Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Tóthová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/169/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110217512
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2011:3110217512.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne O. H., štátnej občianky

S. R., bytom H., Č. XX,. zastúpenej advokátskou kanceláriou L. spol. s r.o., N. S. M. č. XX,. H. proti
žalovanému Z., s.r.o., Z. č. XX, T., IČO XX. XXX. XXX. o zaplatenie 1.335,30 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1.335,30 Eur s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 357,16 Eur od
16.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 978,14 Eur od 16.5.2010 do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy
konania zaplatením advokátskej kancelárii L. spol. s r.o. vo výške 137,24 Eur, a to všetko do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa uviedla, že pracovala u žalovaného na funkcii predavačka - pokladníčka. V zmysle pracovnej
zmluvy mala dohodnuté pracovné podmienky podľa ktorých dostávala mzdu vo výške 358,49 Eur a

podielovú odmenu do 3,5 % z tržby bez DPH za daný mesiac. Dňa 26.4.2010 doručil žalovaný žalobkyni
list, ktorý označil ako ukončenie pracovného pomeru a oznámil jej, že jej dáva výpoveď. Výpovedný
dôvod však nebol bližšie špecifikovaný a z toho dôvodu považovala žalobkyňa túto výpoveď za neplatnú.
Poukázala na to, že oznámila žalovanému, že netrvá na tom, aby ju ďalej zamestnával, a preto má za
to, že pracovný pomer sa skončil dohodou, a to uplynutím výpovednej doby. Žalovaný jej však nezaplatil
mzdu za mesiac marec 2010 až máj 2010, a to vo výške 370 Eur za každý z uvedených mesiacov. Z toho
dôvodu sa domáhala vyplatenia celej sumy s úrokom z omeškania. Následne na to upravila svoj žalobný

petit a žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu mzdy za mesiac marec vo výške 357,16 Eur
a za mesiac apríl spolu s odstupným vo výške 978,14 Eur, a to s úrokom z omeškania.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a to napriek tomu, že mu bolo predvolanie doručené do miesta
sídla spoločnosti, ktoré je uvedené v obchodnom registri. Iná adresa súdu nebola známa.

Po vykonanom dokazovaní súd ustálil tento skutkový a právny stav:

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.1.2011 bolo zastavené konanie v časti o zaplatenie 943,38 Eur
a pripustená zmena žalobného petitu tak, že podľa tohto uznesenia mal žalovaný zaplatiť žalobkyni
1.335,30 Eur s úrokom z omeškanie 9 % zo sumy 357,16 Eur od 16.4.2010 do zaplatenia a zo sumy
978,14 Eur od 16.5.2010 do zaplatenia.

Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným mal súd za preukázané, že pracovný

pomer vznikol žalobkyni dňa 7.10.2008 na dobu neurčitú. Žalobkyňa podľa tejto pracovnej zmluvypracovala u žalovaného ako predavačka so mzdou 358,49 Eur a podielovou prémiou do 3,5 % za daný
mesiac. Mzda bola vždy vyplávaná mesačne pozadu k 15. dňu každého mesiaca, kedy bola splatná.

Z listu zo dňa 20.4. 2010, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 26.4.2010 vyplynulo, že žalobkyni bolo

zaslané ukončenie pracovného pomeru. Podľa tohto listu žalovaný oznamoval žalobkyni, že jej dáva
výpoveď podľa § 63 ods. 1, písm. b Zákonníka práce a že jej bude vyplatené odstupné podľa § 76
Zákonníka práce po ukončení mesiaca vo výplatnom termíne.

V zmysle § 79 ods. 3 Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z.), ak zamestnávateľ skončil pracovný
pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával platí, ak sa so
zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bola daná

neplatná výpoveď uplynutím výpovednej doby. Z listu zo dňa 25.5.2010 mal súd za preukázané, že
žalobkyňa oznámila žalovanému, že výpoveď, ktorá jej bola doručená považuje za neplatnú, ale netrvá
na tom, aby ju ďalej zamestnával.

V zmysle § 62 Zákonníka práce výpovedná doba v prípade žalobkyne je 2 mesiace a začína plynúť
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím

posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyni nebola vyplatená žalovaným mzda
za mesiace marec 2010 vo výške 357,16 Eur, ani mzda za mesiac apríl a nebolo jej vyplatené ani
odstupné. Takto vznikol žalobkyni nárok na zaplatenie 1.335,30 Eur. V mesiaci apríli sa žalobkyňa stala
práceneschopnou a poberala z tohto dôvodu nemocenské dávky.

Podľa§118ods.1,2Zákonníkaprácezamestnávateľjepovinnýposkytovaťzamestnancovizavykonanú
prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia dospel súd k záveru, že žalobkyňa má nárok na mzdy za
vykonanú prácu. Keďže jej nebola vyplatená v riadnom výplatnom termíne, zaviazal súd k povinnosti

zaplatiť ju žalovaného ako zamestnávateľa žalobkyne.

Podľa § 76 ods. 1,5 Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa
pracovný pomer skočí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/. Odstupné vypláca
zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom možnom výplatnom termíne určenom
zamestnávateľom na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na

výplate odstupného inak.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobkyni v dôsledku výpovede z
organizačných dôvodov a v dôsledku dohody so žalovaným (žalobkyňa pristúpila k jeho písomnému
návrhu) vznikol nárok na odstupné, ktoré malo byť vyplatené v májovom výplatnom termíne. Žalovaný
ničím nepreukázal, že sa tak stalo, že toto odstupné žalobkyni zaplatil. Preto ho súd k tejto povinnosti

zaviazal týmto súdnym rozhodnutím a to s poukazom na citované zákonné ustanovenia.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka vedľa plnenia aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť aj poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania určí vykonávací predpis.Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z
omeškania (v zmysle posledného znenia vzhľadom na rozhodný čas pre omeškanie) o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba E. C. B. a platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania žalovaného, to znamená v dni nasledujúcom po dátume
splatnosti mesačného dlžného nájomného bola výška úrokov z omeškania 9 %, pretože základná
úroková sadzba bola v tom čase 1 %.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prevej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto
právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V zmysle tohto zákonného ustanovenia rozhodol súd o úrokoch z omeškania v predmetnej veci, keď na

daný stav aplikoval Občiansky zákonník, pretože Zákonník práce omeškanie nerieši.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov

konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, patrí jej aj celá náhrada trov konania. Trovy žalobkyne
predstavujú náhradu za právne zastúpenie, a to za dva úkony príprava, prevzatie a žaloba v hodnote
61,41 Eur + 7,21 Eur režijný paušál za každý úkon zvlášť, ďalej účasť na pojednávaní dňa 13.1.2011
vo výške 71,37 Eur + 7,41 Eur režijný paušál a cestovné z H. do T. a späť vo výške 37,97 Eur za 139,2

km pri cene za PHM 1,382 Eur za liter.

Lehotu na splnenie povinnosti - 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia - určil súd podľa § 160 ods.
1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd

(dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.