Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217010510
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217010510.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného I. G., nar. dňa XX.XX.XXXX v
H., trvale bytom C. X. XX/XX, D.-I., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 03.06.2019, č. k.
1T/133/2017-197, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.06.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný I. G., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom C. X. XX/XX, D. - I.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona a § 56 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 2.500,- (dvetisícpäťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredazodňa03.06.2019,č.k.1T/133/2017-197bolobžalovaný
I. G. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 07.02.2017 v čase o 06:34 hod. v Šamoríne, v okrese Dunajská Streda, viedol po ceste I.
triedy č. 63, v smere z Dunajskej Stredy na Bratislavu, osobné motorové vozidlo značky VW Sharan
evidenčného čísla BA-383US, kde v km 23,60 v dôsledku nedostatočného venovania sa vedeniu vozidla
a nedostatočného sledovania situácie v cestnej premávke nedal prednosť chodcovi - poškodenému
Y. I., ktorý v tom čase prechádzal po priechode pre chodcov z ľavej strany na pravú stranu cesty

a prednou časťou vozidla do neho narazil, čím porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c), písm. f) zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, poškodený Y. I. utrpel v dôsledku
dopravnej nehody nasledovné zranenia: zlomeninu oboch kostí pravého predkolenia liečenú operáciou,
pomliaždenie ľavého lakťa a pomliaždenie prstov ľavej ruky, ktoré si obvykle vyžadujú liečbu spojenú spráceneschopnosťou v trvaní od dvadsiatich do dvadsiatich štyroch týždňov a obmedzenia v obvyklom
spôsobe života po dobu troch až štyroch mesiacov.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 3
Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný
trest vo výške 800,- (osemsto) eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd I. stupňa obžalovanému
pre prípad zmarenia peňažného trestu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 1 (jeden) rok.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b), c),
ods. 4, ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa
03.11.2017, sp. zn. 2Pv 73/17/2201. Kladne odpovedal na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3

písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Okresný súd na návrh prokurátora a poškodeného Y. I. prijal
vyhlásenie obžalovaného. Následne súd I. stupňa dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal
k spáchaniu skutku nevykonal a oboznámil sa len s aktuálnym odpisom registra trestov, správou
o povesti, oznámením SP, výpisom zo živnostenského registra, výpisom z evidencie priestupkov a
evidenčnou kartou vodiča.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že okresný súd pri výmere výšky a druhu trestu
prihliadol na stav poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovanému bola priznaná poľahčujúca
okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. Ďalej pri ukladaní trestu vychádzal súd I. stupňa zo
spôsobu spáchania predmetnej nehody (nedaním prednosti chodcovi, ktorý prechádzal v čase nehody

po prechode pre chodcov), zo vzniknutých následkov a snahy obžalovaného o nápravu resp. náhradu
škody poškodenému. Okresný súd dospel k záveru, že uloženie peňažného trestu je postačujúce
pre dosiahnutie nápravy páchateľa. Obžalovanému bol tiež uložený náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 1 rok. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
na 1 rok, keďže jeho konaním došlo k porušeniu dôležitej povinnosti.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská
Streda v neprospech obžalovaného, čo do výroku o treste, v ktorom namietal, že súd nedostatočne
odôvodnil napadnutý rozsudok. Absentovali v ňom právne aj skutkové úvahy, ktorými sa spravoval, pri
ukladaní trestu. Nebolo z neho zrejmé, na základe akých kritérií hodnotil osobu obžalovaného, jeho

predchádzajúci život, následok trestného činu, zavinenie, závažnosť porušenia konkrétnej povinnosti,
správanie obžalovaného bezprostredne po čine, jeho prístup v konaní pred súdom a pod. Rovnako
sa nevysporiadal so 7 priestupkami na úseku cestnej premávky uvedených v evidenčnej karte vodiča,
pretože okresný súd nezaujal k týmto skutočnostiam žiaden postoj.

