Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311227068
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2311227068.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXXX/X, B., proti odporcovi: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, B., zastúpenému JUDr.
Dagmar Hornákovou, advokátkou, A. Hlinku 3044, Sereď, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 12. decembra 2012, č.k. 16P/283/2011
- 97, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že s účinnosťou od 02.04.2013
r u š í vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu Galanta

č.k. 6C 95/2002 - 11 zo dňa 21.01.2003 a naposledy upravenú uznesením Okresného súdu Galanta č.k.
23C 244/2010 - 63 zo dňa 19.04.2011.

Navrhovateľovi sa náhrada trov tohto konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým tento
domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporcovi a o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1, § 65 ods. 3 a § 78 ods. 1 Zákona
o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporca neukončil prípravu
na svoje povolanie, pokračuje denným štúdiom na odbornej škole, ktorá zodpovedá jeho mentálnym

schopnostiam a možnostiam, keď predtým zrejme zanechal štúdium na škole, ktorá nezodpovedala
týmto jeho schopnostiam, pričom študoval na strednej odbornej škole s maturitou, ktorá kladie vyššie
nároky na mentálne schopnosti študentov. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že by si odporca vedel
zabezpečiť finančné prostriedky na život a hoci zo strany odporcu ide o neslušnosť voči navrhovateľovi,
táto neslušnosť však nemôže mať vplyv na tú skutočnosť, aby navrhovateľ odoprel odporcovi ukončiť
štúdium na škole, ktorá zodpovedá mentálnym schopnostiam odporcu. Z vykonaného dokazovania bolo
zrejmé, že navrhovateľ nepredložil súdu také dôkazy, ktoré by svedčili o schopnosti odporcu samostatne

sa živiť, nepreukázal, že by odporca odmietol v čase, keď neštudoval, lukratívne zamestnanie a podľa
názoru súdu nie je možné ponechať vyživovaciu povinnosť i napriek neslušnému správaniu odporcu
výlučne na matke odporcu. Súd poukázal i na ust. § 3 ods. l písm. a), § 3 ods. 3 písm. b) a § 4 ods. 6 písm.
b) zákona č. 600/2003 Z.z., z ktorých ustanovení je zrejmé, že nezaopatreným dieťaťom je dieťa do
skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje
na povolanie štúdiom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a právnej zástupkyni odporcunáhradu trov konania nepriznal, i keď odporca bol v konaní úspešný, a to práve z toho dôvodu, že sa
voči navrhovateľovi dopúšťal a dopúšťa neslušnosti, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť a zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť voči odporcovi od 12.04.2011. Uviedol,
že všetky dôkazy o odporcovom konaní, ktoré je a aj bolo v rozpore s dobrými mravmi, podrobne
rozpísal vo svojom prvom odvolaní zo dňa 14.05.2012, pričom na tieto dôvody poukazuje, aj naďalej sa
ich pridržiava. I napriek tomu, že odporca bol povinný vypovedať pravdu a nič nezamlčať, na súdnom
pojednávaní o zvýšenie výživného zatajil skutočnosť, že už nie je žiakom žiadnej školy a zvýšenie

výživného žiadal hlavne z dôvodu zvýšených nákladov na štúdium, zavádzal teda jeho, ako aj súd,
čím sa mu podarilo dosiahnuť dohodu o zvýšení výživného. Poukázal na to, že odporca porušoval
školský poriadok školy, nedodržiaval povinnosti žiaka a v podstate celých 6 rokov na predchádzajúcej
škole neustále vykazoval záškoláctvo a vykazuje ho dokonca aj každý polrok na novej škole. Ďalej
uviedol, že odporca zakázal riaditeľovi novej školy, aby mu ako rodičovi, od ktorého požaduje výživné,
dal informácie o jeho štúdiu. Odvolanie podal hlavne z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd posúdil vec podľa právnej normy,
ktorá na zistený skutkový stav nedopadá a na uvedený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Poukázal
na to, že pri dospelom dieťati, podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by
to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej podľa jeho názoru prvostupňový súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď odporca v priebehu celého konania ani

písomne, ani ústne neargumentoval tým, že by pri prešiel na druhú školu z dôvodu, že prvú mentálne
nezvládal. Podľa jeho názoru odporca už zanechaním prvej školy ukončil prípravu na svoje povolanie,
na druhej škole nepokračuje, ale znovu začínal ako prvák študovať ten istý stupeň školy. Odporca nebol
pripustený po 5. rokoch štúdia k maturitám kvôli záškoláctvu a následne po 6. rokoch štúdia sa na ďalšiu
maturitu ani nedostavil, po obidva roky mal cca 5 mesačné „prázdniny“, avšak nemal snahu nájsť si

aspoň malú brigádu, pričom v živote neodpracoval ani hodinu. Uviedol, že podrobne rozpísal a doložil
listami vlastníctva svoje a najmä majetkové pomery bývalej manželky, ktorá vlastní dve nehnuteľnosti,
ktoré neslúžia na jej bývanie a má možnosť ich prenajímať, prípadne predať.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento

opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní
(§ 214 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa je potrebné zmeniť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16P/283/2011 je zrušenie vyživovacej

povinnosti navrhovateľa voči odporcovi.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2
písm. c) O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.

2 písm. d) O.s.p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p) a napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod
v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a
nesprávne zistí skutkový stav, nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie

vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je
daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu
z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil
rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebo

v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavoinak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor,
alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav

nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa síce zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku,
na základe vykonaných dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a veci i nesprávne

právne posúdil.

Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí č.k. 11CoP/52/2012 - 79 zo dňa 23.07.2012
poukázal na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie
vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi.

Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem
práva existujú aj iné systémy noriem, ktorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že
im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne
spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy.

