Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/327/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616208848
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6616208848.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a

členovsenátuJUDr.AmyOdalošovejaMgr.KatarínyKatkovej,vsporežalobcu:PrimabankaSlovensko,
a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: W. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom P., v konaní o zaplatenie 533,53 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 7Csp/6/2016-135 zo dňa 28. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol a v súvisiacom
výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 533,53 € v lehote „do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. Vo zvyšku žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného
sporového poriadku (ďalej v teste len „CSP“) tak, že žalovaná má právo na náhradu trov konania v
rozsahu 1,26 %.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou podanou voči žalovanej sa

žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 533,53 € s úrokom vo výške 28 % p. a.
zo sumy 533,53 € od 30. 10. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že
so žalovanou uzatvoril dňa 06. 08. 2009 Zmluvu č. 6044155001 (ďalej len „Zmluva“) podľa
ust. § 269 ods. 2 a § 716 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka. Predmetom Zmluvy
bolo zriadenie a vedenie bežného účtu S Súčasťou Zmluvy boli tiež Všeobecné obchodné podmienky
(ďalej len „VOP“), pričom žalovaná sa s nimi oboznámila, čo potvrdila svojím podpisom. V zmysle
bodu 3.8 VOP bola žalovaná povinná mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich

na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov podľa Sadzobníka a akýchkoľvek
finančných záväzkov voči banke. Žalovanej bola na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní zo 07.
05. 2012 poskytnutá služba povolené prečerpanie s dohodnutým limitom prečerpania 650 €. Vzhľadom
na prekračovanie limitu povoleného prečerpania, žalobca znížil limit prečerpania na 0 €, v dôsledku
čoho vznikla žalovanej povinnosť vyrovnať nepovolené prečerpanie. Pre porušenie zmluvy zo strany
žalovanej tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento
dlh nevyrovnala, žalobca zatvoril účet žalovanej, o čom žalovaný informoval posledným výpisom. Dlžná

suma ku dňu podania žaloby pozostáva zo sumy 533,53 € ako nepovolené prečerpanie účtu. V uvedenej
súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v súlade s bodom
3.12VOPvspojenísvýveskouúrokovýchsadziebjeistinapohľadávkyakonepovolenéprečerpanieúčtu
úročená úrokom vo výške 28 % p. a. Nakoľko pohľadávka žalobcu zodpovedajúca výške uvedenej istinynebola uhradená, žalobca sa domáhal zaplatenia uvedenej istiny spolu s príslušenstvom pohľadávky.
Podaním žaloby na súd. V rámci prostriedkov procesného útoku predložil žalobca súdu Zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 08. 06. 2009, Všeobecné obchodné

podmienky, Sadzobník poplatkov, výpis z účtu žalovanej č. S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a Zmluvu
o povolenom prečerpaní zo dňa 07. 05. 2012. Okresný súd žalovanej oznámil, že žalobca podal žalobu
o zaplatenie 533,53 € s prísl.. Uznesením č. k. 7Csp/6/2016-24 zo dňa 01. 02. 2017, okresný súd vyzval
žalovanú,abysakžalobevlehote15dníododňadoručeniauzneseniavyjadrila;žalovanánapredmetnú
výzvu okresného súdu nereagovala.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 52 ods. 1, 2,
3, 4 zákona č. 60/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 07. 05. 2012, t. j. v znení
účinnom k dátumu uzatvorenia predmetnej zmluvy o povolenom prečerpaní, ďalej na ust. § 53 ods.
1, 4 a 5 Občianskeho zákonníka, na ust. § 488 Občianskeho zákonníka, na ust. § 489 Občianskeho
zákonníka, na ust. § 494 Občianskeho zákonníka, na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na

ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, na ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na
§ 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, na ust. § 708 ods. 1, 2 a na ust. § 711 ods. 1 zákona
č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka. Uviedol, že v prvom rade skúmal, či zmluvné ustanovenia
zodpovedajú v danom prípade zákonným požiadavkám na ochranu spotrebiteľa z toho dôvodu, že
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o spotrebiteľskú zmluvu, uzavretú medzi spotrebiteľom

a podnikateľom. V nadväznosti na to okresný súd skúmal, či neboli porušené ustanovenia § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že medzi stranami sporu bola
uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej obsah zodpovedá
typovej zmluve o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko predmetom zmluvy
bol záväzok žalobcu ako banky zriadiť a viesť účet pre žalovanú, v zmysle § 708 ods. 1 Obchodného

zákonníka išlo o zmluvu o zriadení bežného účtu, ktorý bol zriadený žalovanej. V zmysle § 708 ods.
2 Obchodného zákonníka mala zmluva písomnú formu a podľa čl. V. bod 1 bola uzatvorená na dobu
neurčitú; súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko, a. s. (ďalej
aj „VOP“). Podľa čl. 8.11 Všeobecných obchodných podmienok bol žalobca oprávnený pri prekročení
limitu povoleného prečerpania platiť banke popri riadnych úrokoch aj úrok z omeškania s tým, že sadzba

