Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223296
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117223296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX,
XXX XX M. - Y. B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hopferova, s. r. o., so sídlom Bajzova 2, 040
01 Košice proti žalovanému: F. E., zastúpená U. X. F. E., so sídlom P. X, XXX XX V., o náhradu škody
spôsobenú orgánom pri výkone verejnej moci, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k 19C/48/2017-223 z 14.10.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 16.165,-Eur s 5%
ročným úrokom z omeškania od 07.11.2017 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti rozsudok zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
výrokom I. žalobu zamietol a súvisiacim výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že ich v konaní
úspešnému žalovanému nepriznal.

2. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je nárok žalobcu na náhradu

škody vo výške 17.065,-Eur s prísl., v dôsledku nesprávneho úradného postupu policajných orgánov,
podľa žalobcu spočívajúceho v porušení povinností urobiť úkon a vydať rozhodnutie v lehote stanovenej
Trestným poriadkom, v konečnom dôsledku znamenajúcim zmarenie možnosti odhaliť konkrétneho
páchateľa trestného činu, ktorého obeťou sa stal žalobca, pričom nečinnosť policajných orgánov bola
skonštatovaná dozorovým prokurátorom. Samotná škoda predstavuje sumu žalobcom zloženú vo forme
preddavkov vo výške 16.165,-Eur na kúpu nehnuteľností, ku ktorej nikdy nedošlo a nákladov spojených
s upletením nároku vo výške 900,-Eur za právne služby poskytnuté žalobcovi jeho advokátom v trestnom

konaní.Súčasnesižalobcauplatnilinemajetkovúujmuvovýške1.000,-Eur,lebosamotnékonštatovanie
porušenie práv nie je pre žalobcu dostatočným zadosťučinením. Na základe toho mal súd prvej inštancie
za preukázane, že aj keď došlo k nejakým prieťahom, nezistil, aby tieto prieťahy boli takého charakteru,
aby mohli privodiť škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Nemohol taktiež opomenúť skutočnosť, že žalobca
si nárok uplatňovaný v tomto konaní, uplatnil aj voči inej osobe titulom bezdôvodného obohatenia, a
ktorý mu bol v súdnom konaní, ktoré začalo skôr, ako toto konanie, aj právoplatne priznaný, kde aj za
preukázania, že táto tretia osoba nemá žiadne finančné prostriedky, môže byť týmto nárokom, len ak

ku škode preukázateľne došlo. Žalobcovi taktiež vytýka neobozretnosť v jeho konaní. Okrem toho súd
prvej inštancie nenašiel príčinnú súvislosť medzi nekonaním policajných orgánov v zákonom stanovenej
lehoteaškodou,ktorámalažalobcovivzniknúť,aktorábyajtakostalaškodouvočipáchateľovitrestného
činu bez ohľadu na to, či by orgány činné v trestnom konaní vzniesli nejakej osobe aj obvinenie a voči tejosobe by bola podaná obžaloba. S poukazom na povahu trestného činu, ktorý nebol policajnými orgánmi
vyšetrený - počítačová kriminalita - nie je podľa súdu prvej inštancie pravdepodobné, že by bol výsledok
šetrenia iný, aj keby boli policajnými orgánmi vykonané aj tie úkony, na nevykonanie ktorých poukazoval

žalobca. Vzhľadom na okolnosti prípadu súd nepovažoval ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za
dôvodný. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 3 ods. 1, ods. 2, § 9 ods.
1-4, § 17 ods. 1 - 4, § 18 ods. 1 - 3 zák. č. 514/2003Z.z., § 196 a § 199 Tr. por. Pri rozhodovaní o
trovách konania vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a postupom podľa § 257 CSP úspešnému
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Tento rozsudok včas podanými odvolaniami napadli obe strany.

4. Žalobca ho napadol v celosti poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods.
1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP (iná vada - nepreskúmateľnosť, nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci). Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu

vo vzťahu k náhrade škody je tvrdenie, že nepochybným je, čo v konečnom dôsledku skonštatoval
aj súd prvej inštancie, že policajné orgány nedodržali lehoty stanovené Trestným poriadkom a
nezačali vo veci trestné stíhanie, čím takýmto ich oneskoreným, nesprávnym a nedostatočným konaním
došlo k pochybeniu a taktiež ku zmareniu možnosti získania ďalších dôkazov, a tým ku zmareniu
akejkoľvek možnosti dopátrať páchateľa a realizovať jeho represiu, čím následne aj samotnú náhradu

