Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2011

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/330/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109227153
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6109227153.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu K.. K. M., narodeného XX. XX. XXXX, bytom
F. F., Y. XX, súkromného podnikateľa, v konaní právne zastúpeného spoločnosťou AKSK, s. r. o., so
sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 15, IČO: 36 859 711, proti žalovanému M. V., narodeného XX.
XX. XXXX, bytom Q. Y. XX, súkromnému podnikateľovi, v konaní právne zastúpeného Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 30, o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporcu proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 16C/154/2009-320 zo dňa 05. 10. 2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd čiastočný rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi, každý
v jednej polovici nehnuteľností, zapísaných v Správe katastra F. F., katastrálne územie F. F., na LV č.

XXXX, ako pozemok parc. č. KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 328 m2 , stavba
bez súpisného čísla označená ako Kaderníctvo 417, na prac. č. KN XXXX/X postavenej.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na prelome rokov 1991 a
1992 uzavreli účastníci zmluvu o združení, čo je zrejmé z toho, že vo vyúčtovaní odporcu je riešený
aj december 1991, aj tzv. poplatky za vydražený objekt, keďže objekt bol vydražený v novembri v roku
1991. Z predložených zmlúv o nájme vyplýva, že účastníci boli vedení ako spoluvlastníci prenajímaných

nehnuteľností, žalobca prispieval žalovanému na dane z nehnuteľností, prispieval na úvery, prispieval
na úroky z úveru. Účastníci spoločne viedli rukou písané účtovníctvo a správali sa k nehnuteľnostiam až
do roku 2008 ako vlastníci, bez finančných prostriedkov žalobcu by nikdy nebolo došlo k nadobudnutiu
nehnuteľností žalovaným. Pokiaľ nadobúdal pozemok pod stavbou žalovaný, tento bol kúpený v mesiaci
február 1992 s tým, že aj vo vyúčtovaní žalovaného sa táto skutočnosť uvádza, keďže pod dátumom 13.
03. 1992 je riešená položka - prepis pozemku, kedy žalobca žalovanému zaplatil polovicu spojeného

výdavku. Jednoznačne súd konštatoval, že majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stal
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov združenia, to znamená, pozemok aj nadstavba. Aj prípade, že by
súd vychádzal z vyjadrenia žalovaného, že združenie vzniklo v roku 1992, tak z predložených dokladov
je zrejmé, že žalovaný na žalobcu previedol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, o čom existuje
písomný dôkaz, na ktorom je podpis žalovaného, ktorý jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom
prejavil svoju vôľu previesť na žalobcu spoluvlastnícky podiel, avšak účastníci sa dohodli, že počas

existencie združenia bude ako výlučný vlastník nehnuteľností vedený žalovaný. Žalobca žalovanému
za predmetný spoluvlastnícky podiel reálne zaplatil finančné prostriedky, o čom existuje písomný doklad.
Platil náhradu za dane z nehnuteľností, s nájomcami uzatváral nájomné zmluvy a dokonca fakturoval
pomernú časť nájomného. Právne vec posúdil okresný súd podľa ustanovení §§ 829, 830, 833, 834,
835 ods. 1, 837, 838 ods. 1 a 839 OZ.

Podľa názoru okresného súdu, v prípade, že by žalobca nenadobudol spoluvlastnícky podiel

hore uvedeným spôsobom, žalobca nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel vydržaním v zmysle §134 OZ. Nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom vydržania, držba nepretržite trvala viac ako 10
rokov, minimálne od roku 1992 a žalobca sa so zreteľom na všetky okolnosti správal tak, ako
by mu nehnuteľnosť patrila. Skutočnosť, že v roku 1995 až 1996 sa domáhal žalobca prevodu

spoluvlastníckeho podielu zmluvou, podľa názoru okresného súdu znamenala, že žalobca mal záujem
legalizovať svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.)
odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že pokiaľ okresný súd mal za preukázané, že účastníci konania
na prelome rokov 1991 - 1992 uzavreli zmluvu o združení, v tomto smere prvostupňový súd žiadnym

