Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Varga

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/309/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811211379
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8811211379.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom, v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 92 122 Piešťany, proti žalovanej: U. P., O..
X.X.XXXX, V. M. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 629,62 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Vranov nad Topľou č.k. 10C/309/2011-16 zo
dňa 13.2.2012.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 609,16 eur s 0,013 % úrokom z omeškania denne odo dňa
31.12.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 37,50 eur, to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 609,16 eur s úrokom z

omeškania vo výške 0,013 % denne z dlžnej sumy od 31.12.2008 do zaplatenia, pokutu vo výške
20,46 eur a trovy konania vo výške 37,50 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca so žalovanou
dňa 26.3.2008 uzavrel úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo
výške 497,91 eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť úver v 24 mesačných splátkach po 32,10 eur, teda
spolu 770,40 eur. Nakoľko žalovaná nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok, žalobca jej uložil v
súlade s úverovými zmluvnými podmienkami pokutu vo výške 20,46 eur a dňa 30.12.2008 zaslal výzvu
k splateniu celého dlhu vo výške 629,62 eur. Žalovaná po zosplatnení nezaplatil žiadnu sumu, preto dlh

predstavuje 629,62 eur.

Žalobca si uplatňuje právo na zaplatenie tejto dlžnej sumy ako aj úrok z omeškania vo výške 0,013 %
denne z dlžnej sumy od 31.12.2008 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dátume výzvy na
splatenie celého úveru.

V predmetnej právnej veci tunajší súd dňa 13.2.2012 vydal platobný rozkaz č. k. 10C/309/2011-16, ktorý
sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk a preto súd v zmysle § 173 ods. 2 O.s.p. platobný
rozkaz zrušil.

Uznesením zo dňa 13.9.2012 pod č.k. 10C/309/2011-23 súd rozhodol o ustanovení Márie Karchňákovej
(matky žalovanej) za opatrovníka žalovanej.Súd vykonal dokazovanie listinou v zmysle ust. §-u 129 ods. 1 OSP, oboznámením obsahu predložených
listín: výpis z obchodného registra, úverová zmluva, úverové zmluvné podmienky, výzva na úhradu
úveru, splátkový kalendár.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Výsledkom dokazovania bol zistený skutkový stav zhodný so skutkovým stavom uvádzaným v žalobe
(uvedený v úvodnom odseku odôvodnenia).

Na posudzovaný právny vzťah je potrebné aplikovať inter alia ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z.,
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.) v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy.

Druhý odsek ust. §-u 1 zákona č. 258/2001 Z.z., negatívnym spôsobom vymedzoval pôsobnosť zákona
vo vzťahu k tam uvedeným zmluvám.

Podľa ust. §-u 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady (definované v ust. písm.c) spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. §-u 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa ust. §-u 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Spotrebiteľská povaha zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania bola súdom nepochybne
konštatovaná.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. §-u 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.V zmysle ust. §-u 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva
niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj
po jej zaplatení.

Moderačné právo súdu uvedené v ust. §-u 545a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej
povinnosti, pričom ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením
povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením
povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody, bolo upravené v

Občianskom zákonníku v dôsledku prijatia zákona č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, s účinnosťou od 1.januára 2008.

Podľa trinástej hlavy prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.1.2008, § 879j OZ,
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto

právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Zmluvná pokuta musí zahŕňať všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s
porušením určitej povinnosti očakávať a musí mať dostatočnú, nie však premrštenú stimulačnú výšku.
Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, môže byť hodnotená

ako neprimeraná. Pri posúdení primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty je potrebné prihliadnuť
na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval (Ro NS ČR z 9. 7. 2008, sp. zn. 32
Cdo 1568/2008).

Pokiaľ ide o funkcie zmluvnej pokuty, zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu)
funkciu (čelí porušeniu povinnosti), ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a konečne sankčnú

funkciu (predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť). Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná
pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú
povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody.

Žalobcasiuplatňujevočižalovanejajzmluvnúpokutuvovýške20,46eur,ktorúnezdôvodnilkonkrétnymi
ustanoveniami zmluvy, či úverovými zmluvnými podmienkami, tak, aby uplatnený nárok bolo možné

preskúmať a vyhodnotiť, preto súd v tejto časti - či presnejšie tomto rozsahu (20,46 eur) - návrh žalobcu
zamietol. Za oprávnený nárok žalobcu súd považoval iba doteraz neuhradené splátky úveru.

Súd vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobcu (609,16 eur) vyhovel a zaviazal žalovanú na jeho
úhradu žalobcovi.

Nakoľko súčasťou uplatneného nároku je odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru zahrnutá v

dohodnutých splátkach úveru, súd skúmal súlad dohodnutej výšky odplaty so zákonom č. 258/2001 Z.z.,
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení zákona č. 264/2006 Z. z., teda v znení účinnom do 31.12.2007
(pred účinnosťou zákona č. 568/2007 Z. z.).

