaný v 2.rade zotrval rovnako na svojom vyjadrení k žalobe. Trval na tom, že nie je v konaní
pasívne legitimovaný, pretože nebolo preukázané žiadne konkrétne porušenie povinnosti žalovaným v
2.rade.

15. Žalobkyňa opakovane zdôraznila, že žalovala žalovaného v 2.rade z opatrnosti, aby v prípade, že

bude preukázaná zodpovednosť žalovaného v 2.rade, neuplynula lehota na uplatnenie takéhoto nároku.
Opakovane žiadala, aby bola predložená nájomná zmluva, z ktorej by bolo zrejmé, aké povinnosti
vyplývajú nájomcovi v súvislosti s údržbou okolia budovy, ktorú mal v nájme. Napriek opakovaným
návrhom a žiadostiam, nebola nájomná zmluva predložená ani do termínu pojednávania, do 01.10.2018.
Za týchto okolností bola žalobkyňa naďalej nútená žalovať aj žalovaného v 2.rade.

16. Vo veci boli vypočutí navrhovaní svedkovia:
17. Svedkyňa A. D. potvrdila, že sa pozná so žalobkyňou. Mala sa stretnúť pred pobočkou SLSP, a.s. s
manželom. Nevedela síce presne uviesť deň, ale si pamätala, že to bolo v zime, možno v januári. Keď
prichádzala k pobočke, videla žalobkyňu, ako stojí nehybne opretá o zábradlie. Po príchode k nej sa

jej spýtala, čo sa jej stalo, žalobkyňa odvetila, že sa nemôže pohnúť a preto jej svedkyňa ponúkla, že ju
odvezie do nemocnice, keď príde manžel. Žalobkyňa nesúhlasila, pretože sa skutočne nevedela pohnúť.
Svedkyňa označila súčasne priestor, kde stála žalobkyňa v čase, keď nej prišla. Bolo to zábradlie
pred vchodom do budovy pobočky SLSP, a.s., a to v tej časti, kde sa zábradlie napája a smeruje na
bezbariérový prístup. Kým neprišiel manžel žalobkyne, svedkyňa zotrvala pri žalobkyni a potom odišla.

Podľa stavu žalobkyne, bola presvedčená, že žalobkyňa nevie urobiť ani jeden krok.

18. So svedeckej výpovede P. J., manžela žalobkyne vyplynulo, že dňa 12.01.2017, asi medzi 15:00
hod. až 15:15 hod., sa dostavil pred sporiteľňu, pretože mu volala manželka, že keď vychádzala zo
sporiteľne, šmykla sa a padla, bolí ju ruka a nevie sa pohnúť. Keď prišiel na miesto, videl, že pri manželke

stála ich známa, A.. Po jeho príchode A. odišla a on ostal s manželkou, ktorá volala záchranku. Bola dosť
veľká zima, všimol si, že zo sporiteľne nikto nevyšiel, pričom manželka stála oproti dverám vchodu, takže
to muselo byť viditeľné. Keď prišla záchranka, zaparkovala vľavo nižšie od budovy pobočky z pohľadu
smerom cesty k budove vpravo, lebo sa bližšie nevedeli dostať. Záchranári po zistení, že nemôže sama
prejsť, ju položili na pohyblivé lehátko a odviezli do nemocnice.

19. Pred výsluchom svedka U.. I. S. súd požiadal SLSP, a.s. o zbavenie mlčanlivosti jej zamestnanca,
ktorý sa mal vyjadrovať k okolnostiam zaznamenaným v kamerovom zázname zo dňa 12.01.2017 v
čase od 14:00 hod. do 16:00 hod. v priestoroch pred vstupom do pobočky budovy SLSP, a.s. Rožňava.

Svedok bol zbavený mlčanlivosti odo dňa 24.10.2018 do právoplatného ukončenia veci na súde.

20. Svedok U.. I. S. uviedol, že na požiadanie právneho oddelenia vo februári 2018, vyhotovil
fotozáznamy podľa kamerového záznamu v deň označený právnym oddelením. Záznam bolo potrebnévyhotoviť, aby bolo možné zistiť, či v uvedený deň bol zachytený alebo evidovaný nejaký pád, alebo
osoba pred vchodom do pobočky SLSP, a.s. Rožňava. Tieto záznam vyhotovil a odovzdal hneď
právnemu oddeleniu. K vymazávaniu kamerového záznamu uviedol, že záznam sa premazáva po 396

dňoch. Ku kamerovým záznamom má ústredie diaľkový prístup, a to na každej pobočke, aj z dôvodu, aby
sa mohli oboznámiť so záznamom. Na ľavej strane fotozáznamov je zachytené miesto, ktoré monitoruje
kamera, pričom v budove sú rozmiestnené viaceré kamery a v konkrétnom prípade sa jednalo o hlavný
vchod, monitorovaný zvonka. Išlo o stacionárnu kameru, ktorá sa neotáča. Podľa pokynu právneho
oddelenia vyhotovoval záznam za časové obdobie od 14:00 hod. do 16:00 hod. Z pohľadu tejto kamery

nezaznamenal svedok žiadny pád, ani príchod záchrannej služby. Svedok sa vyjadril aj k tomu, že pokiaľ
by bol dostal pokyn v januári 2018, mohol by byť k dispozícii celý kamerový záznam, avšak takýto príkaz
v tomto období nedostal.

