Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/96/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112202292
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2112202292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci navrhovateľky: U. I.,
nar. XX.X.XXXX, bytom J., O. XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Roman Cibulka, so sídlom Trnava,
Hlavná 13, proti odporcovi: X. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J., O. XX, prechodne J., S. X, o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom I.: 1. J., nar. X.X.XXXX,
2. D., nar. XX.XX.XXXX a 3. X., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava, na čas po rozvode, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 27.8.2012 č.k. 20P/46/2012-49 - v časti výživného, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného m e n í tak, že odporca j
e p o v i n n ýna čas po rozvode s účinnosťou od 5.10.2012 prispievať mesačne na výživu maloletej
J. 90,- Eur, maloletej D. 80,- Eur a maloletého X. 60,- Eur, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Nedoplatok za obdobie od 5.10.2012 do 30.11.2012 vo výške po 53,33 Eur na každé z detí, súd p o v o
ľ u j e odporcovi uhradiť v mesačných splátkach po 5,- Eur na každé dieťa, počínajúc právoplatnosťou
tohto rozsudku, spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd manželstvo účastníkov rozviedol, na čas po rozvode všetky
tri maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka ich bude zastupovať a spravovať
ich majetok do dňa ich plnoletosti, na čas po rozvode zaviazal otca platiť výživné na deti na maloletú J.
120,-Eur,namaloletúD.100,-EuranamaloletéhoX.80,-Eurmesačnestým,ževýživnéjeotecpovinný
zasielať pravidelne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zároveň súd upravil
styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode neobmedzene. Záverom súd rozhodol, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie v napadnutej časti týkajúcej sa výživného prvostupňový súd odôvodnil s použitím ust.

§ 62 ods. 1, 2 a 5 Zákona o rodine. Vecne súd argumentoval tým, že navrhovateľka sa domáhala
určenia výživného na deti v celkovej výške 300,- Eur, z toho na maloletú J. 120,- Eur, na maloletú D.
100,- Eur a na maloletého X. 80,- Eur mesačne. Odporca s navrhovanou výškou výživného nesúhlasil.
Poukázal na rozhodnutie vo veci úpravy výživného na čas do rozvodu, kedy mu bolo na všetky trideti určené výživné v súhrnnej výške 230,- Eur mesačne, pričom túto sumu považoval za primeranú
a zodpovedajúcu potrebám detí a jednak jeho možnostiam. Kolízny opatrovník navrhoval, aby súd
určil primerané výživné berúc do úvahy zárobkové možnosti a schopnosti odporcu ako aj potreby detí.

Prvostupňový súd vychádzal zo zistení, že odporca ako stredoškolský učiteľ dosahuje priemerný čistý
mesačný príjem 582,- Eur. Mesačne vynakladá na bývanie 50,- Eur, hradí 3 pôžičky na kúpu notebooku,
na nákup navigácie GPS, na úhradu predchádzajúcich finančných dlžôb, na kreditnú kartu, spolu 156,-
Eur mesačne a 34,- Eur mesačne hradí náklady na telefón. J. a D. navštevujú základnú školu, podľa
potvrdenia školy boli na ne v školskom roku 2011/2012 vynaložené náklady v sume 132,60 Eur. Celkové

náklady vrátane ostatných potrieb v školskom roku tak dosiahli 432,60 Eur. Maloletý X. od 1.3.2012
navštevuje Detské opatrovateľské centrum s mesačným poplatkom 230,- Eur. Na strane navrhovateľky
súd zistil, že do marca 2012 bola na rodičovskej dovolenke, poberala iba rodinné prídavky a rodičovský
príspevok vo februári 2012 vo výške 194,70 Eur. V čase rozhodovania prvostupňového súdu už bola
zamestnaná s tým, že jej zárobok bol „pohyblivý“, bez uvedenia výšky. S poukazom na uvedené
preukázané skutočnosti prvostupňový súd potom dospel k záveru, že vzhľadom na odôvodnené potreby

maloletýchdetíjeodporcaschopnýplatiťvýživnévurčenejvýškespolu300,-Eur.Súdpritomnezohľadnil
výdavky odporcu na splácanie pôžičiek s tým, že nejde o nevyhnutné výdavky a výživné má pred nimi
prednosť.

