Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200879
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319200879.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom

I. XXX, zast. JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, AK Štefánikova 17, proti žalovanej: Q. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J., V. XX, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu pričom o výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.02.2019 domáhal zo strany žalovanej vydania
nehnuteľnostíparc.č.F.-R.XXX/Xzáhradyovýmere1395m2,F.-R.XXX/Xzastavanéplochyanádvoria

o výmere 350 m2 v katastrálnom území I., ako aj rodinného domu č.s. XXX postaveného na parcele F.-
R. XXX/X v katastrálnom území I., zapísaných na liste vlastníctva č. X katastrálne územie I., ktoré jej
daroval na základe Darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice Y. XXX/XXXX, Y. XXXXX/
XXXX, Y. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj náhrady trov konania.

2.Podaniežalobyodôvodniltým,žepredmetnénehnuteľnostidarovacouzmluvoupreviedolnažalovanú
ešte ako na manželku. Tá dňa 16.12.2017 opustila spoločnú domácnosť a odišla z rodinného domu,

v ktorom bývali spolu s ich synom. Manželka pri odchode zobrala so sebou aj syna a podala návrh
na rozvod. Opustila ho aj napriek tomu, že v čase odchodu mala povinnosť starať sa o neho, pretože
poberala sociálnu dávku ako opatrovateľka vo výške cca 200,- eur. Tým, že žalovaná ako obdarovaná
opustila spoločnú domácnosť, odmieta s ním žiť a podala návrh na rozvod, považuje žalobca za hrubé
porušenie dobrých mravov, a teda za naplnenie podmienok k tomu, aby ako darca od nej žiadal vrátenie
daru. Urobil tak výzvou na vrátenie daru zo dňa 04.01.2018, na ktorú žalovaná reagovala tak, že dar
nemieni vrátiť, preto podal žalobu na súd a konanie sa viedlo pod sp. zn. 12C/7/2018. Po jej sľube, že sa

k nemu aj so synom vráti, zobral túto žalobu späť a konanie bolo zastavené. Predpokladal, že žalovaná
zoberiespäťajnávrhnarozvod,totovšakneurobilaaichmanželstvobolorozvedené.Žalovanánesplnila
to, na čom sa dohodli v máji 2018, jej správanie je v rozpore s dobrými mravmi a sú splnené podmienky
na vrátenie toho, čo jej daroval v novembri 2015. Na jeho výzvu k vráteniu daru zo dňa 06.02.2019
žalovaná nereagovala.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe na základe výzvy súdu nevyjadrila.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi, a to najmä notárskou zápisnicou, LV č. X k.úz. I.,
výzvou na vrátenie daru, rozvodovým spisom 8P/60/2018, výpoveďami strán sporu, pričom zistil tento
skutkový stav veci:5. Darovacou zmluvou spísanou formou Notárskej zápisnice Notárskym úradom notára JUDr. G. Z. dňa
18.11.2015 žalobca daroval svojej manželke - žalovanej do jej výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, a

to parc. č. F.-R. XXX/X záhrady o výmere 1 395 m2, parc. F.-R. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 350 m2 v katastrálnom území I., a rodinný dom č.s. XXX postavený na parcele F.-R. XXX/X v
katastrálnom území I., zapísané na liste vlastníctva č. X, katastrálne územie I.. Žalovaná dar s vďakou
prijala a bez výhrad súhlasila aj s podmienkou vecného bremena, ktoré spočíva v doživotnom práve
bývania a užívania predmetných nehnuteľností pre žalobcu.

6. Podľa LV č. X, okres J., obec I., kat. územie I., ako vlastník parc. č. F.-R. XXX/X záhrady o výmere
1 395 m2, parc. F.-R. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 350 m2 v katastrálnom území I.,
a rodinného domu č.s. XXX postaveného na parcele F.-R. XXX/X v katastrálnom území I., je uvedená
výlučne žalovaná a titulom nadobudnutia vlastníctva bola darovacia zmluva a dohoda o zriadení
vecného bremena zo dňa 18.11.2015.