21. Súd požiadal spoločnosť Falck Záchranná, a.s. Košice o podanie správy, či bol zrealizovaný dňa
12.01.2017, v čase označenom v žalobe, výjazd posádky a pokiaľ áno, súd požiadal o oznámenie mena

pacienta, priezviska a adresy osôb, ktoré tvorili posádku a súčasne požiadal o zbavenie mlčanlivosti
pracovníkov s súvislosti s výkonom povolania. Uvedenou spoločnosťou bolo oznámené, že v prípade,
ak bol daný súhlas samotného pacienta, nie je potrebné zbavenie povinnosti mlčanlivosti. Pokiaľ
by tomu tak nebolo, kompetentné by bolo Ministerstvo zdravotníctva SR. V tomto prípade bol daný
súhlas pacientky - žalobkyne, ktorá sama navrhla výsluch zdravotníckych zamestnancov posádky, ktorá

zasahovala. Podľa správy spoločnosti tvorili posádku pri uvedenom zásahu - Z. I., I. A. W. I.. U. Z., I. Z..

22.SvedokZ.I.potvrdil,žebolprítomnýakovodičsanitkyprizásahu.Vzhľadomnačassapamätal,žeto
boloniekdevokolíbudovySLSP,a.s.Obchádzalibudovu,parkovisko,nevedelisadostaťbližšie,pretože
sanitkou sa dalo prejsť len po určitý úsek, potom tam už bol priestor pre chodcov. Lokalitu nepoznal,

nepochádzal z X.. Svedok na použitých záznamoch predkladaných sporovými stranami označil miesto,
kde sa vyskytovala osoba, ktorá ich privolala. Už sa nepamätal, či stála alebo sedela, ale rozhodne
bola pri zábradlí v časti, kde sa napájal bezbariérový prístup. V tejto časti sa veľmi šmýkalo, pretože aj
záchranári mali problém dostať sa k žene. Nachádzala sa vo vydlaždenej chodníka, ktorý viedla popri
budove, neboli to schody. Postup pri zásahu je vždy taký, že automaticky berú so sebou nosidlá pre

prípad, že osoba nebude schopná pohybu. Aj v danom prípade tak urobili, ale aj pri použití nosidiel mali
veľké problémy odísť s postihnutou osobou, práve z dôvodov, že sa jednalo o veľmi šmykľavý terén.

23. Svedok I.. U. Z. sa rovnako oboznámil so záznamom založeným na č. l. 5 spisu a so snímkom,
ktorý bol k dispozícii. Uviedol, že na základe oznámenia sa dostavili na označené miesto v Rožňave,

pred pobočkou banky. Zastali ako najbližšie mohli, a to z pohľadu na snímke vpravo od budovy. Po
zastavenízaznamenaliosobu,ktoráimkývala.Zobralilehátkoaišliknej.Takstrašnesašmýkalo,žemali
problémy ísť k nej. Poškodenou osobou bola pacientka. Postupovali štandardne, pacientka povedala,
že spadla na jednu stranu, bolela ju roka aj noha, ale svedok si už nepamätal, ktorá strana to bola.
Pýtali sa jej, či nemá problém s hlavou, či si ju neudrela, povedala, že nie a keďže nemala prejavy s tým

spojené, svedok sa spýtal, či sa môže pohybovať. Videl, že ruku ma vyluxovanú, bolo tam vidno zjavnú
deformáciu, ale na mieste nevedel zistiť, či je to zlomené, alebo je to nejaká iná forma poranenia. Veľmi
sa sťažovala, že ju bolela noha na rovnakej strane, nemohla sa pohybovať, preto ju uložili na lehátko na
kolieskach a vzhľadom na povrch bezbariérového priestoru, v dĺžke asi 6 až 7 metrov, veľmi obtiažne
zišli dole. Každý z posádky sa pridržiaval jednej strany prístupu. Z hľadiska lokalizácie priestoru, kde

vyzdvihli pacientku, svedok sa vyjadril, že nepochádza z X., nevedel, ktorý je hlavný vchod pobočky, ale
po nahliadnutí do č.l. 107 spisu a do snímky sa vyjadril v tom zmysle, že síce nevedel, že je to vchod
do pobočky, ale na snímke vyznačil priestor, v ktorej úrovni sa nachádzala pacientka. Bolo to druhé
okno vpravo od dvier vchodu, odhadom asi 2 metre od vchodu. Stála v časti na rovine, nie tam kde
sa už zvažoval bezbariérový prístup. Použili pohyblivé lehátku z dôvodu, že uvedené lehátko je možné

pribrzdiť a brzdenie sa dá regulovať.

24. Písomným podaním zo dňa 29.10.2018 žalobkyňa navrhla zmenu žalobného petitu. Rozšírila nárok
o náhradu škody za stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti podľa ust. § 446 Občianskeho
zákonníka.Vzmysleuvedenéhoustanoveniasanáhradazastratunazárobkupočaspráceneschopnosti

poškodeného a suma tejto náhrady určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení, ust. § 84 a ust. § 85 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Žalobkyni
vznikol nárok na náhradu škody za stratu na zárobku v dôsledku úrazu, a to za obdobie od 13.01.2017
do 10.01.2018, t. j. 363 kalendárnych dní. Denným vymeriavacím základom pre výpočet úrazovéhopríplatku a teda aj straty na zárobku, vychádzajúc z rozhodnutia o nemocenskom, je suma 19,5338 eur.
Žalobkyňa súčasne pripojila presný výpočet úrazového príplatku vypočítaného podľa ust. § 85 Zákona
o sociálnom poistení. Táto suma predstavovala 1.790,90 eur. V zmysle návrhu na zmenu žaloby žiadala

náhradu škody vo výške 6.442,10 eur s 5,05 % ročným úrokom zo sumy 4.651,20 eur od 08.02.2018
do zaplatenia a zo sumy 1.790,90 eur od 26.10.2018 do zaplatenia a náhradu trov, ktorú mali zaplatiť
žalovaní v 1.a 2.rade spoločne a nerozdielne. O pripustení zmeny žaloby súd rozhodol vyhlásením
uznesenia na pojednávaní dňa 05.12. 2018 za účasti právnych zástupcov strán sporu.

