Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. jún 2012

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7Er/763/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811204314
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8811204314.4

Uznesenie

Okresný súd vo Vranove nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: Marek Vall-VADIN, Zámutov č. 168,
IČO: 40 054 012, zast. JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou, AK Konštantínova 6, 080 01 Prešov, proti
povinným: 1. P. X., N.. X.X.XXXX, X. V.. Q. X., N.. XX.X.XXXX, Y. W. A. S. Č.. XXX, B. W., o vymoženie
sumy 2 655,51 eur s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr. Mariannou Vargovou, Exekútorsky úrad
Trebišov, takto

r o z h o d o l :

Námietky povinnej v 1. rade a povinného v 2. rade proti exekúcii z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 25.5.2011 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinným v
1. a 2. rade na vymoženie pohľadávky vo výške 2 655,51 eur s príslušenstvom.

Exekučným titulom v danej veci je Rozsudok tunajšieho súdu č.k. 9C/36/2006-287 zo dňa 24.2.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.4.2011 a vykonateľnosť dňa 3.5.2011.

Okresný súd Vranov nad Topľou poverením č. 5713 035124 zo dňa 30.5.2011 poveril vykonaním

exekúcie v hore uvedenej veci súdneho exekútora JUDr. Mariannu Vargovú, so sídlom Exekútorského
úradu Hviezdoslavova1234/4,07501Trebišov.Upovedomenieozačatíexekúciebolopovinnejv1.rade
doručené dňa 11.7.2011 a povinnému v 2. rade dňa 15.7.2011 a to na adresu: B.Č. W. Č.. XXX. Súdny
exekútor v upovedomení o začatí exekúcie povinných upovedomil o výške vymáhanej pohľadávky a o
výške predbežných trov exekúcie.

Dňa 27.7.2011 bolo na exekútorský úrad doručené podanie povinných v 1. a 2. rade označené ako

námietky podľa § 50 Exekučného poriadku. Zo strany súdneho exekútora boli námietky povinných
postúpené na tunajší súd dňa 1.8.2011. Povinní podanie námietok odôvodnili tým, že rozsudok
tunajšieho súdu, ktorý je exekučným titulom, nie je právoplatný, nakoľko im nebol doručený. Rozsudok
nie je vykonateľný, pretože nebol doručený. Súd mal rátať so situáciou, že sa nemusia stále zdržiavať
v mieste trvalého bydliska, preto mal zaslať rozsudok opakovane. Na prelome mesiacov marec-apríl
sa zdržiavali mimo trvalého bydliska. Uviedli, že ich trvalé bydlisko nie je na adrese S. Č.. XXX, ale

na adrese S. Č.. XXX, B. W. a tým poukazujú aj na nesprávnu adresu na ktorú im bol rozsudok
vydaný v konaní sp. zn. 9C/36/2006 posielaný. V ďalších namietaných skutočnostiach poukázali na
procesné pochybenia prvostupňového súdu v súvislosti so zachovaním 5-dňovej lehoty na prípravu na
pojednávanie vytýčené na deň 27.9.2010 a 24.2.2011, na zmätok v rozsudku na str. č. 5, pokiaľ sa jedná
o dátumy vykonaných ohliadok vo veci samej a na to, že súd nemal právo pojednávať a rozhodnúť bez
neúčasti odporcov (povinných). Ďalej povinní namietali výšku uplatneného príslušenstva pohľadávky a

to úroku z omeškania vo výške 6 % ročne, ktorý podľa ich tvrdení nemal byť vôbec prisúdený, keďže
výrobok nebol dokončený. Podľa nich je aj zmluva neplatná, nakoľko bola uzavretá iba ústne a to ibas povinnou v 1. rade, nakoľko sa nejedná o bežnú vec. Z uvedených dôvodov žiadali exekúciu zastaviť
a zrušiť exekučný príkaz v celom rozsahu.