Proti tomuto rozsudku, výlučne v časti výšky výživného podal odvolanie odporca, ktorým sa domáhal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal,

že súd pri zisťovaní jeho čistého priemerného mesačného príjmu započítaval aj pohyblivé zložky mzdy,
ktorých príjem je nenárokovateľný a ich výška v budúcnosti neurčiteľná. Bez týchto zložiek by pritom jeho
príjem predstavoval 450,- Eur mesačne. Postup prvostupňového súdu, keď nezohľadnil jeho výdavky na
splácanie pôžičiek, ktoré boli v konaní preukázané, považoval za nesprávny s tým, že splácanie pôžičiek
je nevyhnutné. Odporca sa zaviazal splácať tieto pôžičky ešte pred rozvodom manželstva a ich vznik

tedanebolúčelový.Priichnesplácaníbyboloprotinemuvedenéexekučnékonanie,čímbybolovýrazne
ohrozené plnenie vyživovacích povinností. Okrem toho súd nezohľadnil ani ďalšie nevyhnuté výdavky
na osobu odporcu a to na stravu, hygienické potreby, ošatenie, obuv a bežné výdavky v domácnosti,
ktoré predstavujú celkovo najmenej 390,- Eur. S poukazom na to, že navrhovateľka má v súčasnosti
zrejme príjem 470,- Eur mesačne a poberá rodinné prídavky, dokáže i pri určení nižšieho výživného zo

strany odporcu zabezpečiť potreby detí. Súdom určená výška výživného spolu 300,- Eur mesačne by
bola pre odporcu likvidačná. Odvolateľ uzavrel, že súd rozhodoval jednostranne, priklonil sa na stranu
navrhovateľky a neprihliadal na argumenty odporcu a ním predložené dôkazy.

Ostatní účastníci odvolací návrh nepodali. Navrhovateľka predložila prostredníctvom svojho právneho
zástupcu písomné vyjadrenie k doručenému odvolaniu odporcu, v ktorom navrhla, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Zdôraznila, že odporca je
zdravý mladý muž a má schopnosti a možnosti na to, aby zabezpečil výživu svojich maloletých detí, ktoré
splodil. Nemôže sa domáhať, aby do jeho odôvodnených výdavkov bolo započítané i splácanie pôžičiek,
keďže nejde o jeho nevyhnutné náklady, ale o jeho spotrebné úvery. Podľa uznávanej súdnej praxe sa
za príjem rodiča za účelom určenia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom pokladajú i pohyblivé časti

mzdy ako sú prémie, odmeny alebo iné príplatky. V tejto súvislosti poukázal na § 62 ods. 2 Zákona o
rodine. Podľa názoru navrhovateľky sa prvostupňový súd so všetkými argumentmi odporcu uvedenými
v odvolaní už vysporiadal v odôvodnení rozsudku, na ktoré vo zvyšku odkazuje.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu odporcu navrhol rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti úpravy výživného bez ohľadu

na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení v § 81 ods. 1 O.s.p.), a po uskutočneníodvolacieho pojednávania, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie (§ 214 ods. 1 písm. a) O.s.p.),
dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti výživného je potrebné zmeniť.

Z výpovede odporcu pred odvolacím súdom bolo zistené, že zmenil svoje pôvodné stanovisko

obsiahnuté v odvolaní a domáhal sa zmeny prvostupňového rozsudku v časti výšky výživného tak, aby
ho súd zaviazal prispievať výživným na maloletú J. 50,- Eur, na D. 40,- Eur a na Rastislava 21,25 Eur
mesačne tak, aby výška výživného nepresahovala 30% jeho príjmu. Uviedol, že až do septembra 2012
uhrádzal pôvodne súdom určené výživné v sume 230,- Eur mesačne, ale vzhľadom na to, že ďalej to už
nezvládal, v mesiaci októbri a novembri uhradil výživné na všetky tri deti spolu iba vo výške 150,- Eur.

