Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/81/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110202843
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110202843.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa NM Invest, s.r.o., IČO: 36862487, so sídlom
Nám. SNP 11, 974 01 Banská Bystrica, zastúpený Advokátskou kanceláriou KRION Partners, s.r.o.,
IČO: 36858617, so sídlom Jozefská 3, Bratislava, proti odporcom 1/ T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Z.
XXX/XX, XXXXX B., 2/ A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXXXX I. Z. B., o zaplatenie 1.430,37
Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.

14C/123/2010-55 zo dňa 13.1.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyne 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a
nerozdielne sumu 894,66 Eur, v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania
rozhodoltak,žezaviazalodporkyne1/a2/spoločneanerozdielnenahradiťnavrhovateľovitrovykonania

vo výške 70,69 €.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporkyne 1/,2/ zaplatiť mu
spoločne a nerozdielne sumu 1.430,37 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že jeho zmluvný predchodca
uzavrel s odporkyňou 1/ ako dlžníčkou a s odporkyňou 2/ ako spoludlžníčkou zmluvu o revolvingovom
úvere. Odporkyni 1/ bola na základe tejto zmluvy vyplatená suma vo výške 1.327,76 Eur, ktorú sa táto
spolu s odporkyňou 2/ zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške minimálne 53,08 Eur. Keďže

odporkyne prestali mesačné splátky splácať odstúpil zmluvný predchodca navrhovateľa od zmluvy.
Žalovaná suma predstavuje nesplatenú časť úveru vo výške 1.106,29 Eur, dohodnutý úrok z úveru
počítaný a kapitalizovaný od odstúpenia od zmluvy vo výške 205,19 Eur a dohodnutý poplatok z
omeškania, ktorý má charakter zmluvnej pokuty vo výške 8 % mesačne z mesačnej splátky úveru v
celkovej výške 118,89 €. So žalovanou istinou si navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,50
% ročne z dlžnej sumy od 13.3.2009 (deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy) do zaplatenia.

Okresný súd návrh navrhovateľa považoval len za čiastočne dôvodný. Uviedol, že zmluva o
revolvingovom úvere uzavretá medzi zmluvným predchodcom navrhovateľa a odporkyňou 1/ je
spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom
do 10.6.2010) a tiež podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (v znení účinnom
od 1.5.2004 do 31.12.2007). Predmetná zmluva je uzavretá platne, keďže avšak neobsahuje údaje o
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o výške, počte a termíne splátok na istinu, úrokov a iných

poplatkov, údaj o ročnej úrokovej sadzbe, o ročnej percentuálnej miere nákladov a o priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom do 10.6.2010), podľa § 4 ods. 3
citovaného zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň navrhovateľ nepreukázal,
že by veriteľ od zmluvy o revolvingovom úvere odstúpil. Prvostupňový súd mal za preukázané, že
zmluvný predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni 1/ úver vo výške 1.327,76 €, pričom odporkyňa1/ uhradila len sumu 433,01 €. Na poskytnutom plnení jej teda zostáva rozdiel vo výške 894,66 €, ktorý
je povinná vrátiť v zmysle § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej v texte „OZ“)
ako bezdôvodné obohatenie z titulu nadobudnutia plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Rovnaká

povinnosť vzniká aj odporkyni 2/, ktorej zodpovednosť za splatenie úveru vyplýva z § 511 ods. 1 OZ.

V prevyšujúcej časti okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň navrhovateľovi nepriznal 9,5 %
ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 13.2.2009 do zaplatenia nakoľko nemal preukázané, kedy sa
odporkyne dostali do omeškania.

Proti rozsudku okresného sumu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že záver okresného súdu o

tom, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
o výške, počte a termíne splátok na istinu, úrokov a iných poplatkov, údaj o ročnej úrokovej sadzbe,
o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver, a preto je bezúročná a bez poplatkov, nie je možné považovať za správny.
V zmysle čl. 4.3 Všeobecných obchodných podmienok, keďže zmluva o úvere je uzavretá na dobu

neurčitú, ide o revolvingový úver a jeho čerpanie a splácanie závisí na klientovi, nemožno presne vyčísliť
počet splátok úveru ani dobu splácania úveru. Konečná splatnosť úveru nie je určená vzhľadom na
uzavretie zmluvy na dobu neurčitú, platí však, že úver musí byť úplne splatený najneskôr v posledný deň
trvania zmluvy o úvere, ak došlo k úkonu, ktorým sa má skončiť trvanie zmluvy o úvere. Ak by bol záver
okresného súdu pravdivý, nastala by absurdná situácia, že by všetky revolvingové úvery museli byť

bezúročné a bez poplatkov nakoľko pri revolvingovom úvere nikdy nemožno presne určiť počet splátok
ani dobu splácania úveru. Všetky náležitosti zmluva o revolvingovom úvere obsahovala, preto nie je
možné považovať revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov.

Tak isto nebola správna argumentácia okresného súdu, že nebolo preukázané, že zmluva o
revolvingovom úvere bola zrušená. Z čl. 12 ods. 4 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že

zásielka zaslaná klientovi sa považuje za doručenú v okamihu, keď (i) klient zásielku prevzal, alebo (ii)
sa zásielka zaslaná veriteľom na poslednú známu adresu vráti veriteľovi ako nedoručiteľná alebo (iii) v
ostatných prípadoch uplynutím 10 dní odo dňa odoslania zásielky klientom, i v prípade že sa klient o
zaslaní zásielky nedozvedel. Ak teda súd nemal za preukázané, že predmetná zmluva o revolvingovom
úvere bola zrušená, nakoľko nebol preukázaný deň prevzatia odstúpenia odporkyňami, mal vychádzať

z obchodných podmienok zmluvného predchodcu navrhovateľa a aplikovať právnu domnienku, že
odstúpenie od zmluvy bolo odporkyniam doručené uplynutím 10 dní. Navyše platí, že preukázanie
existencie odstúpenia od zmluvy je pre vznik nároku navrhovateľa kľúčové, pretože ak by zmluva
nezanikla úverový vzťah by aj naďalej trval a odporkyne by ani neboli povinné celý úver naraz splatiť.
Ak teda súd dospel k tomu, že zmluva o revolvingovom úvere nebola zrušená, nemohol ani prikázať

odporkyniam 1/ a 2/, aby navrhovateľovi zaplatil žalovanú sumu alebo jej časť. Rozhodnutie okresného
súdu je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť.