K podaným námietkam sa vyjadril aj oprávnený a to v písomnom podaní zo dňa 17.8.2011. Vo veci

uviedol, že z celého súdneho spisu sp.zn. 9C/36/2006 je zrejmé, že povinní preberali poštu na adrese
uvedenej v rozsudku a túto skutočnosť potvrdili aj v námietkach kde uviedli, že súdne zásielky im
boli doručené. V súdnom konaní bolo pravidlom povinných, že sa systematicky a zámerne vyhýbali
preberaniu zásielok, súd im preto doručoval zásielky aj prostredníctvom polície a povinní sú v mieste
bydliskanotorickyznámiajetedavylúčené,abysúdnezásielkydoručovanénaichmenobolidoručované

iným osobám, aj keby popisné číslo domu nebolo uvedené správne. Počas celého priebehu súdneho
sporu nenamietali nesprávne označenie ich čísla domu. Aj na R. Č.. XXX sú povinní zapísaní ako
vlastníci rod. domu B.. Č.. XXX a je tam uvedená adresa ich trvalého bydliska B. W. Č.. XXX. Z R. Č..
XXX M., že ako vlastník rod. domu súp. Č.. XXX je zapísaný Q. K. a povinná v 1. rade je T. K., preto
adresa domu Č.. XXX je pravdepodobne ešte adresa rodičovského domu. Aj z vykonaných pokusov o
ohliadku v rodinnom dome Č.. XXX je zrejmé, že povinní aj s rodinou v tomto dome bývajú. Poukázal na

znenie § 46 O.s.p., podľa ktorého sa písomnosti doručujú na adresu v mieste, kde sa osoby zdržiavajú.
Rozsudok je právoplatný a vykonateľný a teda je spôsobilým exekučným titulom. Ešte uviedol, že k
odvolacím dôvodom povinných voči rozsudku č.k. 9C/36/2006-287 sa nebude vyjadrovať.

Uznesením č.k. 7Er/763/2011-24 zo dňa 21.11.2011 súd námietky povinných voči exekúcii zamietol v
zmysle § 50 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu tunajšieho súdneho spisu sp. zn. 9C/36/2006 je zrejmé,
že rozsudok bol povinným doručovaný na adresu B. W. Č.. XXX, avšak zásielka nebola povinnými v
odbernej lehote prevzatá. Zásielky určené povinným do vlastných rúk sa súdu vrátili dňa 13.4.2011.
Ako vyplýva z predmetného spisu, na túto adresu boli povinným doručované aj iné zásielky určené do
vlastných rúk, ktoré povinní prevzali. S poukazom na ustanovenie § 47 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.4.2011 a vykonateľnosť dňa 3.5.2011,
čím sa stal kvalifikovaným exekučným titulom. Predmetné uznesenie bolo doručované povinným na
adresu B. W. Č.. XXX a povinná v 1. rade doporučené zásielku určenú do vlastných rúk prevzala dňa
20.12.2011 a povinný v 2. rade zásielku neprevzal v odbernej lehote.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal povinní v 1. a 2. rade dňa 10.1.2012 odvolanie a podané

odvolanie odôvodnili dôvodmi totožnými s dôvodmi a namietanými skutočnosťami uvedenými v
podaných námietkach voči upovedomeniu o začatí exekúcie, tak ako je to vyššie uvedené.

Oprávnený vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že zotrváva na tom, čo uviedol vo
vyjadrení k námietkam.

Napadnuté rozhodnutie súd preskúmal v zmysle § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), podľa ktorého, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje

protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
( § 202 ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Odvolanie je prípustné v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( ďalej len ,,Exekučný poriadok) a to podľa § 50 ods. 4 iba proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam
vyhovelo. Z dikcie zákona vyplýva, že odvolanie teda nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým boli

námietky zamietnuté.Proti predmetnému uzneseniu zákon odvolanie nepripúšťa, preto sa predmetné uznesenie podaním
odvolania zrušilo a súd vec nanovo prejednal.

Podľa § 50 ods. l zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (,, ďalej len

Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť

odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil
od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu
najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd
najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), súd

doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho
exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených
osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo spravodlivosti").

