Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2011

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/366/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811204409
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3811204409.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného P., s.r.o., so sídlom v A., W. XX proti povinnému V. H. - V.,
A. T. XX/X, W., o vymoženie 746,86 eur, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 18. apríla 2011, č.k. 15Er/826/2011-10, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. T. K.,
Exekútorský úrad so sídlom v A., D. XX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení
uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 02.03.2011 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 13.12.2010, sp.zn. SR 11907/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

17.01.2011 a vykonateľnosť dňa 20.01.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súdny exekútor doručil súdu dňa 21.03.2011. Z uvedeného rozhodcovského rozsudku súd zistil, že
rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu
o vyplnení zmenky medzi účastníkmi, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere zo dňa
23.12.2009. S poukazom na ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, § 2 a § 3 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch okresný súd dospel k záveru, bez ohľadu na označenie zmluvy ako

úverovej zmluvy, že ide o spotrebiteľskú zmluvu súčasne o spotrebiteľský úver, na ktorý je potrebné
aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Uviedol, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon podnikania povinného nie je v konaní preukázaný.
Veriteľa úveru nemožno zbaviť povinnosti dodržať ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere tak, že
v zmluve o úvere neuvedie účel, na ktorý sa úver poskytuje. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že

úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto
tvrdí takúto výnimku, teda veriteľa. Bezpečným preukázaním účelu poskytnutia úveru nemôže byť len
všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon zamestnania, povolania či podnikania, ktorý neposkytuje
odpoveď na otázku, aké je zamestnanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním,
povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Zmenkový vzťah
medzi oprávneným a povinným (tak, ako ho vyhodnotil rozhodcovský súd) je akcesorický právny vzťah,

ktorý zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok
nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku (spotrebiteľský úver, resp. zmluva), ku ktorému sa viaže, a
ktorý má zabezpečovať. Súd tak posúdil zmenkový vzťah, resp. vzťah medzi oprávneným a povinným
vzhľadom na právny dôvod vzniku záväzku (uzavretie spotrebiteľskej zmluvy), za spotrebiteľský
vzťah s dôrazom na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský súd tak nedostatočne aplikoval zákonné
ustanovenia chrániace spotrebiteľa pred nekalými podmienkami, keď na túto skutočnosť neprihliadal,

resp. rozhodca sa postavením dlžníka ako spotrebiteľa a charakterom úveru ako spotrebiteľského
úveru vôbec nezaoberal, hoci k tomu bol podľa zákona povinný (§ 33 ZoRK). Preskúmaním zmluvyo úvere, konkrétne článku 15. Všeobecných podmienok, vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú
podmienku,kčomuhoviedlinasledovnédôvody.Včlánku15.VPzmluvyoúvereuzavrelizmluvnéstrany
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej

platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského

súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred
príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby

na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou
v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V
danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce
z vyššie uvedenej zmluvy o úvere, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v
zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky podľa článku 15. VP zmluvy o úvere, kde rozhodca bez

vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným
je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu
a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo
spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu
nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu

riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným stratil povinný možnosť
domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú oprávneným do
rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky stanovenej v článku 15. (posledná veta), súd
posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Tu sa súd zaoberal aj tým, či je
vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť. Podľa ustanovenia

§ 8 ods. 5 (predtým ods. 3) zákona č. 258/2001 Z .z. o spotrebiteľských úveroch spory o platnosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy rozhoduje súd.
Na druhej strane vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodcovské konanie de facto reprezentuje realizáciu
právnych záruk, ktorú upravuje čl. 46 Ústavy SR ako právo na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj
s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. takéto

zmluvné dojednanie nie je možné v spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť. Takouto otázkou sa zaoberal
aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia 32Cdo 2282/2008 uviedol,
že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušenie čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či skupina rozhodcov)
bude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou rozhodovať. Zmluvné

dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá v zmysle ustanovenia
§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní dohodu
obidvoch zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. V
tomto prípade bola rozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy o úvere ako rozhodcovská doložka. Rovnako
dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní aj voľba rozhodcu, resp. postup jeho dodatočného ustanovenia. V danom prípade bola voľba
rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie
rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne
aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým, ako
k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania

súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je
v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej
vopred pripravenej formulárovej zmluve. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu
a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia,
má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje),

vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou
mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade
táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli,
čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výberriešenia sporu rozhodcovským súdom zrejme nebol náhodný. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných
dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe
opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť,

aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. Súd vo všeobecnosti uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27.
júna 2000, Y. X. Z. a B. Z., C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006,

V. E., C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25). Súd pritom prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku,
ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej
v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Pri tejto príležitosti dáva súd do pozornosti
rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 zo dňa 6. októbra 2009, P. C. B. proti E. T.
N., v ktorom bola riešená predbežná otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS
zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd,

ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez
účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na
neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd
má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie

vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Podľa zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, je rozhodcovský rozsudok možné za
podmienok ustanovených v ustanoveniach § 40 - § 43 tohto zákona napadnúť žalobou na príslušnom
súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní platnosti

rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada
z úradnej povinnosti. Navyše Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. novembra 2002, E.
(C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34) uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa
rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu
nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva,

alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere
je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a
dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej
doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože
nebola individuálne dohodnutá a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej

situácii veriteľom vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde
na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia
sporu. Veriteľ tak môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa

voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre účely posúdenia prípadného
nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho
exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek
dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky
sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj

so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym
súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre
prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom (ako to bolo v tomto prípade, keď podaním
žaloby na rozhodcovský súd oprávneným, povinný stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv
na všeobecnom súde) sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť

súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je
dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému
ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Súdny dvor v prípade W.
X. D../Z. B. X. C-243/08 dokonca dospel k záveru, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzispotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania,
a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu
alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Rozhodcovská doložka, obsiahnutá v zmluvných

dojednaniach zmluvy o úvere, podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu ustanovení
§ 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice
93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) kvalifikovaná ako nekalá. Táto
doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca,

ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu.
Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal
exekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutiepovažovaťzarozhodnutievydanéosobounatooprávnenou.
Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená
exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd v tomto štádiu exekúcie z úradnej moci

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený
rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Dôvodil, že súd prvého stupňa

aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho,
aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze
danej normy. Vytýkal súdu, že sa v konaní vôbec nezaoberal splnením základnej podmienky pre
vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencie spotrebiteľa a dodávateľa. Ďalej namietal, že povinný v
danej veci je podnikateľom podľa ust. § 2 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 455/1991

Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Mal za to, že samotná skutočnosť,
že povinný má postavenie podnikateľa, a to, že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania alebo k
výkonu zárobkovej činnosti, samo o sebe odôvodňuje záver o tom, že povinný nie je spotrebiteľ. Ďalej
uvádzal, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a z uvedeného vyplýva, že jeho
platnosť nie je možné posudzovať z náležitostí platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje.

Zmenka je platnou v prípade, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 1 a § 2 zákona č. 191/1950 Zb..
V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s
dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Avšak považoval za nutné uviesť, že zmenkový úrok 0,25 %
denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani nebol predmetom
vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere, je bez

právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom, t.j.
od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Vytýkal súdu, že síce poukazuje na existenciu zmenky a
dohody o vyplňovacom práve zmenky, avšak na takto správne zistený skutkový stav vôbec neaplikoval
príslušné ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.
S poukazom na § 10 citovaného zákona vyplýva, že vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je

vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Poukázal na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1Obdo V
43/2006, v zmysle ktorého neplatnosť zmenkovej zmluvy síce nespôsobuje neplatnosť zmenky,
ale jej dôsledkom je chýbajúci vzťah medzi pohľadávkou a zmenkou, ktorá by ju mala zabezpečovať
a povinný sa môže plateniu takejto zmenky ubrániť námietkou nedostatku dôvodu pre použitie zmenky
ako zmenky zabezpečovacej. Mal za to, že súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z

úradnej povinnosti sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko posudzovaný
zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Z uvedeného teda vyplýva, že ak súd ex offo
vzniesol námietku smerujúcu proti použitiu zmenky, konal tak v rozpore so zákonom a nesprávne si
vyložil ust. § 10 a nasl. zmenkového zákona. V rozhodcovskom konaní však nebola takáto námietka
povinným vznesená. Súd preto nemal bez existencie vznesenej námietky dôvod zaoberať sa platnosťou

zmenky, a teda nemal dôvod zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 221 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril písomne a uviedol, že dlžnú sumu spláca oprávnenému
v splátkach.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné.

Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené, a s
ktorými sa už vyporiadal aj okresný súd a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi okresného
súdu. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti len dodáva:

Krajský súd sa plne stotožňuje s právnym názorom okresného súdu v tom smere, že v prejednávanej
veci sa jedná medzi účastníkmi o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a

zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere. Námietky oprávneného, že absentuje postup súdu,
na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a vôbec sa nezaoberal
so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa,
považovalkrajskýsúdzaneopodstatnené.Okresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhouzneseniapoukázal
na to, že v danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom.

Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na povolanie nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V
prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobomznámympredôkaznékonanie,čoznamená,žeajnespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyť
preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním

nemôžebyť-resp.niejelenvšeobecnýúdajouzavretízmluvy(poskytnutíúveru)navýkonzamestnania,
povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký
konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej
zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) okrem svojho tvrdenia, že súd si neustálil, či predmetný vzťah
medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S

poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu
zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j. že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol
poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je na oprávnenom (ako veriteľovi).

Rovnako sa krajský súd stotožňuje so stanoviskom okresného súdu v tom smere, že daná
rozhodcovská doložka, ktorú si spotrebiteľ osobne nevyjednal, spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v náväznosti na ust. § 53 ods. 1, 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, a preto predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje, že daný
rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky,
ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka, pričom nie je podstatné, či rozhodoval o nároku oprávneného vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere alebo zo zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku, okresný súd správne rozhodol o zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z tohto dôvodu sa krajský súd ostatnými
námietkami oprávneného uvedenými v odvolaní nezaoberal.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa §

219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .