Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/184/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710207258
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1710207258.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku rozhodol sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci

žalobcu: Medika SK, a.s., so sídlom v Ivanke pri Dunaji, Vajnorská 6, W.: XX XXX XXX, zast. Advokátska
kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Palárikova 14, proti žalovanému:
Slovenská republika, zast. Správou štátnych hmotných rezerv SR, W.: XX XXX XXX, so sídlom v
Bratislave, Pražská 29, o náhradu škody vo výške 1 891 110,61 eur /56 971 598,33 Sk/ s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e :

1. Vzájomnou žalobou zo dňa 28.11.2007, v konaní o zaplatenie 56 971 598,33 Sk s prísl., pôvodne
vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 6C 190/2007, sa v tamojšom konaní žalovaný /
MEDIKA SK a.s./ domáhal zaplatenia od v tamojšom konaní žalobcu, /žalovaného v tomto konaní/ sumy
56 971 598,33 Sk /v prepočte na menu euro 1 891 110,61 eur/ s 12% úrokom z omeškania od 29.4.2006
do zaplatenia, titulom náhrady škody.
2. Vzájomnú žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že na základe zmluvy o ochraňovaní zásob Programu

-222 č. 300/OŠHR/2003 zo dňa 1.10.2003, uzatvorenej podľa § 261 ods. 2 a § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka a zákona NR SR č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách v znení nesk. predpisov,
bol jediným ochraňovateľom zásob mobilizačných rezerv, pričom jeho výhradné postavenie bolo dané
najmä skutočnosťou, že dňa 21.8.2003 sa ako subjekt, spĺňajúci požadované kritériá, stal jediným
subjektom, s ktorým mohla byť platne uzatvorená zmluva o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv,
pretože ako jediný mal v tom čase uzatvorenú aj zmluvu o ochraňovaní nehnuteľného majetku štátnych
hmotných rezerv č. 300/OŠHR/2003, v ktorých nehnuteľnostiach boli celé mobilizačné rezervy štátu

aj uskladnené. Okrem toho bol určený rozhodnutím MZ SR č. M.-XXX/XXXX zo dňa 21.8.2003 ako
subjekt hospodárskej mobilizácie. Na základe zmluvy o ochraňovaní zásob Programu -222, uzavretej
na dobu neurčitú sa stal subjektom, povinným vytvárať a hospodáriť s týmito zásobami, čím sa
rozumela ich tvorba, obmena, zámena, skladovanie, nájom, výpožička, presun, vyčleňovanie, ochrana
a kontrola tak, aby nedochádzalo k ich znehodnocovaniu, strate, alebo odcudzeniu a k tomu bol
povinný vytvárať nevyhnutné podmienky a prijímať potrebné opatrenia. Tým získal exkluzívne a výsadné
postavenie s poukazom na § 6 ods. 3 a § 6a ods. 4 zákona č. 82/1993 o štátnych hmotných

rezervách a podľa čl. V. ods. 3 tejto zmluvy a bol jediným subjektom, ktorý mohol obstarávať zásoby
mobilizačných rezerv podľa Projektu tvorby alebo doplnenia mobilizačných rezerv, spracovávaného
v pravidelných intervaloch, alebo rozhodnutia na tvorbu a doplnenie mobilizačných rezerv v prípade
mimoriadnej udalosti, ako tomu bolo v prípade hrozby pandémie vtáčej chrípky. Vyváženosť zmluvybola reprezentovaná jednak ziskovou časťou, v prípade nákupu v procese vytvárania mobilizačných
rezerv / tvorba, obmena, zámena/, pri ktorých si mohol uplatňovať v súlade s Opatrením MZ SR č. XXXX-
XX/XXXX-SL zo dňa 18.10.2005 maximálne 13% obchodnú maržu a stratovou časťou, predstavujúcou

výdavky a náklady, spojené so samotným skladovaním, presunom, ochranou a kontrolou mobilizačných
rezerv, mimo položiek, refundovaných z rozpočtu podľa zákona č. 82/1994 Z.z.. Žalobca v príkrom
rozpore v uvedenou exkluzivitou prostredníctvom tretích osôb /BB MEDIKA s.r.o., Banská Bystrica/
obstarával mobilizačné rezervy, následne umiestňované do skladov v jeho správe a zároveň počas
účinnosti označenej zmluvy počas hrozby pandémie vtáčej chrípky prostredníctvom tretích osôb / BB

MEDIKA s.r.o., PHOENIX Zdravotnícke zariadenie, a.s., DINA-HITEX SK, spol. s r.o., Technia spol. s
r.o./ obstarával určené mobilizačné rezervy /rúšky, respirátory, lieky a iné zdravotnícke pomôcky/ a pod
vplyvom jeho opakovaných námietok začal zásoby obstarávať sám priamym nákupom, čím porušil aj § 3
ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Označeným konaním
mu vznikla škoda dosahujúca minimálne sumu 56 971 598,33 Sk, ako vyplýva z písomného vyčíslenia
škody v prílohe vzájomnej žaloby. Mobilizačné rezervy boli naviac tretími osobami obstarávané s

obchodnou maržou výrazne prekračujúcou stanovenú Opatrením MZ SR 13% hranicu, za nevýhodné
ceny, čo logicky jednoznačne spôsobilo potom jeho neschopnosť pri následnom predaji nakúpených a
uskladnených zásob z dôvodu potreby ich obmeny konkurovať ostatným dodávateľom určených liečiv.
Takto bol do budúcna nútený pri ich obmene predávať za výrazne nižšie ceny, ako boli obstarané
týmito inými osobami a teda bol pri týchto obchodoch stratový. V konaní uplatňovaná pohľadávka je

pohľadávkou zo stratovej činnosti ochraňovateľa, pričom vznikla aj druhotnou platobnou neschopnosťou
žalobcu, kedy pri obmene zásob formou ich predaja konkrétnym zdravotníckym zaradeniam tieto platili
žalobcovi oneskorene alebo neplatili vôbec. Predžalobnou výzvou zo dňa 15.10.2007 žalovaného
vyzval, aby bezodkladne pristúpil k náhrade škody vo výške cca 65 144 190 Sk /predbežne vyčíslená
škoda s DPH/, resp. k vysporiadaniu zmluvných nárokov. V ďalšej časti vzájomnej žaloby žalobca

uvádzal skutočnosti, pre ktoré považuje zmluvu o ochraňovaní zásob Programu 222 za nikdy platne
neukončenú, opísal postup žalovaného, ktorým presunul kompletné zásoby mobilizačných rezerv na
druhého ochraňovateľa rozhodnutím č. XX/XXXX-M. zo dňa 18.5.2007 dňom 1.7.2007 na základe
súhlasného stanoviska MZ SR č. XXXXX-X/XXXX-M. zo dňa 26.4.2007. Týmto postupom a obstaraním
mobilizačných rezerv prostredníctvom iných spoločností závažne porušil zmluvu a žalobcovi tak vznikla

