Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/102/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211219552
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2211219552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia,
a. s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176, proti odporcovi: L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P., C. XXX/XX, o zaplatenie 1.407,95 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 12.11.2012, č.k. 12C/28/2012-35 - v zamietajúcej časti a v časti o náhrade
trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel žalobe a odporcovi uložil povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi sumu 882,37 Eur s 0,024% úrokom z omeškania denne od 12.9.2010 do
zaplatenia. Nasledujúcimi výrokmi súd žalobu vo zvyšku zamietol, rozhodol, že žiadny z účastníkov na
náhradu trov konania nemá právo a odporcovi povolil vykonať peňažné plnenie v splátkach po 100 eur
mesačne,vždydo20.dňamesiaca,podstratouvýhodysplátok,počnúcprávoplatnosťoutohtorozsudku.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne citáciou ust. § 2 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 39, § 451 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, ako i ust. § 160 ods. 1 O.s.p. Súd dospel k záveru, že podľa tvrdenia žalobcu
účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil súdu vyplnený

a potvrdený zmluvný formulár, podľa ktorého bol žalovanému poskytnutý klasický úver na nákup
určeného tovaru, k tomu v predtlačenom znení zmluvy navyše žalovaný „požiadal“ o úverový rámec. Z
predloženej listiny však možno bez pochýb ustáliť iba to, že účastníci konania dňa 21.04.2008 uzavreli
individuálnešpecifikovanúzmluvuoúverenanákuptovaru,ktoroužalobcaalevopredvnútilžalovanému
akokonajúcejosobeajinýúkon,nežten,ktorýbolvdanomokamihuvosférejejzáujmu.Akototižvyplýva
z daného predtlačeného formulára, podpisom želanej zmluvy nútene uzavrel aj zmluvu o revolvingovom
úvere, čo je ale absolútne iný právny vzťah. Takýto postup žalobcu súd považuje za nekalú praktiku.

Ak veriteľ týmto spôsobom na základe takejto vnútenej „žiadosti“ plní a tento postup považuje za
uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový
vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ako ich vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1, 2
zák. o spotrebiteľských úveroch, nebola dodržaná predpísaná písomná forma a preto je takáto zmluva
neplatná.Tátotzv.zmluvaneobsahujedohodustránovýškeúrokuzúveru,anivýškeúrokuzomeškania,
ani podmienky vrátenia úveru - výšku splátok, splatnosť atď. Plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť, možno
preto uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súddospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne v plnom rozsahu, nárok žalobcu bol oprávnený iba
vo výške kladného rozdielu celkovej sumy žalovaným prečerpaných peňažných prostriedkov a celkovej
sumy vrátených splátok, teda 853,37 eur a vo zvyšku súd žalobu na nároku na istine zamietol. Tiež

súd vyhovel nároku na úrok z omeškania, keďže k omeškaniu dlžníka - žalovaného tu preukázateľne
došlo a ktorý si uplatnil žalobca (vo výške 0,024% denne) v zákonom prípustnej výške (8,76% ročne).
Podľa citovaných zákonných ustanovení v rozhodnom období k uvedenému prvému dňu omeškania
činila výška úrokovej sadzby ECB 1% ročne, teda nárok žalobcu bol oprávnený do výšky 9%.Vzhľadom
na výšku uloženej povinnosti a návrh žalovaného, mu súd povolil vykonať peňažné plnenie v splátkach,

pričomichvýškuurčilsprihliadnutímnajehomožnosti,abybolschopnýichplatiť.Pokiaľsavšakomešká
so zaplatením čo i len jednej splátky, stane sa splatnou mu uložená povinnosť v celosti. O trovách
konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu
trov konania, nakoľko po procesnej stránke boli obaja úspešní približne v rovnakom pomere.

Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania, podal
odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže odporcu k úhrade nárokovanej dlžnej
sumy spolu s trovami prvostupňového a odvolacieho konania. Ako odvolací dôvod uviedol, že súd
prvého stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k
neprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že zákon nezakazuje možnosť, aby na

základe jednej písomnej úverovej zmluvy bolo dojednaných viacero úverov. Pokiaľ odporca nesúhlasil s
obsahom úverovej zmluvy a úverovými podmienkami, mohol zmluvu nepodpísať, čo evidentne neurobil.
Zdôraznil, že zmluva o revolvingovom úvere má odloženú účinnosť až na budúcnosť a to uskutočnením
aktivácie karty, uzatvorením revolvingovej zmluvy tak priamo práva a povinnosti odporcovi nevznikli.
Spolu s kartou odporcovi boli zasielané tiež predzmluvný formulár, informačná brožúrka spolu so

sadzobníkom poplatkov. Spotrebiteľ má sám právo sa rozhodnúť, či daný produkt alebo ponuku využije
a v prípade, že áno, je zodpovedný za svoje konanie. V danom prípade odporca vykonal prejav vôle
smerujúci k aktivovaniu karty a úver začal čerpať. Pri podpise zmluvy nebolo voči odporcovi vyvíjané
žiadne násilie ani nepriamy nátlak, preto požiadavka platnosti právneho úkonu - existencia vôle -
bola naplnená. Odporca bol plne spôsobilý na právne úkony, zmluvu podpisoval dobrovoľne, plne si

uvedomoval svoje záväzky zo zmluvy, je potrebné klásť dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si
má pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa len na ochrannú ruku štátu. Navrhovateľ
nesúhlasí s kvalifikáciou uzatvorenia zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru ako nekalá praktika, jej
uzatvorením nedošlo k vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach, ani k žiadnej škode odporcu.
K uzatvoreniu zmluvy došlo v zákonom požadovanej písomnej forme. Navrhovateľ odkazuje sa na

