Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119410666
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119410666.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne: SetCar sk, a. s.,
so sídlom Sučany, Ulica priemyselná 10, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja,
advokát, so sídlom I., Y. X, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpenej: JUDr. Felix Neupauer, advokát,
smiestomvýkonučinnostiH.-mestskáčasťG.I.,S.T.X/A,ozaplatenie387,43eur,oodvolanížalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6C/63/2019-53 zo dňa 19.02.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
387,43 eur v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku, II. žalobcovi voči žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie sa opiera o ustanovenia § 442 ods. 1, 3, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 4 ods. 1, 2 písm. b/ a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

3. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel
žalobe v celom rozsahu, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 387,43 eur titulom neuhradených nákladov za prenájom náhradného motorového
vozidla. Žalobca pohľadávku nadobudol od poškodenej na základe zmluvy o postúpení pohľadávky,

ktorú súd považuje za uzavretú v súlade s právnymi predpismi. Poškodená postúpila na žalobcu
pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z poistnej udalosti, ktorá je spôsobila na postúpenie.
Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky a výška odplaty bola dohodnutá
vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na započítaní vzájomných
nárokov, t. j. nároku na zaplatenie faktúry a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky.
Žalobca je tak aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku z titulu náhrady škody. Dostatočným
spôsobom boli opísané aj rozhodujúce skutočnosti, ktoré žalobca opiera o predložené listinné dôkazy.

Nemožno sa tak stotožniť s tvrdením žalovaného o neunesení dôkazného bremena a absencii listinných
dôkazov. V konaní bol preukázaný vznik škody a aj jej výška. Skutočnú škodu, ktorá spočíva v
nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšuje náklady na prevádzku
vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto nákladynevyhnutneaúčelnevynaloženénavypožičanienáhradnejvecizodpovedajúcejpoškodenejveci.Škodu
spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v
porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť

v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť
v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Škoda predstavuje požičovné zaplatené za
vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím
vlastného vozidla. Zodpovedný subjekt je povinný nahradiť túto škodu len v rozsahu, v akom boli
náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci. Zo zmluvy o prenájme

motorového vozidla vyplýva, že právny predchodca žalobcu si prenajal náhradné motorové vozidlo zn.
Škoda Octavia. Čo sa týka porovnateľnosti náhradného vozidla s poškodeným motorovým vozidlom,
žalovaný nepredložil a netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by robili sporným skutočnosť z hľadiska
úžitkových a jazdných vlastností poškodeného a prenajatého vozidla. Procesnú obranu žalovaného
súd považuje za účelovú a zavádzajúcu. Žalovaný priznal žalobcovi na základe rovnakého skutkového
stavu poistné plnenie, ktorého výšku, rozsah len skrátil. Nárok žalobcu nepovažoval za absolútne

nedôvodný. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný musel mať jednoznačne preukázané všetky žalobcom
tvrdenéskutočnosti.Žalovanýrozporovalneprimeranosťnákladovadĺžkuprenájmu.Niejerozhodujúce,
akú vzdialenosť prešiel poškodený s prenajatým vozidlom. Krátenie poistného plnenia z titulu odpočtu
za prevádzkové náklady a neprimerané náklady je zo strany žalovaného nedôvodné. Neuviedol,
ako dospel k výške krátenia. Súd sa stotožnil s dĺžkou prenájmu náhradného motorového vozidla,

ktorá korešponduje (je dokonca výrazne kratšia) s dobou opravy poškodeného motorového vozidla
zn. Volkswagen Passat. Obmedzenie poškodenej spôsobeného poistnou udalosťou pominulo až
odovzdaním opraveného vozidla. Poškodená sa ocitla v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného
motorového vozidla po dobu opravy svojho vozidla. Poistnou udalosťou bol poškodenej vnútený určitý
skutkový a právny stav, ktorý, ak musela riešiť zapožičaním sa náhradného vozidla, tak náklady z

nájomného sú nákladmi, ktoré je povinný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť žalovaný.
Za obdobie, keď bolo auto v oprave je nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou. Do stavu, do ktorého sa poškodená dostala, a v ktorom bola obmedzená bol zavinený
klientom žalovaného. Dobu opravy nemala možnosť poškodená ovplyvniť. Pokiaľ žalovaný nutnosť
a účelnosť vynaložených nákladov namietal, bolo dôkazné bremeno na jeho strane. Vzhľadom k

uvedenému súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 387,43 eur, nakoľko náklady
vynaložené poškodenej je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou,
dopravnou nehodou. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. V zákonnej lehote podala odvolanie proti rozsudku žalovaná z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalovaná považuje rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny, nezákonný
a arbitrárny. Rozsudok je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí nepreskúmateľnosťou.

Žalovaná poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.
Prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie
ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej
konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Medzi procesné záruky spravodlivého súdneho
konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces

vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 220
ods. 2 tretia veta CSP, podľa ktorého súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd
prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vyporiadal s namietanou aktívnou vecnou
legitimáciou žalobcu vo vedenom spore. Žalovaná má za to, že žalobca nebol vo vedenom súdnom
konaní aktívne vecne legitimovaný. Zo súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu vyplýva, že

poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom
vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje faktúra.
Poukazuje na ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko poškodený predstavoval
dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením
predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu

(nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako
pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v
zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávka žalobcu. K úhrade faktúry pritom v uvedených
súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženejzmluve o postúpení, ako to uvádza prvoinštančný súd v rozsudku. Vychádzajúc z predloženej zmluvy
o postúpení, totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu
pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu.

Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto
pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči
poškodenémunazaplatenieodplatyzapostúpenie,ktorúnáslednežalobcamienilpoužiťnazapočítanie.
Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na
strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008. Postúpenie pohľadávky považuje za absolútne neplatný právny
úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Súd vzhľadom na skutkové okolnosti a vykonané

dokazovanie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení
pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky z poškodeného
na žalobkyňu. Právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu v otázke namietanej
aktívnej legitimácie žalobcu je preto zrozumiteľné a správne. Žalovaná akceptovala postúpenie
pohľadávky, čo je napokon zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázala na účet žalobcu

ako postupníka. Uvedené potvrdzuje predložené oznámenie o poistnom plnení, z ktorého nepochybne
vyplýva, že žalovaná svojím konaním sama potvrdila aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu už v rámci
likvidácie poistnej udalosti. V čase pred podaním žaloby tak žalovaná nemala najmenšiu pochybnosť o
postúpení pohľadávky. Keďže zo strany žalovanej bolo poskytnuté čiastočné poistné plnenie, nemôže
byť sporné ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za

nájom náhradného vozidla. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný
za skutočnú škodu. Nesúhlasí s namietanou arbitrárnosťou a svojvôľou súdu. To, že sa žalovaný
nestotožňuje s názorom súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku, ešte neznamená, že
tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ ide o namietanú absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom

a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524
Občianskeho zákonníka či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla. Uvedené zastrešuje jeden dokument, a to predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle
ktorého došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov
účelnevynaloženýchzaprenájomnáhradnéhovozidlavočižalovanémutakzostávazachovaný.Zmenila

sa len oprávnená osoba, domáha sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. V čase uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky
podľarozhodovacejpraxevšeobecnýchsúdovSRneodporujezákonu.Srovnakýmnázoromsastotožnil
aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018. Navrhuje, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovanej
v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci
a vec správne právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám pre
odôvodňovanie súdnych rozhodnutí upravených v § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie dostatočne
odôvodnil svoje skutkové a právne závery, ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a

poukazuje na ne. Odvolacie námietky žalovaného nepovažuje za dôvodné.

8.Obsahprávanaspravodlivýprocesjepomerneširoký(medzijehozložkymožnozaradiťpredovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý, nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o

procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa
k nim, kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle,
právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, ale aj
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporupostupom súdu predstavuje pochybenie súdu. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktoré

porušenie tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou SR zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej
právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a
požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a

dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 251/03).

9. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci
skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného
dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje

právne závery, pričom objasnil, z akých úvah vychádzal. Súd prvej inštancie tak po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie,ktoréjejasné,zrozumiteľnéalogickýmspôsobomsavyporiadavasovšetkýmirelevantnými
skutkovými a právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v
ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a

relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Treba však zdôrazniť, že len výnimočne, keď
písomné vyhotovenia rozhodnutia neobsahuje žiadne dôvody, alebo neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodovpodstatnýchprerozhodnutiesúdu,môžeísťoskutočnosť,ktorázakladáprípustnosť,asúčasne
aj dôvodnosť odvolania podľa § 365 písm. f/ CSP. Odvolací súd po preskúmaní veci nezistil, že by v
danej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, ktorým by

došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces.

10. Žalovaná v konaní namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne na uplatnenie pohľadávky, ktorá
je predmetom sporu. Žalobkyňa svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje od zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 09.11.2018, uzatvorenej medzi žalobkyňou ako postupníkom a poškodenou Y. Y.

ako postupcom. Postúpená bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nároku na náhradu škody - účelne
vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou
zo dňa 21.09.2018 na vozidle zn. Volkswagen Passat, EČV: MT 884ER. Postúpenie pohľadávky bolo
odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky predstavovala 754,80 eur. Zmluvné strany sa
dohodli, že dôjde k započítaniu ich vzájomných nárokov, a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie

pohľadávky a nároku na úhradu nájomného za náhradné vozidlo taktiež vo výške 754,80 eur.

11. Odvolací súd vyhodnotil predmetnú pohľadávku ako pohľadávku spôsobilú na postúpenie a zmluvu
o postúpení pohľadávky hodnotí ako platný právny úkon spĺňajúci všetky kritériá platnosti právneho
úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky stanovené hmotnoprávnou úpravou. V konaní bol preukázaný

vznik škody, ktorá spočíva v nákladoch na zapožičanie náhradného vozidla. Žalovaná nespochybnila, že
nákladynapožičanienáhradnéhovozidlapredstavujúnákladyvzniknutévpríčinnejsúvislostisovznikom
poistnej udalosti. Namieta však, že táto pohľadávka nemohla poškodenému ako postupcovi vzniknúť z
dôvodu, že faktúru za požičanie motorového vozidla nezaplatil. S uvedeným záverom sa však nemožno
stotožniť, pretože postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni

fakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom motorového vozidla. To, že uvedený záväzok
postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje
tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody.
Žalobkyňa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudla existujúcu žalovateľnú pohľadávku,
ktorá zakladá jej aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore. Odvolací súd nezistil rozpor

právneho úkonu postúpenia pohľadávky so zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka.
Rovnako, pokiaľ žalovaná poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo
20/2007 zo dňa 29. januára 2008, tento na súdený prípad nedopadá.

12. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd napadnutý rozsudok za vecne správny, a preto ho

vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.13. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešnou stranou sporu, preto jej patrí voči
neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)