Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Cb/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200178
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5620200178.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu Sporting Slovakia s.r.o., so sídlom Belopotockého
6, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 007 153, právne zastúpeného ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému MIPAS, s. r. o.,
so sídlom Belopotockého 623/6, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 370 096, o návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd zriaďuje v prospech žalobcu záložné právo na pohľadávke žalovaného voči dlžníkovi žalovaného
- Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, na výplatu
peňažných prostriedkov z účtu: IBAN: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do sumy 6.369,64 €.

Záložné právo v prospech žalobcu slúži na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému na
zaplatenie sumy 6.369,64 € z titulu nedoplatku na nájomnom a na službách spojených s užívaním

nebytových priestorov.

Žalobca je povinný do 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podať
proti žalovanému na príslušnom súde žalobu vo veci samej o zaplatenie sumy vo výške 6.369,64 € s
DPH s príslušenstvom.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.10.2013 v znení jej dodatku č. 1
zo dňa 30. 10. 2013 (ďalej len „nájomná zmluva“), vznikol medzi žalobcom, ako prenajímateľom, a
žalovaným, ako nájomcom, nájom k nebytovým priestorom nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti na ul.
Belopotockého 623/6, 031 01 Liptovský Mikuláš, administratívna budova so súp. č. 623, postavenej

na pozemku parc. č. 676/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, zapísanej na LV
č. XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre Obec Liptovský Mikuláši, kat.
územie Z. H., pričom v zmysle bodu 2.1 písm. a) až d) nájomnej zmluvy išlo o nasledovné nebytové
priestory: priestor kancelárie nachádzajúcej sa na I. nadzemnom podlaží uvedenej administratívnej
budovy súp. č. 623 o celkovej výmere 21,44 m2, so samostatným vchodom z ul. Belopotockého a
zároveň so vstupom zo spoločných priestorov (chodby, ktorá je na pripojenej technickej dokumentácii

označená č. 1.04), ktorá je na pripojenej technickej dokumentácii označená č. 1.03, priestor kancelárie
nachádzajúcej sa na I. nadzemnom podlaží uvedenej administratívnej budovy súp. č. 623 o celkovej
výmere 13,61 m2, so vstupom zo spoločných priestorov (chodby, ktorá je na pripojenej technickej
dokumentácii označená č. 1.04), spoločné priestory prislúchajúce k týmto kanceláriám uvedeným
pod písm. a) a b) o výmere 16 m2, vrátane miestností WC označených na pripojenej technickej
dokumentácii číslami 1.07 a 1.08, priestor kancelárie nachádzajúcej sa na I. nadzemnom podlaží

uvedenej administratívnej budovy súp.č. 623 o celkovej výmere 11,97 m2, so vstupom zo spoločných
priestorov (chodby, ktorá je na pripojenej technickej dokumentácii označená č. 1.04), ktorá je napripojenej technickej dokumentácii označená č. 1.06 (spolu ďalej len „nebytové priestory“). Nájom
podľa nájomnej zmluvy dohodnutý na dobu neurčitú. Nakoľko žalovaný neplatil dohodnuté nájomné,
žalobca ako prenajímateľ vypovedal žalovanému nájomnú zmluvu, a to výpoveďou zo dňa 25. 3.

2019, ktorá bola doručená žalovanému dňa 15. 4. 2019. Uplynutím dňa 31. 7. 2019 právo nájmu
žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam zaniklo. Žalovaný však ani po uplynutí času, na ktorý
bol nájom nebytových priestorov dohodnutý, nevypratal a neodovzdal a predmetné nebytové priestory
bez platnej nájomnej zmluvy naďalej užíva. Z týchto dôvodov sa žalobca domáhal proti žalovanému
vypratania predmetných nebytových priestorov s príslušenstvom špecifikovaného v bode I. tohto návrhu,

