Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/181/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216214476
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2216214476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov JUDr.

Antona Jačeka a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený JUDr. Pavlom Novákom, usadeným
euroadvokátom, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: S. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX/XX, XXX XX I. S., zastúpený dr.jur. Ferencom Mazácsom, advokátom, so sídlom
Alžbetínske nám. 328/4/1094, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie 5.566,97 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6Csp/70/2016-186, zo dňa
16. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 5.566,97 eura s 12 % riadnym úrokom zo sumy 5.566,97 eura od 08.08.2016 do
zaplatenia,úrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy5.299,34euraod08.08.2016dozaplatenia
a náhrady trov konania. Žalovanému súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

1.1 Právne odôvodnil svoje rozhodnutie aplikáciou ustanovení § 132 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný súdny poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním
mal preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, dôvodnosť nároku
uplatneného žalobou však nebolo možné súdom preskúmať, pretože žalobca nesplnil bremeno tvrdenia
a na to nadväzujúce dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie uviedol, že z predmetnej žaloby vôbec
nevyplývalo akú výšku finančných prostriedkov žalovaný žalobcovi vrátil, taktiež nevyplývalo kedy
sa žalovaný s plnením dostal do omeškania, pri ktorej splátke úveru táto skutočnosť nastala a ako

sa žalobca dopracoval k výške žalovanej pohľadávky. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal
na ustanovenie § 132 ods. 2 C. s. p., v zmysle ktorého rozhodujúce skutočnosti nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy. Nebolo povinnosťou súdu z predložených listinných dôkazov vyvodzovať
relevantné skutkové tvrdenia namiesto žalobcu, ktoré by odôvodňovali uplatnený nárok. Žalobca súdu
prvej inštancie síce predložil listiny, no nesplnil si svoju povinnosť v žalobe uviesť pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností do takej miery, aby bolo možné zo strany súdu posúdiť dôvodnosť
uplatneného nároku, pričom tieto skutočnosti je potrebné aj dôkazne podporiť. Z uvedených dôvodov

potom súd prvej inštancie žalobu zamietol.
1. 2 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, §
262 ods. 2 C. s. p., keď dospel k záveru, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi
v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní v celom rozsahu úspešný.2. Žalobca napadol včas podaným odvolaním rozhodnutie súdu prvej inštancie poukazom na
ustanovenie § 365 ods.1 písm. b), e), f) a h) C. s. p..
2. 1 Vecne svoje odvolanie odôvodnil tým, že na základe skutočností uvedených v žalobe ako aj

následných vyjadreniach na základe výziev zo strany súdu prvej inštancie, uviedol a opísal rozhodné
skutočnosti vyplývajúce z označených dôkazov v potrebnej miere. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením
súdu prvej inštancie o tom, že neuviedol akú výšku finančných prostriedkov žalovaný žalobcovi vrátil,
pretože uvedená suma vyplýva z predložených výpisov, kde v každom výpise na začiatku je uvedené
koľko žalovaný v danom období zaplatil a rovnako predmetnú výšku istiny konkretizoval aj samotný

žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.03.2019. Žalobca sa taktiež nestotožňuje s tvrdením súdu prvej
inštancie v tom, že neuviedol kedy sa žalovaný s plnením dostal do omeškania a ako sa žalobca dostal
k výške žalovanej pohľadávky, pretože žalobca tieto skutočnosti uviedol vo svojom vyjadrení k výzve
zo dňa 07.04.2017. Žalobca ďalej uviedol, že z predmetného vyjadrenia vyplýva spôsob započítania
splátok ako i kedy sa dostal žalovaný do omeškania, obsahuje údaj o najstaršej neuhradenej splátke a
tiež zdôvodnenie inštitútu zosplatnenia dokedy považoval svoj nárok za splatný, a teda kedy sa dostal

žalovaný do omeškania s celou sumou. Tieto skutočnosti uvádzal aj v samotnom návrhu na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 07.08.2016 a tiež vo vyjadrení žalobcu zo dňa 16.01.2017, zdôvodnil a
uviedol poradie započítavania splátok podľa obchodných podmienok. Uvedené vyplýva z výpisov, na
ktoré poukazoval aj spolu s vyjadrením, a preto je zrejmé, že neodkazoval len na dôkaz bez opísania
rozhodujúcich skutočností. Na základe uvedeného žalobca považuje za dostatočné splnenie povinnosti

opísania rozhodných skutočností, ktoré boli podložené dôkazmi čím relevantne zdôvodnil svoj nárok voči
žalovanému. Žalobca tiež uviedol, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nevyrovnal s opísaním
dôkazov žalobcu a ich následným vyhodnotením. V prípade ak súd prvej inštancie nepovažoval nárok
žalobcu za dostatočne preukázaný, mal s ohľadom na vyjadrenie žalovaného, že dlh splácal a uhradil
iba časť z neho, vykonať ďalšie dokazovanie, prípadne vyzvať strany na vyjadrenie. Súd prvej inštancie