Argumentoval predovšetkým tým, že opakovane bol nútený navštíviť zubného lekára, kde vždy uhrádzal
po cca 50,- Eur, pričom navštevovať ho bude musieť i naďalej. Býva na internáte v bunke, kde má k
dispozícii jednu izbu a spoločné sociálne zariadenia, pričom mesačne zaň uhrádza 50,- Eur. Na všetkých
dlhoch, úveroch a pôžičkách mesačne platí pravidelne okolo 150,- Eur, za mobilný telefón cca 35,- Eur,
na stravu a osobnú hygienu cca 100,- Eur mesačne. Žiaden iný príjem okrem príjmu zo zamestnania
nemá. Je pravdou, že v čase, keď žili v spoločnej domácnosti si privyrábal opravou počítačov mesačne

okolo 100,- Eur. V súčasnosti však už nemá klientov a túto prácu nevykonáva. Odporca zdôraznil, že
už od marca 2012 si hľadá prácu po celom Slovensku, ale zamestnávatelia ho odmietajú zvyčajne s
odôvodnením, že nie je evidovaný na úrade práce. Odporca poukázal tiež na to, že napriek tomu, že
predtým sa s deťmi pravidelne stretával posledné dva mesiace mu matka v styku bráni, keď na jeho
SMS so záujmom o stretnutie mu odpovie, že mu styk s deťmi neumožní, keďže neuhradil výživné v

plnej výške.

Podľa výpovede navrhovateľky pred odvolacím súdom sa domáhala potvrdenia prvostupňového súdu v
napadnutej časti výživného, keď výživné spolu vo výške 300,- Eur považovala za primerané. Poukázala
na to, že najstaršia dcéra má 11 rokov, od septembra začala chodiť na futbal, s čím sú spojené výdavky
na kompletné športové oblečenie. D. by tiež rada navštevovala nejaký krúžok, ale nemôžu si to finančne

dovoliť. Keby nebolo finančnej pomoci jej rodičov, ktorí jej mesačne prispievajú cca 200,- Eur, neutiahla
by to. Keďže maloletý X. má ešte len dva roky, musí navštevovať súkromné opatrovateľské centrum,
keďže do škôlky bude môcť nastúpiť až keď dovŕši tri roky v máji budúceho roku. Potvrdila, že za tento
pobyt uhrádza mesačne sumu 230,- Eur, avšak lacnejšiu alternatívu nepozná. Navrhovateľka poukázala
na to, že všetky tri deti nosia okuliare a pravidelne navštevujú očného lekára, s čím sú spojené zvýšené

výdavky. Má vyštudovanú stavebnú priemyslovku, pracuje ako stavebná projektantka s priemerným
čistým mesačným zárobkom 460,-Eur. Druhú prácu si nemôže dovoliť, keďže má na starosti tri malé
deti. Na bývanie uhrádza spolu 220,- Eur, okrem toho hypotéku 160,- Eur, deťom hradí mesačne do
školy po 50,- Eur na stravu a po 20,- Eur za družinu a okrem toho ďalšie bežné výdavky. Potvrdila, že
otec hradil výživné do septembra po 230,- Eur a v októbri a novembri iba po 150,- Eur, v dôsledku čoho

mu ani posledné dva mesiace neumožnila styk s deťmi. Poukázala na to, že odporca má dosť voľného
času, aby si mohol nájsť druhé zamestnanie.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka pred odvolacím súdom uviedla, že navrhuje rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutej časti výživného ako vecne správny potvrdiť. Vyslovila názor, že
výživné v súdom určenej výške 300,- Eur na všetky deti je primerané a zodpovedá ich potrebám. Tiež

upozornila na to, že nie je vhodné, aby matka bránila z dôvodu neplatenia plného výživného stretávaniu
sa detí s otcom.

V zmysle § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
a určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať

jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (ods. 1). Súd pri rozhodovaní
ovýkonerodičovskýchprávapovinnostíaleboprischvaľovanídohodyrodičovvždyprihliadnenazáujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného
prostredia (ods. 3).Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

V zmysle § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. V konaní podľa § 113 ods. 1 O.s.p.

pritom súd nie je viazaný rozsudkom súdu vydanom v konaní podľa § 36 Zákona o rodine, ani v prípade,
ak by toto rozhodnutie bolo vydané bezprostredne pred rozhodnutím v konaní podľa § 113 ods. 1 O.s.p.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je
potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,

ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú

napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu

a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória

zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,

že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Rozhodnúť o
výške výživného potom súd môže len na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.