Z napadnutého rozhodnutia tiež nebolo zrejmé, prečo súd I. stupňa ukladal trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu práve na dobu 1 rok. Okresný súd mal pravdepodobne
za to, že uloženie trestu v tejto výške bolo postačujúce, avšak ani náznakom neuviedol o aké
preukázané skutočnosti a vykonané dôkazy sa pritom opieral. Taktiež namietal, že uložený trest bol
pre obžalovaného neprimerane mierny. Uloženie peňažného trestu vo výške 800,- eur, ktoré pre

obžalovaného nepredstavovalo ani 1 celý čistý mesačný príjem, v žiadnom prípade by nezabezpečilo
jeho nápravu, nereflektovalo to povahu spáchaného trestného činu, jeho následok a nikoho by to
neodradilo v potenciálnom páchaní ďalšej obdobnej trestnej činnosti. Za neprimerane mierny považoval
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 rok.

Trestný čin bol síce spáchaný nedbanlivostným zavinením, avšak porušením jednej zo závažnejších
a dá sa povedať základných dôležitých povinností, a to nedaním prednosti chodcovi, ktorý sa riadne
pohyboval po priechode pre chodcov. Porušením tejto povinnosti došlo u poškodeného k vzniku
závažného následku vo forme spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví s dobou liečenia 4 mesiace a nutnosťou
opakovaných chirurgických zákrokov. K nehode došlo výlučným zavinením obžalovaného. Ten je síce

osobou doposiaľ netrestanou, ale celkovo 7 krát priestupkovo riešený za priestupky na úseku cestnej
premávky, z toho 2 krát pre rýchlosť jazdy.Ďalej prokurátor namietal, že vo výroku napadnutého rozsudku úplne absentoval výrok o náhrade škody
vo vzťahu k poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Zo zápisníc o hlavnom pojednávaní
vôbec nevyplýva, žeby jej nárok na náhradu škody bol akýmkoľvek spôsobom uspokojený, prípadne

bola o úhrade uzatvorená dohoda. Súd v zápisniciach o hlavnom pojednávaní vždy len konštatoval, že
zástupca poškodenej spoločnosti bol neprítomný. V prípade, že skutočne došlo k uspokojeniu nároku
na náhradu škody, žiadna zápisnica o hlavnom pojednávaní to nereflektuje. Podľa názoru prokuratúry
mal súd poškodenú spoločnosť za doposiaľ ustáleného stavu v zmysle. § 288 ods. 1 Trestného poriadku
odkázať na civilný proces.

S poukazom na vyššie uvedené mal podľa názoru prokurátora súd prvého stupňa obžalovanému podľa
§ 157 ods. 2, § 36 písm. 1), § 38, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložiť primeraný podmienečný
trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby s primeranou skúšobnou
dobou takisto v dolnej polovici trestnej sadzby, pričom za splnenia zákonných podmienok by do úvahy
prichádzalo aj uloženie primeraného peňažného trestu podľa § 56 a nasl. Trestného zákona. Zároveň

mal okresný súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu síce v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby,
avšak nie na jeho dolnej hranici. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.
d), písm. e), písm. f), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle
§ 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol o uložení zákonného trestu pre obžalovaného I. G..

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
ktorý sa pridržal písomne odôvodneného odvolania zo dňa 24.06.2019. Obžalovaný navrhol odvolanie
prokuratúra zamietnuť, nakoľko uložený trest považoval za spravodlivý a zákonný.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a
to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.

Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak
zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Okresný súd Dunajská Streda nevykonal na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy potrebné na meritórne
rozhodnutie vo veci, tieto dostatočne a preskúmateľne nevyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných

súvislostiach a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Preto bolo potrebné výrok o treste zmeniť.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu skutku
uvedeného v obžalobe, skutok oľutoval, na otázky súdu I. stupňa v zmysle § 333 ods. 3 Trestného
poriadku odpovedal áno, na návrh prokurátora a poškodeného konajúci okresný súd prijal vyhlásenie

obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovanýpriznalspáchanieskutku,sanevykonáanáslednevykonaldokazovaniesúvisiacesvýrokom
o treste.