7. Žalobca výzvou zo dňa 06.02.2019 žalovanú vyzval na vrátenie daru. V tejto výzve uviedol, že
dôvodom, pre ktorý žiada vrátenie daru, je skutočnosť, že ho opustila, rozviedla sa s ním, a v tom
vidí hrubé porušenie dobrých mravov. Vyzval ju k oznámeniu do 15.02.2019, či je ochotná dar vrátiť
mimosúdne, v opačnom prípade bude vec riešiť súdnou cestou.

8. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá. Uviedol, že manželka
opustila spoločnú domácnosť v období keď mal horší zdravotný stav a mal brať pravidelne lieky s tým, že
manželka brala na neho aj opatrovateľský príspevok. Ona sa o neho poriadne nestarala, pretože chodila
aj do roboty. Mala mu dávať pravidelne lieky a kontrolovať ich branie, čo však nerobila. Nosila mu aj

lieky z M. a dávala mu ich miešaním s riadnymi liekmi. On bol pod psychotropnými látkami a ona využila
situáciu, pričom vznikol konflikt medzi ňou a jeho otcom, pretože s ním mala pomer. V súčasnej dobe
má druhú manželku, berie pravidelne lieky, je v pohode a v dobrom zdravotnom stave. Nie je pravda,
aby k nim počas ich spoločného života chodili policajti. So svojím otcom mal problém, ale z dôvodu, že
žalovaná mala s ním pomer. On však napriek tomu s ňou chcel ďalej žiť, lebo mali spoločného syna. Keď

otec videl, že je zlá situácia, odišiel zo spoločnej domácnosti, lebo so žalovanou spolu už nevychádzali.
Najprv odišiel otec a zhruba o dva roky odišla aj manželka so synom. On prišiel o auto, ktoré na ňu
prepísal, o dom, o otca, o manželku, o syna. Podľa jeho názoru všetko narušila práve žalovaná.

9. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že tvrdenia žalobcu vôbec nie sú pravdivé. Dom dal na ňu
kvôli tomu, že vtedy spravil veľkú chybu, pobral veľké množstvo liekov, zbil lekárov, hospitalizovali ho
na psychiatrii a potom sa bál, že po uložení trestu príde o všetok svoj majetok, preto vybral všetky
svoje peniaze a prepísal na ňu dom aj auto. Nikto ho k tomu netlačil. Jeho otec s nimi žil v spoločnej
domácnosti, ale potom nastali rozpory medzi ním a žalobcom a jeho otec odišiel bývať preč, pretože

nedokázal so svojím synom žiť. Keď bola ona v práci, žalobca robil také veľké problémy, že bola
niekoľkokrát volaná aj polícia, preto jeho otec odišiel preč. Zhruba po troch rokoch odišla zo spoločnej
domácnosti aj ona spolu s ich spoločným synom, a to z dôvodu týrania, násilia, brania telefónu,
zamykania dverí, liatia horúceho čaju na ňu. Povedal jej, že aj keď si odsedí, tak len málo, možno dva
roky, lebo je psychiatrický pacient“ Ona s tým domom nakladať nebude, nič s ním nespraví, pretože je

to ich spoločný dom a bude to dom pre ich syna. Tak sa k tomu stavia aj otec žalobcu, ktorý chce, aby
dom bol pre ich dieťa, teda jeho vnúčaťa. K liekom uviedla, že žalobca si ich dávkoval sám. Žiadny
pomer s jeho otcom nemala, je to nezmysel. Keď chodila do práce, každý vedel, že mala modriny a
že so žalobcom sa nedalo vyjsť. Vyhrážal sa jej, že ak niečo oznámi, tak uvidí, aký trest bude mať a
že ostane doma. Na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedla, že nikdy nepodala na žalobcu trestné

oznámenie na políciu, lebo sa ho bála, bála sa jeho vyhrážania. Možnosť mimosúdneho vyriešenia veci
odmietla z dôvodu, že do tohto domu vrazila ona a jej rodičia veľké peniaze Okrem toho v súčasnosti je
situácia taká, že v dome žije naďalej žalobca aj so svojou druhou manželkou a ona tam nemôže chodiť.