úroku z omeškania (ktorú môže banka znížiť alebo zvýšiť) je uvedená v dokumente úrokové sadzby
produktov ako položka „úrok z omeškania“ pre produkt povolené prečerpanie na účte. Okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobca v žalobe argumentoval čl. 3.8
VOP, podľa ktorého klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich
na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou na poplatky v zmysle

Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. Podľa čl. 3.11.5 VOP, banka môže
odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší svoje povinnosti alebo povinnosti
ustanovené platnými právnymi predpismi; odstúpenie od zmluvy musí byť odôvodnené. Zmluva o
bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Odstúpením od zmluvy končí platnosť všetkých
súvisiacich bankových produktov a služieb viažucich sa k bežnému účtu. Za podstatné porušenie

zmluvných povinností sa považuje aj skutočnosť, že bežný účet je v nepovolenom prečerpaní. Žalobca
odstúpil od zmluvy z toho dôvodu, že žalovaná od 01. 11. 2012 vykazovala na účte debetný zostatok
vo výške 303,20 € a zároveň vyzval žalovanú na úhradu debetného zostatku v lehote do 3 dní odo dňa
doručenia oznámenia o odstúpení.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že strany sporu okrem
zmluvy o bežnom účte uzatvorili dňa 07. 05. 2012 aj Zmluvu o povolenom prečerpaní. Predmetom
zmluvy bolo zriadenie povoleného prečerpania žalovanou do výšky 650 € k osobnému účtu číslo XX,X
s variabilnou úrokovou sadzbou 16,9 %; uvedený limit povoleného prečerpania pre prekračovanie limitu
povoleného prečerpania žalobca neskôr znížil na 0 €. Z predložených výpisov na účte žalovanej vyplýva

pohľadávka žalobcu vo výške 533,53 €. Podľa úrokových sadzieb produktov žalobcu bol stanovený úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu pre bežné účty 28 % p. a. Na základe takto vykonaného dokazovania
súd právne posúdil vec na základe vyššie uvedených právnych predpisov tak, že žaloba je čiastočne
dôvodná. Keďže z výpisu účtu vyplynulo, že žalovaná vykazovala dlžnú istinu vo výške 533,53 €
za služby poskytované v zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, na ktoré mal žalobca ako

banka nárok, súd ju zaviazal na úhradu v zmysle § 489 a § 494 Občianskeho zákonníka, nakoľko
žalovanej vznikol záväzok voči žalobcovi vyplývajúci zo zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok
a podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku ďalej uviedol, že žalobcovi nepriznal nárok na úrok vo výške 28 % p. a. z istiny 533,53 €s poukazom na tú skutočnosť, že uvedený úrok má charakter zmluvnej pokuty. Táto zmluvná pokuta
však nebola v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka dojednaná písomne, pretože v zmluve sa
dojednanie o zmluvnej pokute nenachádza a dojednanie vo Všeobecných obchodných podmienkach

(obsahujúce odkaz na úrokové sadzby žalobcu, ktoré ani nemožno považovať za dojednanie o
zmluvnej pokute) žalovaná nepodpísala.. V uvedenej súvislosti okresný súd poukázal na právny záver
Ústavného súdu ČR vyslovený v náleze sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013, podľa ktorého v
rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. VOP, ale
len samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Ústavný súd ČR v predmetnom náleze zdôraznil, že dodávateľ

poukázal sa poukázal chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom
prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné
dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru.
Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné
do každej zmluvy prepisovať dojednanie alebo dojednanie technického a vysvetľujúceho charakteru a
naopaknesmúslúžiťktomu,abyvnichdodávateľskryldojednania,ktorésúprespotrebiteľovnevýhodné

a u ktorých sa predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. S poukazom na uvedené považoval súd prvej
inštancie takéto dojednanie za rozporné s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu
v tejto časti zamietol a priznal žalobcovi len zákonný úrok z omeškania. Konštatoval, že žalobca si
uplatňoval dlžnú istinu 533,53 €. Zároveň žiadal o priznanie úroku vo výške 28 % zo sumy 533,53 €

od 30. 10. 2013 do zaplatenia, ktorý uplatnený nárok ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, t. j. k
28. 06. 2017 predstavoval sumu vo výške 547,23 € s tým, že celková požadovaná suma žalobcom ku
dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie predstavovala sumu vo výške 1 080,76 € (533,53 € + 547,23 €
= 1 080,76).

