Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711213216
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711213216.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r.
o., 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou:
Tomáš Kušnír, s. r. o., 851 01 Bratislava, Údernícka 5, proti odporcovi: XXXX,Z., nar. XX. XX. 1XXXbytom
962 0X G., G. 238, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, 080 05 Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zast. splnomocneným advokátom:

JUDr. Andrej Cifra, Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 1 016,19 € sprísl.,
na odvolanie vedľajšieho účastníka zo dňa 06. 11. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
15C/110/2012-60 zo dňa 17. 10. 2012, takto

r o z h o d o l :

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a.

Uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov
konania, potvrdzuje.

V ostatných častiach zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Vedľajší účastník je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 46 € na účet
jeho splnomocneného právneho zástupcu č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd konanie o zaplatenie 1 016,19 € s prísl. zastavil, odporcovi náhradu
trov konania nepriznal, vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal,
navrhovateľovi vrátil súdny poplatok v sume 53,87 €. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ vzal návrh

na začatie konania v celom rozsahu späť. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá
veta OSP. Odporcovi patrí právo na náhradu trov konania. Tomuto trovy konania nevznikli, potom mu
ich súd nepriznal. Vedľajší účastník na strane odporcu oznámil vstup do konania s tým, že žiadal o
doručenie návrhu na začatie konania a navrhol rozhodnúť o trovách konania podľa ust. § 151 ods. 1
OSP. Vedľajší účastník ale žiadnym spôsobom nezasiahol do priebehu konania, nevyjadril sa k návrhu,
nenahliadol do spisu, nevykonal žiadne úkony. Pri rozhodovaní o trovách konania súd potom vzal do

úvahy, že vedľajšiemu účastníkovi nevznikli ďalšie trovy, a pokiaľ nejaké trovy vznikli, nejedná sa o
účelne vynaložené trovy konania tak, ako to má ma mysli Občiansky súdny poriadok.

Vedľajší účastník v podanom odvolaní namietal uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej mu okresný
súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Uviedol, že súd mal postupovať podľa ust. § 151 ods.
4 OSP, teda vyzvať vedľajšieho účastníka na vyčíslenie trov konania. Navrhovateľ ignoruje práva
spotrebiteľov. Vstup vedľajšieho účastníka do konania spôsobuje, že navrhovateľ preventívne berie

návrh späť, niekedy po vydaní platobného rozkazu či dokonca po vyhlásení rozsudku, ktorým bolonávrhu vyhovené. Spotrebiteľ bol v súdenej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka.
Navrhovateľ neuplatňuje premlčané nároky náhodne, ale masovo, hromadne a účelovo. Účelnosť
vynaložených trov na právnu pomoc vyplýva z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ESĽP toto

právo opakovane vo svojich rozhodnutiach zaraďuje medzi základné práva. Novelizované znenie ust.
§ 137 OSP, podľa ktorého trovy konania sú okrem iného náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je
oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu a odmena za zastupovanie ak je zástupcom
advokát.Potomnázorokresnéhosúdujevrozporesoznenímust.§137OSP.Poukázalnarozhodovaciu
činnosť odvolacích súdov. Žiadal priznať náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania.

Vedľajší účastník navrhol, aby súd podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c / OSP konanie prerušil a obrátil sa
na Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú v podanom odvolaní konkretizoval:

1. Či pod právom na súdnu ochranu podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 Charty základných práv EÚ a pod
právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod právom združení podľa čl. 169
ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ sa rozumie aj právo na náhradu trov súdneho konania.

2. Či čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl. 47 v spojení s čl. 38 Charty základných práv EÚ sa majú

vykladať tak, že združeniu patrí náhrada trov za úspešné vedenie súdneho sporu, ak zmyslom a cieľom
ochrany spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa záväzku z neprijateľnej zmluvnej podmienky, podľa čl. 6
ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, alebo záväzku po použití nekalej obchodnej praktiky podľa Smernice
Rady 2005/29/ES.

Ak je odpoveď na otázku podľa predchádzajúceho odseku taká, že združeniu patrí náhrada trov konania,

možno toto právo nepriznať len z dôvodu, že sa z dôvodu hospodárnosti konania argumentovalo a
následne aj rozhodlo na základe inštitútu premlčania, alebo sa rozhodlo o späťvzatí žaloby žalobcom,
po vznesení námietky premlčania.

