Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210204979
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8210204979.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a. s., Metodova 8 Bratislava,
IČO: 35 697 270 proti odporkyni Z. E., nar. XX. XX. XXXX, X C. H. Q., U., M. XX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov,
IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie
SNP 7 o zaplatenie 593,84 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného

súdu Bardejov, č. k. 6C 221/2010-115 zo dňa 07. 11. 2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že žalobca je povinný uhradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 122,56 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
na účet JUDr. A. Motyku, advokáta.

Žalobca je p o v i n n ý uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 25,09 Eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Vyslovil, že účastníkom a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva a ďalším výrokom vyslovil, že navrhovateľovi vracia súdny
poplatok vo výške 28,87 Eur. Uložil Daňovému úradu Bratislava, aby túto sumu vrátil navrhovateľovi v
lehote 20 dní po doručení právoplatného uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa na súde domáhal, aby súd uložil odporkyni zaplatiť
celkom sumu 593,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 593,84 Eur od 06.

03. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania s tým, že z návrhu uplatnenej sumy 593,84 Eur
predstavovala suma 261,90 Eur nezaplatenú cenu poskytnutých služieb a suma 331,94 Eur nezaplatenú
zmluvnú pokutu za porušenie zmluvných povinností.

Konštatoval, že dňa 27. 07. 2011 bolo doručené podanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, ktorý oznámil, že vstupuje do konania na podporu odporkyne. Neskôr písomným podaním zo
dňa 13. 01. 2012 navrhovateľ oznámil súdu, že v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur

a úroku z omeškania z tejto sumy berie návrh späť a žiada konanie zastaviť. Tiež konštatoval, že ďalším
podaním súdu zo dňa 30. 10. 2012 navrhovateľ oznámil, že berie svoj návrh v celom rozsahu späť a že
žiadal konanie zastaviť, pretože odporkyňa uhradila celú pohľadávku vrátane s úrokmi z omeškania.

Výrok o zastavení konania odôvodnil podľa ust. § 96 ods. 1, 2 O. s. p. a o trovách konania rozhodol
podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O. s.p. tak, že účastníkom a
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.Konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 593,84 Eur, pričom odporkyňa po podaní dlžnú
sumu zaplatila, čo bolo zistené zo strany navrhovateľa, ale aj z predložených potvrdení o zaplatení sumy
na účet navrhovateľa. Preto platí, že návrh bol podaný dôvodne, bez ohľadu na to, či by ním uplatnený

nárok obstál alebo neobstál z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia. Keďže k zastaveniu konania došlo
z dôvodu späťvzatia dôvodne podaného návrhu, a to pre správanie odporkyne, povinnosť uhradiť trovy
konania vznikli odporkyni. Navrhovateľ však v súvislosti so späťvzatím návrhu, náhradu trov konania
nežiadal a uviedol, že trovy konania boli uhradené, preto mu ani náhradu trov konania nepriznal. Z
vyššie uvedených dôvodov náhradu trov konania nebolo možné priznať ani odporkyni, ani vedľajšiemu

účastníkovi.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie vedľajší účastník, a to do výroku,
ktorým mu súd nepriznal náhradu trov konania. Poukázal, že navrhovateľ sa domáhal predmetnou
žalobou zaplatenia sumy 593,84 Eur, pričom jeho nárok pozostáva z dvoch samostatných nárokov,
konkrétne sumy 261,90 Eur za nezaplatené služby a sumy 331,94 Eur za zmluvnú pokutu. Nenamietal
časť uplatneného nároku navrhovateľom vo výške 261,90 Eur za poskytnuté služby. Sú to dva

samostatného nároky vyplývajúce zo skutkového základu a oba nároky by mohli byť predmetom
samostatných žalôb. Navrhovateľ teda uplatnil dve samostatné pohľadávky a vedľajší účastník nemal
inú možnosť než vstúpiť do celého konania o oba nároky. Poukazoval na to, že v tomto konaní pôsobil len
vo vzťahu k zmluvnej pokute, ktorá už bola súdmi judikovaná ako neprijateľná podmienka a predstavuje
nárok z absolútne neplatného právneho úkonu. Tiež poukázal na to, že je v konaní odlišným subjektom

