Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315201194
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315201194.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr.AntónieKandravejaJUDr.EliškyWagshalovejvsporežalobcuD.W.rod.W.,nar.XX.XX.XXXX,Q.
XX, XXX XX P., právne zast.: JUDr. Martinou Čelkovou - advokátkou, Štefánikova 22, 066 03 Humenné,
proti žalovanému U.. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX M., právne zast.: JUDr.
Františkom Svatuškom - advokátom, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, v konaní o zaplatenie

12.883,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
11C55/2015-200 zo dňa 28.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 12.883,92 eur s
príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Dôvodom pre zamietnutie podanej žaloby bola námietka premlčania vznesená v konaní.

3. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto: cit.:
„Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa so žalovaným žili od júna 2007 do novembra 2013
ako druh a družka s tým, že od roku 2010 žili v byte žalovaného na O. XX. Počas tejto doby spoločne

hospodárili, obdobne ako manželia. V konaní nie je sporné, že žalobkyňa vyplatila na účet žalovaného
XXXXXXXXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX sumu 320,18 eur, dňa XX.XX.XXXX sumu 1.000,- eur a dňa
XX.XX.XXXX sumu 9.400,- eur. V konaní nie je sporné, že žalobkyňa vyplatila na účet žalovaného
číslo XXXXXXXXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX sumu 1.000,- eur a dňa XX.XX.XXXX sumu 163,64 eur.
Žalobkyňa teda peniaze nevyplatila priamo veriteľom žalovaného. Nie je sporné, žalobkyňa si zobrala
úver v X., a.s. vo výške 16.000,00-eur z ktorého tieto sumy vyplatila na účty žalovaného a zvyšok

spoločne minuli, ako uviedla žalobkyňa - rozbili.
Zo zhodných výpovedí strán, z výpovedí svedkov jednoznačne vyplynulo, že v uvedenom období žili v
spoločnejdomácnostiakodruhadružkaaspoločneuhrádzalivšetkynáklady,ktoréimvzniklipočastohto
spolužitia. Obe strany zhodne uviedli, že nemali podelené príjmy, ani výdavky. Z konania vyplynulo, že
v období vyplatenia týchto peňažných prostriedkov z úveru žalobkyni v X. sporiteľni na účet žalovaného
nemali uzavretú žiadnu dohodu a ani zmluvu. V konaní neboli preukázané podstatné náležitosti zmluvy

o pôžičke, ani inej zmluvy (nepomenovanej zmluvy) a strany to ani nepotrebovali riešiť, pretože boli do
seba zaľúbení a žili ako druh a družka, obdobne ako manželia.
Z tohto dôvodu na uvedený vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení, tak ako sú vyššie uvedené. Súd má za to, že ide o plnenie bez právneho
dôvodu a z tohto dôvodu má žalobkyňa nárok na vrátenie žalovanej sumy, ktorú vyplatila na účet
žalovaného.“4. Následne po aplikovaní ustanovení § 456, § 491 ods.1, § 51, § 100 a § 107 ods.1 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že nemožno uplatnené právo priznať, čo odôvodnil takto: cit.:
„Žalovaný sa bránil v prvom rade námietkou premlčania a súd má za to, že keďže k výplate došlo dňa

17.11.2012, 18.11.2012, 16.11.2012 a 22.11.2012, avšak žaloba bola podaná až dňa 05.02.2015, tak
námietka premlčania je opodstatnená a preto súd musel žalobu zamietnuť. Žalobkyňa podala žalobu
oneskorene. Žalobkyni nič nebránilo podať žalobu v rámci dvojročnej subjektívnej lehoty v zmysle vyššie
uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobu však podala až po tejto lehote. Z výpovedí
strán, ale aj svedkov matky žalobkyne a sestry žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa vedela o tomto

bezdôvodnom obohatení už v čase vyplácania týchto súm a nič jej nebránilo podať žalobu o ich vrátenie.
Premlčacia lehota tak žalobkyni uplynula 22.11.2014. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.
Súd v konaní nemôže robiť celkové majetkové vyporiadanie medzi stranami, ako je to pri manželoch
a nemôže ani rozlišovať spoločné príjmy a spoločné výdavky, ktoré počas spolužitia v spoločnej
domácnosti vynaložili obe strany. Pokiaľ by žalobkyňa stihla premlčaciu dvojročnú subjektívnu lehotu,
súd by žalobe vyhovel, pretože by mal za preukázané, že vyplatila bez právneho dôvodu na účty