škoda vo výške 56 971 598,33Sk, ktorá predstavuje ušlý zisk, reprezentujúci jeho maržu z hodnoty
nakúpených mobilizačných rezerv.
3.Zaprostriedkyprocesnéhoútokuvovzájomnejžalobeoznačilakvzájomnejžalobepripojiltietolistinné
dôkazy: zmluva o ochraňovaní zásob Programu -222 č. XXX/OŠHR/XXXX zo dňa 1.10.2003, zmluva o
ochraňovanínehnuteľnéhomajetkuštátnychhmotnýchrezervč.XXX/OŠHR/XXXX/lenstr.1/,vyčíslenie

škody so zoznamom kúpnych zmlúv a predmetov kúpy, rozhodnutie MZ SR č. M.-XXX/XXXX zo dňa
21.8.2003, výzva zo dňa 14.6.2007, 15.10.2007, porovnania nákupných cien, rozhodnutie D. D. Č.. XX/
XXXX-M. zo dňa 11.5.2007, rozhodnutie MZ SR č. XXXXX-X/XXXX-M. zo dňa 21.6.2007, stanovisko
žalovaného k odporu vo veci sp. zn. 4C 160/2008 a súčasne k vzájomnej žalobe zo dňa 9.3.2009 so
sprievodným listom a faktúrou č. 002/09.

4. Vzájomná žaloba bola vylúčená na samostatné konanie uznesením Okresného súdu Pezinok, na
ktorý prešiel výkon súdnictva s úč. od 1.1.2008 podľa os. predpisu, uznesením č.k: 4C 160/2008-186
zo dňa 17.8.2009.
5. Konanie o tejto vzájomnej žalobe, ďalej vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 4C 184/2010 bolo
prerušené do skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Pezinok, pod sp. zn.: 4C 160/2008.

6. Vzájomná žaloba bola doručená žalovanému dňa 26.2.2009. Žalobcom uplatnenú pohľadávku
odmietol čo do dôvodov a výšky a žiadal vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením,
že druhotná platobná neschopnosť žalobcu a ním nevhodne zvolené platobné podmienky a cenová
stratégia voči tretím subjektom nezbavujú žalobcu plniť si jeho povinnosti voči žalovanému. Ušlý zisk z
týchto obchodov nemá žiadnu príčinnú súvislosť so zmluvným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným.

Žalovaný žalobcovi, ako ochraňovateľovi zásob Programu 222 v zmysle zmluvy č. XXX/OŠHR/XXXX
zo dňa 1.10.2003 preplácal jeho oprávnené nároky, spojené so skladovaním a ochraňovaním zásob
mobilizačných rezerv v zmysle čl. XIII. zmluvy v plnej výške. Rozhodnutím č. XXX/XXXX-M. o vyčlenení /
predaji/ časti zásob mobilizačných rezerv zo dňa 17.12.2004 bol žalobca, ako ochraňovateľ, poverený
predajom vyčlenených zásob mobilizačných rezerv v zmysle platných predpisov /zákona o štátnych

hmotných rezervách, zákona o správe majetku štátu a zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach/,
za čo niesol plnú zodpovednosť. Kúpna cena uvedená v rozhodnutí bola cena minimálna, za ktorú mohol
byť materiál predaný. Zvýšenie kúpnej ceny bolo možné bez ďalšieho rozhodnutia. Predaj za zníženú
cenu sa mohol uskutočniť len na základe nového rozhodnutia. Zásoby kupoval žalobca od žalovanéhoza kúpnu cenu /ktorá bola zároveň evidenčnou cenou/ podľa toho, či našiel odberateľa, ktorý zaplatil
kúpnu cenu s obchodnou maržou. Výšku marže u žalobcu nekontroloval, nakoľko to nebolo v jeho
kompetencii. Ak žalobcovi vznikla strata v dôsledku predaja materiálu za nižšiu cenu, ako ho kúpil, je to

vecou samotného žalobcu. Počas platnosti rozhodnutia o vyčlenení /predaji/ zásob mobilizačných rezerv
žalobca nikdy nepožiadal o zníženie kúpnej ceny. Ohľadom tvrdenej druhotnej platobnej neschopnosti
zdravotníckych zariadení žalovaný argumentoval, že žalobca bol istý čas likvidátorom Medika š.p. v
likvidácii a o tomto bol dostatočne informovaný a mal zvoliť takú obchodnú stratégiu, aby sa do druhotnej
platobnej neschopnosti nedostal. Nie je pravdou, že jednostranne a účelovo zmenil zmluvný vzťah so

žalobcom. Zmluva o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv bola uzatvorená v súlade so zákonom
č. 263/1999 o verejnom obstarávaní v zmysle ktorého mohol žalobcu, ako ochraňovateľa, poveriť
obstaraním zásob mobilizačných rezerv v zastúpení, nakoľko tento postup zákon umožňoval. Zákon
platilešte3mesiaceoduzavretiazmluvy.Súčinnosťouod1.1.2004vošieldoplatnostizákonč.523/2003
Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii
ústrednej štátnej správy, ktorý neumožňoval, aby pri obstarávaní zastupovala obstarávateľa /ktorým bol

zo zákona on - žalovaný/ iná právnická osoba, tiež zákon o DPH č. 222/2004, ktorým bol zrušený § 50,
preto musel pristúpiť k zmene v oblasti tvorby a doplnenia zásob mobilizačných rezerv a sám vykonávať
obstarávanie uzatváraním kúpnych zmlúv s inými subjektmi. Urýchlené obstaranie Tamiflu cps, ako
kupujúci, realizoval ako dodávku štátu, podľa uznesenia vlády SR č 857 zo dňa 26.10.2005 a pracovnej
porady MZ SR zo dňa 11.1.2006. Žalobcom uplatnenú sumu ušlého zisku, reprezentujúcu maržu z

hodnoty nakúpených mobilizačných rezerv nie je možné považovať za škodu a žalobcom predložené
„vyčíslenie“ škody nie je dokumentom, preukazujúcim vznik škody.
7. K vyjadreniu žalovaný pripojil prostriedky procesnej obrany: faktúru č. XXX/XXXX so sprievodným
listom zo dňa 26.1.2009.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesom žaloby, obrany, oboznámením listinných dôkazov strán,

vrátane predložených súdu za konania /kúpne zmluvy, dodatky kúpnych zmlúv, uzavreté žalovaným
ako kupujúcim od tretích osôb, dodacie listy, prepravné listy, faktúry, zmluvy č. XX/OR/XXXX a č. XXX/
OMRaOZ/XXXX o ochraňovaní zásob Programu 222, Projekt tvorby zásob mobilizačných rezerv pre rok
2006, uznesenie vlády SR č. 857 z 26.10.2005/ a ďalšie/, na návrh žalobcu aj výsluchom svedka Mgr.
Antona Tencera a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Žalobca je obchodná spoločnosť, zapísaná v obchodnom registri, vedenom Okresným súdom
BratislavaI.RozhodnutímMZSRzodňa21.8.2003podľazákonaohospodárskejmobilizáciič.414/2002
Z.z. bol určený za subjekt hospodárskej mobilizácie dňom 1.9.2003, pričom z tohto rozhodnutia súčasne
vyplýva že dňom 1.9.2003 sa rušia určenia: zo dňa 24.1.2000 za subjekt hospodárskej mobilizácie
OZ-1 š.p. Medika Bratislava, zo dňa 24.1.2000 za subjekt hospodárskej mobilizácie OZ-2 š.p. Medika

