Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/289/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314221419
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1314221419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a

členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Bratislavská
vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35850370, zastúpený M.B.A.
LEGAL advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 04
329 724, proti žalovaným 1/ E. T., R.. XX.XX.XXXX, D. H. Č.. XXX, XXX XX J., 2/ I. Ž., R.. XX.XX.XXXX,
D. N. Č.. XXXX, XXX XX W., 3/ T. T., R.. XX.XX.XXXX, D. H. Č.. XXX, XXX XX J., Ž. X/ O. X/ U. I. Ž.,
R.. XX.XX.XXXX, D. N. Č.. XXXX, XXX XX W., o zaplatenie 375,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.03.2016, č.k. 11C/369/2015-93,

jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 2/,3/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu žalobcu zamietol ( výrok I) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 169,13 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 22,50
eur a trov právneho zastúpenia vo výške 146,63 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia ( výrok II).

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil § 28 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách (ďalej len „ zákon č. 442/2002 Z.z.“), § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Vecne rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal
dôvodnosť žaloby. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že v čase výmeny vodomeru bol jeho
skutočný stav 577 m3, čo bol stav, ktorý žalobca evidoval (zistený odpočtom vodomeru) už vo februári
2013. Nakoľko žalobca za obdobie od 16.02.2013 do 14.02.2014 evidoval preplatok 79 eur, posúdil

žalobu žalobcu ako nedôvodnú a žalobu zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatení súdneho poplatku za odpor vo výške
22,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 164,36 eur. Trovy právneho zastúpenia priznal na základe
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb( ďalej
len „ vyhláška“), a to za 4 úkony právnej pomoci á 28,22 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia dňa

23.04.2015, á 28,22 eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (odpor), účasť na pojednávaní
dňa 17.12.2015, účasť na pojednávaní dňa 10.03.2015), režijný paušál 3 x 8,39 eur a 1 x 8,58 eur.4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac ust. §
205 ods. 2 písm. d), § 205 ods. 2 písm. f) a § 221 ods. 1 O.s.p.. Mal za to, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav. Upriamil pozornosť na to, že podaním zo dňa 16.02.2016 objasnil

z akého dôvodu si uplatnil nárok. Uviedol, že dňa 01.03.2013 bola vystavená faktúra č. XXXXXXXX,
a to na základe priemernej spotreby. Konečný stav na vodomere zistený na základe priemeru bol
určený na 710 m3 a faktúra znela na preplatok 2,08 eur, ktorý bol zákazníkovi aj vrátený. Pri výmene
vodomeru dňa 28.02.2014 bol zistený skutočný stav vodomeru 577 m3, preto vystavil novú faktúru č.
XXXXXXXXX na nedoplatok 2,08 eur a zároveň dňa 28.02.2014 vystavil novú faktúru č. XXXXXXXXXX,

ktorá znela na preplatok 291,84 eur. Rovnako pri faktúre č. XXXXXXXXX táto bola vynulovaná faktúrou
č. XXXXXXXXX a zároveň na základe zisteného skutočného stavu vodomeru bola vystavená faktúra
č. XXXXXXXXX. Pričom preplatky z faktúr boli použité na úradu starších dlhov. V konaní sa domáhal
zaplatenia faktúry č. XXXXXXXXX a faktúry č. XXXXXXXXX a to z dôvodu, že tieto mali byť vynulované
faktúrami č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, avšak preplatky z nich boli žalovanému vrátené poštovými
poukážkami, preto ich eviduje ako neuhradené. Nesúhlasil ani so závermi súdu prvej inštancie, že voči

žalovanému eviduje preplatok, nakoľko všetky preplatky boli žalovanému vrátené poštovou poukážkou.
Zároveň namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné, nedostatočne odôvodneného a
nepreskúmateľné. Zároveň podal odvolanie aj voči výroku o trovách konania. Na základe uvedeného
žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel a priznal mu nárok
na náhradu trovy konania alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.07.2016
a uviedol, že zmluvu so žalobcom neuzavrel. Od 16.08.1994 býva a reálne žije na adrese J. Č.. XXX,
pričom odberné miesto J. XX je viazané na nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX. Jeho otec sa na

odbernom mieste nezdržoval od roku 1983. Mal za to, že žalobca jeho osobné údaje doplnil do zmluvy.
Vzhľadom k uvedenému sa stotožnil so skutkovými ako aj právnymi závermi súdu prvej inštancie, preto
žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 10.11.2016 a uviedol, že na podanom

odvolaní trvá.

7. Nakoľko žalovaný počas odvolacieho konania zomrel, súd prvej inštancie uznesením zo dňa
19.07.2018 č.k. 11C/369/2015-132 pokračoval v konaní s právnymi nástupcami žalovaného.

8. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.10.2018 právni nástupcovia žalovaného uviedli, že
sa plne pridržiavajú vyjadrení ich právneho predchodcu a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
považujú za vecne správne. Mali za to, že žalobca v konaní neuviedol dôkazné bremeno, čo do pasívnej
legitimácie žalovaného. Ak sa malo vychádzať z toho, že pôvodne bol pasívne legitimovaný T. T., mal

žalobca žalovať všetkých dedičov, nielen len ich právneho predchodcu.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z., viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a
378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávaniasi nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané
dôvodne.

13. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení
účinnom do 30.6.2016 ( t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný
tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po
právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia

nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
súajtakéskutkovézistenia,ktorésúdprvejinštancie založilnachybnomhodnotenídôkazov.Typovoide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p..

14. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na tom, že žalobca v konaní neuniesol

dôkaznébremenopreukazujúceexistenciudlhu.Vpodanejžalobežalobcasvojnárokskutkovovymedzil
tak, že právny predchodca žalovaných neuhradil riadne a včas platby za dodávku vody a odvádzanie
odpadových vôd. Pričom vo vyjadrení zo dňa 16.02.2016 ako aj v podanom odvolaní žalobca opakovane
poukazoval na to, že sa domáha preplatenia faktúr č. XXXXXXXXX O. Č.. XXXXXXXXX. Prejednávacia
zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom vyplývajú z ust.

§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 O.s.p.. Účastník
musí teda uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Dôkazná povinnosť
znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy, pričom každý účastník
musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia t.j. musí preukázať to, čo tvrdí. Z citovaného
ustanovenia vyplývajú základné práva a povinnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, ktorými

je aj tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a
označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Povinnosť tvrdenia je
úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie
vovecisamej.Neuneseniedôkaznéhobremenatotižznamenáneúspešnosťúčastníkavspore.Predmet
dôkazného bremena, ktorý je povinný účastník dokazovať, sa odvíja od charakteru uplatneného nároku

a odvíja sa aj od hmotného práva. V prejednávanej veci žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení
faktúru č.XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX,
faktúru č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, faktúr č. XXXXXXXXX, ktoré
súpreddavkovýmifaktúrazaopakovanédodanietovaruaslužiebzaobdobieod18.05.2012-17.01.2013.
Ďalejpredložilfaktúruč.XXXXXXXXX,faktúruč.XXXXXXXXX,faktúruč.XXXXXXXXX,t.j.preddavkové

faktúry za dodanie tovaru a služieb za obdobie od 16.02.2013 do 15.05.2013. Vychádzajúc z toho, že
preddavkové faktúry za opakované dodanie tovaru a služieb mali byť následne vyúčtované vyúčtovacou
faktúrou, súd prvej inštancie dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku skúmal vo vzťahu k vyúčtovacím
faktúram predloženým žalobcom. Bolo nesporným, že vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXX za obdobie
od 18.02.2012 do 15.02.2013 žalobca vyúčtoval nedoplatok 2,08 eur a vyúčtovacou faktúrou č.

XXXXXXXXX za obdobie od 16.02.2013 do 14.02.2014 žalobca vyúčtoval nedoplatok 79 eur. Rovnako
bolo v konaní nesporným, že na základe overenia skutočného stavu vodomeru dňa 12.02.2014 žalobca
vystavil za obdobie od 18.02.2012 - 15.02.2013 novú vyúčtovaciu faktúru č.XXXXXXXXX, ktorou
vyúčtoval preplatok 2,08 eur. Následne žalobca vystavil aj novú vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXX za
obdobie od 16.02.2013 - 14.02.2014, ktorou vyúčtoval za dané obdobie preplatok 79 eur, z uvedeného

vyplýva, že ani za obdobie od 16.02.2013 do 14.02.2014 žalobcovi nevznikol nárok na doplatok. Z
uvedeného vyplýva, že vyúčtovacie faktúry č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXX uplatňované žalobcom v
tomto konaní boli vynulované faktúrami č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX. Pri vyhodnocovaní žalobcom
uplatneného nároku tak súd prvej inštancie logicky vzhliadol na to, že žalobca v konaní pred súdom prvej
inštancie nepreukázal, že žalovanému vznikla povinnosť za dodaný tovar a služby uhradiť žalobcom

žalovanú sumu 375,27 eur. Odvolací súd v záujme podporenia vecnej správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie považuje za potrebné poukázať na rozpornosť a nedôvodnosť žalobcom uplatneného
nároku, ktorý opakovane aj v odvolacom konaní žiadal o priznanie nároku titulom neuhradenia faktúry č.XXXXXXXXafaktúryč.XXXXXXXXX,t.j.zaplateniasumy79eura sumy2,08eur,anapriekuvedenému
mal za to, že preukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie sumy 375,27 eur.

15. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu, že napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. v
znení účinnom do 30.6.2016). Preskúmaním napadnutého rozhodnutia má odvolací súd za to, že súd
prvej inštancie zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery a na zistený skutkový stav aplikoval
správnu právnu normu.

16. V podanom odvolaní žalobca namietal aj správnosť výroku o trovách konania majúc za to, že v
prípade správneho vyhodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie by bol v konaní plne úspešnou stranou
a vznikol by mu tak nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho
zastúpenia. Vychádzajúc z toho, že odvolací súd posúdil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné,
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým ako v spore úspešnému právnemu predchodcovi žalovaných

priznal nárok na náhradu trov konania, je vecne správne.

17.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie(vrátanevýrokuotrováchkonania
pred súdom prvej inštancie) ako vecne správny podľa § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil.

18.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§255ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal v odvolacom konaní úspešným žalovaným
1/, 2/ a 3/ s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý
vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).