úverové zmluvné podmienky, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou a predmetné údaje sú odporcovi
známe aj z informačnej brožúrky. Dojednania v úverových zmluvných podmienkach sú rovnocenné s
ostatnýmizmluvnýmidojednaniamiamajúrovnakúprávnumocaváhuakodojednaniauvedenénalícnej
strane úverovej zmluvy. Žiadny právny predpis pritom neustanovuje kde má byť na listine zachycujúcej
písomný prejav vôle umiestnený podpis. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn.

26Cdo/2317/2006 v zmysle ktorého súčasťou písomne uzavretej zmluva sa stávajú aj tie listiny, ktoré
sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané. Osobitne
poukázal na Hlavu 8, § 1, § 2 úverových zmluvných podmienok. V Hlave 9 v § 4 je potom uvedené,
že výška pravidelnej mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške 4% z výšky dohodnutého úverového
rámca platného ku dňu splatnosti danej splátky. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, teda

na skutočnosť, že navrhovateľ, ani odporca nemôžu vedieť pri uzatváraní zmluvy určiť kedy a koľko z
úveru bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru a definuje sa len výška
úverového rámca. Pokiaľ ide o výšku splátok, odvolateľ poukázal na Hlavu 9 § 4 s tým, že sa rovná 4%
z výšky dohodnutého úverového rámca. Pri počte splátok uviedol, že nie je ich možné vopred dohodnúť,
vzhľadom a typ úveru a termíny splatnosti mesačnej splátky boli dohodnuté v Hlave 9 v § 4 vždy ku

20. dňu kalendárneho mesiaca. Výška poplatkov a výška úrokovej sadzby bola konkrétne stanovená
v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou metodickej príručky, ktorá bola prílohou úverovej zmluvy.
Vzhľadom a uvedené odvolateľ uzavrel, že dotknutá úverová zmluva má písomnú formu a obsahuje
všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. , preto je platná.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na

jeho potvrdenie v napadnutej časti v zmysle § 219 O.s.p.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného, a pretože
v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.
odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod,
prektorýbysamalodzáverovprvostupňovéhosúduodchýliťanemôžepretodaťzapravduodvolateľovi.

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného
navrhovateľom je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si odporca nesplnil svoju povinnosť a navrhovateľovi časť
čerpaného úveru nevrátil, rovnako ako ani to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nebolo medzi
účastníkmi sporné. Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu,
či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané Zákonom o spotrebiteľských
úveroch a či teda navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie pohľadávok uplatnených
zamietnutou časťou návrhu a to zvyšnej časti istiny, zmluvného úroku vo výške 350,95 Eur, poistného

vo výške 15,99 Eur, poplatku za výber z bankomatu vo výške 13,74 Eur, zmluvnej pokuty vo výške
40,73 Eur, poplatku za zaslanie upomienky vo výške 3,32 Eur, sankčného úroku vo výške 7,60 Eur a
mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 19,37 Eur.

V zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, teda ku dňu 21.4.2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná.

Z obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 21.4.2008 založenej v spise a úverových
zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., tvoriacich jej súčasť, bolo zistené, že
účastníci uzavreli úverovú zmluvu č. 3804160409, v ktorej je uvedené, že úver sa poskytuje na mobilný
telefón Nokia 3500 za predajnú cenu 4.490,- Sk, výška úveru je 4.041,- Sk, mesačná splátka 436,-

Sk, počet splátok 12, RPMN 53,1%. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové
podmienky uvedené na rube tejto listiny na samostatných listoch, pričom odporca podpisom potvrdil,
že je oboznámený s úverovými podmienkami a prejavuje súhlas byť nimi zaviazaný. Podpisom tejto
úverovej zmluvy zároveň účastníci uzatvorili zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a to s úverovým
rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v úverových podmienkach.