10. Pri prednese záverečnej reči a návrhov zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť,

lebo je zrejmé, že žalovaná využila štátne občianstvo jeho klienta, využila jeho nevyrovnanosť a duševnú
poruchu k tomu, aby na seba dala previesť jeho rodinný dom a keď všetko toto dosiahla, jednoducho
odišla zo spoločnej domácnosti. Podľa jeho názoru nie je treba vykonávať žiadne dokazovanie,
lebo časový sled tých udalostí nasvedčuje tomu, že to bolo tak. Navrhol vypočuť svedka J. P. aH. Z. na preukázanie, že žalovanú netýral a nebol nebezpečný, a že žalovaná napriek poberaniu
opatrovateľského príspevku sa reálne o neho ani o deti nestarala, pretože chodila aj do práce.

11. Žalovaná v záverečnej reči uviedla, že žalobcom navrhnutí svedkovia sú susedia, ale oni v ich
domácnosti nežili. Muž ju týral, keď susedia spali. Ona v takom prípade navrhuje vypočuť ako svedka
otca žalobcu na preukázanie jej tvrdení. Nie je pravda, aby sa nestarala o žalobcu, on si sám dávkoval
lieky, sám si ich aj mixoval ako chcel. Dávku si vedel spraviť podľa seba.

12. Súd návrh oboch strán na vypočutie svedkov zamietol, pretože pre rozhodovanie súdu nie sú
potrebné, ich prípadné svedecké výpovede by neboli pre dokazovanie prínosom a vo veci je možné
rozhodnúť aj bez týchto navrhnutých dôkazov. Dokazovanie súd vyhlásil za skončené.

13. Podľa § 628 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“)
darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo
sľub prijíma.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa

k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

14. V konaní bolo nesporné, že na základe darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice
dňa 18.11.2015 žalobca žalovanej daroval rodinný dom s pozemkami v katastrálnom území Papín a
žalovaná dar prijala. Žalovaná je v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných

nehnuteľností. Na výzvu na vrátenie daru žalovaná nereagovala, vyjadrila sa až na pojednávaní tak, že
s vrátením daru nesúhlasí. Žalobca sa voči žalovanej v tomto konaní domáha vrátenia daru pre hrubé
porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej spočívajúce v jej odchode zo spoločnej domácnosti a
podaní návrhu na rozvod ich manželstva.

15. Obdarovaný nie je za normálnych okolností oprávnený vrátiť predmet daru darcovi a darca nie je
oprávnený žiadať vrátenie daru. Môže sa tak stať len vtedy, ak ho darca pri ponuke daru neupozornil na
vadypredmetudaru,oktorýchvie.Vustanovení§630Občianskehozákonníkajeupravenýďalšíspôsob
zániku právneho vzťahu z darovania. Umožňuje darcovi, aby sa domáhal vrátenia daru v prípade, že
obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Uvedené

zákonné ustanovenie považuje za právne relevantné len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa
objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.

Právna úprava obsiahnutá v § 630 Občianskeho zákonníka predstavuje akúsi sankciu v podobe
práva darcu domáhať sa vrátenia daru od obdarovaného, ktorý sa oproti všeobecnému očakávaniu

opodstatnenému tým, že získal od darcu majetkovú hodnotu bezodplatne, nespráva k nemu alebo
členom jeho rodiny v súlade so zásadami slušnosti a poctivosti, pričom jeho závadné správanie z
hľadiska svojho rozsahu a intenzity hrubo porušuje dobré mravy. Táto sankcia sa aplikuje na základe
dvoch právnych skutočností: hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči darcovi a členom jeho
rodiny, výzva darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru.