Podľa § 45 ods. 2 O.s.p., údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa

považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

Podľa § 46 ods. 1 O.s.o., adresátovi možno doručiť písomnosť v byte v sídle (mieste podnikania), na
pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

Podľa § 47 ods. 1 a 2 O.s.p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,

zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu
zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď
bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Exekučným titulom pre vykonanie exekúcie je Rozsudok tunajšieho súdu č.k. 9C/36/2006-287 zo dňa
24.2.2011, ktorým bolo povinným v 1. a 2. rade uložené uhradiť oprávnenému spoločne a nerozdielne
sumu 2 655,51 eur so 6% úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 1.10.2005 až do zaplatenia
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti návrh súd zamietol a tiež rozhodol,
že trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 29.4.2011 a vykonateľnosť dňa 3.5.2011.

Zo súdneho spisu sp. zn. 9C/36/2006 súd zistil, že v žalobnom návrhu zo dňa 7.3.2006 bola uvedená
adresa bydliska povinných: B. W. Č.. XXX. Dňa 9.3.2006 bol vo veci vydaný platobný rozkaz č. k.
3Ro/58/2006-9, ktorý bol povinnej v 1. rade doručený na adresu B. W. Č.. XXX a povinný v 2. rade
doporučenú zásielku neprevzal v odbernej lehote. Voči tomuto platobnému rozkazu podali povinní odpor

a v ňom uvideli ako adresu bydliska: B. W. Č.. XXX. Následne povinní v odvolaní voči uznesenie č.k.
9C/36/2006-22 zo dňa 9.5.2006, ktorým im bolo uložené zaplatiť poplatok za odpor, uviedli ako adresu
bydliska adresu: B. W. Č.. XXX. Z tohto spisu ďalej súd zistil, že súdne písomnosti ( predvolanie, žalobný
návrh a prílohy) boli povinným doručené príslušným útvarom policajného zboru a to na adresu B. W.
Č.. XXX. Uznesenie z čl. 97 spisu o ustanovení znalca na vykonanie znaleckého dokazovania bolo

povinnej doručené na adresu: B. W. Č.. XXX a tiež uznesenie z čl. 132 o priznaní znalečného boloobidvom povinným doručené na adresu : B. W. Č.. XXX. Vo veci súd vydal dňa 12.2.2008 rozsudok č.k.
9C/36/2006-145 zo dňa 12.2.2008 a tento rozsudok bol obidvom povinným doručený na adresu: B. W.
Č.. XXX. Proti nemu povinní podali odvolanie a v tomto odvolaní je uvedená adresa ich bydliska B. W.

Č.. XXX. Povinní uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a tiež uznesenie
o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, prevzali na adrese B. W. Č.. XXX, na uvedenej adrese
prevzali povinní aj rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bolo rozsudok súdu prvého stupňa zrušený
tiež následné rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Takisto rozsudok vo veci
samej zo dňa 24.2.2011 bol povinným doručovaný na adresu B. W. Č.. XXX a doporučené zásielky

povinní neprevzali v odbernej lehote. V zmysle zákonnej fikcie bola vyznačená právoplatnosť tohto
rozsudkuajehovykonateľnosťatedarozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa29.4.2011avykonateľnosť
dňa 3.5.2011. V priebehu celého súdneho konania povinní nenamietali spôsob doručovania súdnych
písomností, resp. adresu pre doručovanie a nikdy výslovne súd nežiadali o doručovanie písomností na
konkrétnu korešpondenčnú adresu.

Pokiaľ sa jedná o doručovanie exekučného titulu, t.j. rozsudku tunajšieho súdu č.k. 9C/36/2006-287,

bol doručovaný povinným doporučene - do vlastných rúk. Z doručeniek je zrejmé, že poštový úrad
neúspešne tento rozsudok doručoval obidvom povinným dňa 23.3.2011. Opakovane bola písomnosť
doručovaná dňa 24.3.2011 a zásielka bola uložená na pošte dňa 24.3.2011. Zo strany poštového úradu
predmetné zásielky boli tunajšiemu súdu vrátené dňa 13.4.2011.

