Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2011

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/287/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510205807
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3510205807.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: U. F. R., s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom I. X,
XXX XX L., v zastúpení spoločnosťou V. F., s.r.o., IČO 36 613 843, so sídlom I. X, L. proti povinnému: Y.
E., L. XXX/X, L. J. L., o vymoženie 624,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. apríla 2011, č.k. 4Er/770/2010-10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. K. F.,
Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie (EX 12786/2010)
zo dňa 08.07.2010. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal dňa 08.07.2010 na exekútorský úrad
vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie
pohľadávky vo vyššie uvedenej výške, priznanej rozhodcovským rozhodnutím sp.zn.: EP 60157/10 zo

dňa 31.03.2010. K návrhu oprávnený priložil ako prílohu originál vyššie uvedeného rozhodcovského
rozhodnutia. Podaním zo dňa 08.07.2010 uvedený exekútor požiadal exekučný súd o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená fotokópia všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou a zmluva
o pôžičke uzavretá dňa 24.05.2005 (zmluva o pôžičke č. 7005986). Po ich preskúmaní súd zistil,
že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke uzavretej

dňa 24.05.2005 medzi oprávneným a povinným, pričom zo všeobecných obchodných podmienok,
ktoré tvoria súčasť zmluvy vyplýva, že sa na ňu vzťahuje režim Občianskeho zákonníka a podporne
Obchodného zákonníka.Vtomtoprípadesapoužije zákonč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,
nakoľko tiež v ustanovení § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovené, že zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si

inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedená zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide
o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru) a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o prípady v zmysle vyššie citovaného § 1 ods. 2 a 3 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa tohto zákona. Podľa bodu VII. písm. o/ všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné
strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou
zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené

prostredníctvom: - všeobecného súdu odporcu alebo - v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom
SHK jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Z poslednej vetyrozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach vyplýva, že je odobratá
možnosť dlžníkovi vybrať si akým spôsobom sa bude riešiť prípadný spor. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne

rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na
základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §
45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu. V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že sa
vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy č. 7005986 zo dňa 24.5.2005 uzavretej medzi oprávneným
a povinným, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
subsidiárne ako spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným
súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom

exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj
to či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by
bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je ustanovenie
§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj

bez návrhu. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahu
k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam
Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku
za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo
k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe
rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda
nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a/
alebo b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok

odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho
nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie
uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002
Z.z.orozhodcovskomkonaníjehmotnoprávnympredpokladomvykonaniaexekúcie.Podľaustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd ja tak povinný už v tejto fáze
konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku
uvedené v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v prípade, že ich zistí, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu je, že
vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti

exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods.1 písm. a/, v spojení s ods. 2 zákona č.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní).Tentopostupjenapokonajvsúladesozásadouhospodárnosti
exekučného konania (§ 6 v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.). Exekučný súd je povinný dbať o to, aby trovy
exekúcie tak na strane súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov boli čo najmenšie. Výklad, podľa
ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, keď je zjavné, že exekučný titul -

rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
a následne by mal exekučné konanie zastaviť, je s touto požiadavkou na exekučné konanie v priamom
rozpore. Takýto postup je napokon aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C - 40/08 - C. V. R. v.
M. K. X., podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje

o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom
stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej
predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel
možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ

ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú
podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Súd zistil, že vo všeobecných obchodných podmienkach je obsiahnutá neprijateľná podmienka -
rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takto formulovaná rozhodcovskádoložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako

inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na
účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (zákon č. 568/2008 Z. z. účinný
od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s
dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský

právny poriadok, a teda exekučný súd bude podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. Akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi,
je totiž plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z dôvodu, že sa má vymáhať plnenie, ktoré
odporuje dobrým mravom súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu. V tejto súvislosti bral na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať
vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 R. Y.
M., U. F. v Z. X.- W.). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv
predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených
prípadoch C-240/98 - C-244/98 S. D. U. R., K. H. Q. (C-240/98) v R. U. R. a E. M. R. C. J. (C-241/98),
E. Z. M. L. (C-242/98), H. L. (C-243/98), U. Y. O. (C-244/98). V predmetnom rozsudku Súdny dvor
okrem iného konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú
skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo

svetle presného znenia a účelu tejto smernice. V konkrétnej exekučnej veci aj vzhľadom na neúplnú
transpozíciu vyššie uvedenej smernice zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinný od 01.04.2004), ktorým
sa novelizoval Občiansky zákonník treba mať na zreteli okrem iného bod 1 písm. q/ prílohy vyššie
uvedenej smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo
účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo

podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne

posúdenie veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti. Poukázal na ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. a § 159 O.s.p., z ktorých vyplýva, že
právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu,
čo je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je

vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Ďalej s poukazom na § 45 ods. 1, 2
zákona č. 244/2002 Z. z. mal za to, že z nich vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa § 45 citovaného
zákona, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Poukázal
tiež na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť
stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli

napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov
alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto oprávnených prostriedkov. Podľa Súdneho
dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen
opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a taktiež, aby exekučný
súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní

na rozhodcovskom konaní a nepodá žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na
uvedené nemožno potom vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa
ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa,
ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne
právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú

správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.
Dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskehozákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len
v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. V dôsledku toho

sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f
ods. 3 Občianskeho zákonníka. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva
o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred týmto dátumom z tejto zmluvy posudzovať
podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Tieto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa v súlade
s § 261 ods. 1 písm. b/ spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. S

poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zastával názor, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému
zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovanie princípov právnej istoty,
čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré
prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť
zodpovednosť štátu za škodu. Dal do pozornosti súdu aj dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm.

r/ Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny. Cieľom tejto
úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje právo. Ak by niektoré z ustanovení
rozhodcovskej doložky zakladala výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor

v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa
rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenia teda v žiadnom prípade
nespôsobujú neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov právneho
zastúpenia.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219

ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým
sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, odvolací súd dopĺňa
nasledovné:

Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní,

má pre účastníkov rozhodcovského konania skutočne rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný
podľa osobitných predpisov. Súd však môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu
rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť (a podľa názoru

odvolacieho súdu tomu zodpovedá aj zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie)
buďnanávrh(odsek1)aleboajbeznávrhuúčastníkakonania(odsek2),akrozsudoktrpízmätočnosťou,
pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania (§ 1 ods. 3) alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne
rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Rovnako môže

exekučný súd postupovať, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom
(§ 45 ods.1 písm. c/, ods.2). V tomto prípade ide protiprávnosť výroku rozsudku rozhodcovského súdu.

Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahurozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky

dôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajúscieľomzabezpečiť,abyspotrebiteľ
nebol uvedenou doložkou viazaný.

Systém ochrany, zavedený spomínanou smernicou, vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej
schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu

vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica
musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum
neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo
primeranosti ceny a odmeny i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa
ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci

dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Za správny tak odvolací súd
považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou,
teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Súd prvého
stupňa správne a dostatočne odôvodnil posúdenie danej zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej a

dostatočne aj odôvodnil, prečo nemožno daný právny vzťah medzi účastníkmi podriadiť pod ustanovenia
Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a na ne
poukazuje.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.