Zvolen, ktorým bol určený za subjekt hospodárskej mobilizácie OZ-3 š.p. Medika Košice a riaditeľstvo
š.p. Medika Bratislava.
10. Žalovaný je ústredným orgánom štátnej správy pre štátne hmotné rezervy, oprávneným vystupovať
v právnych vzťahoch vo vlastnom mene alebo v mene štátu. Je správcom štátnych hmotných
rezerv, vrátane mobilizačných rezerv určených na použitie pre prípad vyhlásenia mimoriadnej situácie,

spôsobom a za podmienok, ustanovených zákonom /č. 82/1994 Z.z. a s úč. od 1.1.2014 zákon č.
372/2012 Z.z. o štátnych hmotných rezervách/.
11. Medzi žalobcom, ako ochraňovateľom a žalovaným, ako správcom štátnych hmotných rezerv, boli
uzatvorené v rámci Programu 222 dve zmluvy o ochraňovaní zásob ŠHR /nehnuteľností a zásob/ č.
XXX/OŠHR/XXXX dňa 1.10.2003. V rámci tohto Programu 222 žalovaný uzavrel aj ďalšie zmluvy o

ochraňovaní zásob Programu 222 a to dňa 27.11 2000 s ochraňovateľom Ústredná vojenská nemocnica
SNP so sídlom v Ružomberku, dňa 14.5.2004 s ochraňovateľom IMUNA PHARM a.s. so sídlom v
Šarišských Michaľanoch. Predmetom všetkých zmlúv, uzatvorených podľa § 262 ods. 2, § 269 ods.
2 Obch. zákonníka a zákona č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách, bolo ochraňovanie
zásob Programu 222, zverených správcom /žalovaným/ ochraňovateľovi v určitej evidenčnej hodnote,

so stavom k určitému dňu, špecifikované účtovnou a materiálovou evidenciou, tvoriacou prílohu
zmluvy, ktorá mala byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy s tým, že ochraňovateľ dňom účinnosti
zmluvy preberá zodpovednosť za ochraňovanie týchto zásob. Povinnosťou správcu podľa zmlúv /
vrátane zmluvy, uzavretej so žalobcom/ bolo po dohode s ochraňovateľom uhradiť mu oprávnené
náklady, spojené s ochraňovaním zásob v zmysle čl. zmluvy - platobné podmienky /financovanie

nákladov v rámci limitu výdavkov štátneho rozpočtu, predbežné a podrobné spracovanie a predloženie
návrhu výdavkov; odsúhlasený finančný limit na príslušný kalendárny rok formou dodatku k zmluve/.
Zmluvami sa ochraňovatelia zaviazali vytvárať a hospodáriť so zásobami, čím sa rozumie ich tvorba,
obmena, zámena, skladovanie, nájom, výpožička, presun, vyčleňovanie, ochrana a kontrola tak, abynedochádzalo k ich znehodnoteniu, strate alebo odcudzeniu a k tomu vytvoriť všetky potrebné opatrenia
s tým, že ochraňovateľ mohol tieto činnosti zabezpečiť s písomným súhlasom správcu v subdodávke.
Tvorbu zásob, ich doplnenie, rovnako tak obmenu, zámenu, presun, vyčlenenie zásob bolo možné

realizovať ochraňovateľom na základe projektu tvorby alebo doplnenia mobilizačných rezerv, alebo
rozhodnutia správcu na tvorbu a doplnenie mobilizačných rezerv, plánu obmien zásob mobilizačných
rezerv, plánu zámien mobilizačných rezerv, rozhodnutia o vyčlenení zásob, so súhlasom správcu.
12. Podľa žalobcom predložených kúpnych zmlúv s dodatkami, dodacích listov a faktúr/ čl. 181 - 331/
žalovaný obstaral sám, priamo ako kupujúci /uzavrel kúpne zmluvy/, s dodávateľmi: GlaxoSmithKline

Slovakia, spol. s r.o., PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., DINA-HITEX, spol. s r.o., HARTMANN
- RICO spol. s r.o. TECHNIA spol. s r.o., Roche Slovakia s.r.o./, ako predávajúcimi: lieky /Tamiflu cps,
zdravotníckymateriál,relenzaplv.,respirátory,medimasky,ochrannérúška,ochrannéodevy/včasovom
rozpätí od 23.11.2005 do 28.4.2006 v celkovom objeme kúpnej ceny /bez DPH/ vo výške XXX XXX
XXX,XX Sk. Teda nie prostredníctvom 3. osôb, ako žalobca tvrdil v žalobe.
13. Žalobca v konaní pred súdom na podanej žalobe zotrval tvrdiac, že žiaden iný subjekt podľa

jeho vedomostí nedisponoval v tom čase na Slovensku s takým rozsahom oprávnení vo vzťahu k
mobilizačným rezervám, ako žalobca. V rozhodnom čase nedošlo k žiadnej takej zmene zákona,
aby bol žalobca obídený pri tvorbe mobilizačných rezerv. Je tam jasne napísané, že obstarávateľom
mobilizačných rezerv je ochraňovateľ mobilizačných rezerv, ktorým bol v tom čase výlučne žalobca.
Jedine žalobca mal oprávnenie na nákup liekov ako veľkodistribútor a tento stav platil do zmeny zákona

o štátnych hmotných rezervách, takým oprávnením nedisponoval ani žalovaný. Od hodnoty nákupov
žalovaného od distribútorov si odvodzuje nárok na náhradu škody, uplatňovaný v tomto konaní, do výšky
13% marže.
14. Žalovaný v konaní pred súdom na svojej obrane zotrval s tým, že nie je naplnený už prvý zákonný
predpoklad jeho zodpovednosti za škodu a to porušenie povinnosti, keď postupoval v súlade s novým

zákonom o verejnom obstarávaní a pokiaľ bol tento v rozpore so zmluvou, bolo potrebné dodržať zákon.
ZmluvasožalobcomoochraňovanízásobProgramu222zaniklazánikompredmetuzmluvyrozhodnutím
žalovaného o presune všetkých zásob mobilizačných rezerv.
15. V písomnom vyjadrení zo dňa 15.3.2018, prednesenom na pojednávaní, žalovaný zotrval na obrane,
spočívajúcejvpoukazenanovýzákonoverejnomobstarávaní,úč.od1.1.2004č.523/2003Z.z.,ktorýuž

neumožňoval, aby ho žalobca pri obstarávaní zásob zastupoval. V tomto podaní tiež k veci namietol, že
žalobcovi nespôsobil žiadnu škodu, nie je podložená žiadnymi podkladmi, nie je dostatočne preukázaná.
V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 19.4.2018 namietol tvrdenie žalobcu o jeho exkluzivite na úseku
ochraňovateľa zásob mobilizačných rezerv /v tejto súvislosti predložil ďalšie zmluvy o ochraňovaní
zásob mobilizačných rezerv /viď bod 10 tohto odôvodnenia/ s tým, že žalobca bol len jedným zo