spôsobomnerešpektovalprávnynázorodvolaciehosúduvyslovenývuzneseníč.k.16Co/230/2010-226
zo dňa 23. 09. 2010, ktorým odvolací súd konštatoval, že „Zistenie okamihu vzniku združenia je pre
posúdenie tejto veci podstatné z toho dôvodu, že ak by existovalo združenie už v čase nadobudnutia
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam odporcom, a v konaní by sa preukázalo, že finančné
prostriedky na ich nadobudnutie poskytol čiastočne aj navrhovateľ s úmyslom stať sa jej spoluvlastníkom
vydražením nehnuteľností len odporcom, by došlo k vzniku spoluvlastníckeho práva účastníkov konania,

ak by vydražiteľ konal v mene občianskeho združenia. V konaní navrhovateľ nepreukázal vznik
združeniaprednadobudnutímvlastníctvaodporcuknehnuteľnostiam,pretožeodporcavkonaníriadnym
a nepochybným spôsobom preukázal nadobudnutie vlastníctva k budove „Kaderníctvo 417" dňa 28. 11.
1991 a k pozemku pod touto budovou dňa 05. 02. 1992."

Ďalej vo vzťahu k rukou písanému účtovníctvu poukázal na to, že, odvolací súd v odôvodnení vyššie

citovaného rozhodnutia vyslovil, že „v konaní ale nebolo preukázané, či vklady navrhovateľa (viď
rukou vedené účtovníctvo na č. l. 154 - 157, ale aj č. l. 92 - 96 spisu) boli poskytnuté na účely
združenia podľa § 831 v tom zmysle, že vkladom odporcu do združenia boli nehnuteľnosti a vkladom
navrhovateľa boli finančné prostriedky alebo poskytnuté ako splátky alebo preddavky na kúpnu cenu
predmetných nehnuteľností na spoluvlastnícky podiel navrhovateľa na základe kúpnej zmluvy, ku ktorej

malodôjsťmedziúčastníkmikonaniauzavretejažvbudúcnosti.Ajvtomtosmerebudepotrebnévykonať
dokazovanie". Prvostupňový súd vo vzťahu k predmetnému tvrdeniu žalovaného síce skonštatoval, že
vyúčtovanie žalovaný začal datovať dňom 31. 12. 1991, a teda, z tohto asi aj vychádzajúc mal zato,
že združenie vzniklo na prelome rokov 1991 a 1992. Avšak prvostupňový súd úplne ignoroval „zápis
vkladov spoločníkov" zo dňa 04. 03. 1992, z ktorého je zrejmé, že tak ako navrhovateľ, tak aj odporca,

zložili dňa 04. 03. 1992 každý po sume 500.000,-Kčs. V tomto rozhodnom období takisto prvostupňový
súd ignoroval vzájomnú súvislosť výpovede pred súdom svedka U. U. zo dňa 20. 04. 2011 s písomnými
dôkazmi, a to inventárnym súpisom VKP a ZP z 13. 02. 1992 podpísaným len žalovaným a svedkom a
nájomnou zmluvou s nájomcom ŠAJM s. r. o. podpísanou pred notárom dňa 10. 03. 1992, už aj za účasti
žalobcu, žalovaného a svedka ako štatutárnym orgánom nájomcu, pričom svedok U. U. vo výsluchu pred

súdom zmenil svoju výpoveď (v porovnaní s jeho čestným prehlásením zo dňa 27. 01. 2011 založeným
v súdnom spise ako dôkaz) a potvrdil, že keď komunikoval so žalovaným, tak žalobcu ešte nepoznal a
ako výlučného vlastníka tak považoval len žalovaného, s ktorým spočiatku jednal. Tieto dva písomné
dôkazy, ako aj výpoveď svedka U. U. potvrdzujú, že pri podpisovaní inventárneho súpisu dňa 13. 02.
1992 žalobca so svedkom U. U. nejednal vo veciach nájmu, a teda, je dôvodné predpokladať, že v

