Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/8/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310224258
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2310224258.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej

a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64, Banská Bystrica, IČO: 44
915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Košútska 1342,
Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zastúpeného JUDr. Pavlom Konečným, advokátom, Hurbanova 14A,
Banská Bystrica, proti žalovanému: I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, P., o zaplatenie 25,58
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 17C/195/2011-111 zo dňa
28. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie 25,58 eur s úrokom z omeškania 18,25% p.a. (ročne) z dlžnej
čiastky zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nemá výhrady k postúpeniu pohľadávky v
spotrebiteľských veciach, za nekalé však považoval postúpenie pohľadávky na úpadcu za účelom
vymáhania pohľadávky. Podľa názoru súdu sa nemôže zo zákonom zakázaného konania stať zákonom
dovolené len s poukazom na existenciu pohľadávky. Najmä pri drobných sporoch spotrebitelia rezignujú
na uplatnenie svojich práv voči subjektu v úpadku a uhradia aj nedôvodne žiadané sumy.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie považoval za vadné

v dôsledku nesprávneho posúdenia veci. Účelom zákona na ochranu spotrebiteľa je predovšetkým
vymedziť obsah a rozsah práv spotrebiteľa a k nim korešpondujúcich práv dodávateľa. Nesúhlasil s
názorom, že postupníkovi pohľadávky, ktorý v žiadnom smere nenapĺňa definíciu pojmu dodávateľa,
by v dôsledku postúpenia majetkového práva, ktoré v čase postúpenia nebolo zaťažené žiadnymi
nedostatkami na strane dodávateľa v zmysle ZOS, mali v dôsledku postúpenia vzniknúť povinnosti
dodávateľa vo vzťahu k dlžníkovi postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na skutočnosť, že tento je
spotrebiteľ.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolaciehopojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania je vec, ktorá zapadá do väčšieho počtu vecí, v ktorých došlo k postúpeniu
pohľadávokvočispotrebiteľomnaskrachovanýsubjekt,presnejšiesubjektvúpadku,azaktorýuplatňuje
pohľadávky správca konkurznej podstaty. V predmetnej veci išlo pôvodne o pohľadávku spoločnosti
Slovak Telekom, a.s. zo spotrebiteľskej zmluvy o pripojení a poskytovaní verejnej telefónnej služby.

Odvolací súd podrobil popri súdnej kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vec z
hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktik.

Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať
ani v rovine súkromného práva.

Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu
uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a
o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.
(ďalej aj len ,,ZOS" alebo ,,spotrebiteľský kódex") rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť

zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 ZOS).

Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z
toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítavá nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností
považujú za nekalé a ktoré sú uvedené v prílohe č.1 k Zákonu o ochrane spotrebiteľa. Takémuto
zoznamu sa zvykne hovoriť aj ako ,,čierny zoznam".

Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky v čiernom zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t.j.
bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej
starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napr. uzavrieť
zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a pod. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia
uvedených dvoch aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 ZOS).

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) ZOS).Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) ZOS).

Predmetná pohľadávka bola opakovane postupovaná a posledným postupníkom je úpadca. Dôsledkom
postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky).
Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako také nemôže mať za následok zhoršenie postavenia
dlžníka. Práve predmetná vec je však typická tým, že to tak nie vždy je a aj postúpenie pohľadávky môže
predstavovať stav zákonom zakázaný, napríklad nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 ZOS). Nekalé
obchodné praktiky sú len indikatívne vypočítané (arg. slovo „najmä"; „Za nekalú obchodnú praktiku sa

považuje najmä...", § 7 ods. 4 ZOS).

Odvolací súd podrobil praktiku dodávateľa vrátane jeho právnych nástupcov hodnoteniu z hľadiska
znakov, ktoré definujú nekalú obchodnú praktiku. Konkrétne postup, ktorým došlo k postúpeniu
pohľadávky na subjekt v úpadku.

Nebýva obvyklým, že subjekt, vo vzťahu ku ktorému sa vedie súdne konanie sledujúce jeho speňaženie

a rozdelenie výťažku veriteľom, aktívne nadobúda vo veľkom počte pohľadávky a následne ich na súde
jeho správca uplatňuje.