nesprávne aplikoval ustanovenie § 132 ods. 2 C. s. p., nakoľko v predmetných vyjadreniach doručených
súdu podľa názoru žalobcu bolo dostatočne špecifikované a opísané rozhodné skutočnosti ako aj
potrebné dôkazy, čím súdu preukázal vznik žalovanej sumy ako aj jej jednotlivých zložiek. Ďalej poukázal
na nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie čím prišlo k porušeniu práva účastníka na
spravodlivé súdne konanie, pretože mu bola odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať

proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov
a teda riadne konať pred súdom. Taktiež poukázal na nález Ústavného súdu II.ÚS 85/06, z ktorého
vyplýva, že obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení a obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky, ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami,

porušuje ústavnoprávne princípy.

2. 2 Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe alebo aby
tento rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s tvrdeniami žalobcu v podanom odvolaní
nesúhlasí a má za to, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky zákonné náležitosti rozhodnutia v zmysle
ustanovenia § 220 C. s. p.. Súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že podaná žaloba
nespĺňa základné náležitosti žaloby podľa ustanovenia § 132 C. s. p. a nasl.. Žalovaný má za to, že
žalobca neuvedením úplného opísania rozhodujúcich skutočností v žalobe a zároveň iba s odkazom na

listinné dôkazy pripojené k žalobe (bez riadneho výpočtu uplatňovaného peňažného nároku) postupoval
v rozpore s jeho povinnosťami v zmysle ustanovení C. s. p.. Zo samotnej žaloby vyplýva, že sa
jedná o formulárové podanie, čo len potvrdzuje tú skutočnosť, že žaloba je vyplnená len všeobecne,
bez bližšieho odôvodnenia a výpočtov, pričom konkrétne úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a
konkrétne výpočty nárokov neobsahuje.

3. 1. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcu
zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného v rozsahu 100%.

4. Žalobca sa v odvolacej replike nestotožnil s vyjadrením žalovaného k odvolaniu s tým, že sa pridržiava

svojich predchádzajúcich vyjadrení. Ďalej okrem iného uviedol, že podľa jeho názoru bolo dostatočne
preukázané, že žalovaný nedodržiaval podmienky pre riadne splácanie a dostával sa na základe týchto
skutočností do omeškania, čo viedlo k následným upozorneniam zo strany žalobcu a opakovaným
výzvam na úhradu splatných záväzkov. Opísanie rozhodujúcich skutočností bolo v žalobe dostatočnéa považuje tvrdenia žalovaného za nesprávne v tom, aby mal žalobca povinnosť do samotnej žaloby
prepisovať detailné informácie a to výpočet uplatňovaného nároku, ktoré je možno vyčítať z príloh, ktoré
vkonečnomdôsledkuslúžiaakodôkaznýprostriedok.Žalobcauviedol,žežalovanýsibolvedomýsvojho

záväzku a do istej miery uznal nárok žalobcu a bol si tiež vedomý toho, že predložené dôkazy a obsah
žaloby sú opodstatnené. Žalovaný nenamietal, že by došlo k splateniu dlhu z jeho strany, rozporoval len
nárok žalobcu na príslušenstvo tvoriace pohľadávku žalobcu, a preto mohol súd prvej inštancie vyzvať
žalobcu na doplnenie prípadne upresnenie požadovaného nároku.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C. s. p.) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré však nezistil

(§380ods.2C.s.p.),viazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie,bezpotrebyzopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabulianawebovejstránkesúduvzákonnejlehote(§219ods.3C.s.p.),adospelkzáveru,žeodvolanie
žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

s použitím ustanovenia § 387 C. s. p. potvrdil.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti nároku žalobcu, resp. nesplnenia
povinnosti tvrdenia žalobcom, pričom poukázal najmä na ustanovenie § 132 ods. 2 C. s. p., v zmysle

ktorého rozhodujúce skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

7. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia 5.566,97 eura s 12 % riadnym úrokom zo sumy 5.566,97 eura od 08.08.2016 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.299,34 eura od 08.08.2016 do zaplatenia a náhrady

trov konania. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 11.07.2008 zmluvu
o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný splnil svoj
záväzoklenčiastočne,pričomžalobcapoukázalnaplneniejednotlivýchsplátokaspôsobichzapočítania
uvedených v listinách a to výpisu z úveru č. 0193107823 od 01.01.2009 do 06.08.2011 a od 01.01.1990
do 31.12.2008, prehľad o transakciách na úverovom účte č. 193107823 zo dňa 12.09.2016. Žalovaný

podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval a dostal sa so splácaním do omeškania. Žalobca listom
zo dňa 04.04.2016 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok a upozornil ho na to, že ak nedôjde
k zaplateniu, tak žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť celého úveru. Nakoľko žalovaný nezaplatil aj
napriek výzve, žalobca ku dňu 27.04.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu
predstavovala ku dňu 07.08.2016 sumu vo výške 5.566,97 eura z toho istina vo výške 5.144,51 eura,

riadne úroky vo výške 154,83 eura, úroky z omeškania vo výške 267,63 eura. K žalobe žalobca pripojil
ako prílohu zmluvu o splátkovom úvere č. 0193107823, všeobecné obchodné podmienky, obchodné
podmienky, výzvu zo dňa 04.04.2016, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ku dňu 27.04.2016,
produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery, výpis z knihy úveru č. 0193107823
od 01.01.2009 do 06.08.2011 a od 01.01.1990 do 31.12.2008, prehľad o transakciách na úverovom účte

č. 193107823 zo dňa 12.09.2016.

