Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. december 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/292/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110206925
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2110206925.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: PCA Slovakia, s.r.o., Automobilová ulica 1, Trnava,
IČO: 36 256 013, zastúpený advokátom: Mgr. Pavel Strnad, PhD., Galandova 7, Bratislava, proti
odporcovi: S. W., nar. XX.XX.XXXX, R.. I. B. T. X, T., t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, o
vypratanie bytu a zaplatenie 9.978,64 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trnava, č. k. 17C 50/2010-162 zo dňa 28. apríla 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na vypratanie a protokolárne
odovzdanie bytu navrhovateľovi, vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu navrhovateľa a v súvisiacom
výroku o trovách konania účastníkov r u š í a vec sa mu v r a c i a v týchto častiach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh navrhovateľa na vypratanie a protokolárne
odovzdanie navrhovateľovi bytu č. XX, nachádzajúcom sa na druhom nadzemnom podlaží bytového

domu na ulici N. č. XX, súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parcele č. 351/88, v okrese T., v obci U., v
kat. území U., ktorý bytový dom je zapísaný na LV č. XXXX, evidovanom Katastrálnym úradom v Trnave,
Správou katastra Trnava zamietol. Zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.543,08
eur s poplatkom z omeškania vo výške 1 promile za každý deň omeškania zo sumy 159,40 eur najmenej
však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.05.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 8,50% ročne zo sumy 422,96 eur od 26.06.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo

výške 8,50% ročne zo sumy 422,96 eur od 26.07.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8,50% ročne zo sumy 422,96 eur od 26.08.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50%
ročne zo sumy 422,96 eur od 26.09.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne
zo sumy 422,96 eur od 26.10.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6,50% ročne zo sumy
422,96 eur od 26.11.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 422,96
eur od 26.12.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 422,96 eur od

26.01.2009 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 671 ods. 1, § 696 ods. 1, 2, § 697, 451 ods. 2,
456, 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 a § 4 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., § 126 ods. 1, 2 OZ
odôvodnil preukázanou skutočnosťou, že na základe nájomnej zmluvy z 01.11.2006 uzavretej medzi
navrhovateľom a nájomcom a spoločnosťou PORONDA Immobilier, s.r.o. ako prenajímateľom, vzniklo

navrhovateľovi právo podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka mať vec, byt pôvodne označený ako
byt č. X, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie U. v súčasnosti vedený ako byt č. XX vedený na LV č.
XXXX, kat. územie U. u seba, ktorý byt nájomca prenajal odporcovi, ktorého prenájom bol ukončený ku
dňu 31.04.2008. Súd však nemal preukázané, že v súčasnosti predmetný byt ešte odporca neoprávnene
zadržuje, nakoľko podľa oznámenia príslušného ústavu na výkon väzby bol odporca 16.01.2010 dodaný
do výkonu väzby a je umiestnený v ústave. Súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že odporca byt

vypratal a preto v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol. V časti predmetu konania o zaplateniepožadovanej sumy súd vychádzal z toho, že za mesiac apríl 2008 zostal odporca dlžný navrhovateľovi
čiastočné nájomné v sume 159,40 eur, splatné mesačne pozadu do 25.05.2008 a súd preto podľa §
671 ods. 1 zaviazal odporcu na zaplatenie tohto nájomného a priznal aj poplatok z omeškania. Zároveň

súd priznal navrhovateľovi za obdobie od 01.05.2008 do 31.12.2008 titulom bezdôvodného obohatenia
odporcu sumu 3.543,08 eur, ktorá zodpovedá výške obvyklého mesačného nájomného za užívanie
bytu odporcom bez právneho dôvodu mesačne v sume 422,96 eur, ktoré bolo aj pôvodne dohodnuté
s odporcom počas jeho oprávneného užívania bez poskytnutia mu dotácie, pričom súd vychádzal z
toho, že iba za uvedené obdobie predmetný byt neoprávnene odporca užíval, nakoľko aj energie do

predmetného bytu boli odporcovi dodávané, elektrická energia do 25.07.2008, plyn do 26.11.2008 a
nedoplatok za vodné a stočné mu tiež vzniklo iba do 31.12.2008. Súd teda uzavrel, že reálne odporca
mohol byt užívať iba do 31.12.2008, ktorým dňom sa mu skončilo aj odoberanie všetkých energií.
Súd dospel k záveru, že iba za obdobie skutočného užívania bytu vzniklo bezdôvodné obohatenie
na úkor navrhovateľa a súd priznal právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania za jednotlivé mesiace
neoprávneného užívania v súlade s nariadením vlády a vo zvyšku súd návrh zamietol. Súd nemal za