tomto čase nepoznal žalobca ani žalovaného. Poukázal aj na to, že žalobca ako účastník združenia
nemohol nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva vec jednotlivo určenú, vnesenú do združenia
jedným z účastníkov združenia. Uviedol tiež, že dokonca žalobca v písomnom podaní označenom ako
„Vystúpenie zo združenia a výzva na vydanie veci/plnenia" zo dňa 16. 07. 2009 uviedol, že združenie
vzniklo dňa 30. 03. 1992. Z listinných dokladov z decembra roku 1995 možno vyvodiť záver, že združenie

zaniklo dohodou v decembri 1995, kedy žalovaný na základe výdavkových pokladničných dokladom
začal vracať vklad žalobcovi. Nemožno tiež vylúčiť, že vzniklo ďalšie združenie v prelome rokov 1995
- 1996, ktoré zaniklo v máji 2008.

Pokiaľ mal súd za preukázané, že občianske združenie vzniklo v roku 1992, žalovaný previedol
na žalobcu spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, súd zrejme vychádzal z písomného dôkazu

založeného v súdnom spisu, a to z potvrdenia z 30. 03. 1992, ktoré síce potvrdzuje, že žalobca mal
prispieť sumou 753.827,-Kčs na základe Dohody o prevedení jednej polovice vydraženého objektu
„Kaderníctvo a služby" na R. ulici XX v F. F., avšak z tohto potvrdenia nevyplýva a nie je jasná dohoda na
celkovej kúpnej cene za spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ by sa takáto dohoda mala považovať za zmluvu o
budúcejzmluve,malsažalobcadomáhaťhmotnoprávnejprekluzívnejlehotysúdnoucestounahradením

vyhláseniavôležalovanéhosúdnymrozhodnutím„prinormálnejobvyklejopatrnosti,ktorúbybolomožnéočakávať od každého (t. j. v tomto prípade od žalobcu) si musel byť vedomý, že tento listinný dôkaz
nie je kúpnou zmluvou, na základe ktorej by mohlo prísť k prevodu vlastníctva nehnuteľností" (rozsudok
NS SR č. 5 Cdo 234/2009). Pokiaľ súd mal zato, že žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol aj

vydržaním, súd v čiastočnom rozsudku opätovne v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu
žiadnym spôsobom neodôvodnil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalobcu na základe tejto
právnej skutočnosti. Podľa názoru žalovaného žalobca za podmienky, že medzi účastníkmi konania
vzniklo združenie (po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnostiam), ako detentor
mohol v združení nakladať s vecou, ale nie ako s vecou vlastnou (§ 833 posledná veta OZ). Údaje

uvedenévpotvrdeníz30.03.1992môžuamalislúžiťakopodkladprenapísaniezmluvyalebozmluvyuž
napísanej, avšak neslúži pre prevod vlastníctva nehnuteľnosti. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového
súdu považuje žalovaný za nejasné, nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené. Poukázal aj na
rozpor v dôvodoch rozhodnutia ohľadom svedeckej výpovede svedkyne E. M., ktorá podľa jeho názoru
vypovedala inak, než je uvedené v odôvodnení napadnutého čiastočného rozsudku.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý napadnuté rozhodnutie považuje za vecne

správne, vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci. Na základe výpovede svedkyne p.
M. ktorá ako jediná žijúca osoba bola pri prvých stretnutiach žalobcu a žalovaného, predložených
zmlúv o nájme, na ktorých je žalobca v časti prenajímateľ označený ako spoluvlastník prenajímaných
nehnuteľností, a v ďalšom texte ako osoba, ktorá je spolu so žalovaným spoluvlastníkom prenajímanej
nehnuteľnosti, predložených dokladov, z ktorých vyplýva, že žalobca prispieval žalovanému na dane