subjektov hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti MZ SR, nie všetky zásoby mobilizačných rezerv boli
uskladnené v nehnuteľnostiach, ktoré taktiež tvorili mobilizačné rezervy /zmluva so žalobcom bola
uzavretá časovo neskôr/, ale aj v jeho vlastných nehnuteľnostiach. Mobilizačné rezervy, od ktorých si
žalobca odvodzuje nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku, boli žalovaným obstarané v súlade
s ust. § 66 ods. 1 písm. i/ zákona č. 523/2003 Z.z. a to formou rokovacieho konania bez zverejnenia,

tohto rokovania sa zúčastnil aj sám žalobca, z jeho strany v tom období nebol namietaný spôsob tvorby
mobilizačných rezerv a teda jeho konanie /uplatňovanie nároku na náhradu škody/ považuje za konanie
v rozpore s obchodnými zvyklosťami. Naviac, pokiaľ žalobca nárok na náhradu škody vyčísľuje ako 13%
obchodnúmaržuatútosivyčísľujezožalovanýmpriamozrealizovanéhoobjemunákupnýchcien,pričom
obchodnú maržu si mohol uplatňovať len pri predaji zásob mobilizačných rezerv, ku ktorému dochádza

iba v procese obmeny zásob mobilizačných rezerv; pri tvorbe mobilizačných rezerv obchodná marža
neprichádza do úvahy. Ďalej upozornil, že Opatrenie MZ SR z roku 2005, na ktoré sa žalobca odvoláva,
iba reguluje maximálnu cenu výkonu pri predaji vybraných výrobkov a neobsahuje žiadnu hodnotu,
uvádzanú žalobcom /13% obchodnej marže/. Tiež ako vybrané druhy výrobkov s regulovanými cenami
opatrenie neobsahuje zoznam výrobkov - tovary, ktoré boli predmetom obstarania /nákupom/ priamo

žalovaným. Žalobu označil za vykonštruovanú, špekulatívnu, ako reakciu žalobcu na súdne konania,
v ktorých sa žalovaný proti žalobcovi domáha splnenia jeho peňažných záväzkov. Žalobcom vyčíslený
ušlý zisk považuje za všeobecné tvrdenie, za iba hypotetický, s poukazom aj na ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít /rozsudok NS SR 5Cdo 195/2015/.
16. V písomnom vyjadrení zo dňa 31.5.2018 žalobca znova zopakoval, že žiaden iný subjekt v tom čase

nemal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o ochraňovaní v rozsahu, v akom ju mal žalobca. Predmet tej
ktorej zmluvy o ochraňovaní bol striktne špecifikovaný v čl. I tej ktorej zmluvy. Každý takýto ochraňovateľ
vykonával potom tvorbu a nakladanie s mobilizačnými rezervami iba v rozsahu, ktorý vyplýval zo zmluvy.
To, čo bolo predmetom zmlúv o ochraňovaní u toho ktorého ochraňovateľa vyplývalo predovšetkýmz historických súvislostí. Žalobca bol vo svojej podstate v oblasti ochraňovania mobilizačných rezerv
právnym nástupcom štátneho podniku Medika š.p. ako pôvodného monopolného distribútora liekov
a zdravotníckych pomôcok. Vyplýva to zo zmluvy o ochraňovaní č. 300/OŠHR/2003, kde predmet

ochraňovania je určený odkazom na delimitačný protokol medzi Medikou š.p. a žalobcom. Fakticky
prevzal všetky dovtedajšie zásoby Mediky š.p. a vzhľadom na rozsah zásob, ktoré mal ochraňovať, t.j.
úplne všetky mobilizačné rezervy v rámci liekov a zdravotníckych pomôcok, bol v rámci tohto spoločného
zámeru na to aj kapacitne vybavený skladmi na to určenými podľa zmluvy. Ako jediný z 3 ochraňovateľov
sa podieľal na projekte tvorby mobilizačných rezerv, čo vyplývalo z jeho dominantného postavenia.

Zmluvaoochraňovaní,uzavretážalovanýmsospoločnosťouIMUNAPHARMa.s.savzťahovalavýlučne
na infúzne roztoky, ktoré boli predmetom výrobnej činnosti tohto ochraňovateľa a zmluva o ochraňovaní,
uzavretá žalovaným s Ústrednou vojenskou nemocnicou v Ružomberku, vzhľadom na úzku špecifikáciu
a skutočnosť, že obstarávateľ nedisponoval potrebným veľkodistribučným povolením vo vzťahu k liekom
a zdravotníckemu materiálu, boli predmetom ochraňovania iba zásoby /skladovanie a obmieňanie/ v
nemocničnej lekárni tejto nemocnice. Žalobca v tomto podaní uviedol, že nakoľko označená zmluva

o ochraňovaní zásob neobsahuje akúkoľvek špecifikáciu výpočtu odplaty za hospodárenie a tvorbu
zásob mobilizačných rezerv, ako to predpokladá zákon v ustanoveniach o komisionárskej zmluve, avšak
zmluvaobsahujepodstatnéčastikomisionárskejzmluvypodľaObch.zákonníka,odplatasapredpokladá
v zmysle § 587 Obch. zák. vo výške primeranej skutočnej činnosti a dosiahnutého výsledku, keďže ako
komisár vo vlastnom mene a na účet žalovaného, v súlade s ust. čl. V ods. 3 zmluvy zabezpečoval

tvorbu a doplnenie zásob na základe pokynov žalovaného /správcu/ ako komitenta, konkrétne na
základe Projektu tvorby alebo doplnenia mobilizačných rezerv alebo rozhodnutia na tvorbu a doplnenie
mobilizačných rezerv, ktoré vydával žalovaný. Kúpnu cenu mal teda uhradiť žalobca ako ochraňovateľ
a túto mu mal žalovaný následne refundovať na základe vystavenej faktúry, vrátane DPH a uhradiť
mu oprávnené náklady spojené s ochraňovaním zásob. Nie je možné predpokladať, aby akýkoľvek

podnikateľský subjekt vykonával ochraňovanie mobilizačných rezerv iba za refundáciu nákladov. Ním
vyčíslená škoda vo forme ušlého zisku nie je vymyslená ani hypotetická, ide o reálne ušlý zisk podľa
príslušného opatrenia MZ SR; žalovaný z neznámeho dôvodu neumožnil žalobcovi obstarať konkrétne
mobilizačné rezervy a to v rozpore so zmluvou a zákonom.
17. V konaní na návrh žalobcu vypočutý svedok Tencer vlastnými slovami vypovedal, že od roku 2003

doposiaľ je riaditeľom odboru krízového managementu na MZ SR a z titulu tejto funkcie má vedomosť
o tom, že MZ SR určilo žalobcu ako subjekt hospodárskej mobilizácie, podľa ktorého mal povinnosť
zabezpečiť tvorbu, obmieňanie a ochranu sortimentu liekov a zdravotníckych pomôcok, určených pre
potreby zdravotníckych zariadení na ich vybavenie v prospech poskytovania zdravotnej starostlivosti v
čase štátom vyhlásených krízových stavov. Z toho titulu zabezpečovali pre žalobcu refundáciu nákladov,

