Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117209671
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117209671.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobkyne: Bc.

M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: J. XXXX/XX, E., právne zastúpená: JUDr. Juraj Klimčo a spol.
s.r.o., so sídlom Smetanova 1655/7, Trenčín, proti žalovaným: 1/ M. C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
pobytom R. - Velčice XXX, 2/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom R. - Z. XXX, obaja žalovaní právne
zastúpení: A3 advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Partizánska 25, Trenčín, o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zamieta.
Súd žalobu zamieta.

Žalovaný 1/ a 2/ majú spoločne a nerozdielne voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 03.05.2017 domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva
uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanou 2/ ako kupujúcim, ktorej predmetom
bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. J., zapísaným na LV č. XXXX, a to stavba
súp.č. XXXX na pozemku KNC parc.č. XXXX/XX a pozemky KNC parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 22 m2, KNC parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2,
KNC parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, KNC parc.č. XXXX/XX, zastavané

plochy a nádvoria o výmere 20 m2, KNC parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere 706 m2, KNC parc.č.
XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 114 m2, KNC parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 180 m2, je neplatná.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným 1/ žalobkyňa dňa 08.08.2008 uzavrela manželstvo,
z ktorého pochádza mal. syn, pričom žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva a tiež proti
žalovanému 1/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd vydal

neodkladné opatrenie, ktorým by súd žalovanému 1/ zakázal vstup do rodinného domu a spoločných
priestorov rodinného domu na ul. G. Trenčín a zakázal približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu akoXX m a zakázal žalovanému 1/ kontaktovať žalobkyňu akýmikoľvek prostriedkami, to
všetko do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. O. na to, že žalovaný 1/ udržiaval
mimomanželský pomer, v dôsledku čoho žalobkyňa učinila kroky smerujúce k rozvodu manželstva,
pričom ju žalovaný 1/ dňa 20.12.2016 fyzicky napadol, čo vyústilo do jeho vykázania zo spoločného
obydlia. Nakoľko uvedený zákaz žalovaný 1/ nerešpektoval, podala žalobkyňa uvedený návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému bolo vyhovené. Žalobkyňa ďalej opísala konanie, ktorým
mal žalovaný 1/ dosiahnuť to, aby žalobkyňa opustila dom, ktorý užívala a do ktorého žalovaný 1/ z
dôvodu vydaného neodkladného opatrenia nemohol vstúpiť. Ďalej uviedla, že žalovaný 1/ previedol
uvedený rodinný dom aj s pozemkami na jeho matku, teda na žalovanú 2/ na základe kúpnej zmluvy.Žalobkyňa namietala žalobou platnosť uvedenej kúpnej zmluvy, nakoľko nedala súhlas na tento prevod.
Na nadobudnutí a výstavbe sa žalobkyňa a žalovaný 1/ podieľali spoločne a takisto úver splácali
zo spoločných prostriedkov. Tiež uviedla, že rozporuje zmluvu z dôvodu, že zrejme nemohlo dôjsť

k platnému prevodu vlastníckeho práva, keďže bol poskytnutý úver, ktorý je naďalej zabezpečený
záložným právom banky. Uviedla, že tento prevod zasiahol do jej právneho postavenia, ktoré je neisté,
a preto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

3. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že v roku 2000 na základe stavebného rozhodnutia

začal so stavbou rodinného domu na pozemkoch, ktoré mal vo svojom výlučnom vlastníctve odkúpené
od predošlých vlastníkov. Vlastníctvo všetkých pozemkov mal evidované v katastri nehnuteľností ešte
pred uzavretím manželstva so žalobkyňou a tiež stavba rodinného domu bola započatá v roku 2000,
keď bol slobodný. Kolaudácia novostavby rodinného domu a pridelenie súpisného čísla XXXX/XX sa
uskutočnila v roku 2009 a zákonným spôsobom bol rodinný dom zapísaný do katastra nehnuteľností na
podklade rozhodnutia Mesta Trenčín ako jeho výlučné vlastníctvo. Manželstvo so žalobkyňou uzavrel

