Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2011

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/314/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710207836
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3710207836.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa M.. B. Y., bytom O., X. M. XXXX/XX proti odporkyni
C. Y., bytom O. K., M. XXX/XXX, zastúpenej B.. J. E., Q. so sídlom O. K., J. XX/XX, o náhradu škody
a zaplatenie nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 14. septembra 2011, č.k. 7C/140/2010 - 65, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím uznesením nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prešetril majetkové pomery navrhovateľa a zistil, že tento pracuje
ako majster odbornej výchovy s priemerným mesačným zárobkom 474,92 Eur netto (za rok 2010
priemerný mesačný zárobok vo výške 524,28 Eur netto). Navrhovateľ nie je vlastníkom žiadnych
nehnuteľností a podľa svojich tvrdení má vyživovaciu povinnosť vo výške 110 Eur mesačne, platí pôžičku

vo výške 104 Eur mesačne, exekúciu 150 Eur mesačne a nájomné 241 Eur mesačne. Pri rozhodovaní
o oslobodení od súdnych poplatkov prihliadol nielen k majetkovým a sociálnym pomerom žiadateľa,
ale tiež k výške súdneho poplatku a k nákladom, ktoré si pravdepodobne vyžiada dokazovanie, ako
aj k povahe uplatneného nároku. Mal za to, že navrhovateľ je riadne zamestnaný, má pravidelný
mesačný príjem a aj pri zohľadnení pohľadávky priznanej navrhovateľovi v konaní sp.zn. 6C/123/2007
a výšky súdneho poplatku za odvolanie (172,50 Eur) mal za to, že nie je splnená jedna z kumulatívnych

podmienok na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a to majetkové pomery účastníka. Poukázal
na skoršie rozhodnutie v tomto konaní zo dňa 01.10.2010, č.k. 7C/140/2010 - 15 v spojení s rozhodnutím
odvolacieho súdu zo dňa 30.11.2010, č.k. 4Co/337/2010-25, ktorým nebolo navrhovateľovi oslobodenie
od súdnych poplatkov priznané a od ktorého rozhodnutia nedošlo k žiadnej zmene pomerov na strane
navrhovateľa.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jeho návrhu vyhovel. Uviedol, že jeho čistý mesačný príjem
je cca 480 Eur, pričom má mesačné výdavky na ubytovanie - 241 Eur, výživné 110 Eur, pôžičku 104
Eur, exekúciu 150 Eur, spolu 605 Eur mesačne. Zostáva mu cca 125 Eur na mesiac. Dôvodil, že si
musí požičiavať na živobytie a ostatné potreby 180 Eur, prípadne i vyššiu sumu. Z tohto dôvodu
považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne, nakoľko si mal preveriť všetky skutočnosti a
až potom objektívne rozhodnúť. Ďalej uviedol, že považuje za zarážajúce a nepochopiteľné, že nemá

dostatok peňazí na živobytie, nie tak na súdne poplatky a preto rozhodnutie súdu ponímal ako bránenie,
či komplikovanie k dosiahnutiu pravdy a spravodlivosti. Poukazoval na iné súdne konanie rovnakých
účastníkov, v ktorom bola odporkyňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov, pričom si platila právnu
zástupkyňu.Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie
okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 138 ods. 1 prvá veta O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné
alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa
oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť, poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení
sa však nevracajú.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje vyhovieť návrhu účastníka občianskeho súdneho konania na

oslobodenie od súdnych poplatkov, ak sú splnené predpoklady na oslobodenie. Ide predovšetkým o
pomery účastníka, ktoré nie sú len dočasnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom alebo
sčasti (v prípade žiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú
povinnosť, alebo, že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať, ako i okolnosti, či nejde o
svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, prihliada i na výšku súdneho

poplatku. Povinnosť preukázať splnenie zákonných predpokladov pre priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov zaťažuje toho účastníka, ktorý podal návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov už v priebehu
konania pred súdom prvého stupňa a oslobodenie mu rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 01.10.2010, č.k. 7C/140/2010-15, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.

novembra 2010, č.k. 4Co/337/2010-25 nebolo priznané. Oba súdy vychádzali z prešetrených osobných,
majetkových a zárobkových pomerov navrhovateľa, z ktorých vyplynulo, že navrhovateľ je zamestnaný
ako majster odborného výcviku, má vyživovaciu povinnosť k dcére C., pričom deklaroval svoje mesačné
náklady v rovnakej výške ako pri tejto žiadosti, nepredložil však súdu žiadne doklady o ním tvrdenom
dlhu, o nákladoch na bývanie, cestovnom a pôžičkách. Preto odvolací súd považoval za správne

rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď prihliadal len na skutočnosti a výdavky, ktoré boli navrhovateľom
preukázané. Vychádzal zo skutočnosti, že konanie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov je
návrhovým konaním, v ktorom môže súd vychádzať len z predložených listinných dôkazov. Pokiaľ
navrhovateľ na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali
pravdivosť jeho tvrdení a ktoré by odôvodňovali oprávnenosť v jeho žiadosti o priznanie oslobodenia od

súdnych poplatkov, nemohlo byť jeho návrhu vyhovené, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady
pre oslobodenie navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov.

Po rozhodnutí okresného súdu vo veci samej navrhovateľ opätovne podal návrh na oslobodenie od
súdnych poplatkov s tým, že predložil potvrdenie o svojich osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch, z ktorého vyplynulo, že jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 474,92 Eur,

má vyživovaciu povinnosť vo výške 110 Eur k dcére C.. Navrhovateľ opätovne deklaroval svoje dlhy
a pôžičky, ktoré žiadnym spôsobom súdu nepreukázal. Okresný súd navrhovateľovi oslobodenie od
súdnych poplatkov opätovne nepriznal.

Krajský súd konštatuje, že pri posudzovaní danej veci je potrebné vychádzať z rozhodnutia Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 01.10.2010, č.k. 7C/140/2010-15, v spojení s rozhodnutím Krajského

súdu v Trenčíne zo dňa 30. novembra 2010, č.k. 4Co/337/2010-25, ktorými nebolo navrhovateľovi
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a ktoré predchádzali rozhodnutiu súdu v danej veci s
tým, že je potrebné posúdiť, či došlo k takej zmene pomerov navrhovateľa , ktorá by odôvodňovala iné
rozhodnutie o jeho opätovnom návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Preskúmaním danej veci dospel odvolací súd k záveru , že súd prvého stupňa správne ustálil, že

navrhovateľ je riadne zamestnaný, má pravidelný mesačný príjem , získal finančnú hotovosť v dôsledku
súdneho konania a aj pri zohľadnení výšky súdneho poplatku za odvolanie (172,50 Eur) nie sú
dané podmienky pre jeho oslobodenie od súdnych poplatkov a to i s poukazom na skutočnosť, že
od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o návrhu navrhovateľa na oslobodenie od súdnych nedošlok žiadnej zmene pomerov na strane navrhovateľa. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací
súd v celom rozsahu osvojil dôvody napadnutého uznesenia a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219

ods. 2 O.s.p. poukazuje.

Vzhľadom na uvedené krajský súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .