Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109203999
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109203999.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 8 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, U.,
o vymoženie pohľadávky vo výške 262,91 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 673/09, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/237/2009-24 zo dňa
30. 05. 2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/237/2009-24 zo dňa 30. 05. 2011 v napadnutej
časti výroku, ktorým exekúciu zastavil p o t v r d z u j e .

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/237/2009-24 zo dňa 30. 05. 2011 v napadnutej
časti výroku o náhrade trov exekúcie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 3Er/237/2009-24 zo dňa 30. 05. 2011 exekúciu zastavil a
oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 115,51 Eur.

Na odôvodnenie uviedol, že v predmetnej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný
JUDr. Miroslavom Rácom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 11873/08 vydaný na
základe zmluvy o úvere č. G. uzavretej medzi oprávneným a povinným. Uvedenú zmluvu posúdil ako

spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože oprávnený ju uzatváral v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa. Prípadnú klauzulu
o aplikácii Obchodného zákonníka a označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu nepovažoval
za prekážku na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Pri posudzovaní predmetného vzťahu okresný súd vychádzal z vnútroštátnych právnych
noriem a z noriem európskeho práva. Poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, a to na rozsudok

Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Cofidis C-473/00 a
rozsudok Súdneho dvora EÚ Mostaza Claro C-168/05.

Okresný súd ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu
pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak
dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Už túto skutočnosť považoval
za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca primárne uviedol

konkrétny rozhodcovský súd, ktorý by spory výlučne rozhodoval. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných
podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si

ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú
pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.

V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a naplnenia
cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch,
okresný súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer

v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko
neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom, okresný súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zastavenie
exekúcie podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
spojení s ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.

Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že z dôvodu, že oprávnený podal

návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorého legitimitu založil na neprijateľnej
rozhodcovskej doložke, procesne zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť. Preto podľa ust. § 203
ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie uložil
oprávnenému. Vzhľadom na to, že súdny exekútor si vyúčtoval trovy exekúcie v súlade s ust. § 14 ods. 1,
ods. 2, ust. § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení

platnom od 01. 05. 2008 (ďalej len „vyhláška“), okresný súd oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 115,51 Eur pozostávajúcej z odmeny vo výške 96,26 Eur
a 20 % DPH vo výške 19,25 Eur.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na
zdôvodnenie uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením súdu, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi

konaniajespotrebiteľskouzmluvou.Uviedol,žeposkytujeúveryklientomakodlžníkomnazákladezmlúv
o úvere uzatváraných podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že zmluva o
úvere obsahuje všetky náležitosti ustanovené v ust. § 497 Obchodného zákonníka, v predmetnej zmluve
o úvere súd nemôže posudzovať jednotlivé ustanovenia ako neprijateľné podmienky podľa ust. § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. K tvrdeniu okresného súdu o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej

zmluvnej podmienke uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je
tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z textu
rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne
určenej právomoci súdu na riešenie sporov, preto sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu o

výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Uviedol, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky súd
právne prípustné v zmysle vnútroštátneho práva, ako aj z európskeho práva. Rozhodcovské konanie
prebiehalo v písomnej forme. Preto podľa jeho názoru vzdialenosť rozhodcovského súdu od miesta
bydliska nemá žiadny vplyv na možnosť domáhať sa súdnej ochrany. Oprávnený z uvedených dôvodov
nesúhlasil ani s výrokom, ktorým ho okresný súd zaviazal na náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie

o náhrade trov exekúcie oprávnený považoval za nepreskúmateľné, pretože okresný súd uznesenie
v napadnutej časti neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd v
rozhodnutí neuviedol z čoho vychádzal pri priznaní trov exekúcie. Z odôvodnenia nevyplýva, že sa
okresnýsúdreálneoboznámilsospisomsúdnehoexekútora,čisapresvedčil,ževšetkyúkonyvykonané
súdnymexekútoromvovyúčtovaníboliajskutočnevykonanéatiežčireálnevzniklisúdnemuexekútorovi

hotové výdavky v ním žiadanej výške. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa k odvolaniu
uviedla, že mu nemieni vyhovieť, preto podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej
časti výroku, ktorým exekúciu zastavil ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a v

napadnutej časti výroku o náhrade trov exekúcie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa
ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd zo spisu zistil, že okresný súd dňa 17. 03. 2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie na
základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 11873/08 zo dňa 25.

11. 2008. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného na zaplatenie
sumy 262,90 Eur, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 254,93 Eur od 15. 08. 2008 do
zaplatenia a trov konania v sume 115,35 Eur. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy
o úvere č.XX.zo dňa 23. 06. 2008 uzavretej medzi oprávneným a povinným. Okresný súd uznesením
č.k. 3Er/237/2009-24 zo dňa 30. 05. 2011 exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 115,51 Eur.

Podľaust.§52ods.1Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvyoúverespotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov,
obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto

je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný
postup okresného súdu.

Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady
a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto

smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského

právnehoporiadkuzákonomč.150/2004Z.z.,ktorýmsazmeniladoplnilzákonč.40/1964Zb.Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý
nadobudol účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o

zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich
zmluvné strany .

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníkazaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujútaké,sktorýmimalspotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ust. § 53 ods. 4
Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné,

pričom podľa písm. r) tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že predmetná zmluva o úvere, na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil

ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, kde v článku 17. si zmluvné strany dohodli, že
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa

dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikneztejtozmluvy,vrátanesporuojejplatnosť,výkladalebozrušenienavšeobecnomsúdepovažuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu

založená právomoc rozhodcovského súdu.

Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj
z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere.
Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal

práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka
je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so
smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý

právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu napadnutej časti výroku,
ktorým exekúciu zastavil ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd ďalej preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov
exekúcie.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Podľa ust. § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Odôvodnenie je dôležitou náležitosťou rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť

rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Z citovaného ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že súd je povinný
v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j.
opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní
rozhodnutia, ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným
dôkazom. Zároveň v odôvodnení súd musí uviesť aké právne ustanovenia použil. Odôvodnenie

rozhodnutia musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby závery súdu boli preskúmateľné.

V danom prípade okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v odôvodnení len uviedol, že
súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 116,-- Eur, z toho odmenu vo
výške 96,26 Eur A 20 % DPH vo výške 19,25 Eur. Ďalej v odôvodnení uviedol, že v súlade s vyhláškou
MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom od 01. 05. 2008
a Exekučným poriadkom uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi sumu 115,51

Eur(z toho odmena 96,26 Eur a 20 % DPH 19,25 Eur).

Okresný súd ale pri písaní rozhodnutia v časti o náhrade trov exekúcie pochybil, keď v odôvodnení
uznesenia neuviedol za aké úkony exekučnej činnosti priznal odmenu súdnemu exekútorovi, akými
úvahami sa riadil pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie, na základe akých skutočností priznal
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 115,51 Eur. Preto odvolací súd považoval

uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov exekúcie za nepreskúmateľné, a
to je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku
o náhrade trov exekúcie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom opätovne rozhodne o náhrade trov exekúcie tak,

aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené a preskúmateľné v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. , pričom
v novom rozhodnutí o náhrade trov exekúcie sa bude zaberať aj námietkami vznesenými oprávneným
v odvolaní.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.