3. Či právna úprava, akou je § 142 až § 151 odporuje právu EÚ, ak neumožňuje združeniu na ochranu
záujmov spotrebiteľov náhradu trov konania, napriek dosiahnutému úspechu v konaní, keď na druhej

strane dodávateľovi náhradu trov konania priznať umožňuje.

4. Či je porušené základné právo spotrebiteľa a združenia na súdnu ochranu podľa čl. 47 v spojení s
čl. 38 Charty základných práv EÚ a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, ak súd neprizná právo na
náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo združeniu napriek ich úspechu v súdnom konaní a pritom sa
nevyporiada s odlišnými rozhodnutiami v porovnateľných veciach, ktoré boli súdu predložené, a ktoré

sú zjavne a právne odlišne odôvodnené.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc. Pred vstupom do konania nemá vedomosť o spore.
Poukázal na ust. § 150 OSP. Uviedol, že nie je ani dôvod konanie prerušiť. Žiadal priznať náhradu trov
odvolacieho konania.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212ods. 1 OSP prejednal a
uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Okresný súd vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania. Pre zvýraznenie správnosti
dodáva.

Z ust. § 93 ods. 1 OSP vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ust. § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného

predpisu.Podľa ust. § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaných ustanovení potom vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu OZ právna
pomoc spotrebiteľom má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu
(spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože ako už bolo vyššie
uvedené, možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva
priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 OSP. Ustanovenie § 93 ods. 4 OSP

výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z toho
potom je možné vyvodiť záver, že vedľajší účastník má, rovnako ako každý hlavný účastník, právo na
právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
V rámci civilného súdneho konania sa toto právo realizuje aj možnosťou zabezpečiť si kvalifikované
právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a potom má právo aj na náhradu
trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania, teda aj náhrada trov

právneho zastúpenia v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane
ktorého v konaní vystupoval.

V súdenej veci súd konanie zastavil, pretože navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu
späť.

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa

jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa ust. § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania, takáto možnosť
nastáva vtedy, ak sú splnené podmienky ust. § 146 ods. 2 OSP, to znamená, je uložená povinnosť
nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je možné ale
posudzovať len z procesného hľadiska. Potom v zásade platí, že ak navrhovateľ vzal návrh na začatie
konania späť, je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Navrhovateľ v súdenej veci vzal návrh na

začatiekonaniaspäťpotom,čo vedľajšíúčastníkvzniesolnámietkupremlčania.Návrhnavrhovateľabol
podaný nedôvodne, k späťvzatiu návrhu došlo v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľa. Potom
navrhovateľovi podľa ust. § 146 ods. 2 OSP vznikla povinnosť nahradiť odporcovi a tiež aj vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy konania, ktorých súčasťou sú aj trovy právneho zastúpenia.

Odvolacísúdeštepoznamenáva,ževedľajšíúčastník-vdanomprípadezdruženiezaloženénaochranu

spotrebiteľov sa môže dať v konaní zastúpiť advokátom. Združenie môže v konaní vystupovať buď
samostatne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorým môže byť advokát. Ak zákon
garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní, potom pochybnosť navrhovateľa o účelnosti
vynaloženia trov konania, je v rozpore so zákonnou garanciou na právne zastúpenie.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 13. 09. 2011 (č. l. 1-2

spisu). Vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podaním zo dňa 05. 09. 2012
oznámilo vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu (č. l. 42i spisu). Vedľajší účastník
v podaní uviedol, že vstupuje podľa ust. § 93 ods. 2 OSP do konania ako vedľajší účastník na strane
odporcu:R. XX. Žiadal o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh, navrhol, aby mu súd priznal
náhradu trov konania.V ďalšom okresný súd vyzval vedľajšieho účastníka „aby súdu doložil doklad preukazujúci právnu
subjektivitu“ (č. l. 44 spisu). Vedľajší účastník v rámci „odpoveď na výzvu súdu“ reagoval na výzvu súdu,
poukázal na ust. § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. súčasne priložil stanovy Združenia na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS.

