Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/129/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205215917
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1205215917.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľky: C.. C. I.,
rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na C. Č.. XXXX/XA, J., zast. advokátom: JUDr. Peter Zelenay, ul. 29.
augusta č. 19, Bratislava, proti odporcom: 1/ X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. A.. Č.. XXXX/X, J., zast.
advokátom: JUDr. Miroslav Kučera, Krajinská ul. č. 30, Bratislava, 2/ I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
A.. Č.. XXXX/XX, J., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporkyne 1/ proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. novembra 2007, č. k. 18C 144/2005-268, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd zmenu návrhu, ktorým navrhovateľka žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX,

nachádzajúcehosanaX.G.naD.A.Č..XE.J.,zapísanéhoD.T.preY.C.D.J.,vkatastrálnomúzemíO.,
na liste vlastníctva č. XXXX - Č., súpisné číslo XXXX, obytný dom na parcele číslo XXXXX/XX, XXXXX/
XX,XXXXX/XX,XXXXX/XXaspoluvlastníckehopodielunaspoločnýchčastiachazariadeniachdomuvo
výške XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo výške XXXX/XXXXXX, zapísaného
D. T. pre Y. C. D. J., v katastrálnom území O., na liste vlastníctva č. XXXX - Č., parcelné číslo XXXXX/
XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX C., parcelné číslo XXXXX/XX, zastavané plochy a
nádvoria vo výmere XXX C., parcelné číslo XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 341 m2

a zároveň určil, že je výlučnou vlastníčkou garáže, nachádzajúcej sa v katastrálnom území P., zapísanej
D. T. pre Y. C. D. J. na liste vlastníctva č. XXXX, súpisné číslo XXXX, na parcele číslo XXXXX/XX, uložiť
odporcom 1/ a 2/ povinnosť vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na X. G. na D. A.. Č.. X v J., riadne
odovzdať aj s kľúčmi od bytu, poštovej schránky a pivničných priestorov a vstupného vchodu do domu,
kontajnerového stojiska, do troch dní a povinnosť vypratať garáž nachádzajúcu sa v katastrálnom území
P., zapísanou D. T. pre Y. C. D. J. na liste vlastníctva č. XXXX, súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXXXX/
XX, do troch dní, nepripúšťa.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u je .

Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na

ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil (v poradí druhým), že pôvodný navrhovateľ W.. E. C.,
Q.., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v priebehu konania zomrel dňa 05.10.2008, je výlučným vlastníkom bytu
č. XX, nachádzajúceho sa na X. G. na D. A.. Č.. X, E. J., zapísaného D. T. pre Y. C. D. J. v katastrálnom
území O., na liste vlastníctva č. XXXX - Č., súpisné číslo XXXX, obytný dom postavený na parcele číslo
XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX S. spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo výške XXXX/

XXXXXX, zapísaného D. T. pre Y. C. D. J., v katastrálnom území O., na liste vlastníctva č. XXXX - Č.,parcelné číslo XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX C., parcelné číslo XXXXX/XX,
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX C., parcelné číslo XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria
vo výmere XXX C., parcelné číslo XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX C. a zároveň

určil, že pôvodný navrhovateľ je výlučným vlastníkom garáže, nachádzajúcej sa v katastrálnom území
P., zapísanej D. T. pre Y. C. D. J. na liste vlastníctva č. XXXX, súpisné číslo XXXX, na parcele číslo
XXXXX/XX. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne čl. 20 ods. 1, 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods. 1,
§ 37 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal za
preukázanú neplatnosť právnych úkonov - kúpnych zmlúv uzavretých medzi pôvodným navrhovateľom