25. Zo Záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby, vyhotoveného dňa 12.01.2017 posádkou
poskytujúcou zdravotnú pomoc vyplynulo, že v uvedený deň bol oznámený výjazd o 15:20:40 hod.,
zrealizovaný o 15:21 hod., príchod posádky na miesto bol zaznamenaný v čase 15:31 hod., transport
osoby-W.J.donemocnicebolvykonanývčaseod15:40hod.do15:46hod.Poškodenábolaodovzdaná
posádkou o 16:00 hod. v Nemocnici s poliklinikou sv. Barbory Rožňava a.s. (ďalej len „NsP“). Zo
záznamu vyplynulo, že v uvedený deň sa poškodená asi o 15:00 hod. šmykla pred budovou SLSP,

a.s. na dlažbe, zaznamenaná silná bolesť v hornej pravej končatine, DK (zrejme dolnej končatine),
zaznamenaný opuch, v bezvedomí nebola, nezvracala. Z nákresu, ktorý je súčasťou záznamu bola
označená na nákrese osoby časť poškodenia: dolná časť pravej ruky a pravá noha v bedrovej oblasti.
Posádku tvorili podľa záznamu Z. W. I.. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj podanou správou Falck
Záchranná, a.s. Košice.

26. Do spisu bola pripojená prepúšťacia správa z hospitalizácie v NsP, vyhotovená chirurgickým
oddelením NsP, podpísaná primárom chirurgického oddelenia A.. O. I.. Zo správy vyplynulo, že
žalobkyňa bola hospitalizovaná v nemocnici v čase od 12.01.2017 do 25.01.2017. Z anamnézy
žalobkyne do vzniku úrazu vyplynulo, že nebola vážnejšie chorá, pričom v deň hospitalizácie podľa

uvedenia pacientky sa pošmykla na chodníku, spadla, odvtedy mala bolesti v pravej nohe a v pravom
zápästí. Dovezená bola RZP, prijatá s RTG. Pravá dolná končatina skrátená, extrarotovaná, nevie ju
zdvihnúť, bolesti v oblasti pravej koxy.
27. Druhá prepúšťacia správa z fyziatricko - rehabilitačného oddelenia podpísaná primárkou oddelenia,
A.. U. A. sa vzťahovala k hospitalizácii v období od 25.01.2017 do 01.02.201. Dôvodom hospitalizácie

bola nemožnosť pacientky dochádzať na vyšetrenia ambulantne, pre ťažkosti s chôdzou. Bola potrebná
ďalšia liečba, za účelom zvýšenia svalovej sily v dolnej končatiny a nácviku chôdze.
28. V období od 04.05.2017 do 05.05.2017, bola opätovne žalobkyňa hospitalizovaná na chirurgickom
oddelení v uvedenej nemocnici za účelom extrakcie osteosintetického materiálu. Správa bola tiež
podpísaná primárom chirurgického oddelnia MUDr. Jozefom Banykóom, Žalobkyňa bola povinná

podrobovať sa naďalej kontrolám na traumatologickej ambulancii.
29. Z pripojených záznamov vyplýva, že žalobkyňa sa podrobovala vyšetreniam na traumatologickej
ambulancii NsP sv. Barbory Rožňava, u traumatológa A.. J. T.. Kontroly absolvovala podľa záznamov
v dňoch 15.05.2017, v júli 2017 (nečitateľný deň), 07.08.2017, 11.09.2017, 30.10.2017. Okrem toho
sú pripojené záznamy z ortopedického vyšetrenia v ortopedickej ambulancii, bez pečiatky ošetrujúceho

lekára, zo dňa 18.07.2017 práve v súvislosti s bolesťami pravého ramenného kĺbu spôsobenými
používaním bariel od januára 2017, v dôsledku zlomeniny krčka stehennej kosti. Dňa 01.08.2017 sa
podrobila neurologickému vyšetreniu v súvislosti so zlomeninou pravej ruky v zápästí, ktorú nevedela
zdvihnúť nad horizontál. Dňa 06.09.2017 absolvovala žalobkyňa ďalšie ortopedické vyšetrenie u A.. O.
S., ambulancia X..