Tak isto nie je správny záver okresného súdu, že odporkyne 1/, 2/ majú uhradiť nároky navrhovateľa
z titulu bezdôvodného obohatenia. Nejedná sa o plnenie, ktoré odporkyne prijali z právneho dôvodu,
ktorý odpadol.

Odporkyne sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.), bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm.
f/, h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa § 8aa ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom do 10.6.2010),
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do
31.12.2007), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú

percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Podľa § 3 ods. 6 prvá veta zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom
do 31.12.2007), pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť

ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne
informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Na základe dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa, odvolací súd v prvom rade skúmal, či v rámci
prvostupňového konania nedošlo zo strany okresného súdu k takému procesnému postupu, ktorý by
bolo možno považovať za odňatie možnosti navrhovateľa konať pred súdom.

Po preskúmaní veci odvolací dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie nemá dostatočné a

objektívne zrozumiteľné odôvodnenie, ktoré je podstatnou náležitosťou každého súdneho rozhodnutia
(teda rozsudok je vo svojej podstate nepreskúmateľný). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako
súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
otázkami a skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a

ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská. Nesmie byť vnútorne rozporné, nekonzistentné. Právo účastníka na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Podľa
názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty nespĺňa. V

odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tak ako na to poukázal odvolateľ, prvostupňový súd konštatoval,
že„navrhovateľnepreukázal,ževeriteľodzmluvyodstúpil“atiež,že„listinnýdôkaz,ktorýbypreukazoval
odstúpenie od zmluvy, navrhovateľ nepredložil.“ Aj napriek tomu, že prvostupňový súd dospel k
záveru, že nie je preukázané odstúpenie od zmluvy o revolvingovom úvere, zaviazal odporkyne 1/ a
2/ „zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 894,66 Eur z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nadobudnutie plnenia z právneho dôvodu,
ktorý odpadol.“ Uvedené konštatovania okresného súdu nie sú logické. Vzájomne sa vylučujú, robia
rozhodnutie nekonzistentným a zmätočným. Ako už správne uviedol odvolateľ, preukázanie existencie
odstúpenia od zmluvy o revolvingovom úvere je pre vznik nároku navrhovateľa kľúčové, pretože ak by
zmluva nezanikla, úverový vzťah by aj naďalej trval a odporkyne by neboli povinné celý úver naraz

splatiť. Vzhľadom na absenciu kvalifikovaného odôvodnenie preto vôbec nie je zrejmé, prečo okresný
súd zaviazal odporkyne 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi celú sumu poskytnutéhoúveru poníženú o už zaplatené splátky, keď na druhej strane nemal preukázané odstúpenie od zmluvy
zo strany veriteľa a následné zosplatnenie úveru.

Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia možno fakticky považovať za odňatie možnosti účastníka

konať pred súdom a preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušiť ( § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( §
221 ods. 2 O. s. p. ). Uvedené zostáva v platnosti aj napriek skutočnosti, že odvolateľ fakticky podal
odvolanie len voči výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol a proti výroku
o trovách konania, nakoľko aj napriek formulácii v odvolaní (že napáda všetky výroky rozsudku), nemal

dôvod napádať aj výrok rozsudku, ktorým sa jeho návrhu vyhovelo. V zmysle § 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
však platí, že súd nie je viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom
výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním napadnutý nebol.

Neušlo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že prvostupňový súd pri posudzovaní náležitostí zmluvy o
revolvingovom úvere vychádzal zo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
do 10.6.2010. Uvedený postup však nebol správny. Podľa § 8aa ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 10.6.2010) totiž platí, že ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Pri posudzovaní obsahových náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere podľa § 4 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch teda súd musí postupovať podľa zákona platného a účinného v čase

uzatvárania zmluvy, t.j. ku dňu 14.11.2007. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31.12.2007), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Citovaný zákon však myslí aj na
situácie, keď ročnú percentuálnu mieru nákladov nemožno určiť. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31.12.2007) platí, že ak nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne
informovaný o úverovom limite (ak je stanovený), o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od
doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, a o
postupeaspôsobezánikualeboukončeniazmluvy.Ideoprípadyrevolvingovýchúverov,ktorésútypické

tým, že veriteľ úver neustále dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí,
pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových
prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky za
obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre nie je možné

v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov. Uvedený záver je ešte zvýraznený skutočnosťou, že dlžníkovi je
umožnené splácať poskytnutý úver splátkami akejkoľvek výšky za predpokladu, že táto je vyššia ako
minimálna účastníkmi dohodnutá splátka.

Po vrátení veci na ďalšie konanie bude teda úlohou okresného súdu v prvom rade zistiť, či zo strany

zmluvného predchodcu navrhovateľa došlo k odstúpeniu od zmluvy o revolvingovom úvere. V prípade
kladného zistenia okresný súd posúdi nárok navrhovateľa vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007 a rozhodne v súlade
so zákonom.

V novom rozhodnutí rozhodne okresných súd o trovách celého, teda aj odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov X: X.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.