(W.. E. C.T. Q..) a odporcami 1/ a 2/, predmetom, ktorých bol prevod vlastníckeho práva k jednoizbovému
bytu č. XX E. J., na D. A.. Č.. X za kúpnu cenu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) a garáže za kúpnu cenu
20. 000,- Sk (663,87 eur), nachádzajúcej sa v katastrálnom území P., parc. č. XXXXX/XX, ktorých vklad
bol povolený v prospech odporcov, ako kupujúcich dňa 05.09.2003, pod č. E.-XXXX/XX z dôvodu, že
navrhovateľ ako predávajúci v čase ich uzavretia trpel duševnou poruchou - Alzheimerovou chorobou a
preto nebol schopný rozpoznať, porozumieť a podpísať dôležité dokumenty, ktorými nesporne zmluvy o

prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sú, ako aj z dôvodu, že cena za byt a garáž bola dohodnutá
v rozpore s dobrými mravmi, keďže v J. a v lokalite, v ktorej sa uvedené nehnuteľnosti nachádzajú sa
trhová cena predmetných nehnuteľností pohybovala v rozmedzí od 1.500.000,- Sk do 2.000.000,- Sk.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
a vecne úspechom navrhovateľa v konaní, ktorému priznal náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom

súdnom poplatku za návrh v sume 2.000,- Sk a z trov, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa 1/ a navrhla napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie. Poukázala na skutočnosť, že napadnutý
rozsudok, ako aj konanie sudcu prejednávajúceho vec na súde prvého stupňa sú nezákonné, nakoľko
právny zástupca navrhovateľa je manželom sudkyne I.. Š., pôsobiacej na Okresnom súde Bratislava

II. Namietla, že prvostupňový súd po zrušení jeho prvého rozhodnutia v danej právnej veci, v konaní
ďalej nepostupoval v intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom a vo veci rozhodol
tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel, avšak opätovne sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal otázkou
naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení, z dôvodu ktorého je rozsudok
absolútne nepreskúmateľný. Vytkla prvostupňovému súdu, že pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy

tú skutočnosť, že navrhovateľovi boli pri prevode nehnuteľnosti riadne vyplatené kúpne ceny a preto, ak
sa navrhovateľ chcel úspešne domáhať svojho práva na súde v tom, že mu bude vrátené vlastníctvo k
týmto nehnuteľnostiam, bolo jeho povinnosťou si uplatňovať nárok v zmysle synalagmatického záväzku
tak, že mal žalovať na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti oproti vráteniu kúpnej ceny) v jednom
žalobnom nároku a navyše, z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd

posudzovalplatnosťuvedenýchzmlúvibaprejudiciálneavodôvodneníprávneposúdenieichneplatnosti
absentuje, nakoľko vyslovil, že sú neplatné od počiatku (ex tunc) a za danej situácie sa odporcovia 1/
a 2/ nemôžu úspešne domáhať vrátenia kúpnej ceny zaplatenej za nehnuteľnosti, nakoľko je ich nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane navrhovateľa vzniklo, premlčaný. V dôvodoch
svojho odvolania ďalej odporkyňa 1/ uviedla, že navrhovateľ v čase uzatvárania predmetných zmlúv

netrpel zásadne takou duševnou poruchou, ktorá by činila jeho právne úkony neplatnými a vytkla
prvostupňovému súdu, že uveril jedinému znaleckému posudku a odmietol pripustiť, aby nový právny
zástupca odporkyne 1/ mohol znalcovi na pojednávaní položiť otázky, ktoré by mohli a bezpečne by
privodili tú skutočnosť, že vo veci by muselo byť nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, ústavom.
Namietla aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, ktorý posúdila

odvolateľka tak, že ide o konečnú pomstu zákonného sudcu odporcom 1/ a 2/ za to, že sa bránili
v občianskom súdnom konaní žalobám voči nim podanými jednak zo strany C.. I. ako i samotného
pôvodného navrhovateľa.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne 1/ uviedol, že navrhuje rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Poukázal na skutočnosť, že rozsudkom

