Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2011

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/322/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610204563
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2610204563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrey Dudášovej a členov

senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Ley Stovičkovej , v právnej veci navrhovateľa: J. podnik X.,
akciová spoločnosť, so sídlom C. X, X., zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Kán, so sídlom Nám.
M. Benku 9, Bratislava, proti odporcovi: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.-U., P. č. XXXX, zastúpený
advokátom:JUDr.MartinomModlitba,sosídlomJelenia11,Bratislava,ozaplatenie50,50eur,oodvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 11C /101/2010-21 zo dňa 31. augusta 2010,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 50,50

eur a náhradu trov konania v sume 50,50 eur k rukám advokáta navrhovateľa, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkomnapadnutýmodvolanímsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhal
uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 50,50 eur a náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 760, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 12 ods.
1, § 9, § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, keď na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Z potvrdenia o zakúpení SMS CL č. 1002814 zo
dňa 14.01.2010 mal súd bez pochybností preukázané, že v čase kontroly revízorom navrhovateľa mal
odporca zakúpený platný cestovný lístok formou SMS - správy. Skutočnosť, že v čase kontroly mal vybitý

mobilný telefón nemôže byť posudzovaná v jeho neprospech, bolo by to v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 3 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne
úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor v
sume 16,50 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Napadnuté
rozhodnutie považuje navrhovateľ za nesprávne, nakoľko súd prvého stupňa dospel vo svojom

rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne
vec posúdil. V odvolaní poukázal na ust. § 14 ods. 1 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave,
podľa ktorého tarifa upravuje sadzby základného cestovného, príplatkov a zliav z neho a ďalších
úhrad spojených s prepravou cestujúcich, ich batožiny a domácich zvierat a s prepravou autobusových
zásielok, ako aj podmienky za ktorých sa sadzby uplatňujú. Tarifa obsahuje všetky úhrady ktoré súvisia
s podnikaním dopravcu. Ďalej poukázal na ustanovenie § 14 ods. 3 citovaného zákona, z ktorého
vyplýva, že tarifu zverejňuje dopravca. V zmysle článku 13 ods. 2 Tarify mestskej hromadnej dopravy vBratislave cestujúci má pri výbere cestovného lístka alternatívne možnosti voľby, a to či použije klasický
cestovný lístok (papierový cestovný lístok) alebo SMS - cestovný lístok. Výberom SMS cestovného
lístka pristupuje dobrovoľne na stanovené podmienky jeho použitia a kontroly platnosti, predovšetkým

povinnosti predloženia MKZ, v ktorom je SMS - cestovný lístok uložený, na kontrolu revízorovi alebo
inej poverenej osobe dopravcu. Cestujúci je povinný predložiť na výzvu revízora alebo inej poverenej
osobe SMS - cestovný lístok a reálnym spôsobom umožniť overenie jeho platnosti. Cestujúci je ďalej
povinný poskytnúť pri kontrole tarifného vybavenia maximálne možnú súčinnosť k overeniu platnosti
SMS - cestovného lístka. Ak cestujúci nesplní tieto podmienky alebo časti z nich, je pri kontrole

tarifného vybavenia považovaný za cestujúceho bez platného cestovného lístka. SMS cestovný lístok
je okrem iných dôvodov neplatný aj vtedy, ak z dôvodov na strane cestujúceho nie je možné overiť jeho
platnosť. Dodatočné preukázanie sa SMS - cestovným lístkom sa neakceptuje. Odporca dodatočne
predložil doklady o tom, že mal zakúpený lístok SMS - cestovný lístok, ale ako sám uviedol mal v čase
kontroly vybitý mobil. V zmysle popísaných ustanovení je preukázané, že odporca nedodržal stanovené
podmienky na použitie a kontrolu platnosti SMS - cestovného lístka a preto navrhovateľovi vznikol nárok,

aby mu odporca zaplatil cestovné 0,50 eur a úhradu 50,- eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) na nariadenom odvolacom pojednávaní (§
214 ods. 1 O.s.p.) čiastočne doplnil dokazovanie výsluchom odporcu a preskúmal napadnutý rozsudok,

ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné v celom rozsahu.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod spis. zn. 11C/101/2010 je uplatnenie
nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 50,50 eur predstavujúcej cenu cestovného lístka a úhrady
vo výške 100 násobku základného cestovného za použitie prepravnej služby navrhovateľa odporcom

dňa 14.01.2010 na linke MHD č. 50, č. voza 2360, v úseku zastávok Šafárikovo námestie - Aupark
v Bratislave, pri ktorej sa nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným
dokladom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel vo svojom rozhodnutí na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil (§ 205 ods. 2
písm. d), f) O.s.p.). Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,alebosúdnezohľadnilrozhodujúceskutočnosti,ktoré

bolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebovhodnotenídôkazov,prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniu
§ 122 až 135 O.s.p. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa
posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce

správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom odporcu a jeho právneho zástupcu. ktorí poukázali na
skutočnosť, že uplatnená úhrada 50 eur má sankčný charakter a v tejto súvislosti sa poukazuje
na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, s tým že v tejto časti ide o neprijateľnú podmienku -
spotrebiteľskejzmluvy,ktoroujetarifa.Dôvodomnepreukázaniasacestovnýmlístkom,inakzakúpeným,

bola nefunkčnosť telefónu v čase jeho predloženia, tento sa práve vtedy vybil. S tarifou odporca
oboznámený nebol. V súvislosti s uplatnenou náhradou trov konania za výzvu na zaplatenie tak ako
bola uplatnená navrhovateľom nejde o procesný úkon, ale o úkon hmotnoprávny a pri úkone porada s
klientomsanamietajejnepreukázanie,tedavtomtorozsahunáhradatrovkonaniapriznanánemôžebyť.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu, po doplnení
dokazovania výsluchom odporcu dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávny skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Zmluva o preprave osôb je v Občianskom zákonníku upravená v ustanoveniach § 760 až 764
Občianskeho zákonníka. Ide o úpravu všeobecnú, ktorá je bližšie na základe zákonného odkazu §
761 Občianskeho zákonníka upravená v prepravných poriadkoch. Zmluva o preprave osôb zakladá
právny vzťah, na základe ktorého je poskytnutá služba cestujúcemu spočívajúca v preprave cestujúceho
dopravným prostriedkom do miesta určenia riadne a včas, za určené prepravné. Prepravný vzťah

prepravy osôb vzniká na základe zmluvy medzi cestujúcim, pričom cestujúcim môže byť každá
fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky určené prepravnými podmienkami a tarifou a dopravcom. V
dôsledku uzatvorenia zmluvy vznikajú dopravcovi a cestujúcemu určité práva a povinnosti vyplývajúce
jednak zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ale aj zo zákona číslo 168/1996
Z.z. o cestnej doprave a rovnako aj zo zmluvy samotnej, ktorá môže ďalej upraviť niektoré práva
a povinnosti dopravcu a cestujúceho ak tieto sú upravené dispozitívne alebo upravené nie sú. V

zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa určite musí jednať o podmienky, ktoré sú v prospech
cestujúceho (spotrebiteľa), a ktoré nepôsobia proti dobrým mravom, teda nevytvárajú výrazný nepomer
medzi právami a povinnosťami cestujúceho (spotrebiteľa), jedine však ak ide o podmienky v zákone
neupravené.

Zákon č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave predpokladá v § 5 ods. 1 vydanie prepravného poriadku, v

ktorom sú stanovené podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a veci v cestnej doprave.
V ňom sa uvedie, za akých podmienok možno s dopravcom uzavrieť zmluvu o preprave osôb alebo
prepravu vecí, rozsah prepravnej povinnosti, rozsah práv a povinností cestujúceho a iné. Cestujúci je
povinný podľa § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného
člena osádky autobusu alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§

14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi
potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo,
adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu, v prípade neplnoletého cestujúceho meno a
priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie údaje podľa tarify za poškodenie alebo zničenie autobusu.
Cestujúci je povinný na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom vodičovi alebo inému členovi

osádky autobusu alebo revízorovi. Pravidelná autobusová doprava sa vykonáva podľa cestovného
poriadku(§13ods.1).Tarifa,naktorúrovnakozákonodkazujeupravujesadzbyzákladnéhocestovného,
príplatkov a zliav z neho a ďalších úhrad spojených s prepravou cestujúcich, ich batožiny a domácich
zvierat a s prepravou autobusových zásielok, ako aj podmienky, za ktorých sa sadzby uplatňujú. Tarifa
obsahuje všetky úhrady ktoré súvisia s podnikaním dopravcu (§ 14 ods. 1). Úhrada pri nepreukázaní

sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov
a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav
určí dopravca v prepravnom poriadku (§ 14 ods. 2).

