Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. február 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/47/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307202858
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1307202858.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Y..
T. M., štátna občianka SR, bydliskom L. XX, XXX XX F., 2/ Y.. J. M.omič, štátny občan SR, bydliskom
L. XX, XXX XX F., obaja zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, 900 41 Rovinka 578,
proti odporcovi: K.. F. A., štátny občan SR, bydliskom L. XX, XXX XX F., zastúpenému advokátom
JUDr. Ľubomírom Hnátom, Guothova 20, 831 01 Bratislava, o určenie spoluvlastníckeho práva, na
odvolanieodporcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIIzodňa14.6.2011,č.k.28C/21/2007-171,
jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania v sume
XX,XX euro, a to k rukám R.. R. F., advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa určil, že navrhovateľka v 1/ rade Y.. T. M., rod. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX F., rod. č. XXXXXX/XXX, štátna občianka SR a navrhovateľ
v 2/ rade Y.. J. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX F., rod. č. XXXXXX/XXX,
štátny občan SR, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku zakresleného Geometrickým plánom na
oddelenie parcely p. č. XXXX/XX podľa skutočného zamerania oplotenia zo dňa 15.01.2001, číslo plánu
XX-XXX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou T. T. &. C. s.r.o., Q. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, a to

parc. č. XXXX/XX o výmere X m2, ktorá vznikla oddelením z parc. č. XXXX/XX evidovanej na LV č. XXXX
Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu nachádzajúcej sa v obci F. - mestská časť W. Y., katastrálne
územie U., ktorý geometrický plán je súčasťou rozsudku. O trovách konania rozhodol s použitím § 142
ods.1 O.s.p. a procesne úspešným navrhovateľom v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov súdneho konania
vo výške XXX,XX euro, ktorú uložil odporcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní prihliadol k navrhovateľmi ustálenému základu nároku
vymedzeného ako nepretržitú 10-ročnú držbu časti parcely - pozemku zakresleného v Geometrickom

pláne na oddelenie parcely p. č. XXXX/XX podľa skutočného zamerania oplotenia zo dňa 15.01.2001,
čísloplánuXX-XXX/XXXX,vyhotovenéhospoločnosťouT.T.&.C.s.r.o.,Q.XX,XXXXXF.,IČO:XXXXX
XXX (ďalej „predmetný pozemok“), s domnelým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva spočívajúcim
v kúpnej zmluve zo dňa 01.09.1976 k susednému pozemku, keď v dobe rozhodovania je tento pozemok
zapísaný ako súčasť parcely č. XXXX/XX nachádzajúcej sa v okrese Bratislava III, obec Bratislava
- m. č. W. Y., kat. úz. Vinohrady zapísaného na LV č. XXXX, ktorého vlastníkom je odporca. Súd
prvého stupňa pri zohľadnení zákonnej úpravy ( § 134 ods. 1, 2 Obč. zákonníka ), ktorá ako podmienkynadobudnutiavlastníckehoprávavydržaním stanovujenepretržitú oprávnenú držbupodobuminimálne
desiatich rokov v prípade nehnuteľností, ktorej držby sa ujal na základe oprávneného titulu a to veci
spôsobilej na vydržanie subjektom spôsobilým vydržať vlastnícke právo , s prihliadnutím na spôsobilosť

navrhovateľov na nadobudnutie vlastníckeho práva, po dokazovaní vykonanom v rozsahu dôkazných
návrhov účastníkov dospel k úvahe o dôvodnosti návrhu.