Povinní sa dňa 16.5.2011 bez predvolania ustanovili na tunajší súd a do zápisnice uviedli, že na prelome

marec-apríl 2011 sa nezdržiavali doma. Doma sa priebežne nezdržiavajú v kratších, alebo dlhších
intervaloch počas celého roka. Počas všetkých prázdnin a tiež víkendov sa zdržiavajú mimo trvalého
bydliska, pretože majú viacpočetnú rodinu, povinná má brata, ktorý študuje individuálne a jeho vozí do
školy. Odchádzajú skoro ráno z domu a vracajú sa vždy večer. Manžel je lekár a tiež potrebuje zmeniť
prostredie. Uviedli, že trvalý bydlisko majú na adrese B.Č. W. Č.. XXX, kde bývajú spolu s rodičmi.

Súpisné č. XXX neexistuje. Majú nedokončený rodinný dom bez súp. čísla. Súd aj napriek upozorneniam
im zasielal zásielky na adresu B. W. Č.. XXX. kde sa nenachádza ani poštová schránka. Oprávnený
vyššie uvedené skutočnosti vedel. Povinná v 1. rade ešte dodala, že je materskej dovolenke a stará
sa o 6 detí.

Z internetovej stránky Ministerstva školstva Slovenskej republiky súd zistil, že jarné školské prázdniny v

školskom roku 2010/2011 pre Prešovský a Košický kraj boli od 28.2.2011 do 4.3.2011.

V rámci preverenia povinnými tvrdených skutočností súd požiadal Obec Sečovská Polianka o podanie
správy ohľadom adresy trvalého bydliska povinných. Obec v písomnej správe zo dňa 12.4.2012 uviedla,
že povinní v 1. a 2. rade sú prihlásený spolu s deťmi k trvalému pobytu na adrese: S. XXX/XX, B. W..
Všetci členovia rodiny X. však bývajú v novopostavenom rodinnom dome na ul. S. Č.. XXX/XX a na

tom to súp. čísle nie je nikto prihlásený k trvalému pobytu. Takýto stav bol v roku 2010, 2011 a trvá aj
v súčasnosti.

Podľa správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Vranov nad Topľou zo dňa 31.5.2012, doručenej
súdu dňa 7.6.2012, obidvaja povinní sú prihlásený k trvalému pobytu na adrese B. W. Č.. XXX. Na
uvedenej adrese býva matka povinnej v 1. rade p. K. spolu s manželom a povinní v 1. a 2. rade spolu

s deťmi bývajú v novostavbe rodinného domu , L.. S. Č.. XXX. Previerkou bolo zistené, že povinní sa v
priebehu celého roka 2011 zdržiavali na adrese B. W. , L.. S. Č.. XXX, kde sa zdržiavajú aj toho času.

Slovenská pošta, a.s. vo svojom stanovisku zo dňa 13.6.2012, doručenom tunajšiemu súdu dňa
15.6.2012, uviedla, že poštová doručovateľka si už konkrétne na doručovanie predmetných zásielok
nepamätá, ale uviedla, že poštové zásielky povinným doručuje na adresu u p. K., B. W. Č.. XXX/

XX. V prípade doručovania exekučného titulu poštová doručovateľka postupovala v zmysle bodu
5.22. Poštových podmienok - Úradná zásielka (vnútroštátny styk). Nakoľko adresáti dňa 23.3.2011
neboli zastihnutí na odovzdávacom mieste, zanechala im v domovej listovej schránke písomnú výzvu
s upozornením, že im príde zásielky opakovane doručiť dňa 24.3.2011. Pretože adresáti opakovaneneboli zastihnutí na odovzdávacom mieste, zanechala im dňa 24.3.2011 v domovej listovej schránke
oznámenie o uložení zásielky na pošte. Oznámenie zanechala v domovej listovej schránke na adrese B.
W. XXX/XX. Ďalej v správe bolo uvedené, že v Sečovskej Polianke sa nenachádza budova označená Č.