než je odporkyňa, na strane ktorej vystupuje, a to poukazom na ust. § 93 ods. 4 O. s. p, keď koná iba
sám za seba. Vstúpil do konania podaním zo dňa 27. 07. 2011. V podaní doručenom súdu dňa 25. 09.
2011 definoval rozsah svojho pôsobenia. Poukazoval na to, že je dôvodná len tá časť žaloby, ktorá sa
týka nezaplatených faktúr za služby poskytované, teda sumy 261,90 Eur a úroku z omeškania. Rozsah
pôsobenia tiež definoval v podaní zo dňa 30. 08. 2012, keď nenamietal túto časť uplatneného nároku

navrhovateľa. Namietal opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty a do konania vstúpil iba ohľadom
nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. V konaní vystupoval len v časti o zaplatenie
zmluvnej pokuty a vo vzťahu k tejto časti konania vzal navrhovateľ žalobu späť podaním zo dňa 13. 11.
2012. K tomuto dňu odporkyňa ešte neuhradila celkovú čiastku požadovanú navrhovateľom. Dôvodom
späťvzatia žaloby v časti samostatného nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu, nebolo zaplatenie

žalovanej pohľadávky, ale skutočnosť, že podal vo veci odvolanie, kde poukázal, že ním formulovaná
zmluvná pokuta už bola opakovane judikovaná ako neprijateľná zmluvná pokuta. Pokiaľ ide o späťvzatie
žaloby zo dňa 30. 10. 2012 týkalo sa to samostatného nároku na zaplatenie služieb. Pri uplatnení tohto
nároku došlo k zaplateniu zo strany odporkyne viac než bola povinná. Poukázal v súvislosti s ním
uplatneným nárokom aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 34/2012, 16Co 33/2012,

3Co 17/2012, 17Co 37/2012 a uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe (R 28/1970) jednotlivé zložky
práva na náhradu škody, ktorým je vymedzený obsah náhrady škody sa prejavujú ako samostatné
čiastkovénárokystoutoichsamostatnosťoutrebapočítaťajprirozhodovaníotrováchkonania.Rovnako
aj (R 53/93): „Ak je nárok uplatnený v návrhu súhrnnou sumou a ide pritom o zaplatenie viacerých
peňažných nárokov, z ktorých každý by mohol byť predmetom samostatného nároku, právny zástupca

navrhovateľa si môže uplatňovať odmenu za zastúpenie podľa § 17 ods. 4 vyhlášky č. 240/1990
Zb. Polovica tarifnej odmeny v ostatných spojených veciach sa vyráta z každého peňažného nároku
osobitne.“

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že neboli

naplnené podmienky ani pre potvrdenie napadnutého uznesenia, ani na jeho zrušenie, a preto v zmysle
ust. § 220 O. s. p. napadnuté uznesenie zmenil.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách
vedľajšieho účastníka.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo namieste zo strany súdu prvého stupňa si ozrejmiť, že predmetom

návrhu bol nárok na zaplatenie síce sumy 593,84 Eur, ale tak, ako aj v úvode uznesenia súd prvéhostupňa konštatoval, táto suma pozostávala zo sumy spočívajúcej za zaplatenú cenu služieb vo výške
261,90 Eur a suma 331,94 Eur zo zmluvnej pokuty.

Je zrejmé z obsahu spisu, že navrhovateľ podaním zo dňa 13. 01. 2012 súdu oznámil, že v časti o

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur berie svoj návrh späť a žiada konanie zastaviť. Bolo
nepochybnou skutočnosťou aj to, že v predmetnej veci síce rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom pre
zmeškanie dňa 07. 07. 2012 avšak proti tomu rozsudku bolo podané odvolanie zo strany vedľajšieho
účastníka, o ktorom rozhodoval odvolací súd dňa 16. 04. 2012. Podané odvolanie vedľajším účastníkom
bolo zo dňa 05. 09. 2011 a bolo preukázateľne doručené aj navrhovateľovi, ako vyplýva z obsahu spisu

dňa 12. 01. 2012. Následne navrhovateľ podaním zo dňa 13. 01. 2013, ktoré došlo súdu prvého stupňa
dňa 17. 01. 2012 zobral návrh späť v časti zaplatenia zmluvnej pokuty s úrokom z omeškania a v tejto
časti a žiadal konanie zastaviť.