Okresný súd pochybil, keď k výroku o treste nevykonal dostatočné dokazovanie, nakoľko

nevykonal podrobnejšie dokazovanie k majetkovým pomerom obžalovaného. Na základe nedostatočne
vykonaného dokazovania okresným súdom bol potom obžalovanému uložený neprimerane mierny trest.

Krajský súd na verejnom zasadnutí preto doplnil dokazovanie výsluchom obžalovaného I. G.,
oboznámením listinných dôkazov, a to výpisom z Obchodného registra, výpisom zo Živnostenského

registra, lustráciou v Registri obyvateľov, lustráciou v Sociálnej poisťovni, lustráciou v Registri
priestupkov a evidenčnou kartou vodiča.

Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že u obžalovaného existovala poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin

úprimne oľutoval a nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Teda prevažoval pomer poľahčujúcich
okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 1:0.Odvolací súd ďalej zistil, že v prípade obžalovaného ide v tomto prípade len o ojedinelý exces v jeho
správaní v rámci bežného života. Z registra trestov bolo zistené, že doposiaľ nebol súdne trestaný.
Obžalovaný sa síce dopustil niekoľkých priestupkov, ale ani jedného, ktorý by bol skutočne závažného

charakteru na úseku dopravy (obžalovaný posledný priestupok spáchal dňa 19.03.2016). Z výpovede
obžalovaného bolo zrejmé, že v čase, keď sa prejednávaný skutok stal, zarábal tak 436,- eur. Neskôr
sa zamestnal v zahraničí (júl 2017), kde pracuje dodnes. V súčasnosti je jeho zárobok tak 1354,- eur v
čistom, denne dochádza do práce 120 km. Má rodinný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
na hypotekárny úver, ktorý spláca 540,- eur mesačne a spotrebný úver, ktorý spláca cca 170,- eur

mesačne. Má dve plnoleté deti, ktoré ešte študujú. Pokiaľ ide o úspory, má v súčasnosti 800,- eur. Počas
koronakrízy nedostal žiadnu výplatu, pretože bol vedený ako konateľ v spoločnosti, ktorá je v likvidácii.
Manželka mu pracuje v zahraničí a jej príjem je odhadom 2000,- eur mesačne.

Po vykonanom dokazovaní ohľadne majetkových pomerov obžalovaného dospel krajský súd k záveru,
že peňažný trest uložený obžalovanému bol neprimeraný mierny a nepostačoval by na nápravu

páchateľa, nakoľko skutočne nepredstavoval ani jeho jeden čistý mesačný príjem. Z tohto dôvodu
bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výške 2.500,- eur, ktorý náležite zohľadňuje osobné a
majetkové pomery páchateľa, pričom neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali predpoklad,
žeby takto uložený peňažný trest nebol schopný včas zaplatiť. Takto uložený trest považoval odvolací
súd za primeraný, spravodlivý a spĺňajúci zároveň požiadavku individuálnej ako i generálnej prevencie.

Pre prípad, žeby obžalovaný výkon uloženého peňažného trestu úmyselne zmaril uložil mu krajský súd
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok.

Vzhľadom na výšku uloženého peňažného trestu tunajší súd nepovažoval za potrebné obžalovanému
uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. K tomu sa ešte žiada dodať,

že aj keď skutočnosti, za ktorých došlo k predmetnej dopravnej nehode, nezbavujú obžalovaného
trestnej zodpovednosti za jeho konanie, vykazujú isté špecifiká, na ktoré je potrebné vziať zreteľ
v záujme naplnenia požiadavky starostlivého objasnenia a zváženia všetkých okolností prípadu a
individuálneho prístupu ku každému obžalovanému ako páchateľovi trestného činu. Úlohou súdov v
procese nachádzania práva nie je rýdzo formálny pozitivistický prístup k aplikácii právnych noriem bez

