Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. jún 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 22P/307/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510219940
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Talašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1510219940.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté deti M., D., nar. XX.X.XXXX a M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matky
F. M., bytom A., V. X a otca Q. M., trvale bytom A., V. X, prechodne A. XX, A., zastúpeného JUDr.
Ivetou Balalovou, advokátkou, Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava
V, Prokofievova 4, v konaní začatom ex offo o úpravu styku takto

r o z h o d o l :

Súd upravuje styk otca s mal. deťmi M., D., nar. XX.X.XXXX a M., nar. XX.X.XXXX tak, že otec má
právo stýkať sa s oboma maloletými deťmi každý párny víkend v sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod.

a v nedeľu od 14.00 hod. do 16.00 hod., ktorý sa uskutoční v MAJÁKU NÁDEJE, n.o. so sídlom na
Karpatskej 24 v Bratislave.

Matka je povinná oboch maloletých na styk s otcom riadne pripraviť a deti odovzdať otcovi v MAJÁKU
NÁDEJE, n.o., kde si ich matka po ukončení styku prevezme.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 20/2009-135 zo dňa
6.10.2009.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č.k. 22P 307/2010-14 zo dňa 6.9.2010 začal tunajší súd konanie vo veci zmeny úpravy
styku otca s maloletými deťmi na základe podnetu Občianskeho združenia Pomoc ohrozeným deťom,
Centrum Nádej so sídlom Švabinského 7, Bratislava, v ktorom žiadajú o zmenu úpravy styku otca k

maloletým deťom, nakoľko nimi asistovaný styk už naplnil svoj účel, ich pracovníkmi bolo zistené, že deti
nie sú matkou vedené k akceptovaniu otca v jeho otcovskej roli, je u nich umelo udržiavaný negatívny
postoj voči nemu. Deti sú schopné tráviť čas s otcom aj bez prítomnosti tretej osoby, verbálne s ním
však nekomunikujú. V rámci možností, ktoré asistovaný styk ponúka, sa už nemá občianske združenie
kam s týmito účastníkmi posunúť. Jediné k čomu asistovaný styk v pozitívnom zmysle prispieva je to, že
otec maloletých má ako tak zabezpečené stretávanie sa s maloletými deťmi. V podnete sa ďalej uvádza,
že nemajú kapacitu na to, aby investovali čas a energiu do klientov, ktorí nekooperujú a nerešpektujú

ich odporúčania, rovnako nemajú právomoc nariadiť niekomu odborné poradenstvo, preto sa toho času
javí ako neúčelné asistovať pri styku detí s otcom. Matka detí je v opozícii voči celému ich občianskemu
združeniu, preto už nie je možné konštruktívne s nimi spolupracovať.Matka uviedla, že deti vedie k tomu, aby sa stretali s otcom, vysvetľuje im, že je to ich otec, ktorý ich
má rád a chce sa s nimi stretávať. Otcovi aj listom navrhovala stretnutie sa napr. v Auparku, kam by
doniesla deti a tam by sa aj mohli hrať za jej prítomnosti a deti by sa otca nebáli. Oni s ním totiž nepôjdu,

nekomunikujú s ním. Tento list sa jej však vrátil v odbernej lehote neprevzatý.

Otec navrhoval upraviť svoj styk s oboma deťmi každý párny víkend v sobotu aj v nedeľu vždy od 14.00
hod. do 17.00 hod. prípadne do 16.00 hod., avšak bez prítomnosti matky, pretože práve ona deti proti
nemu ovplyvňuje. Sú to už veľké deti, ktoré vedia povedať, čo potrebujú. Je potrebné, aby si deti zvykli
byť samé s ním. Od 28.6.2010 deti nevidel, toto bolo jeho posledné stretnutie s nimi na pôde Centra

Nádeje.

Kolízny opatrovník považoval za najvhodnejšie upraviť styk otca bez prítomnosti matky.

Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V taktiež súhlasil so stykom otca bez prítomnosti matky.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 22P 20/2009-135 zo dňa
6.10.2009 súd upravil styk otca s maloletými v rozsahu každý pondelok od 14.00 hod. do 15.00
hod. a každý piatok od 13.00 hod. do 14.00 hod., ktorý sa uskutoční vždy za asistencie psychológov

v Občianskom združení Pomoc ohrozeným deťom, Centrum Nádej so sídlom na Švabinského 7,
Bratislava.

Súd v konaní vypočul svedkyňu V.. C. C., sociálnu pracovníčku OZ Pomoc ohrozeným deťom, Centrum
Nádej, ktoré má akreditáciu na zabezpečenie asistovaného styku Ministerstvom práce, sociálnych vecí a
rodiny a ktorá uviedla, že maloleté deti mala v ich centre na starosti, len párkrát ju zastupovala kolegyňa.

Prvé stretnutie na ich pôde bolo 4.12.2009 a posledné 28.6.2010. Deti spočiatku prišli na stretnutie s
otcom lepšie naladené, komunikatívne, spontánne. Zvyčajne prišli skôr ako otec, takže hneď pri prvom
stretnutí im ukázala ich herňu, ktorú si popozerali a zaujalo ich to. Zmena v ich naladení začala cca v
03/2010. Deti boli úzkostné. Keď prišli s matkou skôr ako ich otec, už nešli spontánne do herne, ale
držali sa pri matke a do herne išli až keď prišiel otec a čím ďalej tým menej sa im chcelo byť tam s

ním. Dokonca odmietali komunikovať i s ňou (svedkyňou), niekedy na ich odpoveď musela čakať aj 20
minút. Spočiatku bola spontánnejšia M. a potom v marci - apríli 2010 sa to akoby vymenilo a D. začal
lepšie reagovať na otca, na ktorého spočiatku nereagoval vôbec, hovoril šeptom a to len M. alebo jej
(svedkyni) do ucha. F. počas celého obdobia s otcom nikdy verbálne nekomunikovali, nepovedali mu
ani slovo, jej na otázky odpovedali, takže bola v rozhovore s otcom ich sprostredkovateľom. V priebehu

stretnutí na ich pôde M. vymyslela, že otcovi bude odpovedať písomne, X bolo nie a srdiečko áno, čo
aj robila. Svedkyňa ďalej uviedla, že spočiatku bola prítomná celú dobu s deťmi v herni, deti odmietali
hrať sa s otcom, preto sa hrala s nimi ona. Asi po 2 mesiacoch sa začala v herni správať pasívne, len
ticho sedela. Deti boli rozpačité asi prvých 25 minút, otca ignorovali, čakali, čo sa bude diať. Otec im
niečo rozprával a ak to bolo vtipné, D. s ním očný kontakt nenadviazal, ale otočil sa chrbtom a smial

sa tak, aby ho otec nevidel a asi po pol hodine sa začali hrať. Postupne na ňu zabudli a začali s otcom
komunikovať, nie však verbálne. Ku koncu týchto stretnutí svedkyňa už nebola prítomná v herni, cez
pootvorené dvere kontrolovala, čo sa tam deje. Toto bolo asi najlepšie pre deti. Vždy keď do herne prišla,
deti sa hrali, napr. so skladačkou a rozprával im otec, ale spolu sa hrali. Asi 6-krát sa realizoval styk otca
s deťmi, bez jej prítomnosti pri otvorených dverách do herne. Za celé predmetné obdobie vypozorovala,

že nie je problém s deťmi, problémom je , že nie sú dostatočne matkou vedené k ich otcovi. Tiež ich
spolupráca s matkou bola komplikovaná, matka nespracovala svoj vzťah k otcovi detí a týmto vlastne
pôsobí na deti, keď ich otca odmieta, možno takto na ne pôsobí nevedome, ale výsledkom je to, že
deti otca odmietajú a správajú sa tak, ako to chce a očakáva ich matka, pretože žijú s ňou a sú na ňu
odkázané. Prvú pol hodinu styku sa deti akoby „roztápali“ a potom keď sa začali hrať, boli niekedy tak

rozjašené, že ťažšie sa im ukončil styk a nechcelo sa im odísť. Inokedy na jej výzvu, aby upratali hračky,
že už pôjdu domov, reagovali normálne. Svedkyňa uviedla, že podľa jej názoru deti nebudú schopné
byť s otcom samé, napriek tomu, že prítomnosť matky je kontraproduktívna. Každému z rodičov ponúkli
individuálne poradenstvo, ale aj párovú terapiu. Otec bol ochotný s nimi spolupracovať, ale matka to
odmietla. Za takejto situácie nevedeli rodičom pomôcť, pretože ich intervencia je dobrovoľná. Pokiaľ

matka nespracuje svoj vzťah k otcovi, nebude možné napraviť vzťah detí k otcovi. V súčasnom obdobínepovažuje svedkyňa za vhodné realizovať styk otca s deťmi v ich centre, pretože dôvera matky voči
nim je značne pošramotená, ale to je vzájomné. Svedkyňa uviedla, že otec na stretnutia meškával
maximálne 10 minút a nie je pravdou, že väčšinu času pretelefonoval. Svedkyňa nikdy nepovedala, že

ak M. na styk chodiť nebude, viac mamičku neuvidí, zatvoria ju do väzenia a neklamala ju. Je pravdou,
že M. jej povedala, že sa jej nechce chodiť na styk, ale ona jej povedala, že s tým nedokáže nič urobiť.
Pri poslednom stretnutí 28.6.2010 sa deti hrali s fit loptou, svedkyňa bola mimo herne, D. prišiel za ňou,
že ho fit lopta trafila do nosa, pričom mu z nosa nekrvácalo, ale tvrdil, že mu to urobil otec. Svedkyňa
mu vysvetlila, že to neurobil naschvál, pri hre sa to môže stať. Na ďalšie stretnutie 2.7.2010 už matka

neprišla, poslala len SMS, že deti budú na horách v zmysle odporúčania detskej lekárky. Viac sa do
ich zariadenia nedostavila. Ak by bol styk otca s deťmi upravený za prítomnosti matky, tento by nemal
žiaden priestor byť

s deťmi , lebo deti sú na matku veľmi naviazané a ak by mali možnosť vybrať si medzi matkou a otcom,
nikdy si nevyberú otca. V tejto fáze by bolo asi najlepšie riešenie zabezpečiť styk otca s deťmi na pôde
iného akreditovaného zariadenia.

Svedkyňa R. K., sociálna pracovníčka Majáka Nádeje, n.o. vypovedala, že ich zariadenie má akreditáciu
na sprostredkovanie styku rodičov s deťmi. Nerobia to často, ale 2 prípady mali, kedy počas styku
bol prítomný vedúci výchovy a v jeho neprítomnosti detský psychológ. V ich zariadení pracuje nielen
detský psychológ, ale aj psychológ pre dospelých. Čas styku rodiča s dieťaťom sa dá prispôsobiť, sú
ochotní sprostredkovať styk 24 hodín denne a to aj počas víkendov. Nimi poskytované služby nie sú

spoplatnené, takisto bez poplatku pracuje ich psychológ pre dospelých aj s rodičmi v prípade ich záujmu.
V ich zariadení všetci pracovníci majú odborné vzdelanie až po vychovávateľov.

Súd v konaní nevypočul mal. D., nakoľko takéto dokazovanie vzhľadom na jeho vek považoval za
nadbytočné a nepotrebné.