V danom konaní nebolo účastníkmi konania tvrdené, že došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva
navrhovateľov ako manželov pred rozvodom manželstva. Použijúc § 143 Obč. zákonníka mal súd
prvého stupňa za zrejmé, že pokiaľ navrhovatelia nadobudli za trvania manželstva pozemok vydržaním,

patrí tento do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( poukazujúc na T., F.. W. U. I. A., 1.
doplnené vydanie T.: Z..Q.. F., XXXX, str. XXX, rozhodnutie Ú. Č. zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. II. ÚS
XXX/XX, F., R.. Bezpodílové spoluvlastnictví manželu, N. T. XXXX, L.. XX). Medzi účastníkmi konania
nebola sporná ani faktická držba predmetnej časti parcely, a to formou rovnakého obhospodarovania
ako pozemku vo vlastníctve navrhovateľov, keď táto začala oplotením pozemku navrhovateľov. Sporným
bolo, či počas vydržacej doby nedošlo k nadobudnutiu znalosti navrhovateľov o tom, že užívajú

cudziu vec ako vlastnú. Súd prvého stupňa uviedol, že nadobudnutie bezpodielového spoluvlastníckeho
práva vydržaním veci predpokladá dobrú vieru obidvoch manželov, že im obom ako bezpodielovým
spoluvlastníkomvecpatrí, atopocelúzákonomstanovenúdobunepretržitejdržby(uznesenieNSČRzo
dňa 25.02.2004 sp.zn. 22Cdo/2152/2003 ), keďže bezpodieloví spoluvlastníci sú vlastníci celej veci a sú
obmedzení len právom druhého bezpodielového spoluvlastníka. Nedostatok dobromyseľnosti jedného z

manželov má za následok nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo týmto manželom, následne nemôže
vzniknúť ani bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Súd prvého stupňa preto pred rozhodnutím
skúmal dobromyseľnosť obidvoch navrhovateľov samostatne.

Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 10C/178/1992 medzi E. Y.
ako navrhovateľkou a J. M. ako odporcom, skutkové tvrdenia účastníkov tohto konania nesmerujú k

spochybneniu správnosti hraníc medzi pozemkami parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, rovnako
ako aj vzájomný návrh J. M. nesmeroval k určeniu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, ale k
určeniu vlastníckeho práva k technickému zariadeniu - k vodovodnej prípojke. Ani z výpovede svedkyne
V. F. nemal súd preukázanú stratu dobromyseľnosti navrhovateľov počas držby predmetného pozemku,
keď síce táto vypovedala o znalosti E. Y. o „nezrovnalosti ohľadne toho plotu“ a o „problémoch s

plotom, že plot bol posunutý zo strany navrhovateľov na jej pozemok“, podstatná je však vedomosť
držiteľov o skutočnostiach spochybňujúcich ich oprávnenie nakladať s vecou ako s vlastnou. Vedomosť
navrhovateľov o takejto skutočnosti však svedkyňa V. F. netvrdila, keď „nevie ako (E. Y.) urobila, či tento
list (ohľadne nesprávnosti osadenia plotu) navrhovateľom aj poslala“ a súčasne „nevie, či sa jej mamička
(E.Y.)bavilasnavrhovateľmiohranicipozemku“.Kúvaheostratedobromyseľnostinavrhovateľovpodľa

súdu prvého stupňa neviedla ani výpoveď vypočutého svedka T. W..

Vychádzajúc zo zistených skutkových okolností prípadu súvisiacich s preukázaním spôsobu
uchopenia držby, užívania predmetného pozemku mal súd prvého stupňa obidvoch navrhovateľov za
dobromyseľnýchvtom,žeimpredmetnýpozemokpatrí, atoodjehouchopeniavrokuXXXXaždodoby,
keď boli oboznámení o nesprávnom zameraní samotným odporcom s odvolaním sa na geometrický

plán, teda po uplynutí 10-ročnej doby držby, a to i s prihliadnutím na § 130 ods. 1 veta druhá Obč.
zákonníka ( podľa ktorého pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená). Podľa jeho
úvahy začala doba držby plynúť najneskôr v roku XXXX ( po oboznámení navrhovateľov so
znaleckým posudkom K.. Y.. J. a po ohraničení pozemku plotom) a skončila sa v roku 2001, kedy im
muselo byť zrejmé, že sa uchopili držby predmetného pozemku, pričom tento nenadobudli na základe

kúpnej zmluvy.