.

Nesporné v prejednávanej veci je, že odporca dňa 14.01.2010 použil prepravnú službu navrhovateľa a

pri kontrole cestovných lístkov revízorom navrhovateľa nevedel preukázať dopravcovi zakúpenie SMS -
cestovnéholístkazdôvoduvybitiatelefónuvčasekontroly.Odporcataknedodržalstanovenépodmienky
na použitie a kontrolu platnosti SMS - cestovného lístka, ktorú formu cestovného lístka si vybral, a ktorú
tarifa pripúšťala, teda musel s ňou byť oboznámený (§ 12 ods. 5 zákona o cestnej doprave, ako aj článok
13 ods. 9, 13 ods. 1, ods. 14 Tarify), teda nepreukázal sa platným cestovným lístkom, ktorá povinnosť

preukázania sa vyplýva priamo zo zákona, preto navrhovateľovi vznikol zákonom predpokladaný nárok
na zaplatenie cestovného 0,50 euro a úhrady 50 euro ako 100-násobok cestovného (§ 9 ods. 3, § 14
ods. 3 zákona o cestnej doprave). Za daného stavu potom neobstojí obrana odporcu založená na tvrdení
neprijateľnosti tarify ako spotrebiteľskej zmluvy, ktorá upravuje nárok na úhradu, teda 50 eur, nakoľko
ide o zákonný nárok navrhovateľa vyplývajúci priamo zo zákonného ustanovenia § 9 písm. b) zákona

o cestnej doprave a tým zákonnú povinnosť odporcu vyplývajúcu priamo zo zákonného ustanovenia
§ 11 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave. Týmto je potom vylúčená aj aplikácia
§ 3 Občianskeho zákonníka súdom prvého stupňa, keďže zákonodarca predpokladá nárok na úhradu
pre prípad nepreukázania sa platným cestovným lístkom, nie pre prípad jeho nezakúpenia, a určuje ajjeho maximálnu výšku, ktorá v danom prípade prekročená nebola. Výkon práva v rozpore s dobrými
mravmipodľaustálenejprávnejpraxeznamená,ževýkonprávasaocitávrozporesuznávanoumienkou
rozhodujúcou časťou spoločnosti, ide o prípady, kedy výkon práva síce formálne neodporuje zákonu,

je však v rozpore s dobrými mravmi. Posúdenie, či výkon práva je alebo nie je v rozpore s dobrými
mravmi nájde uplatnenie tam, kde je daný priestor pre úvahu súdu, či je možné odoprieť ochranu výkonu
práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, čo na daný prípad nedopadá vzhľadom na to, že nárok
navrhovateľa a aj jeho výška vyplývajú priamo zo zákona.

Žalobný návrh navrhovateľa je tak dôvodný v celom rozsahu, keď tento má právo na zaplatenie

uplatnenej pohľadávky predstavujúcej cenu cestovného a úhrady 50 eur, preto odvolací súd rozhodol
podľa § 220 O.s.p. a rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcu zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi sumu 50,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania (prvostupňového i odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2
O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže

ich súd nepriznať alebo znížiť.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. bolo do Občianskeho súdneho poriadku zaradené novelou účinnou
od 15.10.2008 a zaradenie tohto ustanovenia rešpektuje Nariadenie EP a rady (ES) č. 861/2007 z
11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a predkladateľ
zaradením tohto ustanovenia sledoval pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke

v drobných veciach neprimerané. Cieľom takýchto súdnych konaní má byť vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé
veci z hľadiska odmeny advokáta. Ako vyplýva z dôvodovej správy, spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky
hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie
takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále

zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.

Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 a jeho odseku 29 trovy konania
by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s
vnútroštátnym právom. Vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd alebo
tribunálnariadiť,abybolastrana,ktoránemalavoveciúspechpovinnázaplatiťlentrovykonania,vrátane

napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočností, že sa druhá strana nechala zastupovať
advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z
doručeniaaleboprekladudokumentov,ktorésúúmernéhodnotepohľadávky,aleboktorésúnevyhnutné.