Podľa Hlavy 8 § 1 sa účastníci dohodli aj na uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorý
je klient oprávnený čerpať opakovane prostredníctvom úverovej karty, s dohodnutým úverovým rámcom
vo výške 15.000,- Sk. Podľa Hlavy 8 § 2 účastníci dohodli, že úverovú kartu spolu s výzvou k jej aktivácii
a metodickú príručku je spoločnosť oprávnená klientovi zaslať ak si bude riadne plniť svoje povinnosti.
Neoddeliteľnou súčasťou metodickej príručky je aktuálny sadzobník poplatkov a odmien. Podľa hlavy 9 §

4 klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach vždy k
20. dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k 20. dňu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu. Výška pravidelnej mesačnej
splátky bola dohodnutá vo výške 4% z výšky z dohodnutého úverového rámca revolvingového úveru I.
platného ku dňu splatnosti danej splátky. Klient je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytovanéslužby, ktorých výška je daná sadzobníkom poplatkov platným v dobe vzniku poplatkovej povinnosti,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej zmluvy a ktorý je obsiahnutý v metodickej príručke. V
závere v Hlave 14 § 26 klient podpisom na úverovej zmluve potvrdil, že prevzal jeden z originálov

úverovej zmluvy vrátane úverových podmienok, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou.

Z vyššie citovaných ustanovení zmluvy a úverových zmluvných podmienok vyplýva, že za neoddeliteľnú
súčasť zmluvy boli jednoznačne prehlásené iba úverové zmluvné podmienky, ktoré zároveň odporca pri
podpísaní zmluvy i prevzal. Za neoddeliteľnú súčasť úverových zmluvných podmienok bol prehlásený
aj Sadzobník poplatkov, ktorý sa ale nachádza v metodickej príručke, ktorá ale podľa obsahu úverových

zmluvných podmienok nebol doručený odporcovi pri podpise zmluvy, a ktorú má veriteľ iba oprávnenie
(nie povinnosť) zaslať až po tom, ako bude riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy,
teda nie v čase uzavretia úverovej zmluvy.

Neboli žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom
a že má naviac podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo
viacerýchprípadochažespotrebiteľspravidlajejobsahnemenívzhľadomnaformulárovúpredtlač.Teda

spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne v ,,kľude a bez
časového stresu" podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Neboli žiadne
pochybnosti ani o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej
pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (porov. čl. 25 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
Mostaza Claro).

Rovnako možno tiež konštatovať, že pri kupovaní tovaru - v danom prípade mobilného telefónu
s predajnou cenou 4.490,- Sk, priemerný spotrebiteľ náležite nevyhodnocuje rozsiahle zmluvné
podmienky písané veľmi malým písmom. Prirodzene, že spotrebiteľ sa orientuje na kupovaný tovar a
predstava,ževyhodnotívšeobecnéobchodnépodmienky,jeleniluzórna.Lenťažkosimožnopredstaviť,
že by sa spotrebiteľ od úverovej časti zmluvy prepracoval naviac k vyhodnocovaniu zjavne podsunutej

revolvingovej časti zmluvy.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej

povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa
voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva
spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých
ustanovení zmluvy. V zmysle článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Prílohaobsahujeindikatívnyanevyčerpávajúcizoznampodmienok,ktorésamôžupovažovaťzanekalé.
Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neodvolateľne zaviazať spotrebiteľa k podmienkam, s

ktorými sa skutočne nemohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sú v smernicou považované za nekalé.
Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Postup navrhovateľa, ktorý umiestnil uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere do vopred predpísaného
textu, ktoré odporca nemohol ovplyvniť, resp. odmietnuť, súd prvého stupňa kvalifikoval správne ako
nekalú praktiku. V tomto prípade sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa
vstúpiť do iného zmluvného vzťahu (revolvingový úver) s navrhovateľom, ako bol primárne vo sfére
jeho záujmu (získanie spotrebiteľského úveru na kúpu mobilného telefónu). Z uvedeného postupu

navrhovateľa potom plynie, že klient nemá inú možnosť, ako prijať zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru aj so zmluvou o revolvingovom úvere, ktorú ani nechce uzavrieť. Súd poukazuje aj na zrejmý
nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu spätý so skutočnosťou, či vôbec odporca malreálnumožnosťodmietnuťposkytnutierevolvingovéhoúveru.Vkonečnomdôsledkuzuvedenejúverovej
zmluvy nevyplýva nič iné ako to, že odporca sa môže (má možnosť rozhodnúť sa) v budúcnosti
dohodnúť s navrhovateľom o prípadnom revolvingovom úvere. Ak teda veriteľ týmto spôsobom písomný

prísľub splní tým, že niekomu požičia peniaze a za zmluvu o úvere považuje súhlas s uzavretím
zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomne zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol
individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, nebola dodržaná predpísaná písomná forma. Preto je takáto zmluva neplatná v zmysle
ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch

vyžaduje, aby bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá písomne. Vzhľadom na to, že súd
považuje zmluvu za neplatnú, plnenie, ktoré má odporca vrátiť, možno priznať iba z titulu bezdôvodného
obohatenia, tak ako správne uzavrel súd prvého stupňa.

Odvolacísúdsastotožňujeajsozáveromprvostupňovéhosúduolenčiastočnomúspechunavrhovateľa.
To oprávňovalo prvostupňový súd na aplikáciu § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd náhradu trov
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak mal účastník

úspech len čiastočný.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní mal úspech odporca, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu
trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, odporca si však náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznať.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.