XXX. Podľa vyjadrenia doručovateľky, povinní v súčasnosti bývajú v dome, ktorý nie je označený číslom
a nemajú domovú listovú schránku. Všetky listové zásielky sú povinným doručované na adresu u p. K.,
B. W. Č.. XXX/XX a podľa tvrdení poštovej doručovateľky, povinná v 1. rade doporučené zásielky nikdy
neprevezme a vždy požiada o ich uloženie na pošte.

Doklad o doručení písomnosti, tzv. doručenka, má povahu verejnej listiny. Ak účastník spochybňuje

správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že ustanovený spôsob doručenie nebol dodržaný),
je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenia. Tým, že doručenka
má povahu verejnej listiny, súd vychádza z údajov na doručenke a kým nie je preukázaný opak, súd
považuje údaje na doručenke za pravdivé.

Doručovanie do vlastných rúk je kvalifikovaný spôsob doručovania. Písomnosti, ktoré sa doručujú do
vlastných rúk, určujú jednotlivé ustanovenia zákona. Okrem toho sa do vlastných rúk doručuje aj v

prípadoch, keď tento spôsob nariadi súd sa podľa konkrétnych okolností. Aj tam, kde má byť doručené
do vlastných rúk, zákon pripúšťa náhradné doručenie. Je však upravené odlišne než pri obyčajnom
doručení. Postup doručovateľa je pri náhradnom doručení nasledovný: Ak sa písomnosť nemôže doručiť
do vlastných rúk, pretože adresát nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručenie
sa vykoná tak, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Písomné

oznámeniezanechádoručovateľadresátovivmieste,kdemalpísomnosťdoručiť,najčastejšievpoštovej
schránke. Ak adresát poštovú schránku nemá, pripevní oznámenie na dvere bytu, prípadne na inom
vhodnom mieste. Ak zostane aj nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť
na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom, spravidla ďalším oznámením a
výzvou vyrozumie, aby si písomnosť vyzdvihol. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne,

považuje sa zásielka za doručenú dňom, keď bola vrátená sudu. Zákon používa fikciu, že písomnosť
bola adresátovi doručená, hoci sa tak nestalo.

Zásielka určená do vlastných rúk sa považuje za doručenú za predpokladu, že adresát sa v mieste
doručovania zdržiava. Za zdržiavanie sa v mieste doručenia treba považovať to, že adresát sa
každodenne vracia do tohto miesta, čo by bolo vylúčené v prípade, keby v čase doručovania bol

hospitalizovaný v nemocnici, na dovolenke, na dlhodobejšej služobnej ceste, resp. by vykonával
turnusové práce v inej obci a podobne. Neprítomnosť v čase doručovania z uvedených dôvodov by bola
dôvodom úvahy o nedoručený zásielky.

Podľa nálezu I. ÚS 119/2007: ,,V prípade náhradného doručovania podľa § 47 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku je uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia

písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal.
Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je
zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie,
ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia
ako nástroj odmietnutia reality právom je nástrojom výnimočným, striktne určeným na naplnenie tohto

jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla
právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s
ňou zákon spája.“

V danej exekučnej veci súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že povinní
síce vzniesli námietky proti exekúcii v zákonom stanovenej lehote, avšak z obsahu odôvodnenia

námietok, vykonaného dokazovania je zrejmé, že povinní nepreukázali také okolnosti, ktoré by od vzniku
exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhateľného nároku, alebo bránili jeho vymáhateľnosti a ani iné
dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.Súd mal za preukázané, že exekučný titul v danej veci, aj napriek označeniu adresy na doručenie B. W.
Č.. XXX, bol poštovou doručovateľkou doručovaný na adresu B. W. Č..XXX, teda na adresu, kde majú
povinní trvalé bydlisko, kde je zriadená poštová schránka a kde sa podľa zhodných tvrdení obidvoch

povinných v čase doručovania exekučného titulu aj zdržiavali.