08.08.2008, pričom to, že je dom v jeho výlučnom vlastníctve, žalobkyňa vedela už v čase svojho
nasťahovania sa do neho. Dom ani jeho vybavenie nemôže byť považované za súčasť bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, rodinný dom žalovaný 1/ staval niekoľko rokov a stavebné povolenie musel
dvakrát predlžovať, aby ho vôbec mohol dostavať. Na financovanie stavby domu má žalovaný 1/ dva
hypotekárne úvery na svoje meno z Tatra banka, a.s. a pomohli mu finančne aj jeho rodičia formou

pôžičky a pomocou na stavbe i otec. Po otehotnení žalobkyne sa rodičia žalovaného 1/ presťahovali
k starej mame do Chocholnej Z. a žalobkyni a žalovanému 1/ prenechali 4- izbový byt na sídlisku Juh
v Trenčíne. Následne po sobáši žalobkyne a žalovaného 1/ tento byt rodičia žalovaného 1/ predali,
aby z výťažku z predaja požičali žalovanému 1/ financie na zariadenie domu, kde sa po jeho zariadení
žalobkyňa a žalovaný 1/ nasťahovali v decembri 2008. Celý dom bol financovaný z úspor žalovaného

1/, z jeho hypoték a pôžičiek, ktoré mu pomáha splácať matka - žalovaná 2/. Žalobkyňa ani jej rodina
neprispela na žiadnu časť domu, ani na splátky hypotekárnych úverov. Na žiadnych dokumentoch
stavebného úradu, na katastri nehnuteľností ani na hypotekárnych zmluvách sa nenachádza meno
žalobkyne. Keďže bol žalovaný 1/ výlučný vlastník nehnuteľností, nepotreboval od žalobkyne žiaden
súhlas na prevod nehnuteľností. Okrem toho sa žalovaný 1/ bránil tým, že určenie neplatnosti zmluvy je

určením právnej skutočnosti, a možnosť domáhať sa takéhoto určenia nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu.

4. Žalovaná 2/ rovnako žalobu žiadala zamietnuť. Tiež poukázala na to, že výlučným vlastníkom
nehnuteľností bol žalovaný 1/, ktorý nepotreboval k prevodu vlastníckeho práva súhlas žiadnej

inej osoby. Poukázala tiež na procesnú neprípustnosť žaloby, keďže možnosť domáhať sa určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy nevyplýva zo žiadneho predpisu.

5. Žalobkyňa v replike doplnila svoju argumentáciu a uviedla, že podľa nej je kúpna zmluva iba
simulovaný právny úkon, keďže nebolo vôľou žalovaného 1/ dom predať a vôľou žalovanej 2/ dom

kúpiť a jej uzatvorením sledovali len to, aby žalobkyňu vylúčili z užívania tohto domu a aby žalovaný 1/
mohol podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa mu zakázalo vstupovať do
domu. Uviedla, že kúpna cena bola 450.000,- eur, ale žalovaný 1/ reálne žiadne peniaze od žalovanej
2/ nedostal a poukázala na jeho výpoveď v konaní o rozvod manželstva. Účastníci zmluvy podľa
žalobkyne uzavretie kúpnej zmluvy iba predstierali, v skutočnosti mali v úmysle uzavrieť darovaciu

zmluvu a jediným cieľom bolo vysťahovať žalobkyňu z domu. Kúpna zmluva nebola urobená vážne, a
preto je takáto simulovaná kúpna zmluva pre nedostatok vážnosti vôle neplatná. V darovacej zmluve
musí byť prejavená vôľa obdarovaného, že dar prijíma, a keďže žalobkyňa nepredpokladá, že takéto
ustanovenie zmluva obsahuje, nemožno tento disimulovaný úkon považovať za platný. Trvala na tom,
že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, keďže na nadobudnutí a výstave domu sa

podieľali so žalovaným 1/ spoločne, aj úver spoločne splácali, hoci na liste vlastníctva je uvedený len
žalovaný 1/, ale žalobkyňa si myslela, že sú zapísaní obaja. Námietky žalovaných sú neopodstatnené,
pretože je možnosť domáhať sa neplatnosti zmluvy podľa § 145 ods. 1 a § 40a Občianskeho zákonníka.

6. V duplikách zhodne obaja žalovaní zotrvali na svojich vyjadreniach. Žalobkyňa podľa nich nemá

aktívnu vecnú legitimáciu k podaniu takejto žaloby a k tomu ani nemá naliehavý právny záujem na
požadovanom určení podľa § 137 písm. c/ CSP a ani podľa § 137 písm. d/ CSP takáto žaloba nie je
procesne akceptovateľná. Naliehavý právny záujem nemôže zakladať domnienka žalobkyne, že sa cítila
byť vlastníčkou nehnuteľností, hoci ňou nikdy právne nebola. Poukázali tiež na to, že ak by teoretickymala žaloba uspieť, jej jediným výsledkom by bola reštitúcia vlastníctva žalovaného 1/ a potom nemôže
mať na takomto určení naliehavý právny záujem žalobkyňa, pretože jej nevznikne ani sa nezmení žiadne
jej subjektívne právo.

