Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. máj 2012

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/426/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410213233
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1410213233.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom v právnej veci
navrhovateľa: C.. U. F., bytom v Bratislave, B. XX proti odporcovi: C.. U. F., bytom v Bratislave, B. XX o
zaplatenie sumy 49,53 Eur s prísl. titulom vyplatenia alikvótnej časti výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 31.10.2010 žiadal súd, aby odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 49,53
Eurs8,5%ročnýmúrokomzomeškaniaod31.10.2010dozaplatenia. Návrhodôvodniltým,žejeotcom
maloletej U. F., nar. XX.XX.XXXX a M. F., nar. XX.XX.XXXX. V novembri 2007 obaja rodičia prispeli na
výživu svojich detí podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.05.2007, č.k. 23C 68/2005 -
333 sumou 9.000,- Sk a odporkyňa si uplatnila mesačný daňový bonus vo výške 1.110,- Sk (555,- Sk na

každé vyživované dieťa) a tiež prijala štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva na výchovu a výživu
nezaopatreného dieťaťa vo výške 1.080,- Sk (výška prídavku je 540,- Sk mesačne). Pri zabezpečovaní
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa naakumulovala v rukách odporkyne suma 11.190,- Sk.
Peňažné vyjadrenie výživného na jeden deň na obe deti predstavuje 373,- Sk. Z odôvodnenia návrhu
ďalej vyplýva, že v mesiaci november 2007 sa navrhovateľ osobne staral o deti štyri dni, počas ktorých si
odporkyňa neplnila vyživovaciu povinnosť a alikvótnu časť v jej rukách naakumulovaného výživného vo

výške 1.492,- Sk zadržiava. Navrhovateľ je toho názoru, že odmietnutie vyplatenia tejto časti výživného
odporkyňouneobstojí,nakoľkoplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí a žiadala ho zamietnuť s odôvodnením, že
na tunajšom súde boli v rovnakých konaniach vynesené rozsudky, v ktorých bol návrh navrhovateľa
zamietnutý. Rozsudky ešte nenadobudli právoplatnosť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oznámením obsahu: č.l. 20 - rozsudok Okresného súdu Bratislava IV
č.k. 23C 68/2005-333, č.l. 25 rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 34/2005 - 139, č.l. 42

- zápisnica o pojednávaní vo veci 6C 427/2010, č.l. 46 - rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k.
11C 145/2011 - 20, oznámením obsahu pripojeného náhradného obalu spisu spis. zn. 23C 68/2005 a
zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ a odporkyňa boli manželia.Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV 23C 68/2005 - 333, ktorý nadobudol právoplatnosť
XX.XX.XXXX, bolo manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti: mal. U. a mal. M.na, rozvedené.
Maloleté deti U. R. M. boli zverené do osobnej starostlivosti matky (odporkyne). Otcovi maloletých detí

(navrhovateľ) bola stanovená povinnosť prispievať na výživu maloletej U. F. sumou po 2.500,- Sk
mesačne a na výživu maloletej M. F. sumou po 2.000,- Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky. Otec mal podľa rozsudku právo sa stretávať s maloletými deťmi každý víkend v párnom
týždni od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Rozsudok v časti výživného bol vykonateľný
19.07.2007. V časti výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode

manželstva rozsudok nadobudol právoplatnosť 09.02.2009.

V období do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí, neboli práva a povinnosti rodičov súdom
právoplatne upravené. Dňa 21.05.2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP
325/06 - 278 zo dňa 03.04.2007, nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k.
13P 34/2005 - 139, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Pre posudzované
obdobie (november 2007) boli rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom upravené rozsudkom

č.k. 13P 34/2005 - 139. /č.l. 25/ V konaní nebolo sporné, že otcovi maloletých detí (navrhovateľ)
bola týmto rozsudkom stanovená povinnosť prispievať na výživu maloletej U. F. sumou po 2.500,- Sk
mesačne a na výživu maloletej M. F. sumou po 2.000,- Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky. Otec mal podľa rozsudku právo sa stretávať s maloletými deťmi každý víkend v párnom
týždni od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

Výsluch účastníka konania je zo zákona jedným z viacerých rovnocenných dôkazných prostriedkov,
ktorý v rámci kontradiktórnosti konania súd nariadi, s výnimkou konaní podľa § 120 ods. 2 O.s.p., na
návrh niektorého z účastníkov konania. Súd odporkyňu postupom podľa § 131 ods. 1 O.s.p. nevypočul z
dôvodu, že správy získané jej výsluchom s poukazom na jej jednoznačné písomné vyjadrenie k návrhu
a vzhľadom na zistený skutkový stav zo zhodných tvrdení účastníkov a listinných dôkazov, považoval

nadbytočný.