Pri skúmaní, či faktické uchopenie držby na základe kúpnej zmluvy a nadobudnutia vlastníckeho práva
k susednému pozemku je okolnosťou zakladajúcou dobromyseľnosť navrhovateľov súd prvého stupňa
vyslovil názor, že bežné fyzické osoby nemajú možnosť si preveriť správnosť vyznačenia pozemkov
v teréne a môžu si len objednať služby odborne zdatnej osoby, oprávnenej a aj štátom autorizovanej

na vyznačenie pozemku. Z vykonaného dokazovania - Znaleckého posudku K.. Y. J. vo veci vytýčenia
vlastníckych hraníc parciel č. XXXX/XX, ako aj na to nadväzujúceho vytyčovacieho náčrtu mal súdza preukázané vykonanie úkonov navrhovateľov smerujúcich k presnému zisteniu hraníc pozemku
parc. č. XXXX/XX v kat. úz. U., obec F. (dnes obec F. - m. č. W. Y.) v teréne, a to v súvislosti so
zhotovovaním plota. Navrhovatelia podľa jeho názoru vykonali všetky úkony, ktoré od nich bolo možné

spravodlivo očakávať, aby sa chopili držby pozemku parc. č. XXXX/XX v ich vlastníctve. V prípade,
že sa chopili držby oplotením pozemku aj časti susednej parcely č. XXXX/XX, možno mať v tomto
prípade za to, že ide o domnelý titul spôsobilý založiť ich oprávnenú držbu predmetného pozemku,
keď tento bez fyzického rozlíšenia nadväzoval na pozemok vo spoluvlastníctve navrhovateľov. V tejto
súvislosti uviedol, že tvar predmetného pozemku vrátane jeho veľkosti tiež nasvedčuje dobromyseľnosti

navrhovateľov, keď došlo k posunu vytyčovacieho bodu o X,X m, čo však vzhľadom na dĺžku strany od
ďalšieho vytyčovacieho bodu pozemku XX,XX m malo za následok uchopenie držby celkovej plochy
o výmere X m2. Časť parcely tvoriacej predmet konania nie je vyňatá právnymi predpismi z bežného
nakladania (res extra commercium), bola v teréne vyznačená oproti zvyšku parcely č. XXXX/XX čo
znamená, že je spôsobilým predmetom na vydržanie.

Keďže počas konania sa stal novým vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2

nachádzajúcej sa v okrese F., obec F. - m. č. W. Y., kat. úz. U. spoločnosť T., s.r.o., so sídlom L. XX, XXX
XX F., IČO: XX XXX XXX a v čase nadobúdania vlastníckeho práva k tomuto pozemku, z ktorého sa
geometrickýmplánomoddelilaparcelač.XXXX/XX,ktorájegeometrickýmurčenímapolohovýmurčenie
a zobrazením predmetného pozemku v katastrálnej mape, bola už v príslušnom katastri nehnuteľností
zapísaná poznámka o súdnom konaní o určení vecného práva k nehnuteľnosti (§ 159a O.s.p.), súd

prvého stupňa v odôvodnení deklaroval záväznosť výroku tohto rozsudku aj pre spoločnosť T., s.r.o.
ako účastníka zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti
a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní prihliadol i na rozhodnutie, na ktoré poukazoval právny zástupca
odporcu-R8/1991,podľaktoréhotvrdeniedržiteľaotom,žemuvecpatrí(§132a§135aO.z.)ažesňou

nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto
presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Uviedol, že všetky podstatné skutočnosti -
nakladanie s predmetným pozemkom ako s vlastným ( ktoré bolo vykonávané štandardným užívaním v
rámci užívania zvyšku nezastavaného pozemku ) , spôsobu vzniku držby, veľkosti , tvaru predmetného
pozemku , ako aj technických možností zamerania pozemku v čase uchopenia držby navrhovateľmi vzal

v úvahu a zohľadnil pri rozhodnutí. Pokiaľ ide o rozhodnutie R 50/1985 riešiace plynutie subjektívnych
lehôt podľa zák. č. 131/1982 Zb. , toto nemal v prejednávanej veci za priamo aplikovateľné. Tvrdenie
odporcu o neuplynutí vydržacej doby ( keď v dôsledku vtedajšej právnej úpravy sa mohlo vydržať len
pre štát) posúdil za účelovú, keď podľa § 868 Obč. zákonníka pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú
sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992. Uvedené znamená,