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že súd
prvej inštancie mu nepriznal nárok na príslušenstvo pohľadávky vo výške 28 % p. a. z istiny 533,53 €
s odôvodnením, že žalobcom uplatnený sankčný úrok má charakter zmluvnej pokuty, ktorá však nie je
platne dojednaná, nakoľko dojednanie o nej je obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach,
ktoré nie sú podpísané žalovanou. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že s takýmito

argumentmisúduprvejinštanciesanestotožňujeajehorozsudokpovažujevodvolanímnapadnutejčasti
za nesprávny, pričom odvolanie odôvodňuje najmä tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
v odvolaním napadnutej časti z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Zdôraznil, že pokiaľ ide o samotné dojednanie o úroku pre prípad nepovoleného debetu, toto podľa
žalobcu v žiadnom prípade nie je možné považovať za dojednanie o zmluvnej pokute. Ustanovenie

Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré obsahuje dotknuté dojednanie takmer doslovne
kopíruje zákonnú úpravu, inštitútu prekročenia v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľných
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Ako vyplýva z úvodných ustanovení zmluvy, zmluva bola
uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§

708 a nasl. Obchodného zákonníka). V zmysle § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené,
že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na
účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

2.1 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že v zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie

platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na započítanie
peňažné prostriedky na účte. V zmysle § 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, prekročením
sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania. V zmysle platných Všeobecných obchodných podmienok

žalobcu (bod 3.4), banka vedie bežné účty výlučne na základe zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi
bankou a klientom. Zo zmluvy o bežnom účte vzniká banke záväzok viesť pre majiteľa bežný účet,
avšak výlučne za podmienok v nej uvedených. V zmysle bodu 3.8 Všeobecných obchodných podmienok
žalobcu, klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie
požadovaných transakcií splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a na

vykonanie akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. V zmysle bodu 3.12 Všeobecných
obchodných podmienok žalobcu, pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácii prostredníctvom platobných
kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a
klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolenéprečerpanie bežného účtu je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu
nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného

prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenie ods. 8.8 sa použije primerane. Úrok z
prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda podľa žalobcu odplatou, ktorú klient
platí banke za prečerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta,
nie je zmluvnou pokutou. Nepovolené prečerpanie je v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch

prekročením a ako vyplýva z vyššie uvedeného ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok,
Všeobecné obchodné podmienky žalobcu iba reflektujú ustanovenia relevantných právnych predpisov
upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy
o bežnom účte. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca v odvolaní uviedol, že má za to, že
jeho odvolanie je dôvodné, pričom je daný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného
sporového poriadku - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. V závere odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 Civilného sporového
poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmenil, žalobe žalobcu v
plnom rozsahu vyhovel a aby žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných
ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol
a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 378 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

4.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostizáverovsúduprvejinštancie,ktorýžalobu
vo zvyšnej časti zamietol, pretože dospel k záveru, že žalobcom uplatnený 28 % „sankčný úrok“ p. a. má
charakter zmluvnej pokuty, ktorá v zmysle ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť dojednaná
písomne, čo v danom prípade splnené nebolo, pretože dojednanie s tým súvisiace je obsiahnuté len vo
Všeobecných obchodných podmienkach Prima banky, a. s. ktoré však nie sú žalovanou podpísané, a

teda toto dojednanie nie je možné považovať za dojednané platne.

5. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení účinnom
k 07. 05. 2012, t.j. v znení účinnom k uzavretiu Zmluvy o povolenom prečerpaní (ďalej aj „OZ“ alebo
„Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,

aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

7. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

8. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

9. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

10. Podľa § 559 ods. 1, 2 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.11.Podľa§708ods.1,2 zákonač.513/1991Zb.,Obchodného zákonníkavzneníúčinnomk07.05.2012
(ďalej len „OBZ“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu

bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

12. Podľa § 711 ods. 1 OBZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s
tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

13. Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska v odvolaní uvedenej odvolacej námietky uplatnenej
žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry
možno za nesprávne právne posúdenie veci považovať subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva, ktorý
spočíva v tom, že súd na zistený skutkový stav neaplikoval správny právny predpis, alebo v tom, že

súd síce na zistený skutkový stav použil správnu právnu normu, nesprávne ju ale interpretoval (viď
napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 2MCdo/ 4/2009 a sp. zn. 7Cdo/7/2010). V nadväznosti na uvedené
odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 08. 06. 2009 je zmluva spotrebiteľská. Východiskom
ochrany spotrebiteľa je, že spotrebiteľ sa v právnom vzťahu s dodávateľom ocitá vo faktickom nerovnom

postavení, a to vzhľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácií, vzhľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne aj vzhľadom na možnosť dodávateľa stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou
formulárových zmlúv.

14. V danom prípade podstatnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu je, či žalobcom uplatnený
nárok „na 28 % úrok p. a.“ má oporu v jednotlivých ustanoveniach Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb zo dňa 08. 06. 2009 a aká je podstata (charakter) tohto nároku.

15. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ako aj súdov Slovenskej republiky je v zásade prípustné uplatňovanie takých obchodných
podmienok (ďalej aj „OP“), v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými
sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, avšak
nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných OP, na ktoré zmluva môže odkazovať.

16. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách však nie je
neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity.

17. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s

požiadavkami dobrej viery alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak
majú byť takéto obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, pre to, aby boli záväzné,
je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, čomu musí predchádzať oboznámenie sa s ich
obsahom. Na preukázanie oboznámenia sa s nimi však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie

spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený.

18. Obchodné podmienky, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje alebo ktoré sú k nej pripojené, majú
slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito

formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napr. dojednanie o
zmluvnej pokute, rozhodcovská doložka a pod.). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva
sa v právnom vzťahu v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a takémuto dojednaniu
nemožno priznať právnu ochranu.

19. V danom prípade sa v čl. VII. bod 3 Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb zo dňa 8. 06. 2009 uvádza: ,,Práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom upravené v
Zmluve/príslušnej zmluve, sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnomznení. Ak niektoré použité pojmy, resp. otázky nemožno riešiť podľa Zmluvy/príslušnej zmluvy, ani
podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu, spravujú sa Všeobecnými obchodnými
podmienkami v platnom znení a príslušnými právnymi predpismi“. V uvedenej súvislosti odvolací súd

uvádza, že k predmetnej Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 08.
06. 2009 pripojil žalobca ako dôkaz „Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a. s.“
účinné od 01. 07. 2016, s ktorými sa žalovaná logicky z dôvodu časového odstupu od uzavretia zmluvy
pri podpise Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 08. 06. 2009
nemohla oboznámiť, pričom tieto Všeobecné obchodné podmienky nie sú žalovanou podpísané a teda

nie je vôbec preukázané, že by sa žalovaná s nimi oboznámila a že by s nimi prejavila súhlas.

20. Žalobca vo vzťahu k zamietavého výroku rozsudku súdu prvej inštancie odkázal v odvolaní na
bod 3.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima banky Slovensko, a. s., podľa ktorého: ,,Pri
zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení
zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť

k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie,
pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní“. Ustanovenia ods. 8.8

sa použijú primerane. Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo
zvýšiť. Nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorými je
spojená zmluvná pokuta.“

21. To, že je s prekročením povoleného prečerpania spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu

„dohodnutú v zmluve“ vyplýva aj z bodu 8.8 Všeobecných obchodných podmienok Prima banky
Slovensko, a. s., (na ktorý odkazuje vyššie citovaný bod 3.12 VOP), kde sa okrem iného uvádza:
„Prekročenie limitu sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle zmluvy“.

22. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok
„na 28 % úrok p. a.“ správne posúdil ako nárok na zmluvnú pokutu. Tento nárok však nebol v zmysle
ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka platne dojednaný, preto ho nemožno ani úspešne uplatňovať.

23. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobca právne relevantným spôsobom

nepreukázal, že by medzi ním a žalovanou ako spotrebiteľom bola dohodnutá, či už priamo v
spotrebiteľskej zmluve alebo nepochybným spôsobom vo Všeobecných obchodných podmienkach
sankcia-zmluvnápokuta zaprekročeniepovolenéhoprečerpania,pretobolopotrebnédospieťkzáveru,
že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

24. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v súvisiacom výroku o
trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 378 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože jej
preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).