Odvolací súd z obsahu vyjadrenia vedľajšieho účastníka (odvolania voči rozsudku pre zmeškanie) zistil,
že vedľajší účastník v podanom odvolaní nenamietal tú časť nároku navrhovateľa, ktorým sa domáhal
zaplatenia ceny služieb, ale spochybňoval tú časť nároku navrhovateľa, ktorá sa týkala zmluvnej pokuty

vo výške 331,94 Eur. Poukazoval, že je 127 %-ným navýšením za neuhradené služby poskytnuté
navrhovateľom a že ma nežiaduci rozmer.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ si žalobou uplatnil voči odporkyni dva samostatné
nároky, aj keď vyjadrené v jednej sume, avšak išlo však o nároky so samostatným skutkovým základom.
Preto ohľadom prvého nároku - zmluvnej pokuty vo vzťahu, ku ktorej navrhovateľ zobral návrh späť bolo

dôvodné riešiť otázku, či vo vzťahu k tomuto nároku zavinil niektorý z účastníkov konania zastavenie
konania alebo nie, resp. či toto zastavenie konania nezavinil sám žalobca, keď k späťvzatiu návrhu v
tejto časti došlo zo strany navrhovateľa bez uvedenia dôvodu.

S poukazom na vyvíjajúci sa obsah sporu a nárok navrhovateľa vo vzťahu k zmluvnej pokuty (jeho
uplatnenie, vyjadrenie vedľajšieho účastníka k uplatnenej časti nároku a správanie sa navrhovateľa po

vyjadrení vedľajšieho účastníka, a to oznámením súdu o späťvzatí žaloby v tejto časti) bol odvolací súd
názoru, že zastavenie konania ohľadom tejto časti nároku zavinil žalobca, a preto bol povinný uhradiť
trovy konania účastníkom. Keďže odporkyňa si trovy vo vzťahu k tomuto nároku neuplatňovala, ale
vedľajší účastník áno, bolo dôvodne sa uplatnenými trovami vedľajšieho účastníka zaoberať.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je

povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne
je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Odvolací súd mal za to, že zastavenie konania ohľadom sčasti zmluvnej pokuty, ktorý navrhovateľ
uplatnil, zavinil navrhovateľ, a preto je povinný uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi v zmysle
ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p.

Vedľajší účastník si uplatnil trovy právneho zastúpenia v súvislosti iba s tým nárokom, ktorý rozporoval,
vočiktorémusasporil,tedavočizmluvnejpokutetrovy,ktorévyčíslilajvprvotnomodvolanívočirozsudku
pre zmeškanie, celkom vo výške 122,56 Eur z hodnoty veci 331,94 Eur (výška zmluvnej pokuty). Tieto
pozostávali z úkonov prevzatie a príprava, odvolanie proti rozsudku pri hodnote jedného úkonu právnej
služby á 26,56 Eur, spolu 53,12 Eur. Uplatnil si aj náhradu hotových výdavkov, režijný paušál 2x á 7,41

Eur = 14,82 Eur. 53,12 Eur + 14,82 Eur = 67,94 Eur + 20 % DPH = 13,58 Eur. Celkom trovy predstavovali
81,52 Eur + úkon týkajúci sa vyjadrenia vedľajšieho účastníka prvostupňovému súdu po zrušení veci
odvolacím súdom. Celkom si vedľajší účastník uplatnil sumu 122,56 Eur.

Odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka zmenil tak, že priznal
vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 122,56 Eur v zmysle ust. § 146 ods.

2 veta prvá O. s. p. a k ich úhrade zaviazal žalobcu. Trovy pozostávajú z tarifnej hodnoty veci - 331,94Eur (zmluvná pokuta - § 410 ods. 2 AT), jeden úkon právnej služby - 26,56 Eur (§ 10 ods. 1 AT), režijný
paušál za rok 2012 - 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 AT), úkony: - prevzatie a príprava zastúpenia - 26,56 Eur
(§ 14 ods. 1 písm. a) AT), režijný paušál - 7,41 Eur, - odvolanie zo dňa 05. 09. 2011 - 26,56 Eur (§ 14

ods. 1 písm. e) AT), režijný paušál - 7,41 Eur, - vyjadrenie zo dňa 30. 08. 2012 - 26,56 Eur (§ 14 ods.
1 písm. b) AT), režijný paušál - 7,63 Eur, odmena advokáta bez DPH - 102,12 Eur, DPH 20 % - 20,43
Eur, spolu odmena advokáta s DPH vo výške 122,56 Eur.

Keďže vedľajší účastník bol úspešný aj v odvolacom konaní, o trovách odvolacieho konania rozhodol
odvolací súd podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. tak, že priznal

náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi za jeden úkon, a to odvolanie vedľajšieho
účastníka vo výške 13,28 Eur + režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH, celkom vo výške 25,09 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.