Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. január 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/188/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8805200139
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8805200139.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, U., o vymoženie
160,-eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduVranovnadTopľou
č. k. 8Er 14/2005-29 zo dňa 28.06.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s tým, že o
trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa §§ 47 a 48 ods. 1 až 3 Notárskeho poriadku, §§ 43, 39 a 54
Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a poukazom na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.05.2011 č.k. IV. ÚS 183/2011-16.

Konštatoval, že exekučným titulom v tejto exekučnej veci je notárska zápisnica spísaná na základe

uznania záväzku vykonaného Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom povinného, pričom toto
splnomocnenie bolo súčasťou formulárovej zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným.
Meno splnomocnenca už bolo predpísané na formulárovom tlačive. Takéto plnomocenstvo je neplatné,
a preto je notárska zápisnica nevykonateľným exekučným titulom..

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Odvolanie podal proti napadnutému uzneseniu

v celosti. Namietal, že:
1/ exekučný súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci
zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych
noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ust. § 58 ods.1 zákona č.233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj Exekučný poriadok").
2/ Tvrdí, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou vyššie označeného

ustanovenia sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu
(ust. §41 ods.2 písm.c) Exekučného poriadku). Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu,
nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o
veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda
vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený.
3/ Je dôležité pripomenúť, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd

preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. § 44 ods.2
Exekučného poriadku).4/Všeobecnýsúdkonajúcivpozíciiexekučnéhosúdujevoblastiprieskumuexekučnéhotitulu(notárskej
zápisnice) limitovaný ust. §36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej aj „Notársky
poriadok"), ktorý vyjadruje verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne

ustanovenie § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých
platných normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne upravuje
nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný
súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou.
5/ Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejne moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu

obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi (ust. §36 ods.l
Notárskeho poriadku). V opačnom prípade by dochádzalo k ústavne nesúladnému zásahu do princípu
právnej istoty a princípu ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Odvolávať sa na
nezákonnosť v štádiu výkonu práva na účely približovania sa k idei spravodlivosti však nesmie viesť k
oslabovaniu ochrany subjektívnych občianskych práv ustanovených zákonom, a tým k nežiaducemu
narušovaniu istoty v občianskoprávnych vzťahoch.

6/ Ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám vykoná činnosti smerujúce k
uskutočneniu úkonu inak náležiacemu notárovi (posudzuje súlad so zákonom a dobrými mravmi),
uskutočňuje činnosť, ktorá mu nenáleží.
7/ Zákonodarca kreáciou ust. §36 Notárskeho poriadku prejavil vôľu poveriť výlučne notára kontrolou
súladu úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Inými slovami, ak notár neodmietne vykonať úkon (ak

v pozitívnom smere vykoná zverenú činnosť v mene štátu), zanikne právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi.
8/ Poukázal aj na ust. §43 ods.l Notárskeho poriadku. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej
vierohodnosť.
9/ Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže štátny

orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom
notárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle
zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje (Notársky
poriadok a zákon č.514/2003 Z.Z.).
10/ Ak v zákone existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom

prostriedku, je potrebné pripomenúť, že tieto obmedzenia sú zákonodarcom nastavené proporcionálne
k ochrane základného práva žalobcu, a to nielen v rovine normatívnej, ale tiež pri posudzovaní
konkrétneho prípadu v rovine výkladu a aplikácie takýchto obmedzení. Základné práva totiž nevytvárajú
len rámec obsahu jednoduchého práva, ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie.
11/ Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (cesta aplikácie

ust. §40 a ust. §38 Notárskeho poriadku), ktorou náprava dôsledkov notárskej činnosti vykonávanej v
mene štátu svojou zvláštnou povahou bez pochybností je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo
takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej
účel je odlišný.
12/ Za porušenie základných práv a slobôd je potrebné považovať také prípady nesprávnej aplikácie

jednoduchého práva, ktoré sú späté s konkurenciou jednotlivých noriem, príp. s konkurenciou rôznych
interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1. ÚS 331/09 z 11. novembra 2010).
13/ Zodpovedá skutočnosti, že je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis
dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny

predpis spôsobom ústavne konformným.
14/ Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať
do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne
určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám), je v materiálnom právnom štáte
neakceptovateľný).

