Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/85/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111206111
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3111206111.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: C. H. T., a.s., so sídlom T., Z. X, IČO XX XXX XXX,
zastúpeného JUDr. R. P., advokátom so sídlom v T., F. E. T. X-CX proti odporcovi R. T., bytom Q., A. X,
t. č. na neznámom mieste, zastúpeného v konaní opatrovníkom Mgr. E. U., vyšším súdnym úradníkom
Okresného súdu Q., o zaplatenie 50,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. októbra 2012, č. k. 22C/206/2011-47 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 50,50 Eur
a náhradu trov konania vo výške 26,50 Eur, k rukám advokáta navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo
dňa 31.08.2010, VS: 1035633 vyplýva, že dňa 31.08.2010 o 15,06 hod. odporca na linke MHD Bratislava
č. 208, vozeň č. 6280/1 v úseku zastávok Hraničná a Autobusová stanica Mlynské Nivy cestoval bez
platného cestovného lístka, pričom táto skutočnosť bola zistená revízorom, na výzvu ktorého sa odporca
nepreukázal platným cestovným lístkom. Odporca sa pritom preukázal svojim občianskym preukazom.
Navrhovateľ výzvou zo dňa 11.10.2010 vyzval odporcu na zaplatenie dlžného cestovného vo výške 0,50

eur, poštovného vo výške 1,00 eur a úhrady vo výške 50 eur, teda pohľadávky vo výške 51,50 eur.
Podľa tvrdení navrhovateľa odporca sumu 50,50 Eur doposiaľ nezaplatil. Na základe takto zisteného
skutkového stavu dospel súd k záveru, že návrh je dôvodný. Odporca sa na výzvu zamestnanca
navrhovateľa - dopravcu, povereného výkonom kontroly nepreukázal platným cestovným lístkom, čím
porušil svoje povinnosti cestujúceho. Preto je povinný podľa citovaného ustanovenia zákona o dráhach
zaplatiť navrhovateľovi stonásobok základného cestovného v sume 50 eur (100 x 0,50 eur) a základné

cestovné 0,50 eur, čo spolu predstavuje sumu 50,50 eur. Odporca, zastúpený opatrovníkom, netvrdil
a ani neoznačil dôkaz, z ktorého by sa zistilo, že tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé, preto súd
nemal dôvod spochybniť jeho tvrdenia, ani dôkazy ním predložené. Vychádzal iba z dôkazov, ktoré mal
k dispozícii. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Právne vec posúdil podľa
§ 12 ods. 4 a 5 , § 11 ods. 1 písm. d/, § 14 ods. 1 - 3 zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej premávke,
účinného do 31.08. 2010. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania. Vychádzal z toho,

že v danej veci ide o drobný spor, a navrhovateľom uplatnené trovy konania 102,94 eur predstavujú
dvojnásobne vyššiu sumu, ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v drobných sporoch má
byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, a nemôže prevažovať záujem na vedení konania
z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Navrhovateľ, ktorý takéto pohľadávky
hromadne uplatňuje, má možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto
pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu, a pre advokáta stále zostanú

tieto veci, vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd znížil trovy konanianavrhovateľa a priznal navrhovateľovi len náhradu hotového výdavku vo výške zaplateného súdneho
poplatku 16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške zhruba 20 % uplatnenej pohľadávky, t.j.
v sume 10 eur. Celkovo trovy konania navrhovateľa predstavujú sumu 26,50 eur. Ich náhradu je odporca

podľa § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa. Podľa § 160 ods. 1 prvej vety O.s.p.
súd určil lehotu na plnenie 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval
ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a neodôvodnene

priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu na začatie konania.
Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea
O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä rozhodnutia Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú správu k novele Občianskeho
súdneho poriadku, zák. č. 384/2008. Z. z., účinného od 15.10.2008. Mal za to, že pri rozhodovacej

činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná
len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetnom konania,
čo však nie je prípad danej veci. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne
sumu istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet
úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval

ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142
ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti o výsledok konania, a priznať navrhovateľovi ako
úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci za
účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu vo výške 16,60 eur
a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 Z .z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poukazoval na to, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný
a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať
sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv.
drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z

11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode
29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Poukázal na to, že Krajský
súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý
bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu
(okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v

označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,60 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 95,59 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., v znení platnom do 31.12.2012, ak v priebehu konania dosiahne predmet
konania sumu 500 eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,

môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

V danej veci išlo o drobný spor, čo nepopiera ani navrhovateľ, nakoľko predmetom konania bola
pohľadávka navrhovateľa vo výške 50,50 eur, ktorá aj navrhovateľovi bola napadnutým rozsudkom
priznaná. Vyčíslené trovy konania navrhovateľa predstavovali sumu 16,50 eur za súdny poplatok a trovyprávneho zastúpenia v sume 84,44 eur, takže pohľadávku prevyšovali o dvojnásobok. Odvolací súd sa
stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania vo
výške 26,50 eur je v súlade s ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa, že

samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí veci právneho zastúpenia, výzva na
zaplateniepredpodanímnávrhu,prípravanávrhunazačatiekonania,čipodanienávrhunapríslušnýsúd
je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť, odvolací súd nepopiera. Z jeho
činnosti /len na tunajšom súde/ je mu však známe, že navrhovateľ vedie veľký počet sporov rovnakého
charakteru /zaplatenie cestovného a úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka/, ktoré nie sú

skutkovo, právne a časovo náročné. Z návrhu na začatie konania je tiež zrejmé, že sú v danom prípade,
akoajvovšetkýchďalšíchveciachlenvyplnenéúdajeoprípade,akoajúdajeocestujúcomzpriloženého
hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, vyhotovenom revízorom navrhovateľa.

Súd prvého stupňa postupoval v intenciách citovaného zákonného ustanovenia (§ 150 ods. 2 O.s.p.),
ktoré umožňuje súdu v prípade drobných sporov trovy nielen znížiť, ale aj nepriznať, a preto pokiaľ súd
prvého stupňa na základe vlastnej úvahy priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 26,50

eur, postupoval správne.

Odvolanie oprávneného bolo preto nedôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.