hľadania ducha zákona. Dôležité je to najmä v trestnom konaní, kde je povinnosťou súdov priblížiť sa
k idei individuálnej spravodlivosti nielen v otázke viny, ale aj (najmä) v otázke trestu. Opačný prístup by
bol v rozpore s obsahom materiálneho právneho štátu, reflektujúceho aj na prirodzenoprávne základy
právneho poriadku. Bezbrehá formálna aplikácia práva by mohla viesť často k väčšej nespravodlivosti,
než ak by sa v konkrétnom prípade od aplikácie rigorózneho ustanovenia zákona ustúpilo (summum ius

summa iniuria). Vztiahnuc túto ústavnú axiómu na ustanovenia Trestného zákona, upravujúce právny
režim trestu zákazu činnosti a podmienky jeho ukladania (t.j. ak bol čin spáchaný v súvislosti s istou
činnosťou), dospel krajský súd k záveru, že požiadavke ochrany spoločnosti a výchovy obžalovaného
k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, bude v jeho prípade nedbanlivostného trestného činu
učinené zadosť uložením peňažného trestu bez paralelného uloženia trestu zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá. Trest zákazu činnosti, ukladaný v súvislosti s trestnými činmi v doprave, je svojou
povahou trestom viac preventívnym než represívnym. Má ochrániť spoločnosť pred tými, ktorí riadenie
motorového vozidla nezvládli a v príčinnej súvislosti s tým inému ublížili na zdraví alebo spôsobili smrť,
či už z dôvodu svojho opakovaného ľahkovážneho alebo arogantného prístupu k tejto činnosti, z dôvodu
zjavne nedostatočnej skúsenosti s riadením motorového vozidla, z dôvodu ignorovania skôr uloženého

trestu zákazu činnosti, z dôvodu požitia alkoholu alebo iných návykových látok pred jazdou alebo z iných
relevantných dôvodov. Pri úvahách, či páchateľovi trestného činu trest zákazu činnosti uložiť alebo nie,
bytedasúdmalzohľadňovaťnajmäto,čimožnopočasdobytrvaniazákazučinnostiriadeniamotorového
vozidla dôvodne očakávať dosiahnutie vyššej ochrany spoločnosti pred týmto konkrétnym páchateľom
trestného činu oproti stavu, aký by tu bol v prípade neuloženia tohto trestu. V aktuálnej evidenčnej

karte vodiča má obžalovaný evidovaný jeden priestupok dňa 19.03.2016. V tomto prípade nešlo o
nejakú arogantnú jazdu pouličného pretekára alebo nočnú jazdu z diskotéky či zábavného podniku
pod vplyvom alkoholu, ani nebolo príčinou dopravnej nehody prekročenie rýchlosti čí iný spoločensky
závažný a morálne odsúdeniahodný dôvod. V čase nehody nebol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Z
miesta nehody neušiel, bol ochotný poskytnúť a aj poskytol po nehode pomoc a asistenciu podľa svojich

možností a schopností. Orgánom činným v trestnom konaní preukázal potrebnú súčinnosť. Účasti
na hlavnom pojednávaní (ani verejnom zasadnutí) sa nevyhýbal. Všetky tieto skutočnosti umožňujú
krajskému súdu dospieť k dôvodnému presvedčeniu, že účel trestu, predvídaný Trestným zákonom,
bude u obžalovaného dosiahnutý aj bez súčasného uloženia trestu zákazu činnosti.K absentujúcemu výroku o náhrade škode odvolací súd uvádza, že to bola práve prokurátorka Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda, ktorá na hlavnom pojednávaní dňa 03.06.2019 (č. l. 195 spisu) navrhla,

nerozhodnúť o nároku na náhradu škody, keďže prípisom z poisťovne obžalovaný preukázal, že došlo
k vyrovnaniu nároku a poškodený Y. I. si náhradu škody neuplatňoval. K tejto časti odvolania treba
zároveň uviesť, že odvolanie prokurátor podal oneskorene a keďže odvolanie sa berie ako jeden celok,
nebolo potrebné túto časť odvolania zamietať ako oneskorene podanú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.