Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Sroková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Zastavujúce odvolacie konanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4P/58/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511200684
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2011:8511200684.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnej veci starostlivosti súdu
o mal. N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. Y., ul. Q. č. XX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.
Y., ul. Q. č. XX a D. N., nar. 05.XX.XXXX, trvale bytom N. Y., ul. Q. č. XX, v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťu a určenie výšky výživného takto
r o z h o d o l :
Súd z v e r u j e mal. N. N., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke D. N., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec maloletého dieťaťa V. N., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N. N. sumou
vo výške 40 eur mesačne, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca
vopred, počnúc dňom 01.03.2011.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Dlžné výživné za obdobie od 01.03.2011 do 30.11.2011 vo výške 290 eur je otec mal. dieťaťa povinný
uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným, až do
úplného vyrovnania dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
Matka mal. dieťaťa podala na tunajší súd dňa 22.02.2011 návrh na zverenie mal. syna N. N. do jej
osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany jeho otca vo výške 40,- eur mesačne počnúc dňom
01.02.2011.
Podaný návrh odôvodnila tým, že s manželom nežije v spoločnej domácnosti štyri mesiace, a tento jej
na výživu dieťaťa neprispieva pravidelne. Od januára 2011 jej prispel iba sumou 20 eur a zakúpil veci
na oblečenie pre syna.
Ďalej uviedla, že t.č. má prerušenú živnosť, avšak od 1.3.2011 ju bude mať opäť obnovenú. Jej mesačný
príjem pozostáva z prídavku na dieťa a príjmu z činnosti, ktorú vykonáva na základe dohody o vykonaní
práce zo spoločnosti G., a.s. N. Y..
Maloletý N. je žiakom 5. ročníka ZŠ v Starej Ľubovni, je zdravý. Stravuje sa v školskej jedálni, za čo
uhrádza mesačne cca 18 eur. Navštevuje plavecký krúžok, za ktorý ročne uhrádza sumu 10 eur. Ďalšie
výdaje súvisia s nakupovaním školských potrieb a pomôcok a v čase choroby dieťaťa uhrádza výdavky
na lieky.Otec mal. dieťaťa vo svojom písomnom stanovisku k podanému návrhu uviedol, že s podaným návrhom
nesúhlasí a žiadal zveriť dieťa do osobitnej starostlivosti otcovi.
Z písomného stanoviska otca súd zistil, že tento dňa 20.12.2010 podal na tunajší súd aj návrh na rozvod
manželstva /vec č.k. 2C/259/10/ a dieťa bude mať u neho lepšie podmienky ako u matky.
Súd uznesením č.k. 4P/58/2011-10 zo dňa 01.03.2011 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni /ďalej ÚPSVaR/.
Vo veci súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, kolízneho
opatrovníka, oboznámil sa s obsahom predmetného spisu, ako aj s listinnými dôkazmi doloženými do
predmetného spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Z manželstva navrhovateľky a odporcu pochádza jedno mal. dieťa - mal. N., nar. 08.05.2000. Rodičia
mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a otec na výživu dieťaťa neprispieva pravidelne. Mal. N. je
žiakom 5-tého ročníka základnej školy.
Otec mal. dieťaťa sa pojednávania vytýčené na deň 11.10.2011 a 16.11.2011 opakovane nedostavil,
neúčasť na poslednom pojednávaní ospravedlnil tak, že osobne dňa 15.11.2011 súdu doručil žiadosť o
odročenie pojednávania z dôvodu svojej práceneschopnosti. Zároveň súdu doručil kópiu potvrdenia o
dočasnej práceneschopnosti, z ktorej vyplýva, že je neschopný práce od 06.06.2011. Keďže otec mal.
dieťaťa bol schopný sám osobne doručiť súdu uvedenú žiadosť, súd mal za to, že je schopný dostaviť sa
na súd aj ďalší deň na pojednávanie, a preto jeho neúčasť vyhodnotiť ako zámerné predlžovanie konania
a oddiaľovanie rozhodnutia v predmetnej veci, a tak vo veci pojednával aj v neprítomnosti uvedeného
účastníka.
Na pojednávaní dňa 24.05.2011 otec navrhol zveriť dieťa do striedavej starostlivosti s čím matka
nesúhlasila a navrhla, aby sa upravilo iba stretávanie otca s mal. dieťaťom. Zároveň však obaja rodičia
prejavili ochotu riešiť situáciu vzájomnou konzultáciou na referáte poradensko-psychologických služieb
tak, aby to bolo v záujme mal. dieťaťa.
Dňa 23.08.2011 bola súdu doručená správa Referátu poradensko-psychologických služieb v Starej
Ľubovni, z ktorej súd zistil, že bola zrealizovaná spoločná konzultácia s rodičmi mal. N., na ktorej otec
mal. dieťaťa súhlasil so zverením syna do osobnej starostlivosti matky a zároveň sa rodičia dohodli na
úprave styku otca s dieťaťom.