Pre posúdenie uplatneného nároku v predmetnej veci bolo potrebné zodpovedanie otázky, či rodičovi,
ktorému rozhodnutím súdu nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (navrhovateľ),
patrí na čas súdom určeného styku s dieťaťom, kedy bolo dieťa s týmto rodičom, alikvótna časť
sumy, ktorou obaja rodičia prispievajú na výživu dieťaťa. Obdobne pomerná časť daňového bonusu a

detských prídavkoch vyplácaných druhému rodičovi, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti.

Z hľadiska právneho posúdenia veci súdom bol samotný výsluch maloletých detí: U. R. M. a vykonanie
dôkazu oboznámením sa výpismi z bežného účtu v OTP banke nepodstatný. Označené dôkazy sa
týkajú skutočností, ktoré sú podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci samej bezvýznamné. Preto

súd uznesením vykonanie týchto dôkazov zamietol.

Podľa § 159 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť
odvolaním,jeprávoplatný.Výrokprávoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Z výkladu uvedeného ustanovenia vyplýva, že materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia

spočíva v jeho záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, teda aj pre súdy. Súd v iných konaniach
vychádza zo správnosti a zákonnosti právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom (13P 34/2005),
ktorého výška ipso iure zohľadňuje aj výdavky druhého rodiča na dieťa v čase strávenom s dieťaťom
počas súdom určeného styku. Súd je rozhodnutím viazaný a dokiaľ vo veci úpravy výživného v dôsledku
zmeny pomerov nie je právoplatne znova rozhodnuté /§78 ods. 1 Zákona o rodine/, je vylúčené

reparovať takéto právoplatné súdne rozhodnutie z dôvodov uvádzaných navrhovateľom. Vyhovením
návrhu by dochádzalo k nedovolenej modifikácii súdom určeného výživného.Navrhovateľ sa nesprávne domnieva, že počas štyroch dní (dva víkendy v mesiaci november 2007),
kedy boli dcéry v rámci súdom určeného styku u neho v domácnosti, mal maloleté deti v osobnej
starostlivosti a preto je matka povinná prispievať na ich výživu v podobe vrátenia alikvótnej časti v

jej rukách naakumulovaného výživného odvolávajúc sa na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine
(Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť). Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v
opakujúcich sa dávkach, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. /§ 76 ods. 1 Zákona o rodine/ Výživné
určené pre maloleté dieťa povinný rodič poukazuje k rukám, alebo na bankový účet rodiča, ktorému je

dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Nie je prípustný taký výklad o spotrebnom charaktere výživného,
podľa ktorého sa na účely priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov určuje akási
denná suma nákladov (alikvótne výživné od obdivoch rodičov), ktorá má zabezpečovať ad hoc potreby
maloletých detí. Krátkodobý pobyt maloletých detí u navrhovateľa v rámci úpravy styku nezakladá
odporkyni, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, povinnosť vyplácať alikvótnu časť
takéhoto výživného.

Ustanovenie § 79 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého kto celkom alebo sčasti splnil za iného
vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia, sa vzťahuje na iné
prípady vyskytujúce sa v praxi, keď vyživovaciu povinnosť plní za povinného osoba, ktorej táto povinnosť
nevyplýva z úpravy zákona o rodine. Najčastejšie prichádza do úvahy v prípade zapretia otcovstva.
Pokiaľ súd vyhovie žalobe o určenie otcovstva k dieťaťu, ku ktorému manžel matky predtým úspešne

zaprel otcovstvo, musí pred rozhodnutím o výžive zisťovať, či a do akej miery plnil (či ešte treba niečo
plniť navyše, okrem toho, čo sa už plnilo) manžel matky svoju vyživovaciu povinnosť do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o zapretí otcovstva, keďže dovtedy sa považoval za otca dieťaťa a mal k
nemuvyživovaciupovinnosť.Taktourčenýotecnemôžebyťzaviazanýpovinnosťouznovuplatiťvýživné,
ktoré už bolo poskytnuté, okrem iného aj so zreteľom na ustanovenie, podľa ktorého ten, kto plnil za

iného, má právo požadovať úhradu tohto plnenia (napriek konštitutívnym účinkom rozhodnutí o určení
a zapretí otcovstva).