že aj držba, ktorá sa začala pred účinnosťou zák.č. 509/1991 Zb. sa spravuje ustanoveniami zákona
účinného po tejto novele, na čom nemení nič ani § 868 za bodkočiarkou Obč. zákonníka,
podľa ktorého vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa
však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd posúdil všetky

dôkazy a následne zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh zamietol, resp. aby vrátil vec súdu
prvého stupňa na nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods.
2 písm. d/, f/ O.s.p., keď konajúci súd pochybil v tom, že považoval navrhovateľov za dobromyseľných v
tom, že im má sporný pozemok patriť a dobromyseľnosť datoval rokom 1985. V tejto súvislosti poukázal
na prednes právneho zástupcu navrhovateľov v zápisnici o pojednávaní zo dňa 21. 1. 2010 ktorý

uviedol, že nárok navrhovateľov sa zakladá na tom, že od roku 1995, kedy bolo nimi vybudované
oplotenie po predchádzajúcom zameraní ich pozemku, navrhovatelia užívali sporný pozemok ako
dobromyseľní držitelia. Po celú dobu od kúpy pozemku neboli pozemkové vzťahy dotiahnuté do čistého
právneho vzťahu, nakoľko sa navrhovatelia súdili od 09.10.1992 v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 10C 178/1992. Na spornom pozemku je vybudovaná vodomerná šachta, a

práve tohto pozemku a šachty sa týka prehlásenie majiteľa nehnuteľnosti E. Y. A. XX.XX.XXXX, že
súhlasí, aby sused ( navrhovateľ v 1/ rade ) mal osadený vodomer v jej šachte. Už v tejto dobre
navrhovatelia vedeli, že šachta je na cudzom pozemku. Dobromyseľnosti navrhovateľov odporuje
i vyjadrenie Vodární a kanalizácií Bratislava zo dňa 10.02.1990, v ktorom sa uvádza, že vodomer jenamontovaný v šachte u pani Y.. Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd nesprávne vyhodnotil, je žaloba o dňa
19.06.2001,vktorejnavrhovateliažiadaliurčenievlastníctvakpredmetnémupozemkuvydržaním,avšak
túto zobrali späť a cestou ich právneho zástupcu chceli pozemok odkúpiť. O ich nedobromyseľnosti

svedčí list zo dňa 02.11.1994, kedy cestou právnej zástupkyne oznamujú predchádzajúcemu vlastníkovi
pozemku pánovi Novosadovi okolnosť, že na ním kúpenom pozemku leží vodovodná šachta zaťažená
vecným bremenom v prospech navrhovateľov a toto vecné bremeno s právnymi dôsledkami vydržania
je predmetom súdneho sporu .

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhli rozhodnutie súdu prvého

stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať im trovy odvolacieho konania. Podľa ich názoru
v danej veci súd jednoznačne na základe výsledkov dokazovania ustálil, že doba vydržania začala
plynúť v roku 1985 kedy navrhovatelia vybudovali trvalé oplotenie ich pozemku a pred jeho vybudovaním
si nechali odborne znalcom z odboru geodézie vytýčiť hranice pozemku. S ohľadom na okolnosti
zistené vykonaným dokazovaním potom uznal ich dobromyseľnosť, ich držbu označil za oprávnenú
a konštatoval aj nerušené uplynutie vydržacej doby. V konaní nespochybňovali okolnosť, že šachta na

pozemku pani Y. ( vybudovanej za ich prispenia ), na ktorú sa vzťahuje dohoda z 02.07.1977 skutočne
ležala na pozemku parc.č. XXXX/XX. Predmetná šachta neležala na spornom pozemku, ležala vo vnútri
pozemku p. Y., oddeleným trvalým oplotením vybudovaným navrhovateľmi. Tejto skutočnosti potom
zodpovedá aj obsah vyjadrenia Vodární a kanalizácií Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX, že vodomer je
namontovaný v šachte na pozemku p. Y.. Žaloba p. Y. v konaní 10C 178/1992 o zrušenie vecného