V ďalšom navrhovateľ podaním zo dňa 08. 10. 2012 vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu
späť (č. l. 57 spisu).

Odvolací súd nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania za podmienky, že
navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Potom je
navrhovateľ povinný nahradiť trovy konania odporcovi, tiež vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu.

Zároveň ale platí, že súd môže priznať náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva.

Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov odmena vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia alebo
obhajoby vrátane prvej porady s klientom.

Z obsahu podania vedľajšieho účastníka, ktorým vstúpil do konania je nepochybné, že tento nemal
k dispozícii návrh na začatie konania. V čase vstupu do konania potom nie je možné hovoriť o takej
príprave zastúpenia (vrátane prvej porady s klientom), aby vznikli účelne vynaložené trovy konania.
Vedľajšiemu účastníkovi nevznikli trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Vedľajší účastník navrhol prerušiť konanie a požiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev o

rozhodnutie o predbežnej otázke (§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP). Túto konkretizoval.

Systém prejudiciálneho konania je základným mechanizmom práva Európskej únie, ktorého účelom
je poskytnúť vnútroštátnym súdom prostriedok pre zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovanie
práva Európskej únie v každom členskom štáte. Súdny dvor Európskych spoločenstiev má právomoc
vydať prejudiciálne rozhodnutie o výklade práva Európskej únie a o platnosti aktov sekundárneho práva.

Táto všeobecná právomoc mu je daná článkom 234 Zmluvy ES a v niektorých presne vymedzených
prípadoch aj inými predpismi.

Úlohou Súdneho dvora v rámci prejudiciálneho konania je poskytnúť výklad práva spoločenstva alebo
rozhodnúť o jeho platnosti a nie uplatňovať toto právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, pretože
toto je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach

prejednávaných vo veci samej a ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatnenie
vnútroštátnych právnych predpisov.

Každý dotknutý súd má možnosť položiť Súdnemu dvoru otázku ohľadne výkladu normy práva
Spoločenstva,aktopovažujezapotrebnéprerozhodnutiesporu,oktoromkoná.Súd,protirozhodnutiam
ktorého nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade povinný položiť

takúto otázku Súdnemu dvoru s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra (a prípadné
nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru), alebo ak sa
správny spôsob výkladu práva Spoločenstva javí byť úplne jednoznačným.

Podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo vhodnom štádiu konania pred vnútroštátnym
súdom môže byť užitočné v prípade, ak ide o novú otázku výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem

na jednotnom uplatňovaní práva Spoločenstva v celej Únii, alebo ak sa existujúca judikatúra javí byť
neuplatniteľnou na nový skutkový stav.

Je úlohou vnútroštátneho súdu vysvetliť, prečo je požadovaný výklad potrebný pre jeho rozhodnutie.Otázka, ktorú vedľajší účastník navrhuje predložiť Súdnemu dvoru EÚ a za tým účelom prerušiť konanie
je však otázka, ktorá smeruje k zodpovedaniu ako uplatňovať vnútroštátne právo na zistený skutkový
stav. Toto je však výlučne vecou vnútroštátnych súdov. Teda v súdenej veci nevznikla potreba stanoviť

hranice aplikovateľnosti úniového práva, nakoľko právna úprava vnútroštátneho slovenského práva
dostatočným spôsobom v danej veci umožňuje aplikáciu OSP.

Odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania zamietol.

Odvolací súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania, tento nemal v
odvolacom konaní úspech.

Odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ bol úspešný v

odvolacom konaní (§ 142 ods. 1 OSP) podal návrh na náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1
OSP). Jeho trovami konania je náhrada trov za jeden úkon právnej služby splnomocneného právneho
zástupcu navrhovateľa - písomné podanie, vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004
Z. z.). Za jeden úkon právnej služby patrí náhrada trov konania v sume 36,85 € (spolu s DPH) plus režijný
paušál v sume 9,16 € (spolu s DPH). Potom spolu trovy odvolacieho konania v sume 46 €. Túto sumu

je povinný nahradiť vedľajší účastník navrhovateľovi na účet jeho splnomocneného právneho zástupcu
v lehote do troch dní od doručenia uznesenia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.