a to žalobou o vypratanie nebytových priestorov zo dňa 20. 8. 2019, pričom Okresný súd Liptovský
Mikuláš v predmetnom konaní vedenom pod sp. zn. 9Cb/51/2019 na pojednávaní dňa 15.01.2020 vydal
rozsudok,vzmyslektoréhoježalovanýpovinnývyprataťpredmetnénebytovépriestoryspríslušenstvom
v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ sa v ďalšom kroku proti nájomcovi
bude domáhať zaplatenia dlžného nájomného žalobou o zaplatenie. Ku dňu 10. 1. 2020 dlží nájomca
navrhovateľovi na nájomnom a na službách spojených s užívaním nebytových priestorov spolu 6.369,64

€, tak ako vyplýva z jednotlivých faktúr.. V uvedenom prípade je možné dosiahnuť účel zabezpečovacím
opatrením, pretože sú splnené všetky predpoklady na jeho nariadenie: 1.) existencia veci, práva alebo
inej majetkovej hodnoty, ktorá patrí dlžníkovi a na ktorej je možné zriadiť záložné právo - žalovaný
(dlžník) má účet v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu IBAN: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
t .j. žalovaný (dlžník) má pohľadávku (právo) na výplatu peňažných prostriedkov na účte v banke voči

Slovenskej sporiteľni, a.s., t. j. uvedená banka sa tak stáva poddlžníkom veriteľa (žalobcu). 2.) existencia
peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému - ide o peňažnú pohľadávku vo výške 6.369,64 € z
DPH z titulu nedoplatku na nájomnom a na službách spojených s užívaním nebytových priestorov
špecifikovaných v bode I. tohto návrhu, pričom táto pohľadávka sa má zabezpečiť zriadením záložného
práva na pohľadávke na výplatu peňažných prostriedkov na účte, ktorý je popísaný v Ad 1.).3.) existuje

obava, že exekúcia bude ohrozená - žalovaný svojím doterajším nepoctivým konaním vzbudzuje obavu,
že v prípade, že žalobca spor o zaplatenie 6.369,64 € s DPH vyhrá, zmarí exekúciu. Zabezpečovacie
opatrenie je inštitút, ktorý slúži na zabezpečenie nároku žalobcu proti konaniu žalovaného, ktorým
môže znemožniť vymáhateľnosť peňažnej pohľadávky, ktorá je/bude/bola predmetom konania. Žalobca
navrhol nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči

žalovanému vo výške 6.369,64 € s DPH pozostávajúcej z nedoplatku na nájomnom a na službách
spojených s užívaním nebytových priestorov špecifikovaných v návrhu, ktorú žalovaný doposiaľ
žalobcovi neuhradil. Žalobca navrhol, aby súd v zmysle § 343 CSP zriadil záložné právo na pohľadávke
žalovaného voči Slovenskej sporiteľni, a.s. na vyplatenie peňažných prostriedkov na účte s nasledovnou
identifikáciou: IBAN R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobca navrhol nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, resp. úplne znemožnená, nakoľko žalovaný
svojim doterajším nepoctivým konaním a zavádzaním žalobcu vzbudzuje obavu, že v prípade, ak
žalobca spor o zaplatenie nedoplatku na nájomnom a na službách spojených s užívaním nebytových
priestorov špecifikovaných v bode I. tohto návrhu vyhrá, žalovaný zmarí exekúciu. Nakoľko do doby kým
bude pohľadávka žalobcu judikovaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím môže uplynúť

značná doba žalobca má obavu, že jeho pohľadávka sa stane nevymožiteľnou. Žalovaný si je vedomý
dôvodnosti nároku žalobcu, ako aj svojho nepoctivého konania. Podľa vedomostí žalobcu žalovaný
v súčasnosti iný majetok nemá. Žalobca má za to, že v nadväznosti na vyššie uvedené preukázal
dôvodnosť a trvanie svojho nároku a osvedčil svoju obavu o budúci výkon exekúcie. Predpokladom
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia peňažnej pohľadávky, čo je v tomto prípade