Je pravdou, že podľa zaužívanej súdnej praxe za bežných normálnych okolností pritom platí, že výživné
rodiča na deti by malo podľa okolností prípadu dosahovať 25% až 30% jeho celkového príjmu, čo však

nemôže platiť absolútne.Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom, zopakovaného a doplneného odvolacím súdom
bolo zistené, že podľa potvrdení zamestnávateľovnavrhovateľka, ktorá je od marca 2012 po ukončení
rodičovskej dovolenky zamestnaná, dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 460,54 Eur a odporca

za posledných 12 mesiacov 595,42 Eur. U žiadneho z rodičov pritom nebolo preukázané, že by mal
nejaké ďalšie príjmy a žiaden z nich ani nevlastní majetok väčšej hodnoty. Iné vyživovacie povinnosti
rodičia nemajú. Maloletá J. má 11 rokov, D. 9 rokov, obe navštevujú základnú školu. Maloletý X. má
cca 2,5 roka a vzhľadom na to, že matka ukončila rodičovskú dovolenku a bola nútená sa zamestnať,
navštevuje súkromné opatrovateľské centrum, kde sa podľa predloženého potvrdenia uhrádza 230,-

Eur mesačne. Všetky tri deti majú zvýšené náklady z dôvodu, že nosia okuliare. Maloletá J. naviac
navštevuje krúžok futbalu, s čím sú spojené zvýšené náklady.

Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených preukázaných skutočností tak na strane rodičov, ako i na
strane detí, rozhodných pre určenie výšky výživného, odvolací súd dospel k záveru, že primeraným na
jednej strane potrebám detí a na druhej strane i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom
odporcu s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľky, je výživné v

súhrnnej výške 230,- Eur, z toho 90,- Eur na maloletú J., 80,- Eur na maloletú D. a 60,- Eur na maloletého
X.. Takto určené výživné spolu s prídavkami na deti a s primeraným aspoň minimálnym výživným od
matky (ktorého výška v súčasnosti je 26,65 Eur), umožní uspokojiť všetky odôvodnené základné potreby
detí. Na druhej strane po uhradení výživného v tejto výške zostane i odporcovi dostatok prostriedkov na
uspokojenie jeho nevyhnutných potrieb. Je pravdou, že takto určené výživné presahuje 30% z príjmu

povinného odporcu, teda sumu 178,50 Eur, avšak vzhľadom na výnimočné pomery v danej rodine
a počet detí bolo nevyhnutné túto zásadu, ktorá nie je absolútna, v danom prípade prekročiť a otca
zaviazať vyšším výživným, než 30% jeho príjmu. Ani takto určené výživné pritom s prihliadnutím na
aktuálne objektívne obmedzené možnosti matky neumožní uspokojiť všetky potreby maloletých, iba tie
najzákladnejšie. Na druhej strane v konaní nebolo preukázané, že by na strane otca boli nejaké závažné

či už subjektívne alebo objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili nájsť si ďalšie zamestnanie, prípadne
iné lepšie platené zamestnanie, za účelom zvýšenia jeho príjmu. Je pritom pravdou, že otec má prax v
profesii, ktorá je v súčasnosti veľmi žiadaná a preto získanie nového či ďalšieho zamestnania by nemalo
byť problematické.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd potom nepovažoval za primerané súdom prvého stupňa

určené výživné na deti spolu vo výške až 300,- Eur, čo presahuje viac ako polovicu príjmu otca
a ponecháva na zabezpečenie jeho vlastných potrieb neúmerne nízku sumu, ktorá by neumožnila
uspokojiť ani jeho základné potreby.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti týkajúcej sa výšky výživného, s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcovi

uložil povinnosť na čas po rozvode, teda od 5.10.2012 (kedy v časti rozvodu manželstva rozsudok
prvostupňového súdu nadobudol právoplatnosť), prispievať mesačne na výživu maloletej J. 90,- Eur,
D. 80,- Eur a X. 60,- Eur s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky.

Keďže zhodnými výpoveďami rodičov bolo zistené, že otec v období do septembra 2012 uhrádzal

výživné vo výške po 230,- Eur a iba v októbri a novembri 2012 uhradil nižšie výživné po 150,- Eur,
vznikol mu tým za dané obdobie od 5.10.2012 do 30.11.2012 nedoplatok spolu vo výške 160,- Eur, t.j.
53,33 Eur na každé z troch detí (2 mesiace x 80,- Eur, t.j. 160,- Eur : 3 = 53,33 Eur). Vzhľadom na
aktuálne pomery otca a stanovenú výšku bežného výživného, odvolací súd s použitím ust. § 160 ods. 1
O.s.p. povolil otcovi tento dlh uhradiť v mesačných splátkach po 5,- Eur na každé z detí spolu s bežným

výživným počínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 144 a § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81
ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov na náhradu trov odvolacieho
konania nemá právo.Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.