30. Listom zo dňa 26.01.2018 označeným ako Výzva na mimosúdnu dohodu, žalobkyňa požiadala
žalovaného v 1.rade o náhradu škody vo výške 4.651,20 eur z titulu bolestného. Dôvodom bola
skutočnosť, že dňa 12.01.2017 spadla na zľadovateľom chodníku, bezprostredne pred vchodom do
pobočky SLSP, a.s., na Š. Q.. XXXX/XX K. X., pričom utrpela ťažké zranenia, zlomeninu krčka stehennej

kosti vpravo, zlomenina rádia locotypico vpravo. Do nemocnice bola prevezená RZP, pretože po páde sa
už nevedela postaviť. Dňa 15.01.2018 bol vydaný lekársky posudok o bolestnom posudzujúcim lekárom
NsP sv. Barbory Rožňava. Bolestné bolo hodnotené počtom bodov 255. V prepočte na hodnotu jedného
bodu platnú pre rok 2017, bola vyčíslená výška bolestného na sumu 4.651,20 eur. Žalobkyňa žiadala
o úhradu škody najneskôr v lehote do 15.02.2018, v záujme mimosúdneho vyriešenia veci. Súčasťou

listu bol aj text, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že v prípade nezaplatenia náhrady škody, žalobkyňa si
uplatní nárok prostredníctvom súdneho konania. V zmysle prílohy, žalobkyňa spolu s výzvou doručovala
aj lekársky posudok o bolestnom a prepúšťaciu správu z hospitalizácie z 12.01.2017 do 25.01.2017.31. Na výzvu žalobkyne reagoval žalovaný v 1.rade listom zo dňa 08.02.2018. Odmietol plnenie v
prospech žalobkyne s poukazom na to, že v roku 2015 žalovaný v 1.rade predal budovu SLSP, a.s.
spoločnosti RVRENT, s.r.o. a ostal v časti priestorov pobočky v nájomnom vzťahu. Z toho vyplynulo, že

vykonával zimnú údržbu len v priestoroch prislúchajúcich k predmetu nájmu. Z vyjadrenia tiež vyplynulo,
že vykonal určité šetrenie po doručení výzvy žalobkyne a dospel k záveru, že preukázanie vzniku úrazu
nebolo možné ani prostredníctvom zamestnancov žalovaného v 1.rade a takáto skutočnosť nevyplynula
anizkamerovýchzáznamov,umiestnenýchpredvchodomdopobočky.Vodpovediuviedol,žekamerové
záznamy môžu poskytnúť na účely súdneho konania, ale nemôžu ich sprístupniť žalobkyni, lebo to nie

je zákonom dovolené.

32. Žalobkyňa žiadala listom zo dňa 15.03.2018 opäť o doriešenie náhrady škody, reagovala na odpoveď
žalovaného v 1.rade. Súčasťou tejto reakcie bol v prílohe záznam o zhodnotení zdravotného stavu (RZP)
zo dňa 12.01.2017.

33. Na opätovnú výzvu reagoval žalovaný v 1.rade dňa 26.03.2018 prostredníctvom mailovej pošty.
Oznámil, že naďalej zotrváva na svojom stanovisku, pretože nie je zrejmé presné označenie miesta, kde
sa mal úraz stať. Žiadal o zaslanie fotky s vyznačením miesta pádu. Okrem toho žiadal o oznámenie
mien svedkov, ktorí by boli ochotní tvrdenie potvrdiť.

34. Z lekárskeho posudku o bolestnom vystavenom dňa 15.01.2018, posudzujúcim lekárom A.. Š.
T. a podpísaný primárom chirurgického oddelenia A.. O. I. NsP vyplynulo, že lekársky posudok
bol vypracovaný v zmysle Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v aktuálnom znení a doplnený Zákonom č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom
poistení. Z posudku vyplynulo, že hodnotenie bolestného súviselo s poškodením na zdraví žalobkyne

zo dňa 12.01.2017, v dôsledku pošmyknutia na zľadovateľom povrchu dlažby. Na základe lekárskeho
posudku boli priznané body podľa z Prílohy č. 1 (časť I. a III.), písm. d.), uvedeného zákona, podľa
položky 147d - zlomenina dolného konca vretennej kosti, liečená operáciou, v hodnote 75 bodov a podľa
položky 183b - zlomenina krčka stehennej kosti, nezaklinená, v hodnote 180 bodov. Boli priznané body
v počte 255, bez zvýšenia, ktoré umožňuje ust. § 10 ods. 4 uvedeného zákona.

35. Písomným podaním zo dňa 22.06.2018 doručila žalobkyňa súdu lekársky posudok, ktorým bolo
hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré súviselo s utrpeným úrazom žalobkyne dňa
12.01.2017. Po vykonaní kontrolného vyšetrenia po roku liečby, jej bolo vystavené bodové hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 110 bodov, čo po vyčíslení predstavuje sumu 2.006,40

eur. Z uvedeného lekárskeho posudku zo dňa 06.04.2018, vyhotoveného posudzujúcim lekárom A..
Š. T. a podpísaného primárom chirurgického oddelenia A.. O. I. vyplynulo, že sťaženie spoločenského
uplatnenia bolo hodnotené v zmysle položky vyššie uvedenej Prílohy č. 1, a to podľa položky 351a -
obmedzenie pohyblivosti zápästia ľahkého stupňa - 60 bodov a podľa položky 389b - skrátenie dolnej
končatiny do 4 cm - 50 bodov.

36. Z výpisu z LV č. XXXX k. ú. X. vyplynulo, že výlučným vlastníkom polyfunkčnej budovy súp.č.
XXXX, stojacej na parcele č. XXX/X, a súvisiacich parciel XXX/X, XXX/X, je žalovaný v 2.rade. Titulom
nadobudnutia bola Kúpna zmluva V- 877/15.

37. Z predloženého výpisu z vkladnej knižky žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX bolo zistené, že
dňa 12.01.2017 bol vykonaný výber vo výške 60,00 eur. Údaje o konkrétnej hodine, kedy bol výber
zrealizovaný z vkladnej knižky nevyplynuli.