Žalobca vykonáva štandardnú podnikateľskú činnosť ako iné podnikateľské subjekty vykonávajúce
správu a vymáhanie pohľadávok. Týmto postupom tak dochádza k neoprávnenému zvýhodňovaniu
žalobcuoprotiostatnýmpodnikateľskýmsubjektomobchádzanímzákona.Obchádzaniezákonaspočíva

vo vylúčení záväzného pravidla (platenia súdneho poplatku) použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie
je zákonom zakázaný (konkurz), avšak je použitý za tým účelom, ktorý zákon nepredvída a nikdy k nemu
účelom nesmeroval. Pripustením takejto možnosti by mohol nastať stav, kedy by správcovia vymáhali
pohľadávky rôznych subjektov, ktoré by nadobudli za trvania konkurzu bez znášania poplatkovej
povinnosti a rizika náhrady trov konania (porov. rozsudok OS Žilina vo veci sp.zn. 10C 132/11).

Zmyslom právnej úpravy § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb. je dosiahnuť, aby správca mohol
napadnúť - bez zaťaženia poplatkovou povinnosťou - tie úkony, ktorými došlo k „tunelovaniu" úpadcu.
To znamená iniciovať konanie o „vrátenie" majetku späť do podstaty. Prebiehajúce konanie rozhodne
nevykazuje znaky takéhoto postupu, naopak ide o vstup správcu do ďalších súdnych konaní vo vzťahu k
pohľadávkam(odhliadnucodproblematickostiichvymoženia)nadobudnutýchažpovyhláseníkonkurzu.

Úpadca nemohol mať žiadne záruky, že nadobúdané pohľadávky budú bonitné a vymožiteľné.

V predmetnej veci je nutné poukázať tiež na „históriu navrhovateľa", vrátane účasti konkrétnych osôb v
tomto procese. Obchodná spoločnosť KFZ Sys, s.r.o. (úpadca) vznikla ešte pod pôvodným obchodným
názvom AKROPOLIS estates, s.r.o. 04.08.2007, pričom jedným zo spoločníkov bol JUDr. Pavol
Konečný (až do 18.06.2008). Uznesením Okresného súdu Trnava, právoplatným 19.08.2008, bol na

dotknutú spoločnosť vyhlásený konkurz. Neskorším uznesením, právoplatným 17.12.2009 (uznesenie
zo 14.11.2009 v spojení s opravným uznesením z 24.11.2009), došlo k druhej zmene v osobe správcu
konkurznej podstaty a za tohto bol vymenovaný SKP, k.s., ktorého v súdnom konaní zastupuje na
základe plnomocenstva advokát JUDr. Pavol Konečný.

Vymáhanú pohľadávku (ako tisícky ďalších) nadobudol úpadca na prvotnom základe rámcovej zmluvy

o postúpení pohľadávok z 11.11.2007 - pod pôvodným obchodným menom AKROPOLIS estates, s.r.o.
- od spoločnosti MEDIATION KMCH, s.r.o., t. j. relatívne v krátkom čase po svojom vzniku. V danom
čase bol JUDr. Pavol Konečný spoločníkom oboch dotknutých obchodných spoločností, v spoločnosti
MEDIATION KMCH, s.r.o. bol dokonca konateľom, pričom spoločníkom „prestal byť" 25.11.2009, t. j. keď
už bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa správcom konkurznej podstaty úpadcu stala spoločnosť

SKP, k. s. Inými slovami, JUDr. Pavol Konečný bol spoločníkom úpadcu, konateľom a spoločníkomspoločnosti, od ktorej úpadca získal vymáhanú pohľadávku/pohľadávky a aktuálne v mene správcu
rádovo v tisíckach súdnych konaní zastupuje úpadcu. Predmetné personálne prepojenie sa minimálne
javí ako priečiace sa „čestnému plneniu povinností a úcte k právam iných osôb" (§ 1 O.s.p.) a rovnako

priečiace sa zásadám poctivého obchodného styku (§ 265 Obch. zák.).