spojených s vedením stanovenej agendy, t.j. mzdy zamestnancov, náklady na pracovné prostredie,
náhrady služobných ciest, v súlade so zmluvou medzi MZ SR a žalobcom. Na otázky právnych
zástupcovstránsporusvedokvypovedal,ževobdobírokov2003-2006subjektmiochraňovateľovzásob
mobilizačných rezerv bol žalobca a IMUNA FARM a.s.; IMUNA FARM a.s., zabezpečovala sortiment v
súlade s jej výrobným programom - infúzne roztoky, krvné deriváty a niektoré transfúzne lieky. Žalobca

spolupracoval s MZ SR na tvorení programu obmeny a tvorby zásob mobilizačných rezerv, na základe
ktorého boli plánované jednak finančné zdroje na nákup požadovaného sortimentu, to znamená, že
realizácia bola závislá na finančných zdrojov štátneho rozpočtu. K procesu tvorby zásob mobilizačných
rezerv vypovedal, že požiadavka na tvorbu i obmenu prichádzala z MZ SR na žalovaného a ten potom
v rámci svoje pôsobnosti túto problematiku z hľadiska nakupovania, dokupovania zastrešoval. Kto to

mal nakupovať riešil žalovaný, disponoval zmluvami o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv, nevie
čo tam bolo dohodnuté. Počas pandémie chrípky vláda SR svojim uznesením uložila žalovanému
zabezpečiť nákup liekov a zdravotníckych pomôcok. MZ SR dalo sortiment, podieľalo sa tým, že vo
výberovej komisii, ktorá bola zriadená na tento účel, boli zástupcovia MZ SR a výberové konanie
na ochranné pomôcky prebiehalo na pôde žalovaného. V tej dobe bol jediný liek Tamiflu a to riešil

žalovaný s farmaceutickou firmou Roche asi priamo. Na otázku kto mal nakupovať lieky a zdravotnícke
pomôcky mimo infúznych roztokov do mobilizačných rezerv svedok odpovedal, že táto problematika
bola v pôsobnosti žalovaného, ten mal rozhodovať akým spôsobom a kto bude nákup realizovať. Kto
mal takto nakupovať v rokoch 2003 - 2006 uviesť nevedel. Návrh na tvorbu mobilizačných rezerv
bolo MZ SR, ktorý návrh bol záväzný, ochraňovateľ v rámci tvorby mobilizačných rezerv bol oprávnený

na predkladanie požiadaviek do projektu tvorby mobilizačných rezerv. Žalovaný tvoril projekt tvorby
mobilizačných rezerv na základe výsledkov vyčleňovania, obmeny, potreby obmeňovania toho, čo
v priebehu ochraňovania vypadlo. V projekte sa vyjadrovali aj finančné prostriedky na to potrebné.
Ochraňovateľ mohol obstarávať konkrétne mobilizačné rezervy podľa toho, čo mu žalovaný odporučil,alebo mu dal za úlohu. Počas hrozby pandémie chrípky z uznesenia vlády SR pre žalovaného vyplynula
úloha zabezpečiť nákup, ochraňovanie ochranných prostriedkov a pomôcok a Tamiflu - jediného lieku
v tej dobe. Spoločná komisia na zabezpečenie úlohy vyberala z ponúk jednotlivých druhov ochranných

prostriedkov a pomôcok od rôznych dodávateľov a koho, ktorú dodávateľskú firmu vybrali, to nevie.
Komisia robila výber konkrétneho sortimentu ochranných prostriedkov a pomôcok, žalovaný vyhlásil
výberové konanie na dodanie tohto sortimentu a žalovaný obstaral nákup konkrétneho sortimentu. K
Opatreniu MZ SR, ktorým sa ustanovujú maximálne ceny liekov a na čo sa toto opatrenie vzťahuje sa
svedok nevedel vyjadriť s odôvodnením, že je to mimo jeho pôsobnosť. K procesu tvorby mobilizačných

rezerv sa svedok vyjadril, že v ňom dochádza k predaju tak, že pokiaľ dostane ochraňovateľ súhlas od
žalovaného, vyčlenené zásoby mobilizačných rezerv, ktorým hrozí exspirácia, sa v určitom okamžiku
vyraďujú a žalovaný dáva súhlas na ich odpredaj. K procesu obmeny mobilizačných rezerv sa svedok
vyjadril, že ide o nahradenie jednej účinnej látky druhou účinnou látkou. Tvorba mobilizačných rezerv
sa realizuje podľa zákona o štátnych hmotných rezervách.
18. K výpovedi svedka sa právny zástupca žalobcu vyjadril tak, že to, že pri obstarávaní štát zastupuje

žalovaný neznamená, že je to v súlade so zákonom, že jediným ochraňovateľom mobilizačných rezerv,
ktorý sa porady na MZ SR zúčastnil bol žalobca, ako jediný ochraňovateľ mobilizačných rezerv liekov
a zdravotníckych pomôcok.
19. K výpovedi svedka sa právny zástupca žalobcu vyjadril tak, že keďže svedok uviedol, že sortiment
pre prípad pandémie bol určený komisiou, nemohol byť jeho nákup predmetom zmluvy so žalobcom.

Svedok si pomýlil tvorbu mobilizačných rezerv s obmenou /najprv predám, potom kúpim/. Podľa zápisu z
pracovnej porady, ktorej sa zúčastnil aj svedok, verejné obstarávanie podľa nového zákona mal vykonať
žalovaný. To, že sa zúčastnil porady aj žalobca neznamená, že mal nárok obstarať mobilizačné rezervy,
jeho úlohou bolo iba zabezpečiť plán distribúcie, podľa zápisnice na strane 2 ods. 1. Účelom zmluvy o
ochraňovaní bolo zabezpečiť starostlivosť o štátne hmotné rezervy, konkrétne o mobilizačné rezervy, a

aký má účel, cieľ podnikateľ uzavrieť zmluvu o ochraňovaní so žalovaným, podľa jeho subjektívneho
názoru, ako dobrá referencia, obchod so štátom. Zmluvy o ochraňovaní neboli ziskové, je v nich
jednoznačne konštatované, že sa preplácajú iba oprávnené náklady. Zmluva o ochraňovaní nie je
zmluvou komisionárskou, ale je nepomenovanou zmluvou.
20. Ďalší procesný návrh žalobcu - predloženie ďalších listinných dôkazov /delimitačné protokoly

k zmluve o ochraňovaní/ súd zamietol, nakoľko vykonanie tohto dôkazu by si vyžiadalo ďalšie v
poradí odročenie pojednávania, pričom žalobcovi nič nebránilo takýto prostriedok procesného útoku,
nakoľko delimitačné protokoly boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o ochraňovaní, ktorej bol zmluvnou
stranou, predložiť už v čase podania vzájomnej žaloby na súd a v neposlednom rade bola žalobcovi, aj
žalovanému, na pojednávaní dňa 15.3.2018 súdom poskytnutá dodatočná lehota 30 dní na predloženie