38. Z predloženej fotodokumentácie vyhotovenej z kamerového záznamu označeného dátumom

12.01.2017, v časovom rozpätí od 15:00:01 hod. do 15:00:35 vyplynulo, že sa má jednať o záznam z
kamerového záznamu hlavného vchodu. Súd zisťoval, či bol zaznamenaný nejaký pohyb osôb, prípadne
či sa tam vyskytovala osoba ležiaca alebo stojaca pri zábradlí pred vchodom, prípadne ďalšie osoby
svedkov, ktoré sa mali preukázateľne vyskytovať v danom časovom rozpätí, v danom priestore. Na
zázname sa vyskytovali síce osoby, avšak žiadne osoba, ktorá by ležala, stála pred vchodom, pri

zábradlí, ani posádka RZP. Vyskytovali sa tam osoby, ktoré stáli pred bankomatom, prípadne odchádzali
od bankomatu, vchádzali do pobočky. Posledný záznam bol 16:00:35 hod. Z uvedenej fotodokumentácie
nie je jednoznačné, či sa jednalo o mokrú plochu pred vchodom do budovy, alebo o zľadovatelú plochu,
ktorá sa odrážala v slnečnom lúči.39. Až na opakovanú výzvu súdu, doručil dňa 24.10.2018 žalovaný v 2.rade torzo Nájomnej zmluvy,
prvú a poslednú stranu (neúplný čl. I. zmluvy, pravdepodobne časť čl. IV. a neúplnú časť čl. X.). Z

tejto Nájomnej zmluvy vyplynulo, že prenajímateľom priestorov na prvom nadzemnom podlaží a prvom
podzemnom podlaží budovy súp.č. XXXX, stojacej na pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. X., vedené na LV č.
XXXX, o výmere 445,20 m2, je žalovaný v 2.rade a nájomcom žalovaný v 1.rade. Z bodu 4.14 vyplynulo,
že nájomca si bude zabezpečovať zimnú a letnú údržbu, výhradne v bezprostrednej blízkosti predmetu
nájmu a pred vstupom do predmetu nájmu. Nájomná zmluva bola podpísaná dňom 19.12.2014, pričom z

LV vyplynulo, že zápis o vlastníctve v katastri nehnuteľností bol zrealizovaný titulom kúpnej zmluvy, pod
V- 877/15 (pozn. sudcu: javí sa, že Nájomná zmluva bola uzavretá pred vykonaním vkladu do katastra
nehnuteľností v prospech vlastníka - žalovaného v 2.rade).

40. Po doručení Nájomnej zmluvy, písomným podaním zo dňa 31.10.2018 zobrala žalobkyňa žalobu
späť voči žalovanému v 2.rade a navrhla konanie voči nemu zastaviť.

41. Podľa ust. § 144 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.
42. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

43. Vzhľadom k tomu, že voči žalovanému v 2.rade, po predložení nájomnej zmluvy, zobrala žalobkyňa
žalobu v celom rozsahu späť, súd voči žalovanému v 2.rade, konanie zastavil.

44. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 12.01.2017 utrpela žalobkyňa úraz pred
priestorom do vchodu pobočky žalovaného v 1.rade. Počas vykonávaného dokazovania žalovaný v

1.rade spochybňoval miesto, kde sa mal úraz stať s poukazom na to, že žalobkyňa neoznačila osoby
svedkov z radov zamestnancov pobočky, ktoré by potvrdili jej tvrdenie. Vzhľadom na absenciu takýchto
svedkov, vychádzal z fotozáznamu, vyhotoveného z kamerového záznamu z obdobia, kedy žalobkyňa
tvrdila, že došlo k úrazu. Je nesporné, že žalobkyňa sa domáhala plnenia zo strany žalovaného v
1.rade, výzvou na mimosúdne riešenie zo dňa 26.01.2018. V tom čase musel byť kamerový záznam k

dispozícii žalovanému v 1.rade. Sám žalovaný v 1.rade, ale aj svedok U.. S. uviedli, že v zmysle Zákona
o bankách, sa kamerové záznamy musia uchovať 396 dní. Od 12.01.2017 uplynul jeden rok v období
12.01.2018, s pripočítaním 31 dní do vymazania kamerového záznamu, mal byť záznam k dispozícii, do
12.02.2018. V tomto čase preukázateľne žalobkyňa komunikovala so žalovaným v 1.rade a ten získal
vedomosť o nároku žalobkyne aj o jej zámere uplatniť si nárok na súde, pokiaľ nedôjde k plneniu.

45. Podľa ust. § 91 ods. 4 písm. a.) Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v účinnom znení ku dňu
vzniku škodovej udalosti, správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového
tajomstva, podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie
súdu vrátane notára ako súdneho komisára na účely civilného procesu a správneho súdneho procesu,

ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom alebo ktorého predmetom konania
je majetok klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky.