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z.z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení, prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na
výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2 cit. zákona, oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok je rodič
nezaopatreného dieťaťa. Ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom,
prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich.

Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona, platiteľ vyplatí prídavok oprávnenej osobe, ktorá si uplatní nárok podľa
§ 9 a ktorá spĺňa podmienky nároku podľa § 7.

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a
výživu nezaopatreného dieťaťa. Takouto oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na prídavok je rodič
nezaopatreného dieťaťa, v danom prípade sú to navrhovateľ a odporkyňa. Prídavok na to isté dieťa
však môže patriť len jednému z rodičov. Maloleté dcéry účastníkov konania: U. R. M. boli v rozhodnom
období (november 2007) v osobnej starostlivosti matky, ktorá vykonávala nielen osobnú starostlivosť o

nezaopatrené deti, ale nárok na prídavky aj náležitým spôsobom uplatnila v súlade s § 9 cit. zákona,
preto štát správne vyplácal prídavky odporkyni. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu však
súd vychádzal aj z toho, že legislatívna úprava štátnych sociálnych dávok podľa zákona č. 600/2003
Z.z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, spadá do
oblasti verejného práva. V zásade ide o vzťah medzi štátom a oprávnenou osobou, ktorej štát prispieva

na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Možnosť oprávnenej osoby domáhať sa súdnou cestou
vrátenia(časti)neoprávneneprijatýchštátnychsociálnychdávokoddruhéhorodičavobčianskoprávnom
konaní, cit. zákon neuvádza. Nárok na vrátenie prídavku vyplateného neprávom, má iba platiteľ (štát)
voči oprávnenej osobe, ktorá svojím konaním spôsobila, že platiteľ jej prídavok vyplatil neprávom. /§
13 ods. 5 cit. zákona/ Navrhovateľovi zákon takýto nárok /subjektívne právo/ nepriznáva. Navrhovateľ

podľa zákona nemá právny titul na vyplatenie alikvótnej časti zo sumy 1.080,- Sk a odporkyňa voči
navrhovateľovi nie je nositeľkou takejto povinnosti.Obdobnejetoajprisumedaňovéhozvýhodnenianavyživovanédieťažijúcesdaňovníkomvdomácnosti
(ďalej len "daňový bonus"), ktorá bola v rozhodujúcom období vyplácaná daňovníkovi (odporkyni) podľa
§ 33 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Navrhovateľ podľa zákona nemá žiadny právny titul na

vyplatenie alikvótnej časti zo sumy 1.100,- Sk (555,- Sk na každé nezaopatrené dieťa) a odporkyňa voči
navrhovateľovi nie je nositeľkou takejto povinnosti.

Odporkyni povinnosť vyplatiť prijatú štátnu sociálnu dávku a daňový bonus nevyplýva ani podľa
predpisov súkromného práva, konkrétne pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 451
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie
bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto
sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor

koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon
výslovne neustanovuje. Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. V prípade
majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu ide o také plnenie, kde od začiatku
nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad

domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu.

Odporkyňa sa na úkor navrhovateľa nemohla bezdôvodne obohatiť, nakoľko ani na základe domnelej
zmluvy, ani omylom, ani z iného dôvodu navrhovateľ odporkyni neposkytol žiadne peňažné plnenie.
Vyplatenie štátnych sociálnych dávok odporkyni v rozhodnom období nepredstavuje právnu

skutočnosť, ktorá by zakladala akýkoľvek priamy záväzkový právny vzťah medzi účastníkmi konania.
Odporkyňa teda nie je nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti ani na vydanie bezdôvodného obohatenia
a preto s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, s použitím citovaných ustanovení zákona
súd návrh ako neopodstatnený v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p., tak, že odporkyni, ktorá mala vo veci úspech,

ich náhradu nepriznal, pretože náhradu trov konania nežiadala. /§ 151 ods. 1, O.s.p./

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): .

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. .