Zo znenia uvedeného ustanovenia Nariadenia ako aj z dôvodovej správy § 150 ods. 2 O.s.p. jasne
zákonodarca definoval pojem primeranosti a nie slovko niekoľko násobne, ktoré sa v kontexte dôvodovej

správe používa len príkladmo a preto aj pri posudzovaní priznávania trov konania je nutné vychádzať
zo zásady primeranosti, resp. úmernosti. Za primerané považoval súd náhradu trov konania do výšky
neprekračujúcej samotnú výšku pohľadávky, pričom bolo potrebné tiež zohľadniť, že tak dôvodová
správa ako aj Nariadenie citované vyššie nerozčleňuje trovy konania na súdny poplatok, režijný paušál,
trovy právneho zastúpenia a pod., a je potrebné sa stotožniť s výkladom, že primeranosť predstavuje

všetky trovy konania súvisiace s účelným vymáhaním práva t.j. aj súdny poplatok aj všetky trovy
právneho zastúpenia, ak si ju organizácia v drobných sporoch právne zastúpenie zvolí.

O trovách konania tak odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1, 2 pri použití
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľovi ako účastníkovi konania, ktorý mal o veci plný
úspech vzniklo právo na plnú náhradu trov konania potrebných na uplatnenie svojho nároku voči

odporcovi. Uplatnené trovy navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo
výške 16,50 eur, zaplateného súdneho poplatku za odvolanie v sume 16,50 eur a trovy právnehozastúpenia za 4 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na
vydanie platobného rozkazu, písomné podanie na súd - odvolanie, účasť na odvolacom pojednávaní
dňa 07.11.2011), kde odplata za jeden úkon právnej služby v zmysle príslušnej vyhlášky č. 655/2004

Z.z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnej služby je v tomto spore 16,60 eur (§ 10 ods. 1
citovanej vyhlášky ), režijný paušál za úkon 7,41 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Právny zástupca
navrhovateľa v súvislosti s účasťou na pojednávaní určenom odvolacím súdom na deň 07.11.2011 si
uplatnil aj náhradu cestovného za cestu Bratislava - Trnava a späť pri použití osobného motorového
vozidla pri najazdených 110 km, spotreby pohonných látok na 100 km : 5l/100 km, ceny za liter paliva

1,380 eur v sume 8,04 eur (§ 15 písm. a) citovanej vyhlášky) a náhradu za stratu času v súvislosti
s účasťou na nariadenom pojednávaní odvolacím súdom pri ceste Bratislava - sídlo advokáta do
Trnavy- sídlo odvolacieho súdu a späť za 4 hodiny po 12,35 eur (§ 17 ods. 1 citovanej vyhlášky) v
sume 49,40 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa nepreukázal súdu, že
je platcom DPH, súd nemohol akceptovať ním uplatnené zvýšenie odmeny a náhrady o 19%-tnú
DPH (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky). Vzhľadom k výške uplatnenej pohľadávky, ktorú vyčíslené

nárokovateľné trovy vo výške 169,18 eur prevyšovali viac než trojnásobne, odvolací súd v zmysle
citovaného ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. znížil výšku ich náhrady tak, že navrhovateľovi priznal
trovy konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky. Takýto výklad je aj v súlade s ods. 7 Nariadenia a
zodpovedá zásade jednoduchosti, rýchlosti a proporcionality. Takýto výklad považoval odvolací súd za
vyvážený tak v prospech navrhovateľa ako aj v prospech odporcu a v súlade so zámerom zákonodarcu.

Súd upravil výšku trov tak, aby neprevyšovali uplatnenú istinu, pričom zohľadnil i skutočnosť, že v
prípadenavrhovateľaideohromadnéuplatňovanienízkejhodnoty,čímjedanáinízkanáročnosťúkonov,
náhrada ktorých je uplatňovaná v rámci trov konania. Odporca je tak povinný zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 50,50 eur k rukám advokáta navrhovateľa v súlade s ustanovením § 149
ods. 1 O.s.p. a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3:0, čiže jednohlasne (§ 3 ods.9
posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.