46. Podľa ust. § 93a ods. 7 uvedeného zákona, priestory banky, pobočky zahraničnej banky a Národnej
banky Slovenska a bankomaty a zmenárenské automaty nenachádzajúce sa v priestoroch banky alebo

pobočky zahraničnej banky možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu aj bez
označenia monitorovacieho priestoru, pričom vyhotovený záznam možno využiť na účely odhaľovania
trestných činov, na zisťovanie ich páchateľov a pátranie po nich, a to najmä na účely ochrany pred
legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu, odhaľovania nezákonných
finančných operácií, súdneho konania, trestného konania, konania o priestupkoch a dohľadu nad

plnením zákonom ustanovených povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk. Tento videozáznam
alebo audiozáznam poskytne, ak ho zaznamenáva, banka, pobočka zahraničnej banky alebo Národná
banka Slovenska bezodkladne orgánom uvedeným v § 91 ods. 4 písm. b), g) a o) na ich požiadanie. Ak
vyhotovený záznam nie je využitý na tieto účely, ten, kto záznam vyhotovil, ho zlikviduje bezodkladne
po uplynutí trinástich mesiacov po dni vyhotovenia tohto záznamu.

47. Zo znenia uvedených ustanovení vyplýva, že banka je povinná pre účely súdneho konania poskytnúť
audiozáznam, alebo videozáznam, na požiadanie. Súd nemohol skôr vyžiadať kamerový záznam, len
od obdobia po podaní žaloby, to znamená po 05.04.2018. Z dokazovania vyplynulo a bolo preukázané,že žalobkyňa komunikovala so žalovaným v 1.rade písomne už odo dňa 26.01.2018, tzn. v období,
kedy bolo potrebné ešte kamerové záznamy uchovať. Z predžalobnej výzvy na plnenie jednoznačne
vyplynulo, že pokiaľ nebude poskytnuté plnenie, uplatní si žalobkyňa nárok na náhradu škody v súdnom

konaní. Z týchto dôvodov žalovanému v 1.rade nič nebránilo, aby takýto záznam bol uchovaný a
poskytnutý na výzvu súdom, pre účely súdneho konania. Pokiaľ by takýto záznam nebol využitý na účely
súdneho konania, bol by zlikvidovaný po uplynutí trinástich mesiacov po dni vyhotovenia záznamu, tzn.
žebybolomožnétenzáznampoužiťbezproblémovpočassúdnehokonania.Žalovanýv1.radepreúčely
dokazovania predložil len vyhotovený fotozáznam z priestorov pred vstupom do pobočky žalovaného v

1.radevX.,zodňa12.01.2017,napriektomu,žemoholpoužiťkamerovýzáznam,ktorýmbypreukazoval
prípadnú nedôvodnosť nároku žalobkyne. Podľa vyjadrenia žalovaného v 1.rade mal byť fotozáznam
zo dňa 12.01.2017 vyhotovený v čase od 14:00 hod. do 16:00 hod., pre účely konania boli predložené
len fotozáznamy od 15:00:01 hod. do 16:00:35 hod. Z predloženej fotodokumentácie nevyplýva, že
by v danom priestore bol zaznamenaný nejaký úraz, prípadne osoba po úraze. Zarážajúce je však,
že fotozáznam nezachytával ani členov posádky RZP spoločnosti Falck Záchranná, a.s., ktorí bez

akýchkoľvek pochybností vykonali zásah v uvedený deň a nepochybne v čase, ktorý mal byť zachytený
vo fotozáznamoch. Prichádzali a transportovali žalobkyňu po bezbariérovom prístupe, ktorý kamera
zachytávala. O tom svedčí Záznam o zdravotnom stave osoby, kde bolo zrejmé, že dňa 12.01.2017
prišla sanitka s danou posádkou do blízkosti pobočky o 15:31 hod. Transport žalobkyne spred týchto
priestorov prebiehal od 15.40 hod. do 15:46 hod. a v nemocnici bola odovzdaná o 16:00 hod. To, že

žalobkyňa nebola schopná pohybu, vyplýva nielen z výsluchu oboch členov posádky RZP, svedkov
A. D., a manžela žalobkyne, ale predovšetkým z prepúšťacej správy NsP sv. Barbory Rožňava, kde
bolo konštatované, že dolná končatina žalobkyne bola extrarotovaná, nevedela ani zdvihnúť pravú nohu
pre bolesti. Pri extrarotácii, pohyb nie je možný. Napokon aj z ďalšej správy vyplynulo, že pacientka
pri prijatí mala obmedzenú hybnosť súvisiacu so základnou diagnózou, zlomeninou stehennej kosti.

Po hospitalizácii sa hybnosť zlepšila len čiastočne, bola možná chôdza len s oporou dvoch bariel a
za doprovodu zdravotníckeho personálu. Naďalej pretrvávalo riziko pádu, v súvislosti s nestabilitou pri
chôdzi. Súd považoval za preukázané, že v čase keď došlo k úrazu nebola žalobkyňa schopná pohybu.
Z toho dôvodu nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz, a to zabezpečenie osobitnej správy NsP o
možnom/nemožnom pohybe žalobkyne po páde. Išlo by o neúčelný a nadbytočný dôkaz.

48. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že predložený fotozáznam nie je možné považovať za
hodnoverný dôkaz. Súd považuje za preukázané, že úraz žalobkyni sa stal v priestore nachádzajúcom
sa pred hlavným vstupom do pobočky žalovanej v 1.rade, na neudržiavanej ploche, ktorá bola v danom
období šmykľavá, čo tiež vyplynulo z výsluchu svedkov - členov posádky RZP. Tvrdenie žalovaného

o nevynaložení náležitej opatrnosti pri chôdzi, súd hodnotí len ako účelovú obranu, pretože priestor
pred vchodom do pobočky mal byť udržiavaný v takom stave, aby bol schodný a bezpečný pre chodcov.
Ide nielen o prevenčnú povinnosť žalovaného v 1.rade (ust. § 415 Občianskeho zákonníka), ale aj
o povinnosť vyplývajúcu z Nájomnej zmluvy. Povinnosť bola nesporne porušená a v dôsledku jej
porušenia, došlo v prípade žalobkyne ku škode na zdraví, ktorá bola v príčinnej súvislosti s porušením

povinnosti žalovaného v 1.rade. V konaní nebolo preukázané, že by si žalobkyňa nepočínala s náležitou
opatrnosťou, po chodníku nepochybne kráčala, nepodskakovala.

49. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ( ďalej len „OZ“ ), každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

50. Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

51. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu
spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti

a vzniknutou škodou. V zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je
možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Za skutočnú škodu
sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku
poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do

predošlého stavu, ale aj škoda na iných majetkových hodnotách, na zdraví či na živote. Na vznik
práva na náhradu škody musia byť splnené zákonné podmienky. Základnou podmienkou vzniku
zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou. Vzniknutáškoda musí byť spôsobená porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená,
ale aj preukázaná, pričom dôkazné bremeno, zaťažuje poškodeného.

52. Poškodením na zdraví sa rozumie poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania
alebo iným poškodením na zdraví. Náhradu poskytuje osoba povinná podľa osobitných predpisov, v
závislosti od toho o aký druh nároku sa jedná a tiež kto je zodpovedný za škodu v prípade fyzickej osoby,
u ktorej nejde o pracovný úraz alebo chorobu z povolania. V konaní bolo preukázané že žalobkyňa
utrpela škodu v dôsledku porušenia povinností žalovaným v 1.rade, čím je vylúčené uplatňovanie nároku

voči komerčnej poisťovni.

53. V danom prípade súd teda posudzoval nárok v zmysle s príslušných ustanovení § 420 ods.1 OZ a
v závislosti od nároku, v zmysle ust. 444 OZ.

54. Podľa ust. § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorázove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie

jeho spoločenského uplatnenia.

55. Podľa ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z., v účinnom znení pri určení výšky náhrady za bolesť
a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým
sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

56. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

57. V konkrétnom prípade hodnota bodu pre rok 2017 podľa Opatrenia MZ SR predstavovala 18,24
eura. Táto hodnota bodu bola použitá pri prepočte uplatneného nároku žalobkyňou.
58. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku

2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

59. Podľa ust. § 7 ods. 1 uvedeného zákona, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a
vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je

posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

60. Podľa ust. § 8 ods. 4 uvedeného zákona, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav

poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

61. Podľa ust. § 10 ods. 1 uvedeného zákona, posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia

sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj
následkov.

62.Bolesťousapodľauvedenéhozákonarozumieujmaspôsobenápoškodenímnazdraví,jeholiečením
alebo odstraňovaním jeho následkov. Aj keď je bolesť kategória subjektívna, vzhľadom na liečbu a

opakovanú hospitalizáciu, je možné na základe uvedených diagnóz dospieť k určitému objektívnemu
záveru o intenzite bolesti, ktorú hodnotí lekár v zmysle overených odborných poznatkov.
63. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav súvisiaci s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľnenepriaznivénásledkypreuspokojovanieživotnýchaspoločenskýchpotriebpoškodeného
alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. To že zranenie zanechalo trvalé následky na zdravotnom

stave žalobkyne je zrejmé, nakoľko dôsledkom zranenia žalobkyňa bola vyradená z pracovného
procesu, pre nemožnosť vykonávania práce, dôsledkom čoho bola invalidizovaná vo veku 54 rokov,
pričom pred úrazom netrpela žiadnymi závažnými ochoreniami, ktoré by ju obmedzovali v pracovnom
a v spoločenskom živote.64. Podmienkou úspešného uplatnenia náhrady u poskytovateľa náhrady je vypracovanie lekárskeho
posudku s bodovým ohodnotením bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia. V danom prípade
spracoval lekárske posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia posudzujúci lekár A..

T. a ich správnosť potvrdil, A.. I., primár chirurgického oddelenia. Súd námietku žalovaného v 1.rade
o nekompetetnosti A.. T., ako aj o nekompetentnosti A.. I., vydať a potvrdiť posudok, za nedôvodnú,
pretože A.. T. pracuje ako lekár traumatologickej ambulancie, ktorá je zaradená do chirurgického
oddeleniaNSP.Keďžebodovéhodnoteniepresiahlo200bodov,bolposudokpodpísanývzmyslezákona
aj primárom chirurgického oddelenia NsP, do ktorého je začlenená traumatologická ambulancia.

65. Lekársky posudok sa vydáva písomne a doručuje sa poškodenému, osobe, ktorej dal poškodený
súhlas žiadať o lekársky posudok a posudzujúcemu lekárovi. Lekársky posudok sa vydáva po ustálení
zdravotného stavu poškodeného. Ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok sa
vydáva spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti
o správnom hodnotení v lekárskom posudku, môžu osoby oprávnené žiadať o vydanie lekárskeho

posudku požiadať o vydanie znaleckého posudku. Posudzujúci lekár je povinný ohodnotiť nárok na
náhradu za bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti zákona č. 437/2004 Z. z.,
alebo nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č.
1 v II. a IV. časti zákona č. 437/2004 Z. z. Pri hodnotení nároku na náhradu posudzujúci lekár postupuje
podľa zásad upravených ustanovením § 9 a § 10 zákona č. 437/2004 Z. z. Súd sa nestotožnil ani s

námietkou, že žalobkyňa sa domáhala nároku oneskorene, až po roku od úrazu. Súd konštatuje, že
žalobkyňa sa domáhala nároku po období, kedy sa preukázateľné dozvedela o výške škody listom zo
dňa 26. 01. 2018 (lekársky posudok bol vyhotovený dňa 15. 01. 2018). Nejednalo sa teda o nejakú
liknavosť zo strany žalobkyne, ale o riadny postup pri uplatňovaní náhrady škody.