a označenie všetkých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktorú obe strany aj využili.
21. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči zhrnul, že žalovaný obstarával mobilizačné rezervy v
rozhodnom období v rozpore so zmluvou o ochraňovaní, uzavretou so žalobcom a v rozpore so zákonom
o štátnych hmotných rezervách, podľa ktorého mal mobilizačné rezervy obstarávať ochraňovateľ.
Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť aj zákon. Z listinných dôkazov, ktoré predložil vyplýva ktorý

ochraňovateľ mohol obstarávať lieky a zdravotnícke pomôcky a bol ním jedine žalobca. Nie je možné
predpokladať, že by ochraňovanie mobilizačných rezerv vykonával ktorýkoľvek podnikateľ len za
refundáciunákladov.Dôvodomuzavretiazmluvymedzistranamisporubolpredpokladdosiahnutiazisku.
Nakoľko obsah zmluvy tvoril žalovaný, je zodpovedný za jednotlivé ustanovenia a pojmy, ktoré do
zmluvy vniesol a v zmysle výkladových pravidiel zmluvnej interpretácie sa nejednoznačný pojem vykladá

na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do zmluvy. V zmysle judikatúry súd musí na základe
vykonaného dokazovania posúdiť aká bola skutočná vôľa strán v čase uzavretia zmluvy. Hoci žalovaný
tvrdí, že sa jedná o zmluvu nepomenovanú, táto zmluva má jednoznačne atribúty zmluvy komisionárskej
a v tom prípade platí, že žalobca má za obstaranie záležitostí nárok na obvyklú odmenu.
22. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči zhrnul, že predpoklady nároku na náhradu škody

neboli žalobcom preukázané. Podľa zákona č. 523/2003 o verejnom obstarávaní, je obstarávateľom
štátny orgán, t.j. žalovaný a tento zákon mu umožňuje podľa § 66 od. 1 písm. i) obstarávať štátne
hmotné rezervy. Žalobca mohol obstarávať iba mobilizačné rezervy, ktoré boli predmetom jeho zmluvy
o ochraňovaní a na základe pokynu žalovaného. Žalobca v predmetnom konaní nepreukázal predmet
svojho ochraňovania, ani pokyn, ktorý by ho oprávňoval obstarávať mobilizačné rezervy. Zmluva o

ochraňovaní neposkytuje žiadny priestor na vytváranie si zisku. Opatrenie MZ SR, od ktorého si
žalobca odvodzuje svoj nárok, rieši iba predaj. Toto tvrdenie nebolo žalobcom nikdy spochybnené, teda
súhlasí, tvorba mobilizačných rezerv predstavuje nákup, z ktorého dôvodu Opatrenie neprichádza do
úvahy. Nárok na náhradu škody v procese obmeny bol vylúčený na základe žalovaným predloženýchpodkladov, podľa ktorých žalobca by nebol schopný dodať predmetné tovary, uvedené vo vyčíslení
škody. Spôsobenie akejkoľvek škody je vylúčené. Žaloba si nárokuje hypotetický ušlý zisk. Čo sa týka
odplatnosti zmluvy o ochraňovaní neprichádza žiadny iný výklad do úvahy ako refundácia oprávnených

nákladov. Aj keď si žalobca myslí, že zmluva o ochraňovaní je komisionárskou zmluvou, je potrebné
podotknúť, že komisionár môže robiť úkony iba na základe pokynu komitenta, teda žalovaného.
23. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva je
a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa
odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva

uvedených v písmenách a) až d).
26. Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, na účely 2 subjektom verejného práva sú aj štátne
organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je
uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.
27. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je

rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
28. Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanovenia, upravujúce v hlave II tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv, sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné
časti zmluvy, ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
29. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.
30. Podľa § 2 písm. f/ zákona NR SR č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách v znení úč. ku
dňu uzavretia zmluvy o ochraňovaní medzi stranami sporu /ďalej len „osobit. predpisu“/, na účely tohto
zákona je ochraňovateľom právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na základe písomnej zmluvy o

ochraňovaní vykonáva súhrn činností súvisiacich so starostlivosťou o štátne hmotné rezervy.
31. Podľa § 3 ods. 2 osobit. predpisu, štátne hmotné rezervy sú majetkové hodnoty vytvárané, dopĺňané,
spravované, uložené a ochraňované na území Slovenskej republiky, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. Podľa určenia sa štátne hmotné rezervy delia na: a/ hmotné rezervy, b/ mobilizačné rezervy.
32. Podľa § 4 ods. 1 osobit. predpisu, štátne hmotné rezervy spravuje Správa rezerv spôsobom a za

podmienok ustanovených týmto zákonom a v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom /zákon o
organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR č. 374/1990 Zb./.
33. Podľa § 4a ods. 3 osobit. predpisu tvorba a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv sa spravuje
podľa osobitných predpisov /pozn.5d-zákon o verejnom obstarávaní č.263/1999Zb./, ak nepodliehajú
osobitnému režimu ochrany.

34. Podľa § 6a ods. 1 osobit. predpisu, hospodárením s mobilizačnými rezervami sa rozumie:
a) obmena zásob,
b) zámena zásob,
c) výpožička zásob,
d) nájom mobilizačných rezerv,

e) vyčleňovanie mobilizačných rezerv,
f) skladovanie zásob,
g) presun zásob.
35. Podľa § 6a ods. 2 osobit. predpisu, hospodárenie s mobilizačnými rezervami sa zabezpečuje
zmluvou o ochraňovaní zásob alebo nehnuteľného majetku uzatvorenou medzi Správou rezerv a

ochraňovateľom.
36. Podľa § 6a ods. 3 osobit. predpisu, pri ochraňovaní mobilizačných rezerv je ochraňovateľ
povinný vykonávať činnosti, ktorými sa predchádza vzniku škody stratou, nevhodným skladovaním
a manipuláciou pri obmenách, zámenách a vyčleňovaní, ďalej škodám spôsobeným oneskoreným
podaním návrhu na obmenu, zámenu a vyčleňovanie vrátane ich oneskorenej realizácie.

37. Podľa § 6a ods. 4 osobit. predpisu, mobilizačné rezervy obstaráva ochraňovateľ. 38. Podľa § 9a
ods.1,2 osobit. predpisu, správa rezerv ako správca štátnych hmotných rezerv a právnické osoby a
fyzické osoby ako ochraňovatelia majetku štátnych hmotných rezerv vykonávajú zmluvou dohodnutý
súhrn činností súvisiacich so starostlivosťou o zverený majetok najmä: :a/ ochranu pred odcudzeníma zachovanie prevádzkovej schopnosti a jeho použiteľnosti, b/ zabezpečenie energií potrebných na
prevádzku a skladovanie, likvidáciu odpadov z prevádzky, údržbu a opravy, c/ ostatné činnosti, ktorých
rozsah bude predmetom zmluvy o ochraňovaní. Ochraňovanie zabezpečuje Správa rezerv na podklade

zmluvy o ochraňovaní uzatvorenej s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorej bol takýto majetok
zverený na ochraňovanie.
39. Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 263/199 Zb.o verejnom obstarávaní úč. do 31.12.2003 a v totožnom
zneníajpodľa §3ods.1,2zákonač.523/2003Z.z.overejnomobstarávaníúč.od1.1.2004,obstarávateľ
je: a) Slovenská republika zastúpená orgánom štátnej správy, orgánom alebo úradom vykonávajúcim