Zo správy ZŠ A. XX, A. zaslanej tunajšiemu súdu 21.1.2011 súd zistil, že príprava detí na vyučovanie

je priemerná, dosahujú slabšie vyučovacie výsledky. Ich správanie je veľmi slušné, spolužiaci ich majú
radi. M. je menej komunikatívna, plachá, neverí si. Deti majú veľmi pekný vzťah s matkou, ktorá sa o
ich prácu v škole zaujíma a spolupracuje s triednou učiteľkou. O otcovi detí nerozprávajú, tento tiež
navštívil triednu učiteľku a zaujímal sa o ich prospech. Obidve deti treba povzbudzovať, aby nadobudli
potrebné sebavedomie. Ku dňu 21.1.2011 deti vymeškali spolu 35 hodín, ktoré matka ospravedlnila zo

zdravotných a rodinných dôvodov.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Na základe vykonaného dokazovania, v konaní začatom ex offo, súd dospel k záveru, že je potrebné
nanovo upraviť styk otca s oboma deťmi, nakoľko doterajšia úprava je nevyhovujúca vzhľadom na
rozvrh detí, nie je možné styk otca s deťmi realizovať na pôde Občianskeho združenia Pomoc
ohrozeným deťom, Centrum Nádej, nakoľko samotné toto občianske zariadenie požiadalo o zrušenie

nimi asistovaného styku a to z dôvodu, že v rámci možností, ktoré asistovaný styk ponúka, sa už nemajús týmito klientami kam posunúť. Jediné k čomu prispieval v pozitívnom slova zmysle, bolo to že otec mal
ako-tak zabezpečené stretávanie sa s deťmi. Nemajú však kapacitu na investovanie času a energie do
klientov, ktorí nekooperujú a nerešpektujú ich odporúčania. Prekážkou rozvoja a upevňovania vzťahu

medzi deťmi a otcom je nespracovaný vzťah matky k svojmu bývalému manželovi. Za tejto situácie

sa im javí neúčelné asistovať pri styku otca s deťmi. Súd je toho názoru, že vzhľadom na skutočnosť,
že deti otca odmietajú, verbálne s ním žiadnym spôsobom nikdy nekomunikujú, nie je možné vyhovieť
návrhu otca, aby sa styk realizoval bez prítomnosti matky a nie na pôde akreditovaného zariadenia. V
takomto prípade by totiž bolo ohrozené jeho stretávanie sa s deťmi. Vzhľadom na vyjadrenie neziskovej

organizácie Maják Nádeje, že ich subjekt má akreditáciu na poskytovanie asistencie pre rodičov pri
realizácii styku s maloletými deťmi a že sa riadia rozhodnutím súdu, na základe ktorého vedia poskytnúť
vyhovujúce časové aj priestorové možnosti, a že majú záujem asistovať pri realizácii styku otca s deťmi
na pôde ich zariadenia, súd upravil styk otca s maloletými deťmi v rozsahu každý párny víkend v sobotu a
v nedeľu vždy od 14.00 hod. do 16.00 hod. a to na pôde tejto neziskovej organizácie. Je potrebné vyjadriť
snahu súdu takýmto rozhodnutím zabezpečiť otcovi styk s deťmi v súčasnom období dostatočnom

rozsahu, na čo má otec ako aj maloleté deti právo. Súd je toho názoru, že ak by sa styk nerealizoval
na pôde akreditovaného subjektu, prakticky by k stretávaniu otca s deťmi nedochádzalo vôbec tak ako
tomu je v súčasnom období. Víkendový styk je vyhovujúci pre otca i pre deti vzhľadom na ich rozvrh
hodín i voľnočasové aktivity. I keď matka opakovane udáva, že obe deti vedie k stretávaniu sa s otcom,
je potrebné, aby sa rodičia v záujme svojich maloletých detí podrobili psychologickému poradenstvu,

k čomu boli obaja na pojednávaní dňa 9.6.2011 naklonení. Súd je názoru, že ak by upravil styk otca s
deťmibezprítomnostimatky,nerealizovalbysavôbec.Rozhodnutieoúpravestykuzaprítomnostimatky
by v súčasnom období nevyhovovalo, pretože otec by nemal priestor byť s deťmi, ktoré sú naviazané
na matku, komunikovali by len s ňou.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave, cestou

podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.