66. Žalovaný v 1.rade nepožiadal o znalecký posudok a v konečnom vyjadrení ani nerozporoval lekárske
posudky z dôvodu, že neuznával nárok žalobkyne z vyššie uvedených dôvodov. Z toho dôvodu súd
vychádzal pri rozhodovaní s lekárskych posudkov posudkov.

67. Podľa ust. § 446 OZ, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného

sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení.

68. Podľa ust. § 84 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Denný vymeriavací základ
zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie

sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý
dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania
neobmedzených podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní
rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na
určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho

zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca,
za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo
pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia
do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba
z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť

rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého
sa zistila choroba z povolania.
69.Podľaodseku5písm.a/uvedenéhoustanovenia,dennývymeriavacízáklad fyzickejosobyuvedenej
v § 4 ods. 1 písm. d) sa určí ako podiel súčtu príjmov zistených podľa § 138 ods. 8 písm. b), dosiahnutých
za obdobie od vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru u zamestnávateľa

zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu
vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia
okrem obdobia uvedeného v § 26 alebo § 140.

70. Podľa ust. § 85 uvedeného Zákona, zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku

pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na
úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z
nemocenského poistenia.71. Žalovaný v 1. rade nerozporoval ani výšku straty na zárobku, výpočet ktorej bol súčasťou
dokazovania a zodpovedal vyššie citovaným ust. § 84 a ust. § 85 Zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení. Žalobkyni vznikol nárok na náhradu škody za stratu na zárobku v dôsledku úrazu

za obdobie práceneschopnosti, od 13.01.2017 do 10.01.2018, to znamená za 363 kalendárnych dní.
Rozhodujúcim obdobím podľa § 85 Zákona o sociálnom postení bolo obdobie od 01. 2016 do 31. 12.
2016. Denný vymeriavací základ bol podľa z rozhodnutia o nemocenskom, 19,5338 eur. Tento základ
sa použil na výpočet podľa jednotlivých mesiacov a je založený v spise na č.listu 146 a 147. Celkový
úrazový príplatok tvoril súčet mesačných úrazových príplatkov v zmysle citovaných ustanovení Zákona

o sociálnom poistení, vo výške 1.790,90 eur.

72. Súd na základe zhodnotenia dokazovania vyhovel žalobe, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú. Žalobe
vyhovel v rozsahu pripustenej zmeny žalobnému petitu, tak ako bola navrhnutá žalobkyňou zo dňa 29.
10. 2018. Žalobkyňa si už uplatnila len zaplatenie sumy 6.442,10 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške5,05%ročne zosumy4.651,20eurzačasod08.02.2018dozaplateniaazosumy1.790,90eurza

čas od 26.10.2018 do zaplatenia. V poslednej úprave žalobného petitu už neboli uplatňované iné nároky.
Súd je viazaný žalobným petitom a z toho dôvodu priznal žalobkyni istinu zmysle uvedeného petitu.

73. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak

ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
74. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

75. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

76. Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania odo dňa kedy žalovaný v 1. rade odmietol zaplatenie
istiny 4.651,20 eur, to znamená od 08. 02. 2018 a tiež odo dňa uplatnenia nároku na náhradu za
stratu na zárobku v sume 1.790,90 eur, od 26. 10. 2018, ktorú tiež neuznával. Žalovaný sa dostal
preukázateľne do omeškania od uplatňovaného obdobia. V daných obdobiach predstavoval úrok výšku
5,05 % (základná sadza ECB - 0,05 % + päť percentuálnych bodov). V tejto výške súd priznal úrok z

omeškania.

77. Podľa ust. § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ),
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

78. V danom prípade mala plný úspech žalobkyňa, z toho dôvodu súd priznal nárok na náhradu trov
konania žalobkyni v rozsahu 100 %. V Zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP , o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

79. Podľa ust. § 256 ods. 1CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

80. V prípade pôvodne žalovaného v 2. rade súd nepriznal nárok na náhradu trov, pričom zobral do
úvahy skutočnosť, že pokiaľ by bol niektorý zo žalovaných poskytol do dispozície Nájomnú zmluvu

(aspoň také torzo, čo pripojil žalovaný v 2.rade do spisu pre účely konania), v čase pred podaním žaloby,
nemala by žalobkyňa dôvod žalovať žalovaného v 2.rade. Nájomná zmluva bola doručená súdu až na
základe opakovanej dôraznej výzvy súdu, a to dňa 24.10.2018. Po doručení Nájomnej zmluvy právnej
zástupkyni žalobkyne, žalobkyňa zobrala žalobu voči žalovanému v 2. rade späť v celom rozsahu. Z
daného vyplýva, že konanie voči žalovanému bolo zastavené pre jeho správanie, čím procesne zavinil

zastavenie konania.Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,

prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj

tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).