to, že do marca 2010 užíval odporca neoprávnene byt, ani za to, že mesačne od mája 2008 sa odporca
bezdôvodne obohatil vo výške uplatnenej návrhom vo výške 455,96 eur mesačne, pretože túto sumu
súd považoval za neprimeranú s ohľadom na obvyklú výšku nájomného, pričom nemal ani za to, že
za dobu neoprávneného užívania odporcom vznikol navrhovateľovi nárok na poplatok z omeškania,
nakoľko tento by vznikol iba s platením nájomného a nie titulom bezdôvodného obohatenia a preto súd

zamietol návrh aj v časti uplatnenej sumy 91,16 eur titulom nedoplatku odporcu na vodnom a stočnom,
pretože na túto dodávku mal odporca sám uzavrieť zmluvu o dodávke priamo s dodávateľom a preto
si dodávateľ mal priamo tento nárok vymáhať od odporcu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu s

poukázaním na odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. d), f), c) O.s.p. navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to,
že medzi účastníkmi konania bola uzavretá pracovná zmluva a navrhovateľ ako zamestnávateľ poskytol
odporcovi ubytovanie prostredníctvom zmluvy o podnájme bytu zo dňa 19.11.2007. Navrhovateľ bol
oprávnený poskytnúť ubytovanie na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi vlastníkom nehnuteľnosti

spoločnosťou PORONDA Immobilier, s.r.o. a navrhovateľom. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 422,96
eur, pričom počas trvania pracovného pomeru poskytol navrhovateľ odporcovi dotáciu na nájomné vo
výške 174,- eur, a preto odporca platil nájomné vo výške 248,96 eur. Dňa 30. apríla 2008 došlo k
skončeniu pracovného pomeru a to dohodou o skončení pracovného pomeru a v súlade s článkom 2
ods. 2.2. písm. a) zmluvy o podnájme, ukončil ku dňu 30. apríla 2008 navrhovateľ s odporcom podnájom,

pričom odporca k termínu skončenia podnájmu byt nevypratal a protokolárne neodovzdal. Teda od
mája 2008 až do dnešného dňa podľa názoru odvolateľa odporca zasahuje do užívania tohto bytu,
pretože byt neodovzdal protokolárne a riadne navrhovateľovi. V časti nároku navrhovateľa uplatňovanej
titulom zaplatenia vytýkal odvolateľ súdu, že sa nevysporiadal s faktom, že ukončenie zmluvného
vzťahu medzi jednotlivými dodávateľmi energie a odporcom, a to spôsobom odstúpenia od zmluvy zo

strany dodávateľov z dôvodu vážneho porušenia zmluvných podmienok zo strany odporcu, nemôže
byť považované za právny úkon, ktorý by mal za následok zánik zmluvného vzťahu, resp. záväzku
medzi navrhovateľom a odporcom. Tvrdenie odporcu t.č. nachádzajúceho sa v ústave na výkon trestu
odňatia slobody a v ústave na výkon väzby Leopoldov, že predmetný byt vypratal, žiadnym spôsobom
nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň nesprávne posúdil nárok navrhovateľa vo výške

91,16 eur vyplývajúci z nedoplatku na vodnom a stočnom. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil
vec, nakoľko sa nemôže hovoriť o bezdôvodnom obohatení, lebo zo strany odporcu došlo nielen k
porušeniu povinnosti hradiť nájomné v plnej výške počas užívania predmetného bytu, ale aj k zásahu
do práva navrhovateľa ako oprávneného držiteľa bytu tým, že v rozpore so svojou povinnosťou odporca
protokolárne neodovzdal byt. Odvolateľ poukázal na existenciu podnájomného vzťahu medzi účastníkmi

konania, ktorý bol ukončený na základe dohody o skončení pracovného pomeru, pričom prílohou
tejto dohody bol odovzdávací protokol, z ktorého vyplývalo akým spôsobom je potrebné protokolárne
odovzdať byt. Zo strany odporcu však nedošlo k riadnemu ukončeniu tohto vzťahu a byt nevypratal
a neodovzdal navrhovateľovi. Tým, že súd priznal nárok navrhovateľa na bezdôvodné obohatenie za
obdobie od 01.05.2008 do 31.12.2008, súd uznal, že zo strany odporcu došlo k porušeniu jeho základnej

povinnosti, teda že predmetný byt nevypratal a neodovzdal navrhovateľovi a dopustil sa zásahu do práva
navrhovateľa ako oprávneného držiteľa bytu, ktorý trvá až do dnešného dňa. Na tejto skutočnosti nemenínič ani fakt, že sa odporca aktuálne nachádza vo výkone trestu v ústave na výkon väzby. Navrhovateľ
má nárok na zaplatenie sumy 91,16 eur z titulu uhradených nedoplatkov na vodnom a stočnom,
pretože odporca neuhrádzal faktúry a dochádzalo zo strany dodávateľa k odmontovaniu plynomerov a