bremena bola nepochybne podaná na podnet pána Novosada, ktorý sa uchádzal o kúpu pozemku pani
Y.. Predmetom tejto žaloby malo byť zrušenie vecného bremena ktoré ale nikdy nebolo zriadené a išlo o
snahujednostrannezrušiťnavrhovateľomodbervodyzošachtyvybudovanejs ichprispením.Tentospor
sa žiadnym spôsobom netýkal sporného pozemku, o návrhu nebolo v merite veci súdom rozhodované
a konanie bolo zastavené pre späťvzatie návrhu. Ostatné skutočnosti uvedené v odvolaní súd prvého

stupňa skúmal a vyhodnotil tak, že sú vo vzťahu k vydržaniu sporného pozemku bez právneho významu.
Dôvody podaného odvolania skutočnosti v ňom uvádzané teda žiadnym spôsobom nepreukazujú
potrebu zmeny napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, kedy je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, v danej veci súd prvého stupňa nerozhodol podľa
§ 115a O.s.p., nejedná sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a
nariadenie odvolacieho pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru,
že odvolanie proti rozsudku o určení, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vo výroku
riadne identifikovanej nehnuteľnosti nie je odporcom podané dôvodne. Súd prvého stupňa v danom

prípade riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcichskutočností(§120ods.1O.s.p.)zhľadiskaposúdeniaopodstatnenostinávrhunaurčenie
bezpodielového spoluvlastníctva, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.)
a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj
dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho

žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu, v ktorom súd prvého stupňa po dokazovaní vykonanom v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov
( a i dôkazov nenavrhnutých účastníkmi konania majúcimi význam pre rozhodnutie vo veci ) určil, že
navrhovateľka v 1/ rade Y.. T. M., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX F., rod. č.

XXXXXX/XXX, štátna občianka SR a navrhovateľ v 2/ rade Y.. J. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom L. XX, XXX XX F., rod. č. XXXXXX/XXX, štátny občan SR, sú bezpodielovými spoluvlastníkmipozemku zakresleného Geometrickým plánom na oddelenie parcely p. č. XXXX/XX podľa skutočného
zamerania oplotenia zo dňa 15.01.2001, číslo plánu XX-XXX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou T.
T. &. C. s.r.o., Q. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, a to parc. č. XXXX/XX o výmere X m2,

ktorá vznikla oddelením z parc. č. XXXX/XX evidovanej na LV č. XXXX Správy katastra pre hl. m.
SR Bratislavu nachádzajúcej sa v obci F. - mestská časť W. Y., katastrálne územie Vinohrady, ktorý
geometrický plán je súčasťou rozsudku. Keďže v rozhodnutí podrobne a vyčerpávajúco zodpovedal
na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľ zopakoval i v odvolaní podanom
proti rozsudku, odvolací súd osvojac si dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, využíva možnosť

danú mu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Vychádzajúc z odvolania, z ktorého obsahu je možné vyvodiť námietku o nesprávnych skutkových
záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. ) odvolací súd uvádza, že vnútorné
presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého
uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z
pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité
obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia

dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a
z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako

vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a
vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom
prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným i nad
rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a
svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite

vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré
v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného potom okolnosti namietané odporcom
v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov týkajúcich sa vodomernej šachty a
dobromyseľnosti navrhovateľov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná
s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. Z dokazovania vykonaného

pred súdom prvého stupňa je bez akejkoľvek pochybnosti, že navrhovatelia boli od roku 1977 napojení
na odber vody v šachte p. Y. na parc.č. XXXX/XX čo znamená, že odporcom namietané nezohľadnené
skutkové okolnosti týkajúce sa Prehlásenia p. Y. z XX.XX.XXXX a i vyjadrenie
Vodární a kanalizácií zo dňa 10.02.1993 sú k posudzovanej veci bez právneho významu .

