Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. február 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Csp/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319207534
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8319207534.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu: F. E., nar. XX. XX. XXXX, D.

H. F. XXX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
IČO: 47 233 516, v konaní o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 400,-- eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcapodaldňa30.09.2019natunajšísúdžalobu,ktoroužiadalzaviazaťžalovanéhonazaplatenie
sumy 500,- eur a na náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9Csp/179/2018

bol žalobca v postavení spotrebiteľa. Žalobou sa domáhal zdržania sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy. Rozsudkom Okresného súdu Humenné 9Csp/179/2018-107 zo dňa 15. 05. 2019 bolo jeho
žalobe vyhovené. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 02. 07. 2019. Žalobca s poukazom
na ustanovenie §3 ods. 5 tretia veta Zák. č. 250/2007 Z.z. v tomto konaní požaduje primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, t.j. vo výške, v akej sa žalovaný na úkor žalobcu obohatiť
prostredníctvom neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy.

3. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a žiadal ju zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s rozsudkom
tunajšiehosúdupodč.k.9Csp/179/2018-107zodňa15.05.2019výsluchomprávnehozástupcužalobcu
a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Z Rozsudku tunajšieho súdu 9Csp/179/2018-107 zo dňa 15. 05. 2019 vyplýva, že súd uložil

žalovanému spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 824 96, IČO:
35 792 752, zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX
z XX. XX. XXXX, k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX. XX. XXXX, uzavretej medzižalobcom a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. Taktiež žalovanému súd uložil uhradiť
žalobcovi trovy konania.

6. Z tohto rozsudku vyplýva, že strany sporu uzatvorili na základe žiadosti zmluvu o revolvingovom úvere
číslo XXXXXXXXXX dňa XX. XX. XXXX s poskytnutou čiastkou úveru 1170,- eur s mesačnom splátkou
62,69 eur, celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru)
2632,98 eur, RPMN 65,50%, ročnom úrokovou sadzbou 70,02%, priemernou RPMN za úver 45,66%.
Splatnosť úveru: počet splátok 42, 15. deň v mesiaci.

7. Súd v uvedenom rozsudku uviedol, že mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok
a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie
je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému tak vznikol nárok iba
na vrátenie finančných prostriedkov ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté a to vo výške
1001,83 eur, 1170 eur - odplata za poskytnutie služby 168,17 eur. Na základe uvedeného mal veriteľ
(v danom konaní žalovaný) na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere právo len na vrátenie sumy

zodpovedajúcej poskytnutému úveru, prijatím plnenia od žalobcu (dlžníka) by došlo na strane veriteľa
k bezdôvodnému obohateniu.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú mala zabezpečovať dohoda o zrážkach zo mzdy, je teda potrebné
považovať za bezúročné a bez poplatkov. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje výšku pohľadávky

žalovaného, ktorej úhradou na strane žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Dohoda o
zrážkach zo mzdy je neplatná, aj keď bola podpísaná na samostatnej listine. Je zrejmá jej prepojenosť
aj podmienenosť vo vzťahu k zmluve o úvere. Nestačí aby táto dohoda bola uzavretá na samostatnej
listine, ale podľa zákona č. 250/2007 Z.z. sa vyžaduje, aby spotrebiteľ bol poučený aj o jej dôsledkoch
a mal možnosť ju odmietnuť.

Žalovaný nepreukázal a ani nenavrhol vykonať dokazovanie na skutočnosť, či žalobcu oboznámil, o
dôsledkoch podpísania dohody o zrážkach zo mzdy. Len ťažko uveriť tomu, aby spotrebiteľ, ktorý má
záujem o úver, mal reálnu možnosť odmietnuť podpísať aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ak je mu táto
predkladaná na podpis spolu so zmluvou o úvere, v ten istý deň. Následkom odmietnutia podpísania

dohody o zrážkach zo mzdy, je určite v každom prípade strata možnosti získať úver. Ak je dohoda o
zrážkach zo mzdy podpísaná v ten istý deň ako zmluva o úvere, nemožno uveriť tvrdeniu žalovaného, že
priemerný spotrebiteľ, ktorý má záujem získať úver, neznalý následkov podpísania dohody, mal možnosť
túto odmietnuť.

Dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s
požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom
dobrých mravov. Nič nebráni hodnotiť takúto klauzulu ako neplatnú (§53ods.5 Občianskeho zákonníka)
aj keď má základ v zákone. Dôležité je kde a ako je dohodnutá, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými
podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa

aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív
plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.

Uvedený inštitút umožnil dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu,
že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, podľa

názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto
konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl
uplatneného nároku dodávateľa.

8. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v tomto konaní sa domáha vyplatenia finančného

zadosťučinenia, pričom poukázal na vyššie uvádzaný rozsudok, z ktorého je zrejmé, že žalobca bol
voči žalovanému úspešný, ako spotrebiteľ sa úspešne domáhal svojich práv voči žalovanému ako
veriteľovi. Preto mu v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa vzniklo právo na primerané
finančnézadosťučinenie. Priurčovanívýškyprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavychádzalzosúm,ktoré obvykle súdy v takých prípadoch priznávajú spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd
podanej žalobe vyhovel. V prípade úspechu si žalobca uplatnil aj právo na náhradu trov konania.

9. Žalovaný doručil súdu dňa 25. 10. 2019 podanie, v ktorom poprel dôvodnosť žalovaného nároku v
celom rozsahu. Žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

10. V pravom rade žalovaný namietal použitie ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 týkajúce sa
primeraného finančného zadosťučinenia, pretože podľa jeho názoru účelom uvedeného ustanovenia

je priznať spotrebiteľovi, ktorému dodávateľ porušil alebo neuznal nejaké jeho spotrebiteľské práva
(najmä v reklamačnom konaní), primerané zadosťučinenie za to, že tieto svoje práva musel spotrebiteľ
následne účelne uplatňovať alebo brániť v súdnom konaní, a nie primerané zadosťučinenie priamo za
ich akékoľvek porušenie (bez ohľadu na uplatnenie v súdnom konaní). Poskytovanie právnej ochrany v
dôsledku porušenia práv strán v spore má byť vyvážené, čo znamená aj posúdenie, či účel sledovaný
zákonom sa dosahuje pôvodným rozhodnutím alebo nad rámec tohto aj záverom o vzniku nároku na

primerané finančné zadosťučinenie. Vo vzťahu k podanej žalobe rozsudok Okresného súdu Humenné.

Vo vzťahu k podanej žalobe je podstatným, že žalobcom označený rozsudok nekonštatuje porušenie
práva alebo povinnosti v ustanovení určenom na ochranu spotrebiteľa. Zákonné ustanovenie § 3 ods.
5 Zák. č. 250/2007 ako podmienku vyžaduje preukázanie toho, že došlo k postupu „Proti porušeniu

práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa“ a že a základe porušenia
takéhoto ustanovenia si spotrebiteľ úspešne uplatnil nárok voči žalobcovi. V konaní vedenom na
Okresnom súde Humenné 7CsP/91/2019 si žalobca uplatnil požiadavku na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur. V čase podania danej žaloby v uvedenom konaní bolo už
právoplatné aj rozhodnutie 9CsP/179/2018 (na ktoré odkazuje žalobca v podanej žalobe), čo znamená,

že žalobcovi nebránila žiadna objektívna prekážka uplatňovania požiadavky na primerané finančné
zadosťučinenieužvdanomkonaní7Csp91/2019ajsodkazomnarozhodnutie9Csp/179/2018.Uvedené
žaloby, na základe ktorých začalo konanie 7Csp/91/2019 a toto sporové konanie sú z rovnakého
dňa, čiže žalobca nemal dôvod samostatne podávať dve žaloby. Takýto postup žalobcu sa javí tak,
že začatím separátnych konaní neumožňuje posúdiť ním tvrdený nárok komplexne, ale vždy len na

základe parciálnych skutočností a skutkových okolností. Pokiaľ žalobca tvrdí, že zadosťučinenie má
plniť relutárnu funkciu ne je zrejmé, vo vzťahu k akým okolnostiam žalobca uvádza toto tvrdenie a čo
konkrétne má nahradzovať.

Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobca nepovažuje podanú žalobu za dôvodnú súvisí s povahou

uplatňovaného nároku, ktorý zákon vymedzuje ako „primerané“ zadosťučinenie a namieta
neprimeranosť výšky tvrdeného nároku. Pretože v zmysle rozhodnutia rozsudku Krajského súdu v
Prešove 12Co/3/2015 sa uvádza, že primerané finančné zadosťučinenie sa má chápať ako odmena
spotrebiteľovi za tok ž e sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom.
Uvedeným konštatovaním sa vymedzuje, že účel primeraného finančného zadosťučinenia súvisí s

iniciovaním vlastného postupu k ochrane svojich práv. A to, či spotrebiteľ tak urobí jednou alebo
viacerými žalobami však neznamená, že nárok na finančné zadosťučinenie by mal vzniknúť v rozsahu
rovnajúcom a násobku počtu podaných žalôb.

Napokon žalobcom výšku uplatňovaného nároku, ktorú odôvodňuje tak, že má isť o sumu, o ktorú sa

chcel žalovaný bezdôvodne obohatiť, považuje po právnej i skutkovej stránke za nedôvodnú. Zrážka
zo mzdy slúži a je určená a uspokojenie pohľadávky. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy nezakladá
právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, na základe ktorého má dlžník plniť žalovanému. Žalobca v
podanej žalobe neoznačil žiadnu skutočnosť a ani dôkaz, v zmysle ktorého by žalovaný pri predložení
žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy konal s cieľom získať bezdôvodné obohatenie. Predloženie

dohody o zrážkach zo mzdy ani nie je možno považovať za úkon smerujúci k údajnému získaniu
bezdôvodného obohatenia, pretože v danom okamihu veriteľ nemôže vedieť, či zamestnávateľ dlžníka
zrážky zo zákonných alebo subjektívnych dôvodov vôbec realizuje a vakom rozsahu budú realizované.
V čas predloženia dohody o zrážkach zo mzdy žalobca neuhradil ani len tú sumu, ktorú od žalovaného
prevzal. Preto tvrdenie o záujme sa bezdôvodne obohatiť tak nemá oporu v žiadnom dôkaze a ani v

žiadnej dokázanej skutočnosti.11. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné
vyhovieť len v časti.

12. Podľa ustanovenia §3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon
o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil

protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Podľa ustanovenia §2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,
zamestnania alebo povolania.

14. Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie ukladať
spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa §3, používať nekalé

obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

17. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

18. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

19. Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,

prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

20. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

21. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili

súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.22. Podľa ustanovenia §52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

23. Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24.Podľaustanovenia§53ods.1až3Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

25. Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa ustanovenia §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa citovaného ustanovenia §3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde

úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom,

ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

28. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 9Csp/179/2018, bol žalovaný povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy(iných
príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z XX. XX. XXXX, k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX

z XX. XX. XXXX a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Súd uvedeným rozsudkom zhodnotil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi
pôvodným veriteľom a žalobcom priamo v zmluve o úvere je jednak neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a tiež neplatným zmluvným dojednaním pre rozpor so zákonom a preto považoval žalobu podanú
žalobcom za vhodný prostriedok ochrany jeho práv ako spotrebiteľa a preto žalobe vyhovel.

29. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnostiustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismizodpovedá.Predpokladmipreuplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľazákona č. 250/2007 Z. z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov.

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že pod úspešným uplatnením porušenia práva
alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z
porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia
alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.9.2016). Uplatnením práva však

nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana
spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 2Co/118/2017 zo dňa 18.4.2018 bod 9 odôvodnenia, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
20co/280/2016 zo dňa 30.11.2017 bod 10 odôvodnenia)

31. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd

tiež poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.