vodomerov, pričom náklady spojené s opätovným pripojením musel hradiť navrhovateľ. Z tohto dôvodu,
v prípade ak nájomca prestal uhrádzať faktúry, tento dlh uhrádzal navrhovateľ, aby nevznikli ďalšie
vysoké náklady pri ich opätovnom pripojení jednotlivých meračov. Navrhovateľ na základe nájomnej
zmluvy je povinný hradiť dohodnuté nájomné vo výške 422,96 eur vlastníkovi a to aj počas doby, pre
ktorú nemôže disponovať s týmto bytom z dôvodu porušenia zákonných povinností zo strany odporcu.

Odporca nie je oprávnený vykonať svojvoľné otvorenie bytu a ukončením odberu plynu, vody a energie v
byte odporca nesplnil svoju povinnosť spočívajúcu v riadnom a protokolárnom odovzdaní bytu a zároveň
samotné ukončenie týchto zmluvných vzťahov medzi odporcom a dodávateľmi, neposkytuje právny titul
navrhovateľovi na voľné nakladanie s predmetným bytom. Zároveň odvolateľ poukázal na skutočnosť,
že súd nevykonal navrhnutý dôkaz svedeckú výpoveď zo strany bývalej zamestnankyne správcovskej
spoločnostiSOMOs.r.o.,ktorávrozhodnomčasevykonávalafunkciusprávcuvobytnejzónePORONDA

O. I., ktorá svojou výpoveďou mohla poskytnúť dôležité informácie pre zistenie skutkového stavu.

Vyjadrenie odporcu k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§

214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania navrhovateľa pri závislosti rozhodnutia aj o trovách konania a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je v napadnutých výrokoch dôvodné pre vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť pred ním konať.

Predmetom konania je uloženie povinnosti vypratať a protokolárne odovzdať byt navrhovateľovi a

zaplateniesumy9.978,64eurpozostávajúcejznezaplatenéhonájomnéhozaapríl2008vovýške159,40
eur, nájomné od mája 2008 do marca 2010 vo výške 9.728,08 eur a nedoplatok na vodnom a stočnom
za rok 2008 vo výške 91,16 eur.

Podľa § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie, pretože súd na správne zistený skutkový stav aplikoval
iný predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval a z jednoznačne danej skutočnosti vyvodil nesprávne právne závery. Odvolateľ vychádzal
z toho, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože nejde

o bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, ale o zásah do práva oprávneného držiteľa.

V danej veci navrhovateľ tvrdil, že ako zamestnávateľ poskytol odporcovi svojmu pracovníkovi
ubytovanie a to prostredníctvom zmluvy o podnájme bytu zo dňa 19. novembra 2007, ktorou prenechal
byt odporcovi ako podnájomníkovi do podnájmu, pričom nájomné bolo dohodnuté vo výške 422,96 eur a
počastrvaniapodnájmunavrhovateľposkytovalodporcovidotáciunanájomnévovýške174,-eurapreto

odporca uhrádzal nájomné vo výške 248,96 eur. Na základe dohody o skončení pracovného pomeru
dňa 30. apríla 2008 skončil pracovný pomer a podľa článku 2 ods. 2.2 písm. a) zmluvy o podnájme
navrhovateľ ukončil ku dňu 30. apríla 2008 s odporcom podnájom. K tomuto dátumu 30. apríla 2008
bol povinný odporca byt vypratať a odovzdať navrhovateľovi. Od dátumu 1. mája 2008 bol odporca
povinný uhrádzať nájomné už v plnej výške, vo výške 422,96 eur, pričom od 01. mája 2008 odporca

užíva uvedený byt bez právneho dôvodu a podľa tvrdení navrhovateľa je tomu tak dodnes. Tieto tvrdenia
navrhovateľa v konaní odporca spochybňoval a tvrdil, že pracovný pomer ukončil ku dňu 30.04.2008 a k
tomuto dňu aj byt vypratal, pričom správkyňa nemala čas byt prevziať, kontaktoval sa s ňou telefonicky
a dohodli sa na tom, že kľúče od bytu hodí do poštovej schránky a na tieto skutočnosti navrhli vypočuťsvedkov N. S. a N. W., ktorých sa súd pokúsil na pojednávanie zabezpečiť ako svedkov, avšak zásielky
s predvolaním sa vrátili ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote. V danom prípade je dôkazné bremeno
na navrhovateľovi, ktorý o svojom tvrdení o neoprávnenom užívaní predmetného bytu odporcom od

dátumu od 01. mája 2008 doposiaľ navrhol vykonať dôkaz a to o vypočutí svedkyne, ktorá mohla svojou
výpoveďou poskytnúť dôležité informácie pre zistenie skutkového stavu veci, bývalej zamestnankyne
správcovskej spoločnosti SOMO s.r.o., ktorá v danom čase vykonávala úlohu správcu v obytnej zóne
PORONDA E. I.. Súd prvého stupňa sa však týmto návrhom na doplnenie dokazovania zo strany
navrhovateľa vo svojom odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal. Z hľadiska hmotnoprávneho

navrhovateľ by mal preukázať, že s odporcom je v právnom vzťahu o uloženie, ktorej povinnosti
navrhovateľ od odporcu v konaní žiada a že odporca je pasívne legitimovaný.

