Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/33/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8106212732
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8106212732.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu: B. R., bytom V.
X, W., právne zastúpeného JUDr. Jánom Brandtom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie
v Prešove, Kpt. Nálepku 5, proti žalovanému: Q. A. - BAB a spol., s miestom podnikania Y. X, W.,
IČO: 37254677, právne zastúpeného JUDr. Konštantínom Vaľom, advokátom, so sídlom advokátskej
kancelárie v Prešove, Konštantínova 3, o zaplatenie 663,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 17C 259/2006-272 zo dňa 17.2.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. v časti 6 % úroku z omeškania od 19.4.2006

do zaplatenia, vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným a vo výroku o povinnosti
žalovaného nahradiť štátu trovy konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť uhradiť v prospech žalobcu
sumu 124,16 Eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania 6 % ročne od 19.4.2006 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť štátu na trovách konania sumu 137,53 eur a tieto zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 631, 633 ods. 1, 634 ods. 1, 642 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platných a účinných predpisov (ďalej len „ Občiansky
zákonník“). V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že dielo zhotoviteľ, t.j.
žalovaný nezhotovil pre platné odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu. Na vysporiadanie vzájomných
vzťahov platí postup podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca zložil žalovanému preddavok
30.000,- Sk, z ktorého mu žalovaný vrátil 10.000,- Sk. Predmetom žaloby ostala čiastka 663,88 EUR,
t.j. pôvodných 20.000,- Sk. Zo strany žalovaného bolo vynaložených na spracovanie 2 kusov dverí za

nákup materiálu - laky, brúsny papier, brúsne kotúče 217,80 EUR + 50,01 EUR režijné náklady a 2
kusy dverí v stave rozpracovanosti v hodnote 283,22 EUR, t.j. spolu vo výške 551,13 EUR, čo možno
považovať za náklady, ktoré žalovaný ako zhotoviteľ už vykonal vo forme práce a hotových účelne
vynaložených nákladov za nedokončené dielo. Aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že ide o atypické
dvere špecifických rozmerov, ktoré nie sú v štandardných rozmeroch. Boli by využiteľné len ako prípadný
obklad, ak by mal o to záujem nejaký klient, avšak s prihliadnutím na to, že od roku 2006 o takéto dvere
neprejavil žiaden klient záujem, nie je ani možnosť ich využitia. Žalovaný požadoval náhradu vo výške539,72 EUR. Pretože ide o primerané náklady, ktoré aj vyplývajú zo znaleckého posudku, prvostupňový
súd žalovanému v rámci započítacej námietky uznal túto sumu. Ostal nevysporiadaný rozdiel medzi
sumou 663,88 EUR a vynaloženými nákladmi, ktoré boli zohľadnené žalovanému vo výške 539,72

EUR, čo predstavuje sumu 124,16 EUR, ktorú prvostupňový súd priznal žalobcovi. Prejav žalovaného k
započítaniu bol prednesený v rámci odvolacieho konania, preto túto započítaciu námietku prvostupňový
súd zohľadnil po jej preukázaní vo výške, ako bola žalovaným žiadaná. Vo zvyšku bola žaloba žalobcu
zamietnutá.

Výška úrokov v danom čase bola 6 % podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., preto prvostupňový

súd priznal žalobcovi tento úrok, a to od 19.4.2006 do zaplatenia, t.j. od doby, kedy po odstúpení od
zmluvy 18.4.2006 žalobca vyzval žalovaného na plnenie a žalovaný tým, že nevrátil zostávajúcu časť,
dostal sa do omeškania nasledujúcim dňom, t.j. 19.4.2006.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na to, že účastníci
mali obaja čiastočný úspech, nepriznal ani jednému z nich náhradu trov konania.

O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Trovy predstavujú čiastku 137,53 Eur

vyplatených ako znalečné zo štátnych prostriedkov. Dôkaz znaleckým posudkom nariadil prvostupňový
súdvzáujmetoho,abymoholvyhodnotiťnamietanúkvalitudielaaposúdiťvýškuvynaloženýchnákladov
na jeho zhotovenie. Tieto náklady štátu uložil uhradiť žalobcovi vo výške 137,53 Eur s prihliadnutím na
výsledok konania, keď nebola zistená nekvalita vykonaného diela zo strany žalovaného.

