Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/145/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110226640
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110226640.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov

senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v právnej veci žalobcu CASSPOS,
a.s., so sídlom v Košiciach, Dopravná č. 6, IČO: 31 721 648, zastúpeného JUDr. Evou Geleneky
Hencovskou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, proti žalovanej T. R., B.. XX.XX.XXXX,
X. P. W., Z. XX, zastúpenej JUDr. Jurajom Kulom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30, v
konaní o náhradu získaného prospechu z odporovateľného právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Košice I z 27. januára 2012 č.k. 18C/294/2010-66 a o odvolaní žalovanej
proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo 7. mája 2012 č.k. 18C/294/2010-90 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 23.235,74 eur s 9%
ročným úrokom z omeškania od 06.01.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O d m i e t a odvolanie proti výroku, podľa ktorého o trovách konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

M e n í uznesenie č.k. 18C/294/2010-90 tak, že p r i z n á v a žalovanej oslobodenie od súdnych
poplatkov v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 27.1.2012 uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi 23.235,74 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 6.1.2011 do zaplatenia, to všetko
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením.

Súd prvého stupňa rozsudkom odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou uzavretou medzi T. R., T. R., Q. W.G.
H. L. H. O. L. H. N.. Ž. V. ako kupujúcimi uzavretou dňa X.X.XXXX predávajúci predali kupujúcim byt
č. X B. X. L.. X. J. U.. Č.. XXX B. D.. C. T. Č.. X P. W., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a zariadeniach domu, ako aj spoluvlastnícky podiel na pozemkoch. Kúpna cena nehnuteľností bola
dohodnutá sumou 2.100.000,- Sk. Zároveň v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.
zn. 37C 165/2006 rozsudkom z 9.11.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
27.11.2008 sp. zn. 3Co 72/2008 bolo rozhodnuté, že darovacia zmluva č. P. XXXX/XXXX uzavretá dňa

XX.X.XXXX medzi I. R. H. T. R., ktorá sa týka toho istého bytu, je voči žalobcovi právne neúčinná.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalejiba OZ), podľa ktorého právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a
veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu

prospech. Súd prvého stupňa poukázal na to, že žalovaná mala prospech z právneho úkonu, proti
ktorému žalobca úspešne odporoval. Po právoplatnosti rozsudku o odporovateľnosti právneho úkonu
darovacej zmluvy medzi I. R.C. H. T. R., ktorý sa stal voči žalobcovi neúčinný, žalobca mal podklad k
tomu, aby na základe titulu k výkonu rozhodnutia vydaného proti dlžníkovi, sa domáhal exekúcie toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to voči osobe v prospech ktorej bol tento

právny úkon urobený, teda voči žalovanej. Keďže sa žalovaná tohto majetku zbavila tak, že svoj podiel
na nehnuteľnosti predala, prichádzal do úvahy iba postup domáhať sa, aby ten, kto mal z právneho
úkonu prospech, vydal takto získané plnenie. Tohto plnenia sa mohol domáhať iba voči žalovanej, ktorá
mala prospech z uvedeného právneho úkonu. Prospech žalovanej predstavuje tú sumu, ktorú získala
po speňažení svojho podielu na nehnuteľnosti, teda vo výške 1/3-iny zo sumy 2.100.000,- Sk, čo je
700.000,- Sk čo v prepočte na euro prestavuje sumu 23.235,74 eur. Súd prvého stupňa nesúhlasil s

názorom žalovanej o tom, že jej prospech by mal predstavovať iba sumu trhovej hodnoty jej tretinového
podielu, ktorý v súčasnosti môže byť 16.666,66 eur k dátumu rozhodnutia súdu, pretože takýto postup
by nebol v súlade s dikciou zákona. Podľa zváženia súdu prvého stupňa zámerom zákonodarcu bolo
dosiahnuť, aby v prípade nemožnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu z neúčinného právneho úkonu
vo výške toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku, bolo možné účinne a bezodkladne sa domáhať práve tej

sumy, ktorá predstavuje výšku prospechu. Ide o sumu prijatú zo speňaženia dotknutej nehnuteľnosti, čo
znamenádosiahnutieuspokojenianárokužalobcuajvprípade,akbynehnuteľnosťužbolavovlastníctve
tretích osôb, s ktorými žalobca nemá žiaden právny vzťah. Skutočnosť, ako použila žalovaná peniaze
získané z predaja svojho podielu, nemá pre rozhodnutie súdu prvého stupňa žiaden právny význam.
Súd prvého stupňa tiež zaviazal žalovanú zaplatiť aj úroky z omeškania, pretože dňom nasledujúcim po