7. Uznesením č.k. 16C/19/2017-139 zo dňa 04.09.2018 súd nepripustil zastúpenie žalobkyne
splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Martinou Poláčkovou z dôvodu, že táto zástupkyňa vystupuje
v rôznych veciach vedených na Okresnom súde Trenčín opakovane, čo je dôvod na nepripustenie
zastúpenia podľa § 89 ods. 2 CSP. Dňa 12.10.2018 adresovala žalobkyňa súdu návrh na prerušenie

konania až dokedy nebude rozhodnuté o podanom mimoriadnom opravnom prostriedku - dovolaní
generálneho prokurátora podanom proti uvedenému uzneseniu. Žalobkyňa je presvedčená, že neboli
splnené podmienky na vylúčenie uvedenej zástupkyne, pretože pokiaľ medzi konaniami existuje časová,
osobná alebo vecná súvislosť, splnomocnený zástupca vystupujúci v týchto konaniach nevystupuje
opätovne. Žalobkyňa má za to, že týmto konaním súd zasiahol do jej práv a dostal ju do stavu právnej
núdze. Súd považoval uvedený návrh za nedôvodný, pričom o ňom rozhodol prvým výrokom tohto

uznesenia v súlade s § 162 ods. 3 CSP.
8. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

9. Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh
na začatie konania,

c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

10. Podľa § 162 ods. 3 CSP, O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s

rozhodnutím vo veci samej.

11. Prerušenie civilného sporového konania je svojou povahou výnimočným rozhodnutím súdu, o
ktorom súd rozhodne za splnenia zákonom predpokladaných podmienok aj bez návrhu strany sporu.
Rozhodovanie o prerušení konania pre dôvody podľa § 164 CSP je vedené v podstatnej miere v súlade

zo zásadou hospodárnosti konania. Súd k takémuto procesnému rozhodnutiu pristúpi zásadne vtedy, ak
prebiehainékonanie(nielensúdne),vktoromsariešiotázka,ktorámôžemaťvýznamprerozhodnutievo
veci samej. Po posúdení návrhu žalobkyne však súd dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, a preto ho
súd prvým výrokom zamietol. O podanej určovacej žalobe súd môže rozhodnúť aj bez toho, aby vyčkal
na to, akým spôsobom bude posúdený mimoriadny opravný prostriedok proti procesnému rozhodnutiu,

ktorésatýkalonepripusteniasplnomocnenejzástupkynežalobkynevtomtokonanízdôvodu,žetátoako
zástupkyňa vystupuje opakovane (a to nielen ako zástupkyňa žalobkyne, ale v čase vydania uznesenia
zastupovala inú osobu v konaní sp.zn. 12C/9/2018- pozn. súdu). Bez ohľadu na výsledok uvedeného
konania, keďže sa v ňom nerieši žiadna otázka, ktorá by mala význam pre meritórne rozhodnutie súdu,
je možné vo veci samej rozhodnúť. Nie je nevyhnutné konanie prerušovať aj z dôvodu, že žalobkyňou

vytýkaná vada, ktorá sa týka uznesenia, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, je samostatným
odvolacím dôvodom, ktorý možno použiť v odvolaní proti rozsudku (§ 365 ods. 1 písm. b/ v spojení
s § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Preto bez ohľadu na to, ako by skončilo rozhodnutie o
dovolaní generálneho prokurátora (ak toto vôbec bolo podané, čo doposiaľ žalobkyňa nepreukázala),
je možné v konaní pokračovať, a pokiaľ trvá žalobkyňa na tvrdenej procesnej vade konania, je možné

vydať meritórne rozhodnutie a posúdením vytýkanej vady sa následne bude zaoberať odvolací súd. Z
týchto dôvodov súd preto návrh žalobkyne na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

12. Súd nariadil viacero pojednávaní, ktoré boli na žiadosť žalobkyne odročené, posledné pojednávanie
nariadené na deň 11.12.2018 žalobkyňa žiadala rovnako odročiť, ktorému návrhu súd však nevyhovel.