žalobcovi spôsobenej škody. Nárok upletený v samostatnom civilnom konaní voči tretej osobe, je
nárokom titulom bezdôvodného obohatenia, tu uplatnený nárok je nárokom titulom náhrady škody
podľa osobitného predpisu. Z právoplatne priznaného nároku voči tretej osobe v civilnom konaní,
ktorá nie je páchateľom trestného činu, ktorého obeťou sa stal žalobca, nebolo nič vymožené, a to
z ohľadom na množstvo exekúciu vedených voči tejto tretej osobe. K nemajetkovej ujme odvolateľ

podotkol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje uvedenie konkrétnych okolností prípadu,
ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru, že aj táto časť nároku je nedôvodná, pričom v otázke
preukázania vzniku, existencie a rozsahu nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie nevykonal ani výsluch
zo strany žalobcu navrhnutého svedka. Podľa odvolateľa je prítomný kauzálny nexus medzi nesprávnym
úradným postupom a uplatneným nárokom na nemajetkovú ujmu, pričom nie je rozhodujúce časové

hľadisko, ale vecná súvislosť. Nesprávny úradný postup bol podľa odvolateľa spôsobilý vyvolať zásah
do jeho osobnostných práv a právom chránených záujmov na skončenie vyšetrovania v zákonnej
lehote.Samotnéodôvodnenierozhodnutiapovažujeodvolateľzanedostatočné.Navrholtedanapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný ho napadol čo do súvisiaceho výroku II. o trovách konania poukazujúc na odvolací dôvod
uvedený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (nesprávne právne posúdenie veci) majúc za to, že
v súdenom spore neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia
§ 257 CSP s tým, že v odôvodnení rozsudku nie je žiadnym spôsobom zdôvodnené, v čom súd prvej
inštancie videl dôvody hodné osobitného zreteľa. Navrhol rozsudok vo výroku o trovách konania zmeniť

tak, že mu bude priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnej výške.

6. Žalovaný vo svojej odvolacej replike upriamil pozornosť na § 9 ods. 3 zák. č. 514/2003 s tým,
že v predmetnom prípade dozorový prokurátor skonštatoval, že postup vyšetrovateľa bol zákonný a
správny, a teda, že nedošlo ku nesprávnemu úradnému postupu. Škoda uplatňovaná v tomto konaní

bola žalobcovi spôsobená trestným činom, a nie žalovaným.

7. Žalobca vo svojej odvolacej duplike mal za to, že v konaní boli preukázané všetky predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi s
tým, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že napadnutý rozsudok je v merite veci vecne správny, má

za to, že vecne správny je aj potom výrok o trovách konania. Výnimočnosť prípadu potom vidí odvolateľ
v tom, že sa stal obeťou trestného činu, pričom hájil iba svoje práva a záujmy.

8. Žalovaný vo svojej odvolacej triplike sa pridržal svojich doterajších vyjadrení. Ďalšie podania strán
dané neboli.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvejinštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolania majú základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli

a na webovej stránke súdu a právnemu zástupcovi žalobcu aj elektronickými prostriedkami minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné a čiastočne nedôvodné, odvolanie žalovaného je plne dôvodné, v dôsledku čoho je namieste
rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne ako vecne správny potvrdiť s použitím ustanovenia § 387 ods.
1 CSP a čiastočne s použitím § 389 CSP zrušiť.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanou inou vadou - nepreskúmateľnosťou, nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávnymi
skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie

odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. Predmetom sporu je nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu

nesprávnym úradným postupom policajných orgánov v trestnej veci vedenej pod I.: D.-XXX/X-VYS-
PO-XXXX, I.: D.-XXX/X-VYS-PO-XXXX a I.: D.-XX/X-VYS-SC-XXXX, v ktorej žalobca vystupoval ako
poškodený, a to podľa zákona č. 514/2003Z.z. Samotná škoda žalobcu má pozostavovať z ním
uhradených preddavkov na kúpu nehnuteľností, ku ktorej nikdy v dôsledku trestného činu nedošlo -
konkrétne vo výške 8.380,-Eur a 7.785,-Eur a trov právneho zastúpenia v trestnej veci vo výške 900,-

Eur ako i nemajetkovej ujmy, ktorú výšku žalobca vyčíslil sumou 1.000,-Eur. Samotný nesprávny úradný
postup žalobca videl v porušení povinnosti policajných orgánov v zákonom stanovenej lehote urobiť
úkon a vydať rozhodnutie, v dôsledku čoho došlo k zmareniu vykonania niektorých úkonov potrebných
pre odhalenie konkrétneho páchateľa trestného činu, ktorého obeťou sa stal žalobca.

13. Pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné
splnenie troch základných podmienok: 1/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2/ vznik škody a
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

14. V súdenej veci, tak ako to správne ustálil i súd prvej inštancie, vychádzajúc z výsledkov vybavenia

žiadostiopreskúmaniepostupupolicajtaz04.09.2015,bolzostranyoprávnenéhosubjektu-prokurátora
- konštatovaný prieťah vo veci začatia trestného stíhania, teda bol nepochybne indikovaný nesprávny
úradný postup policajných orgánov (ku tomu pozri napr. analogicky, Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS
383/2015).