z nehnuteľností, na úver, ktorý si zobral žalovaný a prispieval žalovanému na úroky z úveru, ktorý si
zobral žalovaný, atď., vyúčtovania príjmov a výdavkov, ktoré vyhotovil žalovaný a aj z výpovede žalobcu
jednoznačne vyplýva, že účastníci medzi sebou uzavreli zmluvu o združení podľa ustanovenia § 829 a
nasl. OZ ústne na prelome rokov 1991 a 1992, čo je zrejmé aj z toho, že vo vyúčtovaní žalovaného je
riešený aj december 1991 a aj tzv. poplatky za vydražený objekt. Poukázal aj na to, že pokiaľ žalovaný

kúpil pozemok pod predmetnou nehnuteľnosťou v mesiaci február 1992, vo vyúčtovaní žalovaného
sa táto skutočnosť uvádza, keďže pod dátumom 13. 03. 1992 je riešená položka - prepis pozemku,
to znamená, žalobcovi mal žalovaný zaplatiť polovicu s tým spojeného výdavku. Pokiaľ aj žalobcom
uvedené skutočnosti nepostačujú na preukázanie ním tvrdených skutočností, tak potom z vykonaného
dokazovania taktiež nepochybne vyplýva aj to, že žalovaný na žalobcu previedol spoluvlastnícky podiel

na nehnuteľnostiach, o čom existuje písomný dôkaz, na ktorom je podpis žalovaného, ktorý takto
jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom prejavil vôľu previesť na žalobcu spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach, avšak žalobca a žalovaný sa dohodli, že počas existencie združenia bude ako
výlučný vlastník nehnuteľností vedený žalovaný. Žalobca žalovanému za predmetný spoluvlastnícky
podiel reálne zaplatil dohodnuté finančné prostriedky, o čom existuje tiež listinný dôkaz opatrený

podpisom žalovaného. Žalobca žalovanému poskytoval náhradu za zaplatené dane z nehnuteľností,
o čom existuje množstvo dokladov, s nájomcami nehnuteľností rokoval ako spoluvlastník a dokonca s
nimi uzatváral a aj podpisoval zmluvy a dokonca im aj fakturoval pomernú časť nájomného a uhrádzal
polovicu nákladov na údržbu nehnuteľností. Pokiaľ ide o otázku vydržania, uviedol, že predmetné
nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom vydržania, z jeho strany ide o oprávnenú držbu, správal sa ako

držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľne o tom, že mu vec alebo právo patrí, držba bola
nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby, to znamená, minimálne 10 rokov, pričom účastníci
konania mali v roku 1995/1996 záujem na tom, aby bol žalobca aj viditeľný v katastri nehnuteľností ako
vlastník. Čiastočný rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnutý čiastočný

rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O. s. p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť
dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p., v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p.) a na
webovej stránke súdu (§ 21 ods. 2 vyhlášky č. 148/2011) a čiastočný rozsudok okresného súdu podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa ustanovenia § 212 ods. 3 O. s. p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací
súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa podaným návrhom na začatie konania domáhal
vydania rozsudku s nasledovným petitom: „Navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu polovica z celku nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Správy

katastra F. F. ... Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.000 Eur spolu s úrokom z
omeškania ... Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania ...". Žalobca v priebehu
celého konania nezmenil petit žaloby a prvostupňový súd o návrhu rozhodol tak, že určil, že účastníci
sú podielovými spoluvlastníkmi každý v jednej polovici nehnuteľností ... . Z uvedeného vyplýva, že
okresný súd nerozhodol o návrhu žalobcu na určenie, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom

predmetných nehnuteľností, ale rozhodol o tom, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností. Okresný súd, teda, rozhodol v rozpore s petitom žaloby. Takéto procesné pochybenie
súdu je pochybením, ktoré môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia okresného súdu, nakoľko takýmto
rozhodnutím sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom (súd nekonal o návrhu žalobcu). Z
uvedeného dôvodu krajský súd čiastočný rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Zároveň však pokiaľ ide o samotné právne posúdenie veci aj podľa názoru odvolacieho súdu občianske
združenie, ktoré založili účastníci konania, bolo založené už v čase, keď žalovaný vydražil sporné
nehnuteľnosti, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že žalovaný zaúčtoval v ním ručne vedenom účtovníctve
žalobcovi už 31. 12. 1991 úroky za rok 1991 v polovici a 02. 01. 1992 tzv. „poplatok za vydr. objekt",
ktorý nemal dôvod žalobcovi zaúčtovať, pokiaľ by nebolo existovalo v čase vydraženia nehnuteľností