Žalobkyňa podala dňa 07.12.2018 žiadosť o odročenie pojednávania s odôvodnením, že v tento deň
udelila plnomocenstvo advokátovi, ktorý nemal zachovanú 5-dňovú lehotu na prípravu pojednávania.
Poukázala na to, že zákon neobmedzuje stranu sporu vo vzťahu k časovému aspektu využitia práva
na obhajobu, pričom podotkla, že mala splnomocneného zástupcu, ktorého súdu nepripustil a postavilju do situácie, aby si hľadala nového zástupcu. Súd oznámil žalobkyni, že pojednávanie odročené
nebude, nakoľko ňou uvádzaný dôvod nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Súd
konštatuje, že ak strana sporu nepreukáže existenciu objektívnych skutočností, ktoré mu bránili

zvoliť si advokáta po doručení predvolania, nemožno akceptovať udelenie plnomocenstva advokátovi
v krátkom čase pred termínom pojednávania (rozhodnutie NSSR sp.zn. 1Obdo/19/2014). Žalovanej
bolo predvolanie na pojednávanie dňa 11.12.2018 doručené do vlastných rúk dňa 07.11.2018, teda
do dňa konania pojednávania mala dostatočný časový priestor, aby udelila advokátovi plnomocenstvo
včas tak, aby mal možnosť sa na pojednávanie pripraviť. Žalobkyňa pritom nepreukázala existenciu

žiadnej takej ospravedlniteľnej okolnosti, napr. choroba, hospitalizácia, alebo iná výnimočná okolnosť,
ktorú by sú musel akceptovať a pre ktorú by súd musel konštatovať, že objektívne žalobkyni bránila
zvoliť si advokáta včas. Pokiaľ sa žalobkyňa bránila tým, že to bol práve súd, ktorý ju dostal do
situácie, že je bez zástupcu a pre rozhodnutie súdu nemohla včas udeliť plnomocenstvo advokátovi,
súd udáva, že od právoplatnosti uznesenia o nepripustení zástupcu, ktorá nastala dňa 25.09.2018,
mala žalobkyňa možnosť a čas viac než 2 mesiace si advokáta zvoliť, resp. požiadať Centrum

právnej pomoci o pridelenie advokáta či už s alebo bez jej majetkovej účasti. Na tomto mieste súd
uvádza, že je vecou strany sporu, ktorú osobu si zvolí ako splnomocneného zástupcu. Pri tejto voľbe
si však musí byť vedomá obmedzení vyplývajúcich zo znenia ust. § 89 ods. 2 CSP a síce, že ak
si zvolí zástupcu, ktorý nie je advokát a ktorý už je zástupcom opakovane v iných konaniach, súd
má povinnosť (a nie možnosť) takéhoto zástupcu nepripustiť. To znamená, že súd svojím procesným

rozhodnutím len realizoval zákonom mu stanovenú povinnosť rozhodnúť o nepripustení zastúpenia
(keďže splnomocnená zástupkyňa zastupovala viaceré osoby na tunajšom súde opakovane - a to nielen
žalobkyňu, ale aj iné osoby, ako už bolo uvedené v súvislosti s konaním sp.zn. 12C/9/2018). Pokiaľ
súd aj nepripustil zastúpenie žalobkyne v konaní, k takejto situácii došlo len v dôsledku voľby zástupcu
zo strany žalobkyne a súdu neostávalo nič iné, ako len zástupcu nepripustiť. Od jej nepripustenia

až do konania ostatného pojednávania pritom uplynula dostatočne dlhá doba na to, aby žalobkyňa
mala možnosť riešiť si otázku svojho zastúpenia v konaní už skôr ako až 07.12.2018 (piatok), keď
pojednávaniebolonariadenéna11.12.2018(utorok).Okremtohovždyjetrebaprivyhodnotenížiadostío
odročenie pojednávania vziať do úvahy aj celkový postoj tej- ktorej strany sporu, teda či ide o prvé, alebo
ide o opakované či nedôvodné žiadosti o odročenie pojednávania, a v prejednávanej veci žalobkyňa

žiadala o odročenie pojednávania nariadeného na deň 04.09.2018, ďalej 23.10.2018 a aj 11.12.2018. Z
vyššie uvedených dôvodov súd vyhodnotil žiadosť o odročenie pojednávania žalobkyne ako nedôvodnú,
a preto súd riadne pojednával v nariadenom termíne. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca
žalovaných, ktorý zotrval na už skôr prednesených argumentoch. Nedostavila sa žalobkyňa, ani jej
právny zástupca, a keďže súd žiadosť o odročenie pojednávania vyhodnotil ako nedôvodnú, súd

pojednával v neprítomnosti žalobkyne.