Obaja povinní namietali, že oni sa v čase prázdnin ( všetkých prázdni počas celého roka) a počas
víkendov zdržiavajú mimo adresy svojho trvalého bydliska a to buď v dlhších alebo kratších časových
intervalov. Súd mal v tejto súvislosti za preukázané, že v čase doručovania exekučného titulu, teda na
prelome mesiacov marec - apríl 2011 ( od 23.3.2011 do 13.4.2011) neboli v Prešovskom kraji vyhlásené

žiadne prázdniny. Jarné prázdniny boli od 28.2.2011 do 4.3.2011.

Súd za podstatné nepovažoval ani tvrdenie povinnej v 1. rade o tom, že ona každý deň odchádza z
bratom z domu za účelom jeho prepravy do školy, nakoľko má individuálny študijný plán a že prichádza
domov až neskoro večer, nakoľko každé školské zariadenie má presný harmonogram vyučovacieho
procesu a aj v prípade individuálneho prístupu, žiadne školské zariadenie nevykonáva svoju činnosť do
neskorých večerných hodín a už nehovoriac o tom, že dieťa absolvujúce individuálnu prípravu potrebuje

aj iný denný režim a primeraný čas na odpočinok a prípravu na svoje školské povinnosti. Individuálny
študijný plán je založený na osobitnom prístupe ku každému študentovi a na tom, že takýto študent vo
väčšine prípadov nenavštevuje školu každý deň, ale iba v určité dni. Okrem toho povinná v 1. rade,
ako sama zdôraznila, je matkou 6 maloletých detí a je povinná im zabezpečiť primeranú a potrebnú
starostlivosť a túto by vzhľadom na vyššie uvedené iba ťažko mohla reálne zabezpečiť. Niektoré jej deti

sú školopovinné a od rodičov sa vyžaduje, aby aj v tomto smere vyvíjali potrebné činnosti - odvedenie
a vyzdvihnutie detí zo školy, príprava na školské vyučovanie, kontrola školských vecí ............ a tieto
povinnosti by povinná v 1. rade nemohla podľa úvahy súdu primerane zabezpečovať. Súd dané tvrdenia
povinnej v 1. rade preto považoval iba za účelovú obranu z jej strany.

Vyššie uvedené však nič nemení na to, že povinná v 1. rade sa každodenne vracala do miesta

svojho bydliska, teda sa tam zdržiavala a žiadnym spôsobom danú skutočnosť súdu nevyvrátila, teda
nepreukázala opak a preto súd dospel k záveru, že povinná v 1. rade sa v čase doručovania exekučného
titulu zdržiavala v mieste doručovania, súdny doručovateľ pri doručovaní predmetnej písomnej zásielky-
rozsudku, tak ako je to vyššie uvedené, postupoval v súlade s § 47 ods. 2 O.s.p. a preto rozsudok bol
povinnej v 1. rade doručený v zmysle zákonnej fikcie.

Pokiaľ sa jedná o doručenie exekučného titulu povinnému v 2. rade, súd tiež dospel k záveru, že povinný
sa v čase jeho doručovania zdržiaval na adrese doručovania, o uložení predmetnej poštovej zásielky
bol uzrozumený a výkon funkcie lekára mu nebránil v tom, aby počas úložnej lehoty na pošte (15 dní)
si predmetnú zásielku nebol spôsobilý vyzdvihnúť. Opak daných skutočnosti nebol zo strany povinného
v 2. rade žiadnym spôsobom preukázaný.

Zákon ustanovuje akými skutočnosťami je možné námietky proti exekúcii odôvodniť, k iným dôvodom
súd pri rozhodovaní o námietkach nemôže prihliadnuť a naviac tieto dôvody môžu spočívať iba v
skutočnostiach, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu. Súd dospel k záveru, že exekučný titul v tejto
právnej veci a to rozsudok tunajšieho súdu č.k. 9C/36/2006-287 zo dňa 24.2.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.4.201 a vykonateľnosť dňa 3.5.2011 je kvalifikovaným exekučným titulom a na

základe takto zisteného skutkového a právneho stavu veci preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.