Výška odplaty bola dohodnutá vo výške 218,28 eur, vypočítanej ako rozdiel medzi celkovou výškou

splátok a poskytnutého úveru, čo predstavuje 43,84 % z poskytnutého úveru. Splátky úveru boli
stanovené s mesačnou periodicitou v počte 24 splátok, t.j. dva roky - porovnávajúc výšku odplaty s
úrokovou sadzbou súd dospel k záveru, že percentuálna sadzba úveru predstavuje 21,92 % p.a.. Len
pre ilustráciu súd uvádza maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru zverejnenú
Ministerstvom financií SR na základe § 7a ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., v zmysle Nariadenia vlády

SR č. 238/2008 Z.z., účinného od 1. júla 2008, napr. pre zmluvy uzavreté pred 16.augustom 2008 dovýšky 50 tis. Sk (1659,70 eur) na obdobie zmluvnej splatnosti 1 až 5 rokov - 112,52 % (zdroj: http://
www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6865).

Ustanoveniami čl. II, zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol s účinnosťou od 1. júna 2010
novelizovaný Občiansky zákonník, okrem iného ustanovenie šiesteho odseku §-u 53, podľa ktorého ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,

spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

Je potrebné zdôrazniť, že až do účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z., boli spotrebiteľské zmluvy,
ktorých predmetom bol spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, z účinkov
tohto ustanovenia (§ 53 ods. 6 OZ), vylúčené. Pre spotrebiteľské zmluvy, ktorých predmetom bol
spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., platila teda vo vzťahu

k úprave piatej hlavy, 1. časti Občianskeho zákonníka, špeciálna právna úprava (lex specialis) a to
spomínaný zákon o o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, č. 258/2001 Z.z., a na základe neho (§ 3 ods. 10)
dňa 11. júna 2008 vydané Nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa stanovuje výška, ktorú
nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, účinné od 1. júla 2008. Súčasťou tejto

úpravy (zák. č. 258/2001 Z.z.) bolo s účinnosťou od 2. apríla 2008 aj ustanovenie §-u 3 ods. 11, podľa
ktorého, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata
za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa
odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto
zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá - teda prípadnú neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v

rozsahu, v ktorom by odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšovala výšku ustanovenú
nariadením vlády, zákonodárca podmienil dovolaním sa tejto neplatnosti tým, kto je takouto zmluvou
dotknutý (spotrebiteľ -žalovaný).

Podľa prechodných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,ktorýmbolsúčinnosťouod1.júna

2010, zrušený zákon č. 258/2001 Z.z., ako aj spomínané Nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z., teda
podľa § 25 ods. 1, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. V druhom
odseku je upravená výnimka pre právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po

nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Pravidlo, podľa ktorého sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy
v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí, bolo do ust. §-u 53 OZ ako deviaty odsek prijaté v dôsledku novelizácie zák. č. 575/2009 Z. z.

s účinnosťou od 1.marca 2010 (teraz odsek 10).

Pri posudzovaní prejednávaného právneho vzťahu súd skúmal jeho aspekty vo svetle prechodných
ustanovení jednotlivých úprav vyššie citovaných právnych predpisov vnímajúc aplikáciu niektorých
novelizovaných ustanovení na nároky vzniknuté z právnych vzťahov založených pred jednotlivými
úpravami cit. právnych predpisov (§ 879f, § 879j, § 879l, § 879m Občianskeho zákonníka a §8a, § 8aa,

§ 8ab zákona č. 258/2001 Z.z., § 25 zákona č. 129/2010 Z.z.).

Posudzovaná zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa ust. §-u 4 zákona č. 258/2001 Z.z., účinného
v čase uzavretia zmluvy a právo z nej plynúce, ktoré je predmetom tohto konania (okrem zmluvných
pokút) súd vyhodnotil ako súladné s vyššie citovanou na vec sa vzťahujúcou právnou úpravou a súčasne
výkon tohto práva súd považuje za nepriečiaci sa dobrým mravom v zmysle ust. §-u 3 ods. 1 OZ. Súd

preto zaviazal žalovanú na plnenie podľa prvého výroku tohto rozsudku.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, účinného v čase od ktorého žalobca žiada priznať úroky z omeškania žalovanej sumy, výška
úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Uplatnený úrok z omeškania, ktorý bol priznaný konajúcim súdom (0,013 % denne, čo predstavuje 4,75
%ročne),jenižšínežúrokzomeškaniastanovenýpodľa §3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase od ktorého žalobca žiada
priznať úroky z omeškania žalovanej sumy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, pričom súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov
konania vo výške 37,50 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku, nakoľko mal žalobca
neúspech iba v nepatrnej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.