15.Súdprvejinštanciežalobuzamietolajzdôvodu,žemedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikom
škody nevzhliadol príčinnú súvislosť. Priamosť príčiny k následku. V právnej teórii sa týmto vzťahom
označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva
druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za

škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže
byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko,
alevecnásúvislosťpríčinyanásledku;časovásúvislosťalenapomáhapriposudzovanívecnejsúvislosti.Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom. V postupnom slede javov je
každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.

Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v
dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Podmienka príčinnej súvislosti

je naplnená len "priamym" pôsobením príčiny na následok, a to len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku (poškodeného) žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto
nesprávnym úradným postupom (ku tomu pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 5MCdo/5/2015).

16. V súdenej veci bol indikovaný nesprávny úradný postup policajných orgánov, ktorý však bez
ďalšiehonemalzanásledokvznikcelejžalobcomuplatnenejškody.Peňažnéplnenie,ktoréhosažalobca

domáha titulom náhrady škody zodpovedajúcej úhrade dvoch preddavkov na kúpu nehnuteľností,
nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú priamo nesprávnym úradným postupom policajných
orgánov, pretože jeho majetok sa zmenšil už ich samotným zaplatením. To znamená, že bez ďalšej
právnej skutočnosti predchádzajúcej samotnému nesprávnemu úradnému postupu, v danom prípade
bez zaplatenia preddavkov, by ku škode u žalobcu vôbec nedošlo. Vzhľadom na toto nie priame

ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho úradného postupu policajných orgánov dospel odvolací
súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom policajných orgánov a tým zmenšením majetku žalobcu, náhrady
ktorého sa domáhal z dôvodu úhrady zložených preddavkov na kúpu nehnuteľností.

17. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie
sumy 16.165,-Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 07.11.2017 do zaplatenia, postupom podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. Odvolaciemu súdu sa žiada dodať, že u objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

výkonom verejnej moci je nevyhnutnou podmienkou vznik škody na strane poškodeného. O takýto
prípade nejde tam, kde v súvislosti s výkonom verejnej moci síce došlo k odčerpaniu peňažných
prostriedkov poškodeného, avšak poškodenému súčasne ako veriteľovi vzniklo právo voči jeho
dlžníkovi, ktoré môže úspešne uplatniť, resp. uspokojiť. Ak nastala v dôsledku výkonu verejnej moci taká
situácia, že medzi poškodeným a inou osobou existujú práva a povinnosti, ktoré nie sú plnené, vzniká

ujma odškodniteľná podľa zák. č. 514/2003Z.z. až vtedy, ak v právnom vzťahu týchto osôb nie je možné
dosiahnuť plnenie. Iba v prípade, že pohľadávku poškodeného nemožno ako priamy nárok uspokojiť,
vzniká oprávnenému majetková ujma spočívajúca v strate majetku (ku tomu pozri napr. Najvyšší súd
ČR, sp. zn. 30Cdo/1635/2013).

19. V súdenej veci z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca má síce právoplatne
judikovanú pohľadávku voči tretej osobe - V. U. - vo výške 16.165,-Eur s prísl., predstavujúcu žalobcom
zložené preddavky na kúpu nehnuteľností. Táto pohľadávka, ako to vyplýva z dokazovania pred súdom
prvej inštancie je však s najväčšou pravdepodobnosťou nevymožiteľná. Teda, ak by tu existoval príčinná
súvislosť (avšak neexistuje), táto časť náhrady škody by bola odškodniteľná podľa zák. č. 514/2003Z.z.

V tomto bol potom záver súdu prvej inštancie chybný, no v končenom dôsledku nemajúci vplyv na vecnú
správnosť zamietnutia žaloby v časti náhrady škody titulom zložených preddavkov.

20. Podľa § 18 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003Z.z. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak

tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie,
ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

21. Je teda zrejme, že súd prvej inštancie v časti náhrady škody zahŕňajúcej náhradu trov konania
nevenoval dostatočnú pozornosť na prvom mieste otázke, či trovy trestného konania súviseli priamo s
nesprávnym úradným postupom policajných orgánov, a následne, v prípade kladného zistenia i otázke
ich účelnosti a výške, ak žalobu unisono zamietol z dôvodu nezistenia príčinnej súvislosti.22. Nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo
sfére fyzickej osoby. Je dôležité tu prihliadať na to, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť

a postavenie fyzickej osoby. Výška náhrady v peniazoch je voľne vyjadriteľná súdom, ktorý sa musí
opierať o preskúmateľné hľadiská. „Ústavní soud připomíná, že citovaná zákonná úprava ponechává
na obecných soudech, aby v každém jednotlivém případě a s přihlédnutím k jeho okolnostem buď toliko
konstatovaly porušení práva, či nadto přiznaly náhradu nemajetkové újmy v penězích (ve výši přiměřené
danému případu). Toto posouzení však zásadně spadá do pravomoci obecných soudů a Ústavní soud