Proti výrokom rozsudku, ktorými prvostupňový súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 6 % úrok z

omeškania ročne zo sumy 124,16 Eur od 19.4.2006 do zaplatenia a proti výroku, ktorým prvostupňový
súdnepriznalúčastníkomnáhradutrovkonaniapodalvčasodvolaniežalovaný.Žiadalnapadnutévýroky
rozsudku zmeniť tak, že odvolací súd zamietne žalobu v časti výroku, ktorým prvostupňový súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 124,16 Eur od 19.4.2006 do
zaplatenia a uloží žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.031 Eur na účet právneho

zástupcu žalovaného do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Alternatívne žiadal v napadnutých
výrokoch prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Pre prípad
potvrdenia napadnutého rozsudku žiadal výrokom odvolacieho súdu pripustiť dovolanie, pretože ide o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že až na základe vykonaného znaleckého dokazovania došlo

k ustáleniu výšky nároku žalobcu. Z toho dôvodu bolo potrebné nárok žalobcu na zaplatenie úroku z
omeškania zamietnuť.

Vo vzťahu k výroku o nepriznaní náhrady trov konania účastníkom mal za to, že prvostupňový súd
nesprávne vyhodnotil pomer úspechu žalobcu a žalovaného.

Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým prvostupňový súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť štátu na

trováchkonaniasumu137,53Eurpodalodvolaniežalobca.Malzato,ževykonaniedôkazunebolovjeho
záujme. Povinnosťou žalovaného bolo preukázať výšku skutočne a účelne vynaložených nákladov, ktoré
vynaložil pri zhotovení diela do termínu odstúpenia od zmluvy. Mal za to, že ani znaleckým posudkom
neboli zistené skutočné a účelne vynaložené náklady žalovaného pri zhotovení diela, preto nariadenie
znaleckého dokazovania bolo zbytočné.

Odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým prvostupňový súd zamietol vo zvyšku žalobu a prvý
výrok rozsudku v časti uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 124,16 Eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v
rámci odvolacieho konania preskúmavať. Pretože odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku sa
týkalo len príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania) a výrokov o trovách konania, preskúmal ho

odvolací súd v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Pri tomto preskúmavaníbol odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený
rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku
by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,

3 O.s.p.) Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniam
žalobcu a žalovaného nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci potrebné dokazovanie a na jeho základe dospel k
správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny právny záver.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. platnej a účinnej v čase vzniku omeškania žalovaného výška
úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd náležite priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6 %
ročnezosumy124,16Eurod19.4.2006dozaplatenia.Odvolacienámietkyžalovaného,žeažnazáklade
znaleckého posudku došlo k ustáleniu výšky nároku žalobcu, neobstoja. To, že sa žalovaný dostal
do omeškania s platením uvedeného dlhu nezáviselo od znaleckého posudku, ani sa nekonštituovalo
súdnym rozhodnutím. Do omeškania sa žalovaný nedostal vyhotovením znaleckého posudku, ale tým,

že nevrátil žalobcovi zostávajúcu časť žalovanej sumy. Z toho dôvodu správne prvostupňový súd priznal
žalobcovi úrok od 19.4.2006 do zaplatenia, teda od doby, kedy po odstúpení od zmluvy 18.4.2006
žalobca neúspešne vyzval žalovaného na plnenie.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Prvostupňový súd nárok žalobcu voči žalovanému na vrátenie zálohy vo výške 663,88 Eur náležite
vyhodnotil v súvislosti so započítacou námietkou žalovaného týkajúcej sa jeho nároku na náhradu
nákladov vo výške 539,72 Eur a pri rozhodovaní o trovách konania správne vyslovil v súlade s
ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Preto
odvolacie námietky žalovaného neobstoja.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu týkajúcim sa dôvodnosti nariadeného znaleckého
dokazovania a záverov znaleckého posudku, odvolací súd poukazuje na to, že tieto námietky žalobcu

boliposudzovanéužvsúvislostisuznesenímonariadeníznaleckéhodokazovaniaavrozhodnutívoveci
samej, v ktorej prvostupňový súd náležite dôkaz vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., preto
je odvolacia námietka žalobcu nedôvodnou. Okrem toho odvolací súd nemohol opomenúť skutočnosť,
že žalobca svojím postojom, a to rozporovaním a neuznávaním žalovaným preukazovaných nákladov
vo výške 539,72 Eur, primäl prvostupňový súd k nariadeniu znaleckého dokazovania. Prvostupňový súd

vyhodnotil znalecký posudok, že došlo k preukázaniu žalovaným vynaložených a tvrdených nákladov.
Vzhľadom na uvedené je záver prvostupňového súdu týkajúci sa povinnosti žalobcu nahradiť štátu trovy
konania správnym, preto odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie aj v tejto časti.Odvolací súd nevyhovel odvolaniu ani žalobcu, ani žalovaného a rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutých častiach v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p.. V odvolacom konaní nebol úspešným so svojím odvolaním ani žalobca, ani žalovaný, preto im
odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom
č. 33/2011 Z. z. účinným od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.