štátne záležitosti, b) obec a vyšší územný celok, c) iná organizácia riadená verejným právom, d)
záujmové združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden z obstarávateľov uvedených v
písmenách a) až c). Inou organizáciou riadenou verejným právom sa na účely tohto zákona rozumie:
a) verejnoprávna inštitúcia alebo iná právnická osoba zriadená zákonom alebo na základe zákona na
účely uspokojovania potrieb vo verejnom záujme alebo b) právnická osoba založená alebo zriadená na
osobitný účel plnenia potrieb vo verejnom záujme, ktorá nemá priemyselný charakter alebo komerčný

charakter, má právnu subjektivitu a 1. je úplne alebo z väčšej časti financovaná obstarávateľom podľa
odseku 1 písm. a) až c) alebo 2. je riadená a kontrolovaná obstarávateľom podľa odseku 1 písm. a) až
c), alebo 3. obstarávateľ podľa odseku 1 písm. a) až c) vymenúva viac ako polovicu členov jej riadiaceho
orgánu alebo kontrolného orgánu.
40. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
41. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,

a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
42. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
43. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty.

44. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.
45. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti

prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
46. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti

preukázať /§ 132 ods. 1 C.s.p./. Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v
sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i

tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci
samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie

o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež
tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné

bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho
pozitívneho tvrdenia.
47. Predpokladom pre vznik zodpovednosti sú: porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu,
vznik škody (§ 379 Obchodného zákonníka), príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti avznikom škody. Všetky tieto predpoklady majú objektívnu povahu. Dôkazné bremeno preukázania
kumulatívneho splnenia všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu znáša
strana poškodeného.

48. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. Za skutočnú škodu sa považuje
majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného
a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu,
resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo

dobre možné alebo účelné. Ušlým ziskom je majetková ujma vyjadriteľnú v peniazoch, spočívajúca
v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene
očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí.
49. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti
(kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Podľa nálezu ÚS SR sp. zn.
I ÚS 177/08 zo dňa 1.3.2010 základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná

súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť
predvídateľná. Uvedené je explicitne vyjadrené aj v normatívnom texte Obchodného zákonníka, ktorý
uvádza,žektoporušísvojupovinnosťzozáväzkovéhovzťahu,jepovinnýnahradiťškodutýmspôsobenú
druhej strane.
50. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia

právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie
právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody
(damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve
porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť
za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá),

ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka,
ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí
byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.
51.Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou; neplatí zásada "ante

hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch
udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi), čo. skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky /R 21/1992/, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou
udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a
následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti.

52. Vyhodnotením vykonaného dokazovania v rozsahu, vymedzenom stranami, súd dospel k záveru,
že žalobe nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:
53. Žalobca uplatnený nárok na náhradu škody vo vzájomnej žalobe vymedzil skutkovým tvrdením,
že žalovaný, s ktorým mal ako jediný subjekt hospodárskej mobilizácie a držiteľ osobitného povolenia
na distribúciu liekov a zdravotníckeho materiálu, uzatvorenú zmluvu o ochraňovaní zásob č. 300/

OŠHR/2003 zo dňa 1.10.2003 podľa osobitného predpisu, podľa ktorej zmluvy a zákona bol jediným
ochraňovateľom mobilizačných rezerv na Slovensku v rozhodnom období, mu spôsobil škodu vo forme
ušlého zisku /13% obchodnej marže z objemu nákupných cien liekov a zdravotníckeho materiálu podľa
konkrétnych kúpnych zmlúv/ tým, že obstaral mobilizačné rezervy /lieky a zdravotnícky materiál/ v
označenom časovom období /23.11.2005 - 28.4.2006/ prostredníctvom 3 osôb, nie žalobcu, ktorý mal

zmluvou zabezpečené výhradné a exkluzívne postavenie obstarávateľa mobilizačných rezerv v rámci
hospodárenia s nimi v zmysle osobitného predpisu a zmluvy o ochraňovaní.
54. Podstata procesnej obrany žalovaného spočívala v popretí jeho tvrdenia o výhradnom a
exkluzívnom postavení pri hospodárení s mobilizačnými rezervami a popretí žalobcom vyčísleného
ušlého zisku s tým, že tento je len hypotetický, uvedením vlastného skutkového tvrdenia o existencii

aj ďalších subjektov - ochraňovateľov, popretí že označené mobilizačné rezervy /predmet kúpnych
zmlúv/ obstaral prostredníctvom 3 osôb; kúpne zmluvy uzavrel sám vo vlastnom mene ako kupujúci
a to na základe úlohy, uloženej mu uznesením vlády SR z dôvodu hrozby chrípkovej pandémie. Ďalej
poprel tvrdenie žalobcu o možnosti uplatňovania ním označenej obchodnej marže 13%, tiež že k
prípadnému uplatneniu obchodnej marže mohlo dôjsť iba pri predaji zásob mobilizačných rezerv v

rámci ich obmeny, nie pri ich nákupe /tvorbe/, naviac nákup /tvorbu/ mobilizačných rezerv by v zmysle
zmluvy mohol žalobca realizovať iba na základe schváleného ním projektu tvorby alebo doplnenia
mobilizačných rezerv, alebo jeho rozhodnutia na tvorbu a doplnenie mobilizačných rezerv, plánu obmien
zásob mobilizačných rezerv, plánu zámien mobilizačných rezerv, alebo jeho rozhodnutia o vyčlenenízásob. Naviac zákon neporušil, po uzavretí zmluvy bol prijatý nový zákon o verejnom obstarávaní a
podľa neho musel postupovať aj ak bol v rozpore so zmluvou.
55. Z hľadiska splnenia prvého základného predpokladu vzniku nároku na náhradu škody /porušenie

právnej povinnosti/, vzhľadom na argumentáciu žalovaného, súd konštatuje, že príslušné ustanovenie
zákona o verejnom obstarávaní /§ 3 ods. 1,2 zákona č. 263/199 Zb.o verejnom obstarávaní úč. do
31.12.2003 , § 3 ods. 1,2 zákona č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní úč. od 1.1.2004/ sa v
časti definície obstarávateľa nemenilo. Za predpokladu, že obstaraním mobilizačných rezerv v zmysle
vládneho uznesenia č. 857 zo dňa 26.10.2005 bol poverený sám žalovaný v súvislosti s potrebou

vysporiadania nárokov v rámci ne/uplatňovania dane z pridanej hodnoty, súdu v tomto konaní neposkytol
dostatočné skutkové tvrdenia ani prostriedky procesnej obrany, preto s poukazom na ust. § 6a ods. 4
zákona NR SR č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách ním mal byť ochraňovateľ. Žalovaný
tak porušil zákon, ak nedal ochraňovateľovi pokyn na obstaranie potrebných liekov a zdravotníckeho
materiálu. Či ním mala byť práve osoba žalobcu taktiež súd nemohol jednoznačne ustáliť, keď tvrdenie
o exkluzivite žalobcu v tejto oblasti žalovaný vyvrátil predložením zmlúv o ochraňovaní, uzavretých