16. Dobré mravy bývajú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo
častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy sú zákonným pojmom, avšak nie sú
zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný
všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od

prípadu k prípadu súdu.

17. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je také správanie sa, ktoré s
ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie

potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem alebo
zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Pri prostej nevďačnosti
obdarovanéhovočidarcovi,aniprimenejvýznamnomporušenídobrýchmravovzostranyobdarovanéhovoči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného právo darcu
domáhať sa vrátenia daru nevzniká (rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo 81/97, Rc 31/99).

Naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závadné konanie obdarovaného voči
darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne
pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi.

18. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že

správanie sa žalovanej ako obdarovanej k žalobcovi ako darcovi nemožno posúdiť ako hrubé porušenie
dobrých mravov. V čase spísania notárskej zápisnice žalovaná bola manželkou žalobcu a žili v spoločnej
domácnosti v rodinnom dome č. XXX v I. spolu so spoločným synom. Z pripojeného súdneho spisu
8P/60/2018 vyplynulo, že žalovaná dňa 07.02.2018 podala návrh na rozvod manželstva so žalobcom
a o úpravu práv a povinností k ich maloletému synovi A. Z., nar. XX.XX.XXXX. Ich manželstvo bolo
rozvedené v tomto konaní rozsudkom zo dňa 08.06.2018, pričom mal. A. bol zverený do jej osobnej

starostlivostiaotecbolzaviazanýprispievaťnajehovýživusumoupo60,-eurmesačneodprávoplatnosti
rozsudku, jeho styk s maloletým synom súd neupravoval. Zo spisu bolo zistené, že žalobca zatajil
pred žalovanou svoj zdravotný stav a o jeho psychických problémoch sa dozvedela asi rok po uzavretí
manželstva, keď začal byť agresívny a rozprával bludné veci. Jeho diagnóza po hospitalizácii v
Psychiatrickej nemocnici v N. bola C. I., Z. L., H. Y. I. W., C. P. W. A. G. B.. Pokúsil sa aj o samovraždu

užitím psychofarmák a iných liekov, v minulosti skočil z balkóna a pokúšal sa obesiť. V ďalšom roku
pod vplyvom alkoholu bodol kuchynským nožom s 19-cm čepeľou svojho otca, čoho svedkom bol aj ich
maloletý syn A.. Trestné stíhanie voči nemu bolo uznesením Okresnej prokuratúry Humenné zastavené
z dôvodu, že v čase činu nebol pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Po návrate z nemocnice naďalej
útočil na svojho otca a na ňu, preto sa otec odsťahoval do Domova dôchodcov v B. Y. V. a odvtedy žila

ona s ním a so synom sama. Naďalej bol psychiatrickým pacientom, navštevuje pravidelne ambulanciu
a užíva rôzne lieky. Viackrát sa stalo, že ju alebo maloletého syna udrel. O nejakú dobu sa znovu
predávkoval liekmi, pri úteku z nemocnice zaútočil na ošetrujúcich lekárov a znovu sa voči nemu začalo
viesť trestné stíhanie. Neustále ju bezdôvodne obviňoval z nevery a žiadal ju, aby odišla zo spoločnej
domácnosti. Svedkom jeho agresivity a fyzických útokov bol aj ich maloletý syn, ktorý plakal a prosil

otca, aby mamu nebil, mal záchvaty plaču, strachu a triasol sa. V decembri 2017 žalobca nútil žalovanú
vypiť väčšie množstvo liekov od jeho psychiatra, v dôsledku čoho jej bolo veľmi zle. Na druhý deň chcel
pustiť plyn, aby skapali ako potkany, v dome vypínal kúrenie. Z dôvodu obáv o vlastný život aj o život
mal. dieťaťa odišla zo spoločnej domácnosti, chvíľu bývala v penzióne A. v J. a potom sa nasťahovala
do bytu svojich rodičov. Skutočným dôvodom odchodu zo spoločnej domácnosti a podanie návrhu