8. Žalobca sa na nariadené pojednávania vo veci ani raz nedostavil. Požiadal o ospravedlnenie svojej
neúčasti a zároveň požiadal o konanie v jeho neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania a ďalšieho
nenavyšovania nákladov právneho zastúpenia a taktiež uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších

vyjadrení a trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, vec správne posúdil
aj po právnej stránke a svoje rozhodnutie dostatočne zrozumiteľne odôvodnil. Odvolací súd sa s

rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje, k čomu uvádza nasledovné:10. Podľa § 132 ods. 1 C. s. p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

11. Podľa § 132 ods. 2 C. s. p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

12. Podľa § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13. Podľa § 150 ods. 2 C. s. p. na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

14. V zmysle citovaného ustanovenia § 150 C. s. p. je jednou zo základných procesných povinností strán

sporu povinnosť tvrdiť. Nesplnenie tejto povinnosti žalobcom má za následok meritórne rozhodnutie
v podobe zamietnutia žaloby. Žalobca má tvrdiť tie skutočnosti, z ktorých odvodzuje vznik svojho
nároku. V preskúmavanej veci odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca
nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, keď v žalobe len všeobecne uviedol, že poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 6.638,78 eura, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných

splátkach vždy k 10. dňu v kalendárnom mesiaci vo výške 98,98 eura, pričom konečná splatnosť
bola dohodnutá na 10.06.2018. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne,
pričom jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v listinách, ktoré žalobca v žalobe
označil a priložil k žalobe. Žalobca však priamo v žalobe neuviedol v akej výške žalovaný žalobcovi
finančné prostriedky vrátil. Žalobca uviedol, že ku dňu 27.04.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,

neuviedol však kedy sa s plnením žalovaný dostal do omeškania, pri ktorej splátke úveru sa tak
stalo a ako sa žalobca dopracoval k výške žalovanej pohľadávky. Z uvedeného tak vyplýva, že
žalovaný nárok je nepreskúmateľný. Relevantné skutkové tvrdenia žalobca nedoplnil ani po výzve
súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca odkazuje vo svojej žalobe
na pripojené listiny, z ktorých má vyplynúť výška uplatneného nároku, a to napriek tomu, že takýto

postup citované ustanovenie § 132 ods. 2 C. s. p. výslovne zakazuje. Súd prvej inštancie tak
správne - poukazom na ustanovenie § 132 ods. 2 C. s. p uviedol, že nebolo jeho povinnosťou z
predložených listinných dôkazov skúmať a vyhľadávať, z čoho pozostáva žalovaná istina a ako sa
žalobcakvyčísleniusvojejpohľadávkydopracoval.Naopak,povinnosťoužalobcubolonielenvšeobecne
označiť záväzkový vzťah, ale konkrétnymi tvrdeniami uviesť tie skutočnosti, z ktorých odvodil svoj

žalobný návrh. Predmetom žalobného návrhu je číselne vyjadrený nárok, povinnosťou žalobcu bolo
preto konkrétnou číselnou operáciou vyjadriť svoje tvrdenie o tom, ako tento nárok vznikol. Povinnosťou
žalobcu bolo aj uviesť konkrétne tvrdenia, ktoré spôsobili vznik nároku na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti - kedy sa s plnením žalovaný dostal do omeškania, pri ktorej splátke úveru. Následne bolo
procesnou povinnosťou žalobcu svoje konkrétne tvrdenia podložiť dôkaznými prostriedkami. Žalobca si

svoje procesné povinnosti nesplnil, dôsledkom čoho je jeho neúspech vo veci samej.

15. V danej veci sa nejedná o prekvapivé rozhodnutie, pretože súd prvej inštancie vyzýval žalobcu
na bližšiu špecifikáciu žalobného návrhu a nariadil vo veci viaceré pojednávania, kde mohol žalobca
konkretizovať žalobný návrh, avšak žalobca sa ospravedlnil a nezúčastnil ani jedného nariadeného

pojednávania, pričom uviedol, že sa pridržiava predchádzajúcich podaní doručených súdu prvej
inštancie.
16. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok použitím
citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení
s § 396 ods. 1 C. s. p., tak že žalovanému ako v odvolacom konaní úspešnej strane priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle
§ 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).