V prejednávanej veci došlo proti vôli navrhovateľa k tomu, že fakticky od 01. mája 2008 poskytoval
plnenie bez akéhokoľvek právneho podkladu bez právneho titulu a bez toho, že by mu za ním
poskytované plnenie bola platená náhrada. Na jeho strane ide o prípad plnenia bez právneho
dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi

zúčastnenými osobami chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia
je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktoré mu bolo plnené.
Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle slova (obohatí sa) len ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili
pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia,
jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez

právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu (povinnosť
plniť môže v niektorých prípadoch vyplývať tiež zo zákona alebo z rozhodnutia súdu) je rozhodujúce, kto
uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenie) bez právneho dôvodu bez poskytovania
náhradyzavykonávaniejemupatriacichoprávneníabeztoho,abysajehomajetokzmenšiloprostriedky
vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať byt. Keďže príjemca takéhoto

plnenia nie je, vzhľadom na samú povahu plnenia schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné
obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aktívna legitimácia pre
uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 Občianskeho zákonníka.
Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným. Je ním ten,
na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten koho majetkovej sfére došlo k

zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný
vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný
vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne
zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil, hoci by sa
zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti. Všetko čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením, musí sa vydať. Pre túto povinnosť je irelevantné bez právneho významu, či
ten kto bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej viere alebo nie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatie možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu

tých procesných práv, ktoré mu zákon priznáva. O takúto vadu konania ide len vtedy, ak išlo o
postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi). Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení O.s.p.
je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,
ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a

nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria
A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91),
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(nálezz12.5.2004sp.zn.IÚS226/03)atiežNajvyššiehosúduSR
(rozsudok z 27.4.2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky
na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje
ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastníkkonania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé (táto úprava zjavne dopadá ako na tzv. sporové konania s postavením účastníkov ako
žalobcu a žalovaného, tak i na tzv. konania nesporové). Korektným a i ústavne konformným výkladom
ustanovení O.s.p. citovaných zhora (najmä však § 157 ods. 2 O.s.p.) potom treba dospieť k záveru, že
v nich uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov
rozhodnutia,alenapr.ajexistencianesúladumedziprávnymizávermisúduajehoskutkovýmizisteniami,

resp. i prípad, keď právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú a napokon i len všeobecné
súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť príslušné zistenia vyvodené.
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je aj odrazom práva účastníka na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa tak vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve

zvoleným spôsobom) odníma i možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo dokonca i mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak
potomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivésúdne
konanie, je zjavné, že výskyt takejto vady zakladá ako nevyhnutnosť rozhodnutia odvolacieho súdu
spôsobom predpokladaným v ustanovení § 221 O. s. p. (zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa), tak

sám osebe i dôvodnosť odvolania.

Porovnaním odôvodnenia preskúmavaného rozsudku z vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a
ich výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil. Hoci súd bol povinný dôkladne
zistiť nielen aktívnu, ale i pasívnu legitimáciu a vykonať vo veci dokazovanie na zistenie skutkového
stavu, uvedeným spôsobom nepostupoval. Súd sa nevysporiadal s návrhom navrhovateľa na doplnenie

dokazovania výsluchom svedkyne ohľadom splnenia povinnosti odporcu odovzdať predmetný byt, od
preukázania ktorej skutočnosti sa následne odvíja aj nárok navrhovateľa na zaplatenie peňažnej sumy.

Spoukazomnavyššieuvedenéodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutýchzamietajúcich
výrokoch o návrhu navrhovateľa na vypratanie a protokolárne odovzdanie bytu ako aj o zvyšku
uplatneného návrhu s príslušenstvom (okrem prisudzujúcej istine) a v závislom výroku o náhrade trov

konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže nedostatočným odôvodnením prvostupňového
rozsudku sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom a podľa odseku 2 tohto ustanovenia v
zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude po doplnení chýbajúcich dôkazov následne
vo veci opätovne spravodlivo rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s § 157 ods.

2 O.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne i o náhrade trov tohto odvolacieho
konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.