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade má odvolací
súd za to, že konajúci súd v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným v priebehu
konania v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci a aplikoval naň správny
predpis.

Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba.Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so všetkým zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu právo alebo vec patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

K vecnoprávnemu posúdeniu prípadu odvolací súd pre doplnenie a k podpore odôvodnenia rozhodnutia
prvostupňového súdu udáva nasledovné.

V posudzovanom prípade sa navrhovatelia domáhajú pozitívneho určenia ( § 80 písm. c/ O.s.p.) , že

sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku zakresleného Geometrickým plánom na oddelenie parcely
p. č. XXXX/XX podľa skutočného zamerania oplotenia zo dňa 15.01.2001, číslo plánu XX-XXX/XXXX,
vyhotoveného spoločnosťou T. T. &. C. s.r.o., Q. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, a to parc. č. XXXX/
XX o výmere X m2, ktorá vznikla oddelením z parc. č. XXXX/XX evidovanej na LV č. XXXX Správy
katastra pre hl. m. SR Bratislavu nachádzajúcej sa v obci F. - Y. Č. W. Y., katastrálne územie Vinohrady.

V danej veci je potom možné vyvodiť, že medzi účastníkmi je stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je
ohrozením právneho postavenia navrhovateľov a ktorý možno týmto rozhodnutím odstrániť - jediným
prostriedkom možnej právnej nápravy je súdne rozhodnutie o návrhu na určenie vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam.

V ďalšom sa odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa ( 212 ods.

1 O.s.p.) reagujúc na odvolacie námietky zaoberal posúdením otázky, či navrhovatelia v 1/ a 2/ rade v
postavení oprávnených držiteľov mali sporné nehnuteľnosti v nepretržitej držbe počas zákonom určenej
vydržacej doby s možnosťou v ich prípade si započítať aj čas pred 01.01.1992 (§ 872 ods. 6 zákona
č. 509/1991 Zb.).

Podľa platnej občianskoprávnej úpravy (novelizácia Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č.

509/1991 Zb. s účinnosťou od 01.01.1992) sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má
v držbe nepretržite po dobu troch rokov (v prípade hnuteľných vecí) a desiatich rokov (v prípade
nehnuteľností). Hypotéza tejto právnej normy určuje len splnenie podmienky oprávnenej držby po
dobu troch, resp. desiatich rokov a žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v dispozícii
(nadobudnutie vlastníctva) neurčuje. Preto možno dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho

práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti hore citovaného zákona splnené
predpoklady uvedené v hypotéze právnej normy. Do doby, počas ktorej mal držiteľ vec v oprávnenej
držbe je nutné započítať i držbu vykonávanú pred 01.01.1992; v tomto smere nie je možné prehliadnuť,
že už držba na základe ust. § 132a Občianskeho zákonníka ( zákon č. 131/1982 Zb.) bola všeobecne
prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia a súčasťou skutkovej podstaty vydržania bola len obmedzene

(nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve).
Právna úprava zákona č. 509/1991 Zb. držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju
započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Pritom
však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t. j. právnej skutočnosti vedúcej k vydržaniu) mohla nastať
až dňom 01.01.1992.

Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že držba veci predpokladá vôľu a faktické ovládanie veci.
Držobná vôľa je vôľa držať vec pre seba a svojim menom s ňou nakladať ako s vlastnou. Faktické
ovládanie veci predstavuje nakladanie s vecou, ktoré nemusí znamenať len jej fyzické ovládanie a
v tejto súvislosti záleží na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto - s ohľadom na zvyklosti,
skúsenosti a všeobecné názory nakladá s vecou. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým

právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom
držby. Okolnosti, ktoré svedčia pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa
právneho dôvodu nadobudnutia práva svedčiace o poctivosti nadobudnutia práva. Povinnosť tvrdiť a
preukázať tieto okolnosti pritom zaťažujú toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
vydržaním.V prejednávanej veci navrhovatelia odvíjajú vznik vlastníckeho práva vydržaním od okolnosti, že sa na
základeuzavretejKúpnejzmluvyzodňa01.09.1976stalibezpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnosti-
pozemku parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere XXX m2 a rodinného domu na tejto parcele, zapísaných