splnené. Vydanie zabezpečovacieho opatrenia prichádza do úvahy pred, počas a po skončení konania
vo veci samej (§ 324 ods. 1 v spojení s § 344 CSP). Uvedená peňažná pohľadávka nie je doteraz
predmetom súdneho konania, avšak žalobca podá žalobu vo veci samej až následne. Týmto konaním
chce predísť zmareniu poskytovanej súdnej ochrany. Žalobca z uvedeného dôvodu potrebuje rýchlu a
účinnú súdnu ochranu ešte pred začatím konania vo veci samej. Notársky poriadok ani iný predpis už

neupravuje podrobnosti o tom, ktorému notárovi má súd doručiť zabezpečovacie opatrenie. Do úvahy
prichádza výber notára buď súdom alebo stranou. Ak súd bude akceptovať návrh žalobcu na výber
notára, navrhujeme, aby sa nariadené zabezpečovacie opatrenie registrovalo v Notárskom úrade JUDr.
Vladimíra Baluna, notára so sídlom 1. mája 195/30, 031 01 Liptovský Mikuláš. Žalobca sa vo veci samej
mieni domáhať zaplatenia sumy vo výške 6.369,64 € s DPH pozostávajúcej z nedoplatku na nájomnom

a na službách spojených s užívaním nebytových priestorov špecifikovaných v bode I. tohto návrhu v
primeranej lehote, a to do 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.2. Dňa 1. 10. 2013 uzatvorili žalobca - spoločnosť Sporting Slovakia, s.r.o., ako prenajímateľ a žalovaný
- spoločnosť MIPAS, s.r.o., ako nájomca zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej
boli nebytové priestory, ktoré opísal žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a ktoré

sú uvedené v bode 1 tohto uznesenia. Žalovaný uviedol v zmluve bankové spojenie SLSP Liptovský
Mikuláš, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

3. Dňa 30. 10. 2013 uzatvorili žalobca a žalovaný dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov,
ktorým bol doplnený predmet zmluvy a zmenená výška a splatnosť nájomného.

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX z Katastra nehnuteľností, okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovský
Mikuláš, katastrálne územie Z.Ý. H. súd zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností parc. č. 676/4 o
výmere 302 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 676/15 o výmere 34 m2, zastavaná plocha a
nádvorie, parc. č. 676/16 o výmere 54 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 677/2 o výmere 417
m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 7121/6 o výmere 754 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

parc. č. 7121/42 o výmere 3393 m2, zastavaná plocha a nádvorie, súp. č. 623 na parcele č. 676/4
administratívna budova, súp. č. 2619 na parcele č. 677/2 prevádzková budova, súp. č. 4408 na parcele
č. 7121/6 ubytovňa, v podiele 1/1.

5. Dňa 25. 3. 2019 žalobca vypovedal žalovanému zmluvu o nájme nebytových priestorov, z dôvodu

nezaplateného nájomného a úhrad nákladov za služby spojené s užívaním predmetu nájmu v celkovej
výške 1.874,64 €. Výpovedná lehota 3 mesiace začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená nájomcovi. Výpoveď bola žalovanému doručená doporučene
dňa 15. 4. 2019.

6. Žalobca fakturoval žalovanému nájomné nasledovnými faktúrami: Faktúra č. OF2018/100 zo dňa 1. 7.
2018, splatná dňa 10. 7. 2018 na sumu 264,64 €, Faktúra č. OF2018/111 zo dňa 1. 8. 2018, splatná dňa
15. 8. 2018 na sumu 34,50 €, Faktúra č. OF2018/119 zo dňa 1. 9. 2018, splatná dňa 15. 9. 2018 na sumu
34,50 €, Faktúra č. OF2018/131 zo dňa 1. 10. 2018, splatná dňa 15. 10. 2018 na sumu 34,50 €, Faktúra
č. OF2018/132 zo dňa 1. 10. 2018, splatná dňa 15.10.2018 na sumu 282 €, Faktúra č. OF2018/144 zo