15/ Notárky poriadok zámerne určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak platí, že
pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný, pričom je tým založená platnosť zásady
správnostiúkonu(vokolnostiachprípadunotárskejzápisnice)atovrátaneúčinkov,ktorénajehozáklade
nastali.
16/Všeobecnýsúdvovecižalobcu(veriteľa)nebolpovinnýzaoberaťsaskúmaním,činotárskazápisnica

bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého
uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenie a to preto, že v
čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika bola právnym štátom, a preto žalovanému(dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo
sa domáhať náhrady škody.
17/ Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica c (ust. §41 ods.2 písm.c) Exekučného poriadku) má

rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že
exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom
prípade by porušil zásadu rovnocennosti.
18/ Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov
pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či

k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na
jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov
vykonateľnétakpostránkeformálnej(zpohľaduprávnehopredpisuupravujúcehokonanie,vktorombolo
vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti
a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má

nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť
(skutkové a právne závery). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej
listiny, ktorá je exekučným titulom.
19/ Ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. §44 ods.2 Exekučného
poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žalobca žiada, aby všeobecný súd

postupom podľa ust. §109 ods.l písm.b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na konanie o súlade ust. §44 ods.2 veta práva a druhá Exekučného poriadku s čl.l ods.l
veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
20/ Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k

čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na
preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Oprávnený ďalej tvrdil, že Exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej
právomoci, porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania,

právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Zároveň poukázal na článok 12
ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje všeobecný zákaz diskriminácie a čl. 14 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je možné aplikovať tam, kde je porušená
rovnosť pri výkone a ochrane ľudských práv. Oprávnený tvrdí, že zákaz diskriminácie je nutné aplikovať
na výkon a ochranu práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý súdny proces, práva vlastniť majetok,

ako aj na výkon a ochranu práva na pokojné užívanie majetku (čl.l Protokolu č.1 k Dohovoru). Aj keď
výkon a ochrana jeho práv na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným
súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Exekučný súd použil dôvod
iného postavenia v súvislosti s postavením oprávneného ako podnikateľského subjektu, a preto toto jeho
iné postavenie ho vylúčilo z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom

patrí a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Za okolnosti daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také
skutočnosti ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné
zaobchádzanie s oprávneným nemožno ospravedlniť jeho iným postavením. Exekučný súd neaplikoval
na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. §36, § 38 a § 40 Notárskeho
poriadku a aplikované právne normy - ust. § 44 ods.2, § 57 ods.l písm.g/ a § 58 ods.l Exekučného

poriadku - interpretoval ústavne nesúladným spôsobom, čím porušil právo oprávneného na súdnu
ochranu. Exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá
v Slovenskej republike povahu prameňa práva a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť, resp.
nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie. Porušením princípu
rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne

nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení.

Obe strany v konaní sú oprávnené mať prístup k informáciám o údajoch a argumentoch druhej strany
a musia mať rovnocennú možnosť vznášať námietky proti argumentom druhého. Oprávnený namietal,
že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre

rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu
obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho
právne postavenie. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne
konanie,vktoromstranymusiamaťmožnosťnielenpredložiťdôkazynevyhnutnénapodporuúspešnostisvojho návrhu, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a
vyjadriť sa k ním s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Oprávnený nebol oboznámený s tým, že
exekučný súd vedie konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach

Oprávnený ďalej namietal, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, respektíve,
že konanie má inú vadu, ktorá spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci. Exekučný súd vo veci
dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia
skutočného stavu. Úvaha súdu nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. Rozhodnutie môže byť

postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave, pričom ak súd nemá dostatočný podklad pre
rozhodnutie je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli.