doručení žaloby sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 OZ.
Súd prvého stupňa zároveň rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná proti všetkým výrokom rozsudku, a to podľa ust. §
205 ods. 2 písm. d) a f) Os.p., teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Žalovaná nesúhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu o tom, že je v
spore pasívne vecne legitimovaná, pretože mala prospech z právneho úkonu, proti ktorému žalobca s
úspechom odporoval. Tvrdí, že vo veci nie je pasívne legitimovaná. Absencia pasívnej vecnej legitimácie
spočíva v tom, že v čase, keď spolu s ďalšími dvomi podielovými spoluvlastníkmi predala byt na základe
kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, súd ešte právoplatne neurčil, že darovacia zmluva uzavretá medzi

ňou ako obdarovanou a medzi manželom žalovanej ako darcom je voči žalobcovi právne neúčinná. V
čase predaja spoluvlastníckeho podielu bola v dobrej viere o tom, že tento podiel jej bez akýchkoľvek
právnych prekážok patrí a že ho môže v súlade so svojím vlastným presvedčením kedykoľvek odpredať.
Žalobca mohol v priebehu konania o odporovateľnosti navrhnúť vydanie predbežného opatrenia na
zákaz nakladať s nehnuteľnosťou. Žalobca tak neurobil a preto žalovaná nemala dôvod pochybovať o

možnosti odpredaj svojho spoluvlastníckeho podielu. Preto nesúhlasí sú záverom súdu prvého stupňa
o tom, že sa medzičasom zbavila svojho majetku, pretože toto konštatovanie súdu nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Ďalej žalovaná namieta, že podľa jej názoru výška získaného prospechu z
odporovateľnéhoprávnehoúkonumusíbyťurčenákudňurozhodnutiasúduaniejemožnévychádzaťzo
sumyprijatejzospeňaženianehnuteľnostivčaseuzavretiaodporovateľnéhoprávnehoúkonu.Nesúhlasí

s právnym záverom súdu prvého stupňa, že úmyslom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby uspokojenie
pohľadávky žalobcu z neúčinného právneho úkonu vo výške toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku bolo
možnéúčinne bezodkladneibavovýšketejsumy,ktorápredstavujevýškuprospechu,tedasumyprijatej
zo speňaženia nehnuteľnosti. Žalovaná nespochybňuje nárok žalobcu v časti, v ktorej si uplatňoval
náhradu v peniazoch z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, tvrdí však,

že súčasná trhová hodnota porovnateľnej nehnuteľnosti v kat. úz. W.-U. mesto je nižšia, ako uvádza
žalobca. V tejto súvislosti poukazuje na potvrdenie dvoch realitných kancelárií z januára XXXX. Preto je
žalobca oprávnený domáhať sa náhrady X/X-N. iba zo sumy 50.000,- euro. Pokiaľ si žalobca uplatňuje
aj zaplatenie úrokov z omeškanie neuvádza výšku úrokov, ani presné vymedzenie obdobia, za ktoré si
ich uplatňuje. Domnieva sa, že žalobca je oprávnený žiadať úroky z omeškania iba od dlžníka a nie od

osoby, ktorá mala z úkonu prospech podľa § 42b ods. 4 OZ. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na zaplatenie
trov konania uvádza, že súd môže priznať náhradu trov konania iba strane, ktorá bude mať v konaníprocesnýúspechvcelomrozsahu.Navrhuje,abyodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudoktak,žežalobu
v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanej trovy konania alternatívne, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

Žalobca navrhol odvolanie žalovanej zamietnuť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej považuje žalobca za nespochybniteľnú. Tvrdenie žalobkyne o
jej dobrej viere v otázke predaja jej spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti neobstojí. Je
síce pravdou, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť až 20.1.2009, zo
spisovej dokumentácie je však zrejmé, že v čase predaja nehnuteľnosti žalobkyňa bola oboznámená