Matka mal. dieťaťa na podanom návrhu trvala, poukazujúc na dohodu s otcom ohľadne zverenia mal.
dieťaťa. Keďže na referáte nedošlo k dohode ohľadne výšky výživného, naďalej žiadala toto určiť sumou
40 eur mesačne. Pracuje na základe živnostenského oprávnenia v spoločnosti Provident, ako obchodný
zástupca, teda realizuje činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Jej zárobkové pomery z tejto
činnosti činia cca 400 eur mesačne. Okrem toho pracuje na dohodu o vykonaní práce vo firme G., a.s.
N. Y. ako účtovníčka. Z tejto činnosti má mesačný príjem 50 eur.
S mal. synom býva v rodinnom dome u svojich rodičov, ktorým mesačne prispieva na chod domácnosti
sumou 150 eur. Ďalšiu sumu 50 eur im dáva na stravu. Maloleté dieťa je žiakom 5. ročníka ZŠ v St.
Ľubovni. Pokiaľ ide o správanie sa dieťaťa a školské výsledky konštatovala, že od septembra 2011 došlo
k zlepšeniu.
Právny zástupca matky vo svojom stanovisku na pojednávaní dňa 11.10.2011 uviedol, že trvá na
podanom návrhu, ako aj na doterajších písomných prednesoch v predmetnom konaní. Súdu predložil
poštové peňažné poukazy, ktoré preukazujú tú skutočnosť, že otec mal. dieťaťa zaplatil výživné matke
dňa 21.7.2011 sumu 50,- eur a 12.9.2011 sumu 20 eur, teda výživné spolu vo výške 70 eur. Taktiež súdu
predložil čestné prehlásenie rodičov, z ktorého vyplýva, že matka mal. dieťaťa prispieva mesačne na
chod domácnosti spolu sumu 200 eur mesačne. Taktiež súdu predložil dohodu o vykonaní pracovnej
činnosti, z ktorej vyplýva, že od marca 2011 matka mal. dieťaťa pracuje v spoločnosti G., a.s.,. Taktiež
z predloženého dokladu ako aj výplatnej pásky vyplýva, že aký má príjem. Na záver poukázal na tú
skutočnosť, že podľa jeho názoru otec mal. dieťaťa úmyselne naťahuje toto konanie, vyplýva to aj z tej
skutočnosti, že aj v iných konaniach podáva žiadosti o odročenie pojednávania, kde v prílohe predkladá
PN-ku od 6.6.2011 až do súčasnosti. Teda podľa ich názoru ide o jeho účelné naťahovanie aj tohto
konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd zveril mal. dieťa do výchovy matky azároveň otca zaviazal k plateniu výživného vo výške 40 eur mesačne k rukám matky počnúc dňom
1.3.2011. V prevyšujúcej časti na návrhu netrval a návrh a návrh v tejto časti zobral späť, t.j. v časti
určenia výživného do februára 2011.
Kolízny opatrovník mal. dieťaťa na pojednávaní poukázal na vyjadrenie maloletého dieťaťa, ktoré pri
osobnej návšteve v domácnosti uviedlo, že oboch rodičov má rado, avšak chce byť zverené matke,
pričom mu bol vysvetlený pojem zverenia. Taktiež poukázal na dohodu, ktorú prezentovali rodičia na
sedeníupanipsychologičkynareferáteporadensko-psychologickýchslužieb.Vzhľadomnato,žematka
prakticky od podania návrhu zabezpečuje dieťaťu osobnú starostlivosť, stará sa o jeho výchovu a výživu,
otec dieťaťa dobrovoľne neprispieva na jeho výživu navrhol súdu, aby vo veci rozhodol a zveril mal. N.
do osobnej starostlivosti matke a zaviazal otca dieťaťa výživným vo výške 40 eur mesačne od 1.3.2011.
Ďalejpoukázalnato,žeotecdieťaťabolÚPSVaRvStarejĽubovniuznanýzazdravotneťažkopostihnutú
osobu, ktorá má nárok na príspevky a kompenzácie, potvrdenie o poberaní týchto príspevkov doložil
súdu. Poukázal aj na to, že šetrením ÚPSVaR bolo zistené, že otec dieťaťa bol zamestnaný vo firme O.,
a to od apríla 2011 do septembra 2011. Ďalej poukázal na to, že otec dieťaťa má príjem z dobrovoľného
nemocenského poistenia, keďže je dobrovoľne nemocensky poistený a dlhodobejšie práceneschopný.
Predmetom tohto konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti a určenie výšky výživného.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine mal. dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach m, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.Cieľom tohto ustanovenia je zakotviť v zákone právo mal. dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a to jednak v rodine a jednak v súdnom konaní. Vychádza z čl. 12
Dohovoru o právach dieťaťa. Dieťa má tiež právo obdŕžať potrebné informácie. Čím je dieťa staršie, tým
väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho názoru. Dieťa sa nemá chápať iba ako objekt výchovy,
ale ako aktívny účastník výchovného procesu.