Ďalej odvolací súd v citovanom rozhodnutí poukázal na to, že samotná skutočnosť, že odporca v

súčasnosti študuje na strednej škole, v dôsledku čoho by bolo možné dospieť k záveru, že nie je schopný
sámsaživiť,eštebezďalšiehonepreukazujetrvanievyživovacejpovinnostinavrhovateľavočiodporcovi,
a to v prípade, že by plnenie vyživovacej povinnosti bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pre posúdenie,
či konanie odporcu nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi, bude potrebné vykonať dokazovanie
za účelom posúdenia štúdia, študijných výsledkov, správania a dôvodov ukončenia štúdia odporcu na

predchádzajúcej škole a rovnako bude potrebné zaobstarať si podklady na posúdenie dosahovaných
výsledkov odporcu v škole, ktorú v súčasnosti navštevuje. Až na základe zaobstarania si dostatočných
podkladov bude možné zhodnotiť, či zo strany odporcu nejde o konanie v rozpore s dobrými mravmi, či
zo strany odporcu nejde len o účelové predlžovanie času štúdia s cieľom vyhnúť sa zárobkovej činnosti
a byť aj naďalej výživou odkázaný na navrhovateľa.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že odporca bol žiakom Súkromnej strednej odbornej školy
Dunajská Streda, odlúčené pracovisko Galanta, od školského roka 2005/2006 až do školského roka
2010/2011 vrátane. Odporca začal študovať obchodnú akadémiu, pričom v 2. polroku sa zhoršil v
prospechu, aj v dochádzke, neprospel z viac, ako dvoch predmetov a požiadal o opakovanie ročníka.
V školskom roku 2007/2008 opakoval 2. ročník, v 3. ročníku mal zníženú známku zo správania pre

neospravedlnenú absenciu a v auguste konal opravnú skúšku pre neprospech z predmetu Slovenský
jazyk a literatúra. V školskom roku 2009/2010 vo 4. ročníku vykazoval vysokú absenciu dochádzky a
slabé študijné výsledky, pričom v 2. polroku neprospel z viac ako dvoch predmetov, a preto nemohol
konať opravnú skúšku. Na vlastnú žiadosť a so súhlasom riaditeľky školy v školskom roku 2010/2011
opakoval 4. ročník, ktorý v 2. polroku nedoštudoval a zanechal štúdium. Následne odporca začal

študovaťnaStrednejodbornejškoledopravnej,kdenastúpil01.09.2011aštudovalvodboreAutoopravár
- mechanik. V 1. polroku 1. ročníka školského roku 2011/2012 dosiahol prospechový priemer 2,54,
vymeškal 61 vyučovacích hodín z toho mal 11 hodín neospravedlnených z dôvodu, že nepriniesol včas
ospravedlnenky. V 2. polroku dosiahol študijný priemer 3,00 a mal vymeškaných 146 hodín, ktoré boli
ospravedlnené. V školskom roku 2012/2013 bol na základe rozhodnutia riaditeľa z pedagogickej rady zo

dňa 21.11.2012 preradený do II.BMK triedy, pričom v 1. polroku školského roku bol neklasifikovaný z 2
predmetov a bola mu povolená deklasifikácia do 28.02.2013, ktorú urobil z predmetov Telesná výchova,
Slovenský jazyk a literatúra. V 1. polroku dosiahol študijný priemer 3,08 a mal zníženú známku zo
správania na 2. stupeň za oneskorené odovzdávanie ospravedlnení neprítomnosti na vyučovaní. Na
základe žiadosti dňa 02.04.2013 prerušil štúdium z osobných dôvodov.Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné konanie odporcu posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko z hodnotení odporcu tak z predchádzajúcej školy, ako aj ostatnej školy vyplýva jeho
nedôsledný a nezodpovedný prístup k plneniu si študijných povinností, keď bolo potrebné prihliadnuť

na to, že odporca Súkromnú strednú odbornú školu v Dunajskej Strede, odlúčené pracovisko Galanta
ukončil v maturitnom ročníku, keď mal už na dosah ukončenie štúdia a následne začal študovať ďalšiu
strednú školu opätovne od 1. ročníka, čo len ťažko možno považovať za sústavnú prípravu na budúce
zamestnanie. Bolo potrebné prihliadnuť na to, že i v ďalšej škole odporca vykazoval len priemerné
výsledky, pričom opätovne mal zníženú známku zo správania z dôvodu neospravedlnených absencií,

čo vyvrcholilo podaním žiadosti zo strany odporcu a k prerušeniu jeho štúdia z osobných dôvodov dňom
02.04.2013. Obranu odporcu, že k uvedenému došlo z dôvodu, že sa podstatným spôsobom zmenilo
správanie sa vyučujúcich voči nemu potom, ako bola na škole vykonaná inšpekcia na základe podnetu
navrhovateľa, odvolací súd považoval za účelové a nepodložené. Podľa odvolacieho súdu zo strany
odporcu ide preukázateľne o účelové predlžovanie času štúdia s cieľom vyhnúť sa zárobkovej činnosti
a byť výživou odkázaný na navrhovateľa. Pokiaľ by mal odporca záujem ukončiť strednú školu, školu by

riadne navštevoval bez absencií a nepodal by žiadosť o prerušenie štúdia.

Vzhľadom na uvedené bol odvolací súd toho názoru, že je dôvodným s účinnosťou odo dňa prerušenia
štúdia ostatnej strednej školy vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zrušiť, s poukazom na
čo odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania (tak prvostupňového, ako aj odvolacieho) odvolací rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2
O.s.p. s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní v celom rozsahu úspešnému navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznal, pretože tento návrh na ich priznanie nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.