s tým, že sa voči jej manželovi vedie exekučné konanie a že sa vedie konanie o právnu neúčinnosť
darovacej zmluvy k spornej nehnuteľnosti. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že v konaní
nebolo nariadené predbežné opatrenie. Súd tak isto správne určil výšku získané prospechu, keď touto
výškou je jednoznačne suma, ktorú žalovaná utŕžila ako kúpnu cenu za svoj spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti. Tvrdenie žalovanej, že sa mala zisťovať hodnota spoluvlastníckeho podielu ku dňu
rozhodnutia súdu nemá oporu v zákone. Úroky z omeškania boli požadované podľa § 517 ods. 2 OZ.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Odvolací súd správne a úplne zistil skutkový stav veci, a vec právne posúdil podľa relevantného
ustanovenia hmotného práva, odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu vychádza

zo zisteného skutkového stavu, preto odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalovaná v odvolaní uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.. Tento odvolací dôvod
je daný v prípade, ak skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, napr. ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli ani inak nevyšli za konania najavo alebo

opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonaným dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania
najavo. Nesprávne sú aj skutkové zistenia, ktoré sú založené na vadnom hodnotení dôkazov.

Žalovaná v odvolaní neuvádza, ktoré konkrétne skutkové zistenie, ktoré vzal súd prvého stupňa ako
podklad pre svoje rozhodnutie trpí vytýkanou procesnou vadou. Tvrdenie žalovanej o jej nedostatočnej
pasívnej legitimácii nie je tvrdením skutkového charakteru, ale má základ v právnom posúdení

veci. Skutočnosť, že žalobca v pôvodnom konaní o odporovateľnosti právneho úkonu nenavrhol
vydať predbežné opatrenie na zákaz nakladať s nehnuteľnosťou nie je spornou skutočnosťou medzi
účastníkmi konania, nemá však pre rozhodnutie súdu v tejto veci žiaden právny význam. Priznanie
prospechu z odporovateľného úkonu nie je žiadnym spôsobom podmienené vykonaním akéhokoľvek
procesného úkonu v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný v prípade, ak je tu omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis no nesprávne h o vyložil, prípadne ho
na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že jeho rozhodnutie je založené na ust. § 42b

ods. 4 O.s.p.. Toto ustanovenie je relevantné vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu.

Odvolací súd konštatuje, že právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Košice I v konaní pod sp. zn.
37C/165/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach v konaní pod sp. zn. 3Co/72/2008 bolo
vyslovené, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou a I. R., ktorá sa týka práva k nehnuteľnosti -
bytu Č.. X, B. D.. C. T. Č.. X P. W. je voči žalobcovi právne neúčinná. Ako v odôvodnení rozsudku správne

uvádza súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu, ktorým bolo určené, že právny úkon dlžníka voči veriteľovije neúčinný predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu vydaného proti
dlžníkovi domáhať exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to
nie proti dlžníkovi, ale proti osobe, v ktorej prospech bol právny úkon vykonaný.

V prejednávanej veci mal žalobca možnosť úspešne uspokojiť svoju pohľadávku proti I. R. z majetku,
ktorý bol predmetom odporovateľného právneho úkonu medzi I. R. a žalovanou, teda exekúciou
predajombytunaD..C.P.T.Č..XP.W..Keďžežalovanápredprávoplatnosťourozhodnutiaoneúčinnosti
právneho úkonu túto nehnuteľnosť previedla na tretiu osobu, nastupujú účinky ustanovenia § 42b ods.
4 časť vety za bodkočiarkou. Vzniká tu teda právo veriteľa (žalobcu) na peňažnú náhradu voči tomu, kto

mal z tohto úkonu prospech. V prejednávanej veci je touto osobou žalovaná, ktorá získala majetkový
prospech predaním nehnuteľnosti, ktorú ona sama nadobudla neúčinným právnym úkonom.

Odvolací súd považuje za správny aj právny názor súdu prvého stupňa o tom, že je povinnosťou
žalovanej vydať celý prospech, ktorý predajom nehnuteľnosti získala, čo v prejednávanej veci
predstavuje X/X z kúpnej ceny nehnuteľnosti, teda 23.235,74 eur. Názor žalovanej o tom, že sa má vydať
iba prospech, ktorý by mohol byť získaný v čase rozhodnutia súdu nemá oporu v hmotnom práve.

Pokiaľ žalovaná namietala svoju povinnosť zaplatiť úroky z meškania, odvolací súd konštatuje, že aj
nárok na vydanie náhrady podľa § 42b ods. 4 OZ je záväzkom právnym vzťahom, pre ktorý platia
všeobecné ustanovenia VIII. časti OZ, teda aj ust § 517 ods. 2 O.s.p.. Keďže náhrada odporovateľného
právneho úkonu je peňažným dlhom, je povinnosťou žalovanej zaplatiť aj úroky z omeškania odo dňa
nasledujúceho po dni, kedy bola na zaplatenie tejto sumy vyzvaná.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 O.s.p..