na rozvod manželstva boli celkom iné skutočnosti, a to okolnosti existujúceho na strane žalobcu. Za
daného stavu, keď žalobca ako psychiatrický pacient ( navyše po zatajení svojej diagnózy pri uzatváraní
manželstva ) svojím správaním ohrozoval život a zdravie svojej manželky a maloletého syna, nebolo
možné od žalovanej spravodlivo požadovať, aby zotrvala v manželstve so žalobcom, napriek tomu, že
jej daroval nehnuteľnosti, o vrátenie ktorých v tomto konaní ide.

19. Súd pre úplnosť poukazuje, že žalobca sám v roku 2015 dospel k rozhodnutiu previesť majetok na
žalovanú v snahe zachrániť ho, a to v čase, keď bol trestne stíhaný a hrozil mu trest. Svoj názor zmenil
až po podaní návrhu na rozvod manželstva, ktorý podala žalovaná. Tá ho k prevodom majetku na jej
osobu nijakým spôsobom nenútila, ani nebola ich iniciátorkou.

20. Súd je toho názoru, že nie je možné pod hrubým porušovaním dobrých mravov chápať to, že
žalovaná nezotrvala so žalobcom ako darcom v manželskom zväzku, ktorý nebol bezpečným útočiskom
pre ňu ani pre maloletého syna. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že bolo povinnosťou žalovanej poskytovať
mu za každú cenu osobnú starostlivosť a podávať mu lieky len preto, že na ňu previedol nehnuteľný

majetok, nie je tomu tak. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že porušenie dobrých mravov musí
mať objektívny charakter a nie je ho možné posudzovať subjektívne z pohľadu žalobcu. Objektívnosť je
pritom daná tým, že každý člen spoločnosti by toto správanie považoval za hrubé a porušujúce dobré
mravy a nie iba samotný žalobca z dôvodu, že neboli naplnené jeho subjektívne očakávania. V konaní
nebolo preukázané, aby žalobcovi žalovaná nejaký prísľub o celoživotnej osobnej starostlivosti dala,

resp. aby takýmto prísľubom ovplyvňovala žalobcu pri jeho rozhodnutí darovať jej nehnuteľnosti.V rámci dokazovania počas súdneho konania bolo zistené, že žalobca má odmietavý postoj k osobe
žalovanej, o čom svedčí okrem iného aj skutočnosť, že v krátkom čase po rozvode manželstva s ňou sa
oženil a v novom manželstve žije aj s ďalšou manželkou v dome, ktorý je vlastníctvom žalovanej.

21.Niekaždésprávanie,ktoréniejevsúladesospoločenskyuznávanýmipravidlamislušnéhosprávania
vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 Občianskeho zákonníka. Predpokladom
aplikácie tohto ustanovenia je teda také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym
správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen

podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať
z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím
trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia.

Dôkazné bremeno na preukázanie existencie hrubého porušenia dobrých mravov zo strany žalovanej
zaťažovalo žalobcu, avšak podľa názoru súdu toto dôkazné bremeno žalobca neuniesol, nakoľko súdu

nepreukázal, že by sa žalovaná dopustila takého konania, ktoré by vzhľadom na svoju intenzitu, resp.
dobu porušovania spĺňalo kritériá hrubého porušenia dobrých mravov. Naopak, v konaní bolo zistené,
že práve nevhodné a nebezpečné správanie žalobcu, ktorému prvotne pri uzatváraní manželstva
predchádzalo zatajenie jeho zdravotného stavu s vážnou psychiatrickou diagnózou, bolo jedinou a
skutočnou príčinou rozhodnutia žalovanej požiadať o rozvod manželstva so žalobcom. Súd preto žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

22. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto žalovanej voči žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.