Oprávnený ďalej namietal, že udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie
je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a
nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53

Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné.
Pri náležitom posúdení, nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Právnym
poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh, záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s
uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh, záväzok vzniká. Z toho vyplýva, že nešlo o budúce právo,
t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať

s poukazom na ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva
sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi
plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným,

zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje
aj určenie, do kedy bude dlh splatený. Zástupca povinného bol na základe bol na základe udeleného
plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto
úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom
neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu

než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Povinný udelil plnomocenstvo na zastupovanie nie bežnej
civilnej osobe, ale advokátovi. Zástupca ako advokát nepochybne pri plnení poverenia udeleného
povinným postupoval nestranne a nezávisle od iných osôb, tak aby udelené poverenie riadne splnil.

Ďalej oprávnený namietal rozpor s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci 3 Co 7/2007 a nálezom

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000 s tým, že nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej
zápisnice musí byť aj oprávnený - veriteľ. Zákon takúto požiadavku neustanovuje, ani výkladom túto
požiadavku nemožno doplniť do ust. § 41 ods.1 Exekučného poriadku. Či exekučný titul bol vydaný
v súlade s právnym poriadkom, a či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo
nie, súd už raz posudzoval a už o nej raz právoplatne rozhodol. Súd poverenie na vykonanie exekúcie

vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu so zákonom. Súd môže podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo
vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. § 41 ods. 2
Exekučného poriadku len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého
je prílohou. Oprávnený ďalej upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.

Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu,
ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu
exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Preto žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V priebehu odvolacieho konania oprávnený navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl.
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu
otázku v nasledujúcom znení:

1.) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať jednostranný právny úkon spotrebiteľa,

ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?2.) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/

EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Napadnuté uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka. V spise sa nachádza vyjadrenie zákonnej
sudkyne, že sa stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, a preto nariadila predložiť vec
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní ( § 374 ods. 4 O. s. p. ).

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad, vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že ani návrh na
prerušenie konania a ani odvolanie oprávneného nie sú dôvodné.

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná

podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Odvolací súd so zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa zaoberal otázkou, či

označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zastupovať iného

nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore
so záujmami zastúpeného.

Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ). Z tohto
dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa inštitútu neprijateľnosti

zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ).

Za tohto stavu odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.
zamietol.

Súd prvého stupňa v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

K dôvodom, pre ktoré súd prvého stupňa správne vyhlásil exekúciu zastavil, odvolací súd len dopĺňa,
že exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so
zákonom, a preto je povinný nepripustiť, aby notárska zápisnica, ktorá je v predmetnej veci exekučným
titulom a ktorá bola vyhotovená za vyššie uvedených podmienok, bola exekučným titulom a na základe
ktorej by sa mala viesť exekúcia proti povinnému. Takejto notárskej zápisnici ako exekučnému titulu

chýba totiž dôležitá vlastnosť, a to jej materiálna vykonateľnosť.

K odvolacím dôvodom oprávneného, že exekučný súd preskúmaval exekučný titul potom, ako ho už
raz právoplatne preskúmal, pričom ho odobril tým, že exekútorovi už raz udelil poverenie na vykonanie
exekúcie na základe tohto exekučného titulu, odvolací súd konštatuje, že exekučný súd má právo

preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia
exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh
účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu.Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný
dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom
štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade

zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je
povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku.

Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom
štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS
545/2010-15.

Notárska zápisnica N 3022/2004, NZ 74596/2004 z 10.10.2004 (č.l. 3, 4) bola označená ako exekučný
titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako

procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho
a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice
právny titul spôsobilý na exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože
za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného,
v danom prípade záujmami povinnej. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že
oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu
zo strany povinnej. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory

(Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu
za povinnú.

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinná nemohla plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný
právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.

Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v
každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996
publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa

titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS
499/2010 a II. ÚS 498/2010).

Na podporu záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutie rôznych súdov,

ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE 307/2010).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súdso zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Prvostupňový súd rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.