na LV č. XXXX kat. úz. F. - U.. Vychádzajúc z dokazovaním zistených skutkových okolností prípadu je
aj odvolací súd toho názoru, že oboch navrhovateľov je možné považovať za dobromyseľných v tom,
že im pozemok tvoriaci predmet konania patrí od faktického uchopenia spornej nehnuteľnosti v roku
1985, kedy boli na základe Znaleckého posudku Y. J. zo dňa 25.10.1985 vrátane vytyčovacieho náčrtu
k znal. posudku č. XX/XX vytýčené hranice medzi susediacimi pozemkami, pozemok bol navrhovateľmi

následne oplotený a nakladali s ním ako s vlastným.

Platné právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul, ide mu iba o to, aby držiteľ bol so zreteľom
ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, resp. že je subjektom držaného práva. Či
je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska
(osobného presvedčenia) samotného účastníka. V tejto súvislosti je vždy treba brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú je možné s ohľadom na všetky okolnosti a povahu prípadu po

každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu vec alebo právo patrí. Podľa názoru odvolacieho súdu, prihliadajúc na okolnosti prípadu zistené
vykonaným dokazovaním, nemožno v danom prípade jednoznačne vylúčiť dobromyseľnosť držby
spornej nehnuteľnosti oboma navrhovateľmi až do roku 2001, kedy im muselo byť zrejmé, že užívali i
časť pozemku nenadobudnutého kúpnou zmluvou z roku 1976 ( prihliadajúc na skutkové odôvodnenie

návrhu navrhovateľov vo veci vednej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 10C 87/2001 ), a táto
sa súdu javí ako veľmi pravdepodobná. Odvolací súd je toho názoru, že okolnosť nerušeného užívania
sporných nehnuteľností navrhovateľmi až do roku 2001 ( do zadania a vypracovania geometrického
plánu na oddelenie parc.č. XXXX/XX podľa skutočného zamerania ) vyplýva z vykonaného dokazovania,
keď súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10C 178/1992 medzi

navrhovateľom v 2/ rade a p. E. Y. sa týkalo zrušenia vecného bremena zodpovedajúcemu právu
napojenia sa na vodovodnú prípojku a osadenia vodomeru na meranie odberu vody na pozemku parc.č.
XXXX/XX k.ú. U., ktoré právo do roku 1995 navrhovatelia v 1/ a 2/ rade skutočne užívali. S poukazom
na prinajmenej pochybnosť v tomto smere prihliadajúc na ust. § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka preto
aj odvolací súd považuje držbu nehnuteľností tvoriacich predmet tohto konania navrhovateľmi v 1/ a

2/ rade za oprávnenú. Výsledkom ustálenia dĺžky oprávnenej držby navrhovateľmi od roku 1985 do r.
2001 pri započítaní uplynulých dôb ( § 872 ods.6 Obč. zákonníka) je potom správne rozhodnutie súdu
prvého stupňa , ktorým návrhu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade vyhovel.

Na základe uvedeného po prihliadnutí i na správnosť záverov súdu vo výroku, ktorým podľa ust. § 142
ods. 1 O.s.p. priznal v konaní plne úspešným navrhovateľom v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov

konania v celkovej sume XXX,XX euro pozostávajúcich jednak zo zaplateného súdneho poplatku za
návrh a z trov právneho zastúpenia správne vyčíslených podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov v platnom znení, odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §

224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľom v 1/ a 2/ rade majúcim v odvolacom konaní plný úspech priznal právo na náhradu trov
právneho zastúpenia v uplatnenej výške XX,XX euro vyčíslenej podľa ust. § 9 ods.1, § 10 ods. 2, §
13 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za jeden úkon právnej pomoci - písomné vyjadrenie sa

k odvolaniu odporcu s odmenou XX,XX euro, 20% DPH v sume X,XX euro a režijným paušálom vo
výške X,XX euro; o platobnom mieste rozhodol podľa ust. § 149 ods.1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.