nemůže - pouze na základě event. vlastního subjektivního názoru - toto posouzení přehodnocovat a
nahrazovat jej posouzením vlastním. Tím by totiž Ústavní soud atrahoval na sebe roli obecného soudu
a zasahoval by do nezávislosti soudů obecných; to mu však nepřísluší, neboť ex constitutione není
další instancí obecného soudnictví, nýbrž je výlučně soudním orgánem ochrany ústavnosti (srov. čl. 83
Ústavy). Ústavní soud je pouze oprávněn ověřit, zda toto posouzení obecných soudů není výrazem
libovůle či svévole, a zda v něm nelze shledat prvek zjevného excesu." (ku tomu pozri napr. Ústavný

súd ČR, sp. zn. IV. ÚS 579/2012).

23. Uvedenými východiskami sa súd prvej inštancie neriadil. Navyše žalobu v časti o náhradu
nemajetkovej ujmy zamietol, bez toho, aby špecifikoval okolnosti, na ktorých postavil záver o
nedôvodnosti žaloby v tejto časti, čím svoje rozhodnutie zaťažil aj vadou nepreskúmateľnosti, lebo

jeho závery v tomto smere zo žiadnej možnej interpretácie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nevyplývajú.

24. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazu - výsluch žalobcom navrhnutého svedka k otázke nemajetkovej
ujmy. Ku tomu odvolací súd uvádza, že vo všeobecnej rovine do kategórie procesných vád s

ústavnoprávnymi dôsledkami možno zahrnúť aj problematiku tzv. „opomenutých dôkazov“, ktorá v
zásade zahŕňa aj takú procesnú situáciu, keď niektorá zo strán sporu navrhne vykonanie dôkazného
prostriedku, ktorý je zamietnutý bez vecného zdôvodnenia obsiahnutého v odôvodnení konečného
rozhodnutia a zodpovedajúceho povahe a závažnosti veci, prípadne je celkom opomenutý.

25. V súvislosti s touto námietkou žalobcu odvolací súd potom považuje za rozhodujúce, že vykonanie
tohto dôkazného prostriedku je z pohľadu meritórneho skutkového a právneho kontextu veci významné.
Odvolateľ nie len tvrdil ale aj preukázal, ako opomenutie zaobstarania a vykonania tohto dôkazného
prostriedku mohlo ovplyvniť jeho procesný úspech v otázke prípadného priznania nemajetkovej ujmy.

26. Z uvedeného vyplýva, že s tvrdením žalobcu v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti
zamietnutia žaloby o náhradu škody titulom trov právneho zastúpenia z trestného konania a náhrady
nemajetkovej ujmy, v otázke namietaného neúplného zistenia skutkového stavu veci nevykonaním
navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností pre správne rozhodnutie a s tým
súvisiaceho nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia možno súhlasiť.

27. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí
zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman

proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

28. Potom sa žiada uviesť, že k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dochádza nie len postupom
súdu, ktorý je založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení

procesného predpisu upravujúceho náhradu trov konania (CSP), v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle,
alevneposlednomradeajvtakomprípade,akjeodôvodneniesúdnehorozhodnutiavovzťahukuvýroku
o trovách konania celkom nedostatočné, t.j. nepreskúmateľné.

29. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo

veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech
vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspechnemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

30. Úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu,
ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za

základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom
druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti
strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená;
jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže
mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho
procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Nárok na plnú

náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku.

31. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ustanovenie § 257 CSP, ktorého účelom
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného práva. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o

ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti.

32. Ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné

zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy
musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia

najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.

33. Súd prvej inštancie správne po zhodnotení pomeru úspechu a neúspechu tej - ktorej strany pristúpil
k otázke možnej aplikácie ustanovenia § 257 CSP, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

nevyplýva, ktoré konkrétne skutočnosti a okolnosti ho viedli k aplikácii tohto ustanovenia na predmetný
prípad. Súd prvej inštancie vôbec v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, či potreba aplikácie § 257 CSP
vyplýva z okolností prípadu, sociálnej, majetkovej, rodinnej alebo inej situácie strán konania, pričom nie
je zrejmé z ktorých dôkazov vychádzal a ako tieto vyhodnotil.

34. Z uvedeného vyplýva, že s tvrdením žalovaného v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie v
časti trov konania, v otázke namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti
rozhodnutia možno súhlasiť.

35. Všetky vyššie uvedené pochybenia súdu prvej inštancie nie je možné napraviť pred odvolacím

súdom, a preto odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu v
rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým

je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie,
výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť, pričom je potrebné náležite sa
vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite
v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova
o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).