Žalovaná napadla odvolaním aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o tom, že o trovách konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením. Odvolací súd odvolanie žalovanej v tejto časti odmietol podľa §
218 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože ide o výrok, ktorý má povahu uznesenia, ktorým sa upravuje vedenie

konania. Proti takémuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné podľa § 202 ods. 3 písm. a) O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p..

Uznesením zo 7.5.2012 č.k. 18C/294/2010-90 súd prvého stupňa nepriznal žalovanej oslobodenie od
súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že bola uznesením zo dňa 28.3.2012 vyzvaná na
zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie v sume 1.394,- eur. Súd prvého stupňa prihliadol na výšku

príjmov žalovanej a na výšku súdneho poplatku, ktorú by žalovaná bola povinná zaplatiť, ako aj na
finančnú hotovosť, ktorou žalovaná disponuje. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že pomery žalovanej,
napriek jej mesačnému príjmu, nemožno považovať za pomery odôvodňujúce priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov, pretože žalovaná má finančné prostriedky, z ktorých je schopná zaplatiť poplatok.
Za tieto prostriedky považoval hodnotu odplatného právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX,

podľa ktorej dostala sumu 23.235,74 eur, čo bolo v priebehu konania preukázané.

Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná. Namieta, že pre rozhodnutie o oslobodení od súdnych
poplatkov sú rozhodujúce majetkové, zárobkové a osobné pomery účastníka, ale aj povaha uplatneného
nároku, prípadne v prípade fyzických osôb aj ich sociálne postavenie, zdravotný stav, prípadne iné
okolnosti. Nie je bezvýznamná ani samotná výška súdnych poplatkov, ktorú treba z hľadiska konkrétnych

okolností prejednávaného prípadu posudzovať. V súvislosti so skúmaním majetkových pomerov
účastníkov treba poukázať na to, že hodnotenie pomerov nemôže vychádzať iba z mechanického
prepočítania hodnoty majetku, napr. hodnoty nehnuteľnosti, ktorú účastník vlastní. Súd prvého stupňa
nebral do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na relevantné posúdenie dôvodnosti návrhu na
oslobodenie od súdnych poplatkov. Vychádzal výlučne z zárobkových pomerov a neprihliadol na ďalšie

skutočnosti, akými sú osobné pomery, sociálne postavenie, zdravotný stav a iné okolnosti. Žalovaná jestarobná dôchodkyňa, osobne sa stará o svojho manžela, ktorý je ťažko chorý na invalidnom dôchodku.
Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva v prenajatom dome. Skutočnosť, že z kúpnej zmluvy mala získať
žalovanú sumu sama o sebe neodôvodňuje záver, že nie sú u nej splnené podmienky na oslobodenie od

súdnych poplatkov. Uvádza, že tieto peniaze odovzdala svojmu manželovi ešte v júli XXXX, ktorý tieto
prostriedky použil na pokrytie svojich dlhov z jeho podnikania. V súčasnosti je v nepriaznivej finančnej
situácii a nie je schopná zaplatiť poplatok za podané odvolanie.

Krajský súd prejednal odvolanie v rozsahu podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa nezvážil dostatočne súčasné pomery žalovanej.

Pri rozhodovaní o žiadosti účastníka o oslobodenie od súdneho poplatku vychádza konajúci súd zo
stavu v čase svojho rozhodovania. Pri rozhodovaní o priznaní oslobodenia posudzuje jednak osobné,
majetkové alebo sociálne pomery účastníka konania, skúma však aj povahu uplatňovaného nároku a
výšku súdneho poplatku.

V prejednávanej veci žalovaná deklaruje, že jej jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 376,60

eur, býva v rodinnom dome, ktorého vlastníkom sú jej deti, stará sa o ťažko chorého manžela a má
aj ďalšie výdavky. Žalovaná nedeklarovala žiadne aktíva. Odvolací súd je toho názoru, že osobné,
majetkové a rodinné pomery žalovanej odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Na
druhej strane je však potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že žalovaná v minulosti získala majetkový
prospech z odporovateľného právneho úkonu. Keďže však prostriedkami z tohto úkonu v súčasnosti

nedisponuje, odvolací súd dospel k záveru, že je spravodlivé priznať oslobodenie od súdnych poplatkov
vo výške 50%.

Preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia v celom
rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.