občianskeho združenie. Že občianske združenie nevzniklo 31. 03. 1992, vyplýva aj z predložených
zmlúv o nájme bytových priestorov (napr. Zmluva o nájme a prenájme nebytových priestorov uzavretá
s nájomcom ŠAJM s. r. o. zo dňa 09. 03. 1992, v ktorej ako prenajímatelia vystupujú obaja účastníci
konania, pričom za nájomcu vystupoval U. U., a ktorý, teda, už dňa 09. 03. 1992 musel mať vedomosť
o tom, s kým zmluvu uzatvára).

Aj pokiaľ žalovaný odkúpil od Mesta Banská Bystrica pozemok pod predmetnou nehnuteľnosťou kúpnou
zmluvou zo dňa 05. 02. 1992 do výlučného vlastníctva (parcela č. EN XXXX/X - zastavaná plocha o
výmere 327 m2 kat. úz. F. F. vedený na LV č. X ev. č. XXX), z rukou vedeného účtovníctva žalovaným
vyplýva, že už dňa 17. 02. 1992 zaúčtoval žalobcovi polovicu úhrady za zaplatený pozemok v sume
24.525,-Kčs. Medzi účastníkmi konania musela existovať dohoda o tom, že predmetná nehnuteľnosť

bude v podielovom spoluvlastníctve oboch, nakoľko v účtovníctve žalovaný viedol každý vklad od
žalobcu (niektoré ako vklad spoločníka), ale vyúčtovával mu aj polovicu nákladov na prevádzku
nehnuteľností (napr. čistiace prostriedky, úroky, daň z nehnuteľnosti), pričom z účtovníctva (č.l. 124)
vyplýva, že už dňa 21. 03. 1995 bolo zaplatené 8.741,82 (Sk) „a tým pádom sú vklady spoločníkov
vyrovnané". Vzhľadom na uvedené skutočnosti, tvrdenia žalovaného o tom, že sa so žalobcom zoznámil

až v druhej polovici februára 1992 („v druhej polovici februára 1992 nás dali dokopy rodičia" - vyjadrenie
žalovaného na č.l. 130 spisu, „žalovaný v čase udelenia príklepu na verejnej dražbe získania úveru a
nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku žalobcu vôbec nepoznal ... spoznal až v čase v priebehu
mesiaca marec 1992..." - vyjadrenie odporcu k žalobe č. l. 47 spisu) považoval odvolací súd za účelové.
O tom, že žalovaný považoval žalobcu tiež za spoluvlastníka predmetných nehnuteľností, vyplýva aj

zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú uzavreli účastníci konania s nájomcom CONTRAX
plus v.o.s., Banská Bystrica, ktorej prvá strana sa nachádza v spise na č. l. 99 spisu a ku ktorej je
pripojený aj Dodatok č. 1 zo dňa 31. 10. 2007 (č. l. 100 spisu), v ktorých sú účastníci konania označení
ako prenajímatelia a vlastníci celej budovy - nebytového objektu na R. ulici č. XX v F. F.. Pokiaľ by
žalovaný nepovažoval žalobcu za podielového spoluvlastníka, nemal by ANI dôvod od neho prijímať

platby označené ako daň za nehnuteľnosť (napr. 30. 06. 2004 podľa písomného potvrdenia podpísaného
žalovaným prijal od žalobcu sumu 16.500,-Sk ako daň za nehnuteľnosť - č. l. 114 spisu), taktiež nemal
dôvod prijímať od neho platby označené ako „splátky a úrok za obchod" napr. dňa 19. 12. 1994 sumu
35.000,-Sk - č. l. 120 spisu, „splátka úveru za kúpu spoločného objektu" zo dňa 08. 06. 1994 v sume
45.000,-Sk a 16. 07. 1994 v sume 32.000,-Sk - č. l. 121 spisu).

Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd nevyhodnotil, resp. neprihliadol na výpoveď svedka
U. U., okresný súd na ňu správne neprihliadol. Uvedený svedok (ako zástupca spoločnosti ŠAJM, s.
r. o.,) na č. l. 256 prehlásil, že začiatkom roku 1992 jednal s navrhovateľom a odporcom a že bolpresvedčený, že vlastníkom je navrhovateľ. Zároveň však na č. l. 292 vypovedal, že si myslel, že obaja
účastníci konania sú vlastníci, keď firma svedka prenajímala nehnuteľnosť, zariaďovali túto obaja. Ako
už aj vyššie bolo uvedené, U. U. najneskôr v čase uzatvárania nájomnej zmluvy mal vedomosť o tom,

že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú obaja účastníci konania, ktorí sú uvedení v nájomnej zmluve
ako prenajímatelia.

Pokiaľ žalovaný namietal rozpory vo výpovedi svedkyne E. M., táto v písomnom vyjadrení (č.l. 257,
ktoré došlo Okresnému súdu 27. 01. 2011) okrem iného uviedla, že s pánom R. V., otcom M. V., roky
spolupracovala na KNV v F. F.. Jej syn K. sa v tej dobe vrátil z cudziny, kde pracoval niekoľko rokov.

Niekedy koncom roka 1991 prišiel za ňou p. V., že jeho syn M. chce podnikať a chcel by kúpiť budovu
na G.. Nemal dostatok peňazí a preto chcel navrhnúť jej synovi, aby sa na kúpu budovy zložili, kúpili
ju a spolu podnikali. Neskoršie jej syn povedal, že spolu s V. ml. sa dohodli a potom jej oznámil, že tú
budovu spolu aj kúpili. Uvedená svedkyňa vo svedeckej výpovedi na č.l. 299 spisu uviedla, že jej syn sa
vrátil z E. približne koncom roka 1991, u pána V. boli raz u otca a potom prešli k mladým, k žalovanému.
Bolo to niekedy v roku 1991 - 1992, keď to už bolo kúpené, niesli sme peniaze, nakoľko potreboval

peniaze, išli osobne. O kúpe sa dozvedela niekedy koncom roku 1991. Vedela, že sa dohodli a nebol
dôvod to nejako spochybňovať. Z obsahu celej jej výpovede odvolací súd rozpory medzi jej vyjadrením
a výpoveďou nezistil. Svedkyňa vlastnými slovami opísala tú skutočnosť, kedy a akým spôsobom došlo
ku kontaktovaniu jej syna - žalobcu so žalovaným.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ by aj žalobca nebol nadobudol spolu so žalovaným predmetnú

nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva pred alebo pri uzavretí občianskeho združenia, žalobca
podielové spoluvlastníctvo vydržal a v tomto smere odvolací súd poukazuje na dôvody čiastočného
rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci žalobca nakladal s predmetnou
nehnuteľnosťou ako s vlastnou najmenej po dobu 10 rokov, túto užíval dobromyseľne ako spoluvlastník,
pričom v držbe nebol do roku 2008 nikým rušený. Správne prvostupňový súd neprihliadol na námietku

žalovaného, že niekedy v roku 1995/1996 mali účastníci konania uzavrieť zmluvu o kúpe polovičného
podielu predmetnej nehnuteľnosti, a teda, že žalobca v držbe nebol dobromyseľný, nakoľko z obsahu
celého spisu vyplýva tá skutočnosť, že žalobca (ale aj žalovaný) sa za podielového spoluvlastníka
považovali a v uvedenom období mienili zlegalizovať existujúci faktický stav, a teda, uviesť do súladu
legálny stav s faktickým stavom veci.

V zmysle ustanovenia § 226 O. s. p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.