Rozpor so zásadou poctivého obchodného styku je úplne jednoznačný, nakoľko akceptovaním len
doslovného výkladu § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb. sa navodzuje stav absolútnej deformácie
podnikateľského prostredia vo sfére (súdneho) vymáhania pohľadávok. Navrhovateľ totiž v tisíckach
konaní vymáha pohľadávky bez povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ktorá povinnosť ostatné subjekty

podnikajúce v danej oblasti výrazne zaťažuje a znevýhodňuje. Hoci často ide o minimálne súdne
poplatky (ako v prejednávanej veci), s poukazom na obrovské množstvo takýchto súdnych konaní,
získava navrhovateľ neprimeranú a účelovú výhodu. Zároveň je nutné poukázať na to, že reálne
navrhovateľa nezaťažuje ani hrozba náhrady trov konania, čo ešte viac zvýrazňuje deformáciu voľnej
súťaže na trhu vymáhania pohľadávok.

Odvolací súd považuje postup dodávateľa ako postup v rozpore s úrovňou osobitnej schopnosti a

starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti (nedostatok odbornej starostlivosti).

Zámer dosiahnuť aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky na subjekt v úpadku hodnotí odvolací
súd ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a

to tak nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa (porušený účel konkurzného konania,
obchádzanie poplatkového zákona), ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie
spotrebiteľa. O tom, že mnoho spotrebiteľov zvolí vyplatenie uplatnenej sumy, odvolací súd nemá
pochybností. Postúpenie pohľadávky ako právny úkon je za uvedených okolností v rozpore s dobrými
mravmi, a preto absolútne neplatné (§ 39 OZ).

Nekalá obchodná praktika predstavuje zákonom zakázané konanie (§ 7 ods. 2 ZOS). Práve takéto
konanie malo byť prostriedkom k získaniu aktívnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd nemohol
prehliadnuť takúto nekalú činnosť a neprichádza do úvahy iný výsledok , ako zamietnutie žaloby práve
pre nedostatok aktívnej legitimácie.

Smernica 2005/29 ,,o nekalých obchodných praktikách" (ďalej len ,,smernica") výslovne stanovila za

cieľ ochranu pred nekalými obchodnými praktikami aj po uzavretí zmluvy. ,,Táto smernica sa uplatňuje
na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred,
počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu"(čl. 3 ods. 1smernice). Niektoré
nekalé obchodné praktiky uvedené v prílohe 1. k Zákonu o ochrane spotrebiteľa sa už s ohľadom na
svoju podstatu nemôžu týkať konania pred dojednaním služby, napr. osobné navštevovanie domácnosti

spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu
odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.

Na margo praktík po vzniku zmluvy, a teda že aj po vzniku zmluvy môže dôjsť k nekalým obchodným,
praktikám dáva odvolací súd do pozornosti napr. aj list Európskej komisie vláde Slovenskej republiky z
14.09.2010, v ktorom EK na margo nekalého vymáhania pohľadávok od spotrebiteľov (zjavne po vzniku

zmluvy) uvádza, že ,,útvary komisie by len sotva uverili tomu, že by bol niekto schopný nepovažovať
tieto praktiky za nekalé", http://ekonomika.sme.sk/c/5645476/brusel-mate-problem-s-uzerou.html.

Ak určité vlastnosti, ako napríklad vek, fyzická alebo mentálna chyba, alebo dôverčivosť robia
spotrebiteľov obzvlášť náchylnými voči určitej obchodnej praktike alebo základnému produktu a
ekonomické správanie iba týchto spotrebiteľov môže byť touto praktikou narušené spôsobom, ktorý

môže obchodník rozumne predvídať, je vhodné zabezpečiť, aby boli náležite chránení posúdením tejto
praktiky z pohľadu priemerného člena tejto skupiny (čl. 19 preambuly smernice).Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej
správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.

1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože tento nepodal návrh na ich priznanie a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v
súvislosti s odvolacím konaním vznikli.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.