Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. február 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/513/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112204421
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112204421.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka
5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5,
851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: H. T., K. O. Š. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpený
opatrovníčkou:AnikóNoskovičová,súdnatajomníčkaOkresnéhosúduBratislavaI,zaúčastivedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16,

080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. Hrdinov
163/696, 089 01 Svidník, o zaplatenie 270,65,- €, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 11C/84/2012-39 zo dňa 6.9.2012 do výroku o náhrade
trov konania

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 11C/84/2012-39 zo
dňa 6.9.2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania. Daňový úrad Bratislava súd upravil, aby po právoplatnosti tohto
rozhodnutiavrátilnavrhovateľovisumuvovýške9,87,-€ titulomzaplatenéhosúdnehopoplatkuzanávrh
na začatie konania.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa

10.02.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 270,65- € s príslušenstvom. Dôvodil, že na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.02.2008 v pozícii postupníka nadobudol od postupcu
- VOLKSBANK Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Vysoká 9, pohľadávku voči odporcovi vo
výške žalovanej istiny s príslušenstvom, keď odporca si voči predmetnej spoločnosti nesplnila záväzky
vyplývajúce zo zmluvy č. 3020353309. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I zo dňa
14.03.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080

05 Prešov, IČO: 42 176 778 vstup do konania ako vedľajší účastník na stranu odporcu podľa ust.
§ 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Výzvou zo dňa 02.08.2012 boli navrhovateľ a odporca
prostredníctvom opatrovníčky vyzvaní, aby sa v lehote 10 dní od doručenia písomne vyjadrili k vstupu
vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.08.2012 zobral navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu
späť, pričom požiadal tunajší súd, aby konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania

nepriznal. K uplatnenému nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom uviedol, že už v
podaní, ktorým oznamoval svoj vstup do konania, právny zástupca vedľajšieho účastníka uviedol, že
cieľomzdruženianaochranuspotrebiteľajeokreminéhokolektívnaochranaspotrebiteľov,zastupovaniespotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho
účastníka. Nevidel preto význam v právnom zastúpení združenia, keďže samotnou úlohou združenia je
ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Právne zastúpenie považoval za nadbytočné, účelové

a nehospodárne.

Súd konanie podľa ust. § 96 ods.1, 2 a 3 O.s.p. v dôsledku späťvzatia žaloby zastavil. Na tento
dispozitívny úkon nebol potrebný súhlas odporkyne, pretože k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím
pojednávania, na ktorom by bola vec prejednávaná. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146
ods.1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa

jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, nakoľko nebol dôvod na aplikáciu odseku 2 predmetného
§ 146 O.s.p..

K uplatnenému nároku na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka prvostupňový súd konštatoval,
že právny zástupca Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v podaní, v ktorom oznamoval
svoj vstup do konania, požiadal súd o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh. Súd z dôvodu
hospodárnosti konania a skutočnosti, že konanie zastavuje, žiadosti nevyhovel. Vedľajší účastník, resp.

jeho zástupca doposiaľ neuskutočnili žiaden úkon, za ktorý by mu patrila náhrada trov konania. Preto
súd vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania ani nepriznal.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote vedľajší účastník odvolanie podaním doručeným súdu dňa
12.10.2012. Namietol, že uznesenie v napadnutej časti vychádza z nesprávnych skutkových zistení a
nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd mal postupovať podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. a

priznať mu náhradu trov konania. V odvolaní vymenoval a citoval odôvodnenia viacerých rozsudkov
krajských súdov v obdobných veciach, v ktorých boli vedľajšiemu účastníkovi priznané trovy konania.
Domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a priznal mu náhradu trov za 2 úkony právnej
pomoci - prevzatie veci a prípravu zastúpenia; a podanie odvolania. Spolu v čiastke 69,19 Eur.

Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212

ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie
je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v prípade zastavenia konania je pre rozhodnutie súdu o
priznaní náhrady trov konania podstatné ustálenie otázky zavinenia jeho zastavenia. V prejednávanej
veci zavinil zastavenie konania navrhovateľ, ktorý návrh na začatie konania vzal späť bez uvedenia
dôvodu, čo samo o sebe postačuje pre záver, že procesne zavinil zastavenie konania. Jednou z
podmienok pre náhradu trov protistrane v súdnom konaní však je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník

domáha, boli vynaložené účelne a hospodárne. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť
vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených
trov právneho zastúpenia vychádza zo samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho
zástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky
zákonné (hmotnoprávne aj procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať

účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného
účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť má pre
neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník
konania, a v tomto prípade sa to týka zväčša právnických osôb, disponuje dostatočnými materiálno-
technickými predpokladmi a najmä personálnym substrátom (napríklad má viacero zamestnancov s

právnickým vzdelaním), na základe ktorého môže svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať
a brániť aj sám, javí sa ako nadbytočné nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. V zákonných
možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo vylúčenie zastúpenia účastníka právnym zástupcom len
z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Takýto postup by bol v príkrom rozpore
so zásadou rovnosti zbraní, rovnako ako aj so samotným právom každého účastníka súdneho konania

(aj vedľajšieho) nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Súd je povinný konať s právnymzástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil. Iná je však otázka posúdenia účelnosti
vynaložených trov konania, ktorá je v kompetencii súdu, a ktorá nezasahuje do práva účastníka na
právnu pomoc. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03 v súvislosti s rozhodnutím o

nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd iba uplatňuje zákonom daný priestor pre
uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc
podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno preto zamieňať ústavné právo účastníka
konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich
neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať

predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie
predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu. V tejto
súvislosti odvolací súd upozorňuje aj na obsah rozsudku Súdneho dvora EÚ C- 279/09 zo dňa 22. 12.
2010. Aj tu sa s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva konštatuje, že posúdenie
otázkynevyhnutnostiprávnejpomoci závisíodskutočnostíaokolnostíosobitnýchprekaždúvecazávisí
najmä od závažnosti konania, zložitosti uplatniteľného práva a konania, ako aj od schopnosti žalobcu

účinne obhajovať svoju vec.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo
strany vedľajšieho účastníka, boli neúčelné. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za
účelom realizácie kolektívnej ochrany spotrebiteľa, pričom jedným nástrojov je aj vstupovanie združenia
do konaní v pozícii vedľajšieho účastníka a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Je

nesporné, že na to, aby takéto združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí
reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu
zabezpečenia možnosti vykonávania základným proklamovaných cieľov. Už skutočnosť, že vedľajší
účastník je registrovaný v registri občianskych združení, vedenom na Ministerstve vnútra Slovenskej
republiky, preukazuje, že pri vzniku a registrácii samotného združenia, muselo ministerstvo postupovať

v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch.
Ministerstvo posudzovalo jednak to, či k vzniku združenia došlo v súlade so zákonom, nezávislosť a
neziskovosť združenia, vyporiadanie záväzkov vo vzťahu k štátu a skutočnosť, či združenie aktívne
pôsobilo v oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov. Ak združenie už v čase svojej registrácie
aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné

materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti.

Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 1.3.2012 z vlastného podnetu, bez
vyzvania odporcu . Súd požiadal o zaslanie návrhu a hneď si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
Následne navrhovateľ podaním zo dňa 31.8.2012 vzal návrh späť. Prvostupňový súd preto napadnutým
uznesením konanie vo veci zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Vedľajší účastník okrem zahlásenia vstupu do konania neurobil žiadny úkon, a do konania vstúpil bez
znalosti predmetu sporu, keďže požiadal súd o zaslanie návrhu na začatie konania. Napriek tomu voči
uzneseniu o zastavení konania podal odvolanie a domáhal sa náhrady trov konania. Takto vynaložené
trovy konania nemožno považovať za odôvodnene a účelne vynaložené.

Navyše aj podľa názoru odvolacieho súdu samotné združenie, ktoré má v predmete svojej činnosti

zabezpečovanie ochrany spotrebiteľa, má mať k dispozícii prostriedky na realizáciu svojho účelu. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS
78/03, ktorý okrem iného uvádza, že všeobecný súd neporuší základné právo na právnu pomoc a
rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak navrhovateľovi,
ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu trov právneho

zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelné. Odvolací súd má za to, že tento záver možno aplikovať aj
na toto konanie a na posudzovanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.

Odvolací súd považuje napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi za vecne správne, a preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 142 ods.
1O.s.p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, avšak náhradu trov si neuplatnil, resp. žiadne
trovy mu nevznikli. Preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.