dňa 1. 11. 2018, splatná dňa 15. 11. 2018 na sumu 34,50 €, Faktúra č. OF2018/152 zo dňa 1. 12. 2018,
splatná dňa 15. 12. 2018 na sumu 34,50 €, Faktúra č. OF2019/012 zo dňa 1. 1. 2019, splatná dňa 15.
1. 2019 na sumu 34,50 €, Faktúra č. OF2019/013 zo dňa 1. 1. 2019, splatná dňa 15. 1. 2019 na sumu
282 €, Faktúra č. OF2019/024 zo dňa 1. 2. 2019, splatná dňa 15. 2. 2019 na sumu 34,50 €, Faktúra č.
OF2019/032 zo dňa 1. 3. 2019, splatná dňa 15. 3. 2019 na sumu 34,50 €, Faktúra č. OF2019/045 zo

dňa 1. 4. 2019, splatná dňa 16. 4. 2019 na sumu 34,50 €, Faktúra č. OF2019/046 zo dňa 1. 4. 2019,
splatná dňa 15. 4. 2019 na sumu 282 €, Faktúra č. OF2019/103 zo dňa 9. 9. 2019, splatná dňa 24. 9.
2019 na sumu 2.100 €, Faktúra č. OF2019/118 zo dňa 1. 10. 2019, splatná dňa 25. 10. 2019 na sumu
846 €, Faktúra č. OF2019/119 zo dňa 21. 10. 2019, splatná dňa 31. 10. 2019 na sumu 846 €, Faktúra
č. OF2019/120 zo dňa 21. 10. 2019, splatná dňa 31. 10. 2019 na sumu 207 €, Faktúra č. OF2019/129

zo dňa 1. 11. 2019, splatná dňa 15. 11. 2019 na sumu 34,50 €, Faktúra č. OF2019/136 zo dňa 1. 12.
2019, splatná dňa 15. 12. 2019 na sumu 34,50 €, Faktúra č. OF2020/008 zo dňa 1. 1. 2020, splatná
dňa 15. 1. 2020 na sumu 34,50 €.

7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 9Cb/51/2019 súd zistil, že súd prvej

inštancie rozhodol v spore žalobcu Sporting Slovakia, s.r.o. proti žalovanému MIPAS, s.r.o. o vypratanie
nehnuteľnosti rozsudkom zo dňa 15. 1. 2020 tak, že uložil žalovanému vypratať nebytové priestory, ktoré
boli predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenou medzi stranami sporu dňa 1. 10.
2013, v znení dodatku č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov uzatvoreného dňa 30. 10. 2013.
Súd mal v konaní preukázané, že nájom nebytových priestorov zanikol dňa 31. 7. 2019 a počnúc dňom

1. 8. 2019 užíva žalovaný predmet nájmu bez právneho titulu.

8. Zo zoznamu daňových dlžníkov Finančnej správy SR súd zistil, že podľa stavu zoznamu k 31. 12.
2019 má žalovaný daňový nedoplatok vo výške 229,70 €.

9. Zo zoznamu dlžníkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo stavu ku dňu 20. 1. 2020 súd zistil, že
žalovaný dlhuje zdravotnej poisťovni pohľadávku vo výške 657,88 €.10. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP “), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach

alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 343 ods. 2 CSP , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné

právo vzniká zápisom do príslušného registra.

12. Podľa § 343 ods. 3 CSP , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím.

13. Podľa § 344 CSP ,
ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť

neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa
§ 132 CSP uvedie

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 328 ods. 1 CSP , ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa § 151a Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonník a v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky

zákonník “), záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.

19. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

20. Zabezpečovacie opatrenie, o vydanie ktorého žiadal žalobca je inštitútom civilného sporového

procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju
judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva po tom, ako
bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že
ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda

navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať
dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči dlžníkovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca
exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa,
a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky,ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného

práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní podľa § 343 ods. 3 CSP
aj napriek existencii
skoršieho záložného práva. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je,
že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí ísť o spôsobilý predmet záložného
práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, zriadenie záložného práva

prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí
existovať obava z budúceho marenia exekúcie.

21. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred
začatím konania vo veci samej. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje možnosť reálne zabezpečiť
peňažnú pohľadávku veriteľa - navrhovateľa, ktorý je potenciálnym oprávneným v exekučnom

konaní. Tento inštitút slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa za súčasnej existencie
obavy z ohrozenia exekúcie. Je potrebné hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie uplatneného
nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť ochrana. Účelom zabezpečovacieho opatrenia má byť
predovšetkým zvýšenie vymožiteľnosti peňažnej pohľadávky veriteľa a reštriktívne obmedzenie
priestoru na špekulatívne zbavenie sa exekučne postihnuteľného majetku dlžníka. Najmä ak sa dlžník

vzhľadom na nepriaznivý vývoj jeho hospodárskej situácie začne účelovo zbavovať svojho exekúciou
postihnuteľného majetku. Vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení sa zriaďuje záložné právo,
ktoré vzniká zápisom do príslušného registra (napr. do príslušného katastra nehnuteľností alebo
Notárskeho centrálneho registra záložných práv). K jeho výkonu môže žalobca (veriteľ) pristúpiť až po
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým mu zabezpečovaná pohľadávka bola priznaná.

22. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie

takejto skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé, existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže
byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe
takejto úpravy. Nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav
právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd preto

starostlivo zvažuje, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä
naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Zriadením
zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu
procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému
veriteľovi relevantné poradie.

23. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia návrhu
žalobcuvyhovel,nakoľkosúsplnenézákonnépredpokladynajehonariadenie.Žalobcasanavrhovaným
zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda ochrany
veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Žalobca bez pochybností preukázal

existenciu pohľadávky voči žalovanému titulom neuhradených faktúr za nájom a neoprávnené
užívanie nebytových priestorov. Súčasne dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom
osvedčil obavu ohrozenia výkonu exekúcie. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 343 a nasl. CSP
) môže súd nariadiť
zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade, ak je obava, že

exekúciabudeohrozená,pričomžalobcamusíopísanímrozhodujúcichskutočnostípresvedčiťopotrebe
nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca vo svojom návrhu
tvrdil, že podľa jeho vedomostí žalovaný iný majetok, ako prostriedky na účte nemá. Účet, ktorý uviedol a
z ktorého by mali byť vyplatené peňažné prostriedky je účtom žalovaného, čo bolo preukázané zmluvou
onájmenebytovýchpriestorov,vktoromboltentoúčetuvedenýakobankovéspojenie.Vdanomprípade,

keďže iný majetok, ako prostriedky na účte, žalovaný nemá, je tu obava, že žalobca nebude mať čo
postihnúť a tým je exekúcia ohrozená. Navyše súd mal z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 9Cb/51/2019 osvedčené, že žalovaný svoje povinnosti voči žalobcovi dlhodobo neplní a
jeho dlh voči žalobcovi narastá. Súd mal tiež z verejne dostupných údajov daňového úradu a zdravotnejpoisťovne osvedčené, že žalovaný je evidovaný v zozname dlžníkov. Žalobca teda osvedčil aj túto
podmienku pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, t. j., že exekúcia bude ohrozená.

24. Keďže žalobca navrhol nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania vo veci samej,
súd mu uložil povinnosť podať žalobu na súde proti žalovanému vo veci samej o zaplatenie dlžnej sumy
vo výške 6.369,64 € s príslušenstvom do 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia.

25. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa§ 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

28.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. O trovách konania súvisiacich s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, súd rozhodol
podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépoprávoplatnosti
tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm.
a/ Civilného sporového poriadku).

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku:
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.