Pokiaľ sa týka práva dieťaťa byť vypočuté v súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o veciach, týkajúcich
sa jeho samého, tak toto právo dieťaťa korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na názor dieťaťa
podľa § 100 ods. 3 O.s.p. Cit. zák. ustanovenie naviac vymenúva spôsoby, ktorými je možné tento názor
zisťovať, a to prostredníctvom zástupcu dieťaťa, prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí, výsluchom mal. dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za
výchovu mal. dieťaťa.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie mal. dieťaťa do osobnej
starostlivostimatkejevzáujmetohtodieťaťa,poukazujúcjednaknadohoduobochrodičovprikonzultácii
na úrade poradensko-psychologických služieb so záverom dieťa zveriť matke a tiež na stanovisko
samotného mal. dieťaťa, ktoré uviedlo, že má rado oboch rodičov ale chce byť zverené matke. Od
obdobia kedy rodičia nežijú spolu, dieťaťu zabezpečuje osobnú starostlivosť matka a stará sa o jeho
výchovu a výživu. Otec neprispieva dobrovoľne na jeho výživu. Mal. N. má vek 11-tich rokov, je zdravý
a je žiakom 5. ročníka základnej školy.
Súd v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca mal.
dieťaťa, pri ktorej prihliadol tak na odôvodnené potreby oprávneného mal. dieťaťa, ako aj na schopnosti
a možnosti povinného, teda jeho otca.
Otec mal. dieťaťa bol uznaný za zdravotne ťažko postihnutú osobu /nevidiaci/, poberá invalidný
dôchodok vo výške 107,90 eur. Zároveň má nárok na príspevky a kompenzácie. Taktiež bol zamestnaný
vo firme O., a to od apríla 2011 do septembra 2011, túto skutočnosť však otec súdu neuviedol a tiež
neuviedol a nezdokladoval ani príjem z dobrovoľného nemocenského poistenia, keďže je dobrovoľne
nemocensky poistený a t.č. dlhodobejšie je práceneschopný.
ZpotvrdeníÚPSVaRvStarejĽubovnisúdzistil,žeotcovibolištátomposkytnutépríspevkyvroku2011na
kúpu pomôcky a to v októbri 2011 indikátor hladiny vo výške 19,44 eur, indikátor farieb vo výške 599,16
eur, elektronická čítacia lupa prenosná vo výške 779,- eur, ďalej príspevok na tlačiareň v septembri
vo výške 144,- eur, audio prehrávač vo výške 139,41 eur, v auguste príspevok na osobný počítač 1
024,10 eur a špeciálny program vo výške 1 700,50 eur. Ďalej poberá peňažný príspevok na osobnú
asistenciu od marca do októbra vo výške 330 eur mesačne, okrem septembra kedy to bola suma 567,60
eur. Osobnú asistenciu otcovi mal. dieťaťa vykonáva jeho terajšia družka, s ktorou žije v spoločnej
domácnosti, čiže mesačný príspevok je príjmom jeho terajšej domácnosti. Mesačne poberá peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva
atď. vo výške 17,62 eur.
Otecmátedapravidelnýprídemdodomácnostivovýške454eur+nezdokladovanénemocenskédávky/
dobrovoľné nemocenské poistenie/ a príjem za obdobie kedy otec pracoval vo firme O. - kamenárstvo
a bez uvedených jednorazových príspevkov štátu.
Platby SIPO otec uhrádza vo výške 88,90 eur /plyn, elektrika/ a OSBD uhrádza 60 eur mesačne.
Matka mal. dieťaťa pracuje na základe dohody o vykonaní práce vo firme G., a.s. ako účtovníčka a z tejto
činnosti má mesačný príjem 47,50 eur a na základe živnostenského oprávnenia v spoločnosti Provident,
ako obchodný zástupca a z tejto činnosti má mesačný príjem cca 400,- eur. Žiaden iný príjem nemá.
Smal.dieťaťomžijeusvojichrodičovvrodinnomdome,ktorýmmesačneprispievanadomácnosťsumou
200,- eur.
Súd poukazuje na vek mal. dieťaťa, ktoré má 11 rokov, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a na
to, že príjmy oboch rodičov sú na rovnakej úrovni.
Pokiaľ ide o výdaje otca, je pravda že aj otec má výdaje tak na domácnosť ako aj bývanie a výživu
ďalšieho dieťaťa, tak ako to vyplynulo z výpovede práv. zástupcu matky, avšak to nemení nič na tom,
že naďalej má vyživovaciu povinnosť aj k mal. N.Dlžné výživné za obdobie od 01.03.2011 do 30.11.2011 vo výške 290 eur súd umožnil otcovi uhrádzať
postupne v pravidelných mesačných splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným, po
odrátaní už uhradeného výživného vo výške 70 eur.
V prevyšujúcej časti t.j. v časti určenia výživného od 01.02.2011, súd konanie zastavil s poukazom na
ust. § 96 O.s.p., nakoľko návrh v tejto časti bol vzatý späť.
Vzhľadom na hore uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o vec starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré
možno v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do
15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.