Okresného súdu Bratislava II, č. k. Ps 23/2004-22, ktorým dňa
15.03.2005 bolo rozhodnuté o pozbavení spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony z dôvodu, že trpí
duševnou poruchou (Alzheimerovou chorobou) a nakoľko nie je schopný obstarávať svoje záležitosti ani
samostatne konať, mu bola ustanovená opatrovníčka jeho dcéra - C.. C. I. a preto keď dňa 31.03.2003
navrhovateľ trpiaci danou duševnou poruchou podpísal kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol

na odporcov 1/ a 2/ svoj byt za kúpnu cenu 100.000,-Sk jednoznačne nebol schopný rozpoznať,
porozumieť obsahu a podpísať dôležité dokumenty, ktorými svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam(byt a garáž) previedol na žalované subjekty. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu ďalej uviedol,
že odporcovia boli jedinou dcérou navrhovateľa a zároveň jeho opatrovníčkou po zistení, že jej otec
podpísal predmetné zmluvy oslovení, aby dané nehnuteľnosti otcovi vrátili práve s poukazom na jeho

duševnú poruchu, pričom odporcovia 1/ a 2/ previesť vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam späť
na ich otca odmietli tvrdiac, že dôvod na ich vrátenie nevidia , keďže podľa ich názoru bolo právne všetko
v poriadku a preto jedinou možnosťou navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam navrhovateľovi, bolo
súdnou cestou sa domáhať určenia jeho vlastníctva k nim.

Odporca 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne 1/ uviedol, že sa s jej odvolaním stotožňuje.

Odvolací súd preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
je vecne správny a odvolaniu odporkyne 1/ nie je možné priznať úspech.

V prvom rade bolo povinnosťou odvolacieho súdu vysporiadať sa s právne významnými skutočnosťami,
ktoré nastali po rozhodnutí súdu prvého stupňa, t. j. so zánikom procesnej spôsobilosti navrhovateľa W..
E. C., ktorý dňa 05.10.2008 zomrel a zároveň s návrhom C.. C. I. na zmenu návrhu.

Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Účastníctvo konania je jednou z najvýznamnejších skupinou osôb zúčastnených na konaní, bez ktorých
jeobčianskesúdnekonaniepojmovonemysliteľné.Procesnéprávaapovinnosti,ktoréúčastnícivkonaní
majú, musia nutne súd viesť k tomu, aby si v každom štádiu konania uvedomoval, kto účastníkom

konaniajeanieje.Navrhovateľomje ten,ktosanasúdobrátilsnávrhomnazačatiekonaniaaodporcom
je ten, koho navrhovateľ vo svojom návrhu za odporcu označí.

Podľa § 107 ods. 3 O.s.p., konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo
odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ
povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon v týchto prípadoch z procesného hľadiska
hovoríoprocesnomnástupníctve,priktoromplatí,žeprocesnéúkonydoterajšíchúčastníkovsúzáväzné
i pre univerzálnych nástupcov. Univerzálnou sukcesiou sa rozumie predovšetkým smrť účastníka
konania, pričom súd iba konštatuje, že došlo k zmene účastníka, o ktorej nerozhoduje, nie je k nej
potrebný súhlas ostatných účastníkov a právny nástupca vstupuje do práv a záväzkov doterajšieho

účastníka.

OdvolacísúdzOsvedčeniaodedičstvazodňa23.augusta2008,č.k.46D/741/2008-92,Dnot107/2008,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2012 zistil, že jediným dedičom po navrhovateľovi W.. E. C.
je dedič zo zákona v 1. dedičskej skupine - C.. C. I., dcéra pôvodného navrhovateľa a preto v ďalšom
konaní pokračoval s ňou ako navrhovateľkou, keďže je zo zákona nositeľkou hmotnoprávneho vzťahu,

v ktorom pôvodne vystupoval účastník, ktorý stratil spôsobilosť.