13. Súd v konaní po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

14. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli manželstvo dňa 08.08.2008. Z kúpnej

zmluvyuzatvorenejdňa28.03.2017medzižalovaným1/akopredávajúcimažalovanou2/akokupujúcou
(ktorí sú navzájom v rodinnom pomere syna a matky- pozn. súdu) bolo zistené, že žalovaný 1/ uvedenou
zmluvou previedol na žalovanú 2/ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre
k.ú. J. , ako stavba - rodinný dom súp.č. XXXX postavený na pozemku C. parc.č. XXXX/XX a ďalej
ako pozemky C. parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, C. parc.č. XXXX/XX,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, KNC parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 20 m2, KNC parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, C. parc.č.
XXXX/X, orná pôda o výmere 706 m2, KNC parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
114 m2, KNC parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2. Kúpna cena bola
dojednaná na sumu 450.000,- eur, pričom táto bola zložená z čiastkových kúpnych cien nasledovne:

za stavbu - rodinný dom súp.č. XXXX postavený na pozemku KNC parc.č. XXXX/XX v sume 341.700,-
eur, za pozemky KNC parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 v sume 2.200,-
eur, KNC parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2 v sume 2.100,- eur, KNC
parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 v sume 2.000,- eur, KNC parc.č. XXXX/
XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 v sume 2.000,- eur, KNC parc.č. XXXX/X, orná

pôda o výmere 706 m2 v sume 70.600,- eur , KNC parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 114 m2 v sume 11.400,- eur, KNC parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
180 m2 v sume 18.000,- eur, ktorá mala byť uhradená zápočtom pohľadávok predávajúceho voči
kupujúcemu, ktoré sú v rovnakej výške ako kúpna cena. Podľa pečiatky Okresného úradu Trenčín,katastrálneho odboru, do katastra nehnuteľností bol vklad povolený dňa 12.04.2017, na základe čoho sa
výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností stala žalovaná 2/, ako to vyplýva z LV č. XXXX pre k.ú. J.
predloženého žalobkyňou. Z LV č. XXXX pre k.ú. J. z obdobia pred povolením vkladu vlastníckeho práva

k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej 2/ vyplynulo, že ako výlučný vlastník nehnuteľností
bol na uvedenom liste vlastníctva zapísaný iba žalovaný 1/. Žalobkyňa predložila časť znaleckého
posudku č. XX/XXXX - záver, spracovaného súdnou znalkyňou T.. N. G. dňa 13.06.2008, kde boli
nehnuteľnosti - rozostavaný rodinný dom na pozemku parc.č. XXXX/XX a pozemky parc.č. XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX ohodnotené na 11.300 000,- Sk. Ďalej

predložila rozhodnutie Mesta Trenčín spSU 519/2007-002/Vi, z ktorého vyplynulo, že na základe žiadosti
žalovaného 1/ ako stavebníka bola povolená zmena termínu stavby - rodinný dom s prípojkami na ul.
Na vinohrady, Trenčín v k.ú. Zlatovce, z termínu 05/2007 na 05/2009.

15. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný.

Podľa § 40a OZ, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a , 140 , § 145 ods. 1 , § 479 , § 589 , § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám
spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40

).Akjeprávnyúkonvrozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje
tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 37 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa§41aOZ,(1)Akneplatnýprávnyúkonmánáležitostiinéhoprávnehoúkonu,ktorýjeplatný,možno
sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. (2) Ak právnym úkonom má
byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky
jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho

považoval za nezastretý.

16. Ešte predtým, než súd pristúpil k meritórnemu posúdeniu žaloby, súd sa musel vysporiadať
s jej procesnou prípustnosťou s poukazom na ust. § 137 CSP. Žalobkyňa sa v konaní domáhala
(deklarovania) neplatnosti (relatívnej) kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a 2/ s poukazom

na § 40a v spojení s § 145 ods. 1 OZ a súčasne namietala aj absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy pre
nedostatok vážnosti vôle. Na úvod právneho posúdenia možno konštatovať, že žalobkyňa sa domáhala
určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je. Právny úkon (v danom prípade
zmluva, ako viacstranný právny úkon) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik,
zmenu a zánik práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely cit. ust. § 137 CSP je potrebné vnímať

žalobu o určenie platnosti / neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti.

17. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa znenia cit. ust. § 137 CSP, ktorý bol účinný už aj
v čase podania žaloby žalobkyne, si súd dovolí poukázať na osobitnú časť dôvodovej správy k ust. §137 CSP, podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu
právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. ... Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmene c) a d),
kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena

d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/
platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu
žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o
dobrovoľných dražbách a pod.“.

18. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. c) a d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej
časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie
žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že
to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), OZ (žaloba

o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky podľa cit. ust. § 137 písm.
d) CSP je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva
oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 zákona
č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“,
znenie ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého vety prvej: „V prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“ a znenie ust. § 711
ods. 5 OZ, podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo

dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu,
ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.“. Za takýto právny predpis, však
nemožno považovať cit. ust. § 40a OZ, ani § 37 OZ či § 41a OZ, keďže možnosť určenia tejto právnej
skutočnosti súdom z ich znenia nie je možné vyvodzovať. Tento záver súdu podporuje aj vyjadrenie textu
právnych noriem, z ktorých vplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti („neplatnosť

skončenia pracovného pomeru môže uplatniť na súde“, „môže požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby“, „neplatnosť výpovede môže uplatniť na súde“), na rozdiel od znenia vyššie cit. ustanovení
upravujúcich neplatnosť právnych úkonov, na ktoré poukazuje žalobkyňa.

19. Okrem toho treba dodať, že požadovaným výrokom určujúcim neplatnosť kúpnej zmluvy by

sa na právnom postavení žalobkyne nič nezmenilo, nakoľko kataster nehnuteľností by len obnovil
predchádzajúci právny stav a za výlučného vlastníka nehnuteľností by opätovne vyznačil žalovaného 1/.
Otázka, či by sporné nehnuteľnosti patrili alebo nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného 1/, by stále tak zostala nevyriešenou a medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ spornou, a pokiaľ
by žalobkyňa trvala na tom, že uvedené nehnuteľnosti (dom a pozemky) patria do ich bezpodielového

spoluvlastníctva, musela by iniciovať ďalšie súdne konanie. Aj z tohto možno jednoznačne vyvodiť, že
toto konanie by spornosť práv medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ vôbec v celom rozsahu nevyriešilo,
tento spor by len vyvolal ďalší spor, a práve preto možno nepochybne konštatovať, že tento (prakticky
nepotrebný) spor je práve takým sporom, aký mal zákonodarca v úmysle vylúčiť novokoncipovaným
ustanovením § 137 písm. c/ a d/ CSP (ako to i prezentoval v dôvodovej správe). Súd má za to, že

žaloba zvolená žalobkyňou nie je vhodným a účinným nástrojom, ktorým by dosiahla to, že sa odstráni
spornosť práv, keďže tak či onak by muselo na toto konanie nadväzovať ďalšie súdne konanie o určenie
práva. Toto konanie by tak postavenie žalobkyne vôbec nezlepšilo, neistota v právnych vzťahoch by
pretrvala aj naďalej a týmto konaním by žalobkyňa i tak nedosiahla to, o čo jej v praktickej rovine
ide (teda nedosiahne to, aby bola považovaná za bezpodielovú spoluvlastníčku nehnuteľností). Treba

totiž povedať, že právna otázka platnosti či neplatnosti právneho úkonu, má povahu iba predbežnej
otázky vo vzťahu k určeniu práva, teda je len akýmsi medzistupňom v procese odstraňovania spornosti
vlastníctva. Tento spor z vyššie uvedených dôvodov v praktickej rovine nemá na postavenie žalobkyne
žiadny pozitívny dopad, a preto žalobu ňou podanú je potrebné s poukazom na znenie § 137 CSP
považovať za procesne neprípustnú.

20. Súd preto žalobu bez ďalšieho skúmania vo veci samej zamietol, nezaoberal sa preto ani vecnými
argumentmi žalobkyne, pretože vyššie uvedený dôvod sám osebe bez ďalšieho vedie k zamietnutiu
žaloby. Nebolo dôvodné preto ani vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie, pretože už len z dôvoduprocesnej neprípustnosti žaloby bolo nutné žalobu zamietnuť a vykonanie akýchkoľvek ďalších dôkazov
by na potrebe zamietnutia žaloby i tak nič nezmenilo.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

22. Nakoľko boli žalovaní 1/ a 2/ v konaní v celom rozsahu úspešní, keďže súd žalobu zamietol v celom

rozsahu, priznal im súd voči plne neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Z dôvodu, že na strane žalovaných ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, súd im priznal nárok na
náhradutrovkonaniaspoločneanerozdielne.Ovýšketrovkonaniarozhodnepoprávoplatnostirozsudku
vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.