s ďalším subjektmi. Žiadna z týchto zmlúv o ochraňovaní, vrátane zmluvy o ochraňovaní, uzavretej
so žalobcom, tak, ako boli súdu predložené, neobsahovala ani exkluzivitu, alebo výsadné postavenie
ochraňovateľa, ani konkrétnu špecifikáciu predmetu ochraňovania. Súdu tak nebolo zrejmé ani to,
čo znamená „zásoby Programu 222“. Žalobcovu argumentáciu, že rozsah ochraňovaných zásob
mobilizačných rezerv pre toho ktorého ochraňovateľa vyplýval z historických súvislostí, s poukazom na

monopolné postavenie Mediky štátneho podniku, alebo Imuna Pharmy š.p. v minulosti na trhu s liekmi
a zdravotníckym materiálom nebolo možné akceptovať. Naviac ani z verejne dostupného obchodného
registra nevyplýva, že by žalobca bol právnym nástupcom označeného subjektu Medika š.p.
56. Z hľadiska splnenia ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednostného vzťahu medzi stranami sporu,
pokiaľ sa žalobca domáhal vo vzájomnej žalobe náhrady škody vo forme ušlého zisku, súd uzavrel, že

žalobcom vyčíslený ušlý zisk treba považovať len za hypotetický.
57. „Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak
len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce
okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote /(rozsudok
NS SR sp. zn. 5 Cdo 195/2015 zo dňa 29.3.2017/.

58. Ušlý zisk sa v súlade s konštantnou judikatúrou súdov definuje ako ujma spočívajúca v tom,
že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa
to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného /úbytkom aktív, ako je tomu u skutočnej škody/, ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí
pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom

behu veci /nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti/ mohol poškodený dôvodne
očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu /škodnej
udalosti/. Len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení podnikateľského
zámeru bez ďalšieho, nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku a to ani v
prípade, ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Je tomu tak preto, že zákon nezakladá vznik nároku

na náhradu škody paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade porušenia povinnosti, ale len
celkom výnimočne za predpokladu súčasného naplnenia aj ďalších predpokladov vzniku a existencie
zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody /ušlého zisku/ a príčinnej súvislosti medzi
škodou a protiprávnym konaním alebo opomenutím škodcu. Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia
týchto podmienok vzniku zodpovednosti pritom zaťažuje poškodeného. Aj existencia ušlého zisku musí

byť vždy bezpečne preukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu,
ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti /tvrdené poškodeným/, ktoré pri logickej
úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje
sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej
pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý

zisk aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností, by potom mohlo viesť len k
záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je skutočne iba „fikciou“ /m.m. uznesenie
najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 513/2014/. ,,Aj v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú /vzniklú/
a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti“ /z uznesenia NS SR sp.zn. 4 MCdo
23/2008/. Za ušlý zisk teda nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny

preukázateľný základ. Napokon hypotetický ušlý zisk v konečnom dôsledku vylučuje existenciu príčinnej
súvislosti medzi protiprávnou udalosťou a ušlým ziskom, ako základnú podmienku vzniku zodpovednosti
žalovaného za škodu. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia
majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadomna existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote /
m.m. uznesenie NS SR sp.zn. 4 Cdo 319/2008, 1 Cdo 76/2008/. Pokiaľ žalobca nepreukázal existenciu
týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemohol byť v

konaní úspešný.
59. Žalobcom vyčíslený ušlý zisk vychádza len z púheho výpočtu tvrdenej 13% obchodnej marže
z objemu kúpnych cien označených kúpnych zmlúv, realizovaných žalovaným ako kupujúcim, bez
akéhokoľvek preukázania obchodnej zvyklosti žalobcu si a v akých prípadoch o takýto zisk kúpnu cenu
navyšovať. Naviac by bolo nelogické, aby si žalobca pripočítaval obchodnú maržu v prípade, ak niečo /

v tomto prípade lieky a zdravotnícke pomôcky/ nakupuje, teda ako kupujúci; nakoľko v tomto prípade
išlo o nákupy v rámci tvorby zásob mobilizačných rezerv, nie o ich predaj v rámci obmeny. Logicky mu
tak pri ich kúpe žiaden zisk vzniknúť nemohol, ani keby pri riadnom chode vecí zásoby obstaral sám.
60. Pokiaľ žalobca odvodzoval nárok na náhradu škody od tvrdenia vo vzájomnej žalobe, že v dôsledku
obstaraniatýchtokonkrétnychnákupovinakakosamotnýmžalobcomprináslednompredajinakúpených
a uskladnených zásob z dôvodu potreby ich obmeny bol neschopný konkurovať ostatným dodávateľom

určených liečiv, na preukázanie týchto tvrdení neprodukoval žiadne prostriedky procesného útok, tiež
pokiaľ odvodzoval nárok na náhradu škody od tvrdenia vo vzájomnej žalobe, že v dôsledku obstarania
týchtokonkrétnychnákupovinakakosamotnýmžalobcomsadostaldodruhotnejplatobnejneschopnosti
v oboch prípadoch, absentuje tu prinajmenšom akákoľvek priama a bezprostredná vecná príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody.

61. Vzhľadom na nepreukázanie žalobcom kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov pre vznik
zodpovednosti za škodu na strane žalovaného súd žalobu zamietol.
62. „Je povinnosťou žalobcu v žalobe pravdivo a úplne opísať tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé,
aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na
základe akých skutočností. Judikatúra vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné

na to, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť
také skutočnosti, ktorými opíše skutok /skutkový dej/, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok a to v
takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke“ /3Obo 77/2007/.
63. Podľa § 139 C.s.p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. 64. Podľa § 140

ods.2C.s.p.,zmenoužalobyjeipodstatnázmenaalebodoplnenierozhodujúcichskutočností,tvrdených
v žalobe.
65. Podľa § 147 ods. 3 C.s.p. na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
66. Pokiaľ žalobca v priebehu konania podaním zo dňa 31.5.2018 zmenil skutkový základ žaloby /
rozhodujúce skutočnosti/ v tom, že sa domáha peňažného plnenia titulom primeranej odplaty podľa

§ 587 Obch. zákonníka za činnosť, ktorú vykonával pre žalovaného v zmysle zmluvy o ochraňovaní,
tvrdiac, že odplata v zmluve nebola dojednaná a vzhľadom na jej obsah je preto potrebné ju posúdiť ako
zmluvný typ /komisionársku zmluvu/, žalobca do vyhlásenia dokazovania za skončené nepredložil súdu
písomne, ani nepredniesol ústne procesný návrh na zmenu žaloby, súd zmenenú žalobu neprejednal.
67. O náhrade trov konania v konaní úspešného žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.,

podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68. O výške priznaného nároku na náhradu trov konania žalovanému v celom rozsahu rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,
ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.