Navrhovateľka podala v priebehu odvolacieho konania dňa 09.07.2012 návrh na zmenu žalobného
petitu a žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. G. na D. A.
Č.. X E. J., zapísaného D. T. pre Y. C. D. J., v katastrálnom území O., na liste vlastníctva č. XXXX -
Č., súpisné číslo XXXX, obytný dom na parcele číslo XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX

S. spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXXX a
spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo výške XXXX/XXXXXX, zapísaného D. T. pre Y. C. D. J., v
katastrálnom území O., na liste vlastníctva č. XXXX - Č., parcelné číslo XXXXX/XX, zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XXX C., parcelné číslo XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XXX C., parcelné číslo XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX C. a zároveň určil,

že je výlučnou vlastníčkou garáže, nachádzajúcej sa v katastrálnom území P., zapísanej D. T. pre Y.C. D. J. na liste vlastníctva č. XXXX, súpisné číslo XXXX, na parcele číslo XXXXX/XX. Návrhom na
zmenu petitu zároveň žiadala uložiť odporcom 1/ a 2/ povinnosť vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa
na X. G. na D. A.. Č.. X E. J., riadne odovzdať aj s kľúčmi od bytu, poštovej schránky a pivničných

priestorov a vstupného vchodu do domu, kontajnerového stojiska, do troch dní a povinnosť vypratať
garáž nachádzajúcu sa v katastrálnom území P., zapísanou D. T. pre Y. C. D. J. na liste vlastníctva č.
XXXX, súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXXXX/XX, do troch dní.

Podľa § 95 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na

pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2 O.s.p., súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Citované zákonné ustanovenia upravujú dispozitívne úkony účastníka konania, spočívajúce v zmene
návrhu na začatie konania, pričom dispozícia účastníka, ktorou chce návrh meniť, je obmedzená iba
súhlasom súdu.

Odvolací súd zmenu návrhu nepripustil, nakoľko návrh na zmenu petitu, ktorým žiada navrhovateľka
určiť, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností je nadbytočný, keďže ako už odvolací súd uviedol
vyššie, na základe univerzálnej sukcesie vstúpila do práv a záväzkov doterajšieho navrhovateľa, t.
j. pozitívny výrok prvostupňového súdu, ktorým bolo určené, že navrhovateľ (pôvodný) je vlastníkom
sporných nehnuteľností sa viaže na ňu ako účastníčku tohto konania v pozícii navrhovateľa. V časti

návrhu na zmenu petitu, ktorým žiadala odporcom 1/ a 2/ uložiť povinnosť vypratať predmetné
nehnuteľnosti v odvolacom konaní, bolo potrebné jej návrhu nevyhovieť z dôvodu, že odvolací súd
nemôže pripustiť takú zmenu žaloby, ktorá predstavuje uplatnenie nového nároku (prvostupňový súd
o povinnosti odporcov nehnuteľnosti vypratať nerozhodoval) a navrhovateľkou požadované pripustenie
zmeny spočíva v priznaní iného nároku v porovnaní s tým, o ktorom rozhodoval súd prvého stupňa

napadnutým rozsudkom, t. j. navrhovanou zmenou by došlo k zmene predmetu konania, resp. k jeho
rozšíreniu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ak by rozhodol o niečom, o čom nebolo
rozhodnuté súdom prvého stupňa, došlo by k porušeniu vecnej príslušnosti súdu a navrhovateľkou
žiadaný postup by bol v rozpore aj s koncentračnou zásadou.

Z uvedených dôvodov odvolací súd návrh navrhovateľky na pripustenie zmeny návrhu zamietol.

Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ho ten kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju urobí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 127 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba

odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže
tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že absolútne neplatný právny úkon je
ten, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci i prechodnej, ak išlo o takú duševnú poruchu, ktorázapríčinila (hoci i dočasnú) nespôsobilosť či neschopnosť takej osoby urobiť právny úkon, pričom sa
nevyžaduje, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby bola vo
svojej spôsobilosti obmedzená.

Ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku
(ex tunc), takže subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takého úkonu vôbec
nevzniknú. Na základe uvedeného je nutné sa na odporcov 1/ a 2/ de iure pozerať ako na osoby,
ktoré uvedené práva nikdy nemali, pričom toto právo nie je možné odporcom priznať ani na základe
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naopak, ako správne uviedol súd prvého stupňa v

napadnutom rozsudku, práve kúpna cena za uvedené nehnuteľnosti bola dohodnutá v rozpore s dobrými
mravmi, keď odporcovia 1/ a 2/ kúpili v J. jednoizbový byt za sumu 100.000,- Sk a garáž za 20.000,-
Sk, keďže je všeobecne známou skutočnosťou, ktorú ani nie je potrebné dokazovať, že za 100.000,-
Sk sa v J. v roku 2003 nedala a doposiaľ ani nedá kúpiť žiadna nehnuteľnosť a už vôbec nie byt,
resp. garáž. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať ten, kto ako dotknutý má na tom
právny záujem. Súd však prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu i bez návrhu, t. j. z úradnej

povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva zo zákona a nie na základe konania
subjektov občianskoprávneho vzťahu (ako je to pri relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a
Občianskeho zákonníka.).

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol vecne správne, keď návrhu na určenie vlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam vyhovel v celom rozsahu, nakoľko v priebehu prvostupňového konania bolo nad

akúkoľvek pochybnosť preukázané, že právny predchodca navrhovateľky v čase uzavretia kúpnych
zmlúv trpel duševnou poruchou, ktorá zapríčinila jeho neschopnosť také právne úkony urobiť a preto sú
obidve kúpne zmluvy absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

V žiadnom prípade sa nebolo možné stotožniť s názorom odvolateľky, že pri posudzovaní schopností
rozpoznať následky svojho konania právnym predchodcom navrhovateľky sa prvostupňový súd stotožnil

s jediným dôkazom a to znaleckým posudkom a odmietol jej právnemu zástupcovi poskytnúť priestor
na kladenie otázok znalcovi, čo by nesporne viedlo k potrebe vo veci nariadiť kontrolné znalecké
dokazovanie. Skutočnosť, že znalecký posudok bol vypracovaný pre účely konania, v ktorom súd prvého
stupňa rozhodoval o pozbavení spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony a preto nie je relevantným
dôkazom pre konanie o určenie vlastníctva je právne bezvýznamná, nakoľko predmetom konania je

určenie vlastníctva k nehnuteľnosti z dôvodu, že právne úkony na základe ktorých došlo k prevodu
vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka na odporcov 1/ a 2/ sú absolútne neplatnými právnymi
úkonmi, keďže navrhovateľ konal v duševnej poruche, ktorá zapríčinila, že na tento úkon schopný nebol.
Zároveňjenutnépoukázaťnaskutočnosť,ženapriekexistenciiznaleckéhoposudku,nazákladektorého
bol pôvodný navrhovateľ pozbavený spôsobilosti na právne úkony, bolo aj v tomto konaní nariadené

znalecké dokazovanie (znalecký posudok C.. C. J., číslo posudku X/XX), z ktorého jednoznačne vyplýva,
že W.. E. C. trpel demenciou, spôsobenou Alzheimerovou chorobou, pričom prvé príznaky ochorenia
sa uňho začali prejavovať ešte v roku 2000 a to najmä poruchami novopamäti a dňa 31.03.2003
(uzavretie zmlúv o prevode bytu a garáže) trpel demenciou pri Alzheimerovej chorobe a nebol schopný
rozpoznať, porozumieť a podpísať kúpne zmluvy, nakoľko dané ochorenie nie je epizódnym ochorením

s výskytom tzv. jasných okamihov, ale ide o degeneratívne odumieranie mozgu, ktoré nie je možné
zastaviť. Odvolateľka vo svojom odvolaní okrem daného tvrdenia, vôbec nekonkretizovala, ktoré iné
dôkazy by mohli v jej prospech svedčiť a to napriek tomu, že ako účastníčka konania bola povinná
označovať dôkazné prostriedky (§ 120 ods. 1 O.s.p.) nielen na podporu svojich tvrdení ale všetky, ktoré
mohli prispieť k objasneniu skutkového stavu veci.

Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci je totiž
vyslovená tak v Ústave SR ako i v jednotlivých ustanoveniach O.s.p. (§ 120 ods. 1 a 2, § 125, § 153 a
pod.) a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu, t. j. zásadu materiálnej pravdy. Pojem
skutočný stav veci je totožný s pojmom objektívna realita, ktorá s prejednávanou vecou súvisí a tvorí
predmet konania. Zásada materiálnej pravdy teda znamená to isté ako zásada objektívnej pravdy. Je

totiž procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou,
pričom pojem skutočný stav veci je totožný s výrazom rozhodné skutočnosti (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1
a § 157 ods. 2, § 133 O.s.p.). Pre poznávaciu činnosť súdu o skutočnostiach dôležitých
pre rozhodnutie, teda i pre procesné dokazovanie sú vždy nutné tvrdenia o takých skutočnostiach. To
vyplýva z toho, že sa v procese dokazuje súdu pravdivosť tvrdenia o takých skutočnostiach, o ktorých sa

súddozvedázprednesovúčastníkov,zvykonanéhodokazovaniaakoiinýmimožnýmispôsobmi,pričomzákon účastníkom ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné
dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). V prípade, ak žalovaný obranou
uplatňuje nejaký nárok alebo námietky, ktoré činia žalobu žalobcu právne nedôvodnou, dostáva sa

žalovaný do rovnakej pozície ako žalobca (reus excipiendo fit actor) a má povinnosť tvrdenia i dôkaznú
a v tomto rozsahu i dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno totiž pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho
môže postihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité rozhodné tvrdenie nebolo dokázané.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť účastníkov konania označiť dôkazné prostriedky,
a to nielen na podporu svojich tvrdení, ale všetky, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu

veci. Súd vykonané dokazovanie potom hodnotí na základe zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov,
podľa vlastnej úvahy a prihliada na všetko, čo v priebehu konania zistil. Úvaha súdu však neznamená
jeho ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha musí vychádzať zo zistených skutočností; v
odôvodnení rozsudku potom musia byť uvedené hľadiská, ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil,
čo v posudzovanej veci splnené bolo.

V tejto súvislosti je nutné ešte zdôrazniť, že právny predchodca navrhovateľky dňa 18. 9. 2003 spísal

závet formou notárskej zápisnice pod číslom L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXX na Notárskom úrade I.. K.
O., ktorým všetok svoj majetok odkázal závetným dedičom - odporcom 1/ a 2/ tohto konania, pričom v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 8C 96/2009 bolo rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 21. novembra 2011, č. k. 8C 96/209-102 rozhodnuté
tak, že daný závet je neplatný a uvedené prvostupňové rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 24. mája 2012, č. k. 9Co 141/2012-128 potvrdené. Z odôvodnenia oboch súdnych
rozhodnutí vyplýva, že dôvodom neplatnosti závetu bola práve duševná porucha právneho predchodcu
navrhovateľky, ktorá bola v priebehu konania nesporne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná
práve znaleckými posudkami C.. J. S. C.. E. K..

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p, ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi

navrhnutých dôkazov, a keď odporkyňa 1/ v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s
ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a
následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený
skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne.

Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie rozsudku v merite veci spĺňa všetky požiadavky ust. §

157 ods. 2 O.s.p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje,
tento rozsudok ako vecne správny vo veci samej potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Vecne nesprávnym a zároveň nepreskúmateľným je však výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd
prvého stupňa rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľky. V prvom rade je nutné
uviesť, že výška trov právneho zastúpenia nezodpovedá úkonom právnej služby, za ktoré bola priznaná.