32. Žalobca v spore nebol neaktívny a skutočnosť, že žalovanému bola uložená povinnosť zdržať
sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy XXXXXXXXXX z XX. XX. XXXX uvedenej k Zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX. XX. XXXX na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, preukazuje,
že išlo o úspešné uplatnenie práva. Pre súd je teda zrejmé, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 9Csp/179/2018 súd v tomto konaní deklaroval porušenie práv spotrebiteľa, pričom poukázal na

ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a to na ust. § 5a) ods. 1 písm. a) ako aj na ust. Občianskeho
zákonníka a to § 52 a nasl. ale aj na § 39 a § 551 ods. 1, a teda bolo konštatované porušenie ustanovení
zákonaoochranespotrebiteľaaObčianskehozákonníka,ktorézabezpečujúeurópskyštandardochrany
spotrebiteľa v prípadoch uzatváranie zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

33. V danom prípade bola dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná, aj keď bola podpísaná na samostatnej
listine, pretože je tu zrejmá prepojenosť a aj podmienenosť vo vzťahu k zmluve o úvere. Nestačí, aby
táto dohoda bola uzavretá na samostatnej listine, ale sa vyžaduje, aby spotrebiteľ bol poučený aj o jej
dôsledkoch a mal možnosť ju odmietnuť. Napriek neplatnej dohode o zrážkach zo mzdy táto bola použitá
požiadaním zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Takéto konanie nie je hodnotené

ako konanie v súlade s dobrými mravmi, pričom zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi vyplýva z
ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa bola dlhodobo nedôvodne vystavená
psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až doby právoplatného skončenia konania vo veci
zdržania za použitia dohody o zrážkach zo mzdy.

34. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia
neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,
pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože

postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

35. Súd poukazuje na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove, podľa ktorej pri dôvodnosti
uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia súd berie do úvahy nielen tú skutočnosť,
že neprijateľná zmluvná podmienka neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, je

spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či
rodinný život, ale zohľadňuje aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej
strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu
vyššej kvality života. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu
spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom

(pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/114/2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 20Co/179/2018 zo dňa 31.01.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/115/2018
zo dňa 29.01.201936. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a pod. V dôsledku konania žalovaného žalobca chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou

cestou, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Nie je snáď
ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku
sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade
neúspechu v konaní.

37. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky,
aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia na účely ochrany spotrebiteľa musí spĺňať požiadavku účinného,
výchovného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Súd je však toho názoru, že poskytovanie právnej
ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byť vyvážené a preto súd zohľadnil aj tú skutočnosť,
že aj žalobca tiež porušil svoju zmluvnú povinnosť, keď veriteľovi doposiaľ nevrátil ani len istinu úveru. V

súčasnosti tiež žalobca uplatňuje rovnaký nárok o primerané finančné zadosťučinenie v ďalšom spore
a takisto si tiež uplatňuje v Súd je teda toho názoru, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenie
nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu zo strany. Súd tiež pripomína, že žalobkyňa
nebola jedinou spotrebiteľkou, ktorá sa domáhala zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, či
už proti pôvodnému veriteľovi alebo právnemu nástupcovi (rozsudky všeobecných súdov zverejnené na

portáloch slov-lex.sk alebo na Ministerstva spravodlivosti SR), a teda ja žalovaný, ak by dobrovoľne
upustil od nedovoleného konania a prejavil voči svojim klientom čestnosť, k súdnym konaniam vedených
zo strán spotrebiteľov by vôbec nemuselo dochádzať.

38. Súdu sa javilo absolútne neprimerané priznať plnú výšku požadovaného primeraného

zadosťučinenia. Za primerané sa súdu javilo priznať sumu vo výške 400,- eur. V prevyšujúcej časti o
zaplatenie 100,- eur súd žalobu zamietol.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. V danej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle ustanovenia §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd

žalobe žalobcu vyhovel a teda žalobca bol v konaní úspešný, keďže účinne sa domohol svojich práv.
Žalobca si uplatnil nárok na finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur. Stanovenie výšky primeraného
finančného zadosťučinenia v danej veci však záviselo od úvahy súdu. Spravodlivému usporiadaniu vecí
preto zodpovedá len také rozhodnutie, kedy žalobcovi bude priznaný nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu (čl. 2 ods. 1 C.s.p.). Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia

§262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.