Z odôvodnenia tohto výroku vyplýva, že súd prvého priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa (I.. J.
Š.) odmenu za tieto úkony právnej služby - prevzatie a príprava, návrh, písomné vyjadrenie zo dňa
9. 9. 2005, účasť na pojednávaniach v dňoch 10.10.2005 a 28.11.2005 á 1. 731,- Sk, teda 8.655,- Sk
(5 x 1. 731), a k týmto úkonom režijný paušál v sume 150,- Sk, t. j. 750,- Sk (5 x 150), odmenu za
úkony - písomné vyjadrenie zo dňa 22.05.2006, účasť na pojednávaní dňa 07.06.2006, 03.07.2006 a

vyjadrenie zo dňa 23.03.2007 á 1.890,- Sk, t. j. 7.560,- Sk (4 x 1.890), k týmto úkonom režijný paušál v
sume 164,- Sk, t. j. sumu 656,- Sk (4 x 164) a jeden úkon v 1/2 za účasť na pojednávaní, na ktorom bolvyhlásený rozsudok á 945,- Sk a režijný paušál v sume 178,- Sk, za úkony - účasť na pojednávaní dňa
27.06.2007, 29.10.2007 a 19.11.2007 (vychádzajúc z hodnoty sporu po zmenenom návrhu) á 19.075,-
Sk, t. j. 57.225,- Sk (3 x 19.075,- Sk a jeden úkon v hodnote 9.537,- Sk, t. j. v 1/2 z dôvodu účasti na

pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, a k týmto úkonom režijný paušál v sume 178,- Sk, t.
j. sumu 712,- Sk (4 x 178), pričom súčet týchto súm predstavuje 86.218,- Sk a nie sumu 90.272,- Sk,
ktorú navrhovateľke titulom trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume
2.000,- Sk (spolu 88.218,- Sk) priznal (8.655,- Sk + 750,- Sk +7.560,- Sk + 945,- Sk + 656,- Sk + 178,-
Sk + 57.225,-Sk + 9.537,- Sk + 712,- Sk).

Na námietky odvolateľky týkajúce sa rozhodnutia o náhrade trov konania nebolo možné prihliadať,
nakoľko nie sú právne zdôvodnené, pričom je nutné poukázať na skutočnosť, že pre vyrubovanie
súdneho poplatku v určovacích žalobách (§ 80 písm. c/ O.s.p.) je rozhodujúce, či ide o predmet
konania oceniteľný peniazmi, pričom v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy ide o vec, ktorej
hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch a súdny poplatok zo žaloby o neplatnosť zmluvy sa preto platí
podľa písmena b) položky 1 Sadzobníka pevnou sumou a nie percentným poplatkom. Správne preto

postupoval súd prvého stupňa, keď z návrhu na začatie konania podaného na súd prvého stupňa dňa
17.06.2005, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti zmluvy o prevode bytu a neplatnosti
zmluvy o prevode garáže vyrubil súdny poplatok podľa písmena b/ položky 1 a po pripustení zmeny
návrhu na určenie vlastníctva, priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia (i keď sa odkaz na
toto zákonné ustanovenie v odôvodnení napadnutého rozsudku nenachádza) podľa § 10 ods. 1 vyhl.

č. 655/2004 Z. z., vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci. Nesprávnym bol však postup prvostupňového
súdu, ktorý pri určení ceny danej nehnuteľnosti vychádzal z odhadu realitných kancelárií, nakoľko
bolo jeho povinnosťou zistiť cenu nehnuteľností podľa osobitných predpisov (§ 7 ods. 3 zákona o
súdnych poplatkoch), nakoľko zákon odkazuje na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Za všeobecnú hodnotu sa v

zmysle tejto vyhlášky považuje výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom
najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by
tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže a pri poctivom predaji, t. j. ak je základom
poplatku cena nehnuteľnosti, touto cenou sa rozumie cena zistená podľa osobitných predpisov.

Z ust. § 7 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť poplatníka

uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu a ak tak neurobí, cenu určí súd. V posudzovanej veci síce
navrhovateľ predložil súdu odhad ceny sporných nehnuteľností troma realitnými kanceláriami, avšak
jeho povinnosťou bolo uviesť cenu zistenú znaleckým posudkom, resp. povinnosťou súdu bolo určiť
cenu nehnuteľnosti znaleckým posudkom, keďže cena dojednaná medzi účastníkmi konania bola zjavne
nízka.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým rozhodol o
náhrade trov konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie
konanie § 221 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.