žalovaného žalovanú sumu. V tomto prípade však žalobkyňa podala žalobu oneskorene, preto súd
žalobu zamietol.
Z výpovedí strán a navrhnutých svedkov jednoznačne vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v X., a.s. so žalobkyňou a pred uzavretím tejto zmluvy, strany žili v spoločnej
domácnosti ako druh a družka, spoločne hospodárili a nemali medzi sebou žiadnu dohodu, či už

pomenovanú alebo nepomenovanú o splácaní tohto úveru žalobkyne X. sporiteľni, a.s. a žalobkyňa
nepreukázala, aby jej žalovaný splácal tento úver v konkrétnych termínoch a v konkrétnej výške.“

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 257 CSP, keď za dôvody hodné osobitného

zreteľa považoval predmet sporu, a to, že sa jedná o spor medzi druhom a družkou.

6.Protiuvedenémurozsudkubolopodanéodvolaniezostranyžalobkyne,ktorápoukázalananesprávne
právne posúdenie veci. Poukázala na skutočnosť, že bolo preukázané vyplatenie finančných súm v
prospech žalovaného, pričom týmito peniazmi boli zaplatené úvery žalovaného, preto je nutné na tento

vzťah aplikovať ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Poukázala na skutočnosť, že vzťah medzi
účastníkmi konania sa rozpadol v novembri 2013, pričom aj po rozchode ešte prispieval žalovaný na
splátky úveru. Správanie žalovaného sa zmenilo až v roku 2014 a odmietol žalobkyni dávať peniaze na
úhradu mesačných splátok úveru, preto sa táto až v decembri 2013 dozvedela o tom, že žalovaný sa na
jej úkor bezdôvodne obohatil. V zmysle ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka pre začiatok plynutia

subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o
tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na túto skutočnosť preto nie
je nárok žalobkyne premlčaný a žaloba bola podaná v rámci plynutia dvojročnej premlčacej doby. S
poukazom na tieto skutočnosti žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a vyhovel žalobe
s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie.

7. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne uviedol, že zotrváva na svojich prednesoch a po vznesení námietky
premlčania má za to, že žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty v zmysle
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a preto žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutá rozsudok, ale
zároveň priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podaniu žalovaného zotrvala na odvolacích dôvodoch a zvýraznená
skutočnosť, že bolo preukázané v konaní to, že žalobkyňa vyplatila na účet žalovaného žalovanú sumu,
preto má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z výpovede svedkyne W. vyplýva, že žalovaný
prisľúbil aj v prípade rozchodu uhrádzať úver za žalobkyňu, pričom aj v decembri sumou 130 EUR

prispel na splátku úveru. Až vtedy sa dozvedela žalobkyňa o tom, že žalovaný odmieta jej dávať finančné
prostriedky na splátku tohto úveru, a tak sa vlastne bezdôvodne obohatil na jej úkor o sumu, ktorú mu
zaslala na jeho účty. Z týchto dôvodov nárok nie je premlčaný, pričom poukázala na to, že rozhodnutie
súdu ohľadom začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby plynutie nepreskúmateľné. Poukázala tiež
na princípy Civilného sporového poriadku, kedy sa očakáva od subjektov štátu, že budú rozhodovať v

zmysle platných právnych predpisov.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podaniu žalobkyne uviedol, že zotrváva na svojich prednesoch a
žiadal neprihliadnuť na vyjadrenia žalobkyne s tým, že prostriedky procesnej obrany respektíve útoku niesú uplatnené včas ak strana mohla predložiť tieto už skôr. Vznesená námietka premlčania je dôvodná,
a preto je dôvodné potvrdiť napadnutý rozsudok.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „C.sp.“) v zmysle ustanovenia §
470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380
C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a zistil, že odvolanie je

dôvodné.

11. Podľa § 470 ods. 1,2 C.s.p. účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

12. Odvolateľka namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie s poukazom na
nesprávne vyhodnotenie námietky premlčania uplatneného nároku.

13. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

14. Pre včasnosť uplatnenia nároku je aj rozhodujúce, aby uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty
nepresiahlo časový rámec uplynutia objektívnej premlčacej lehoty, teda v danom prípade v zmysle § 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka tri roky odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.

15. Po preskúmaní obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaného dokazovania k záveru, že medzi stranami konania nebolo sporné, že strany žili
spoločne v byte žalovaného do novembra 2013. Počas tejto doby spoločne hospodárili a v novembri
2012 žalobkyňa po tom, čo čerpala úver zo Slovenskej sporiteľni vyplatila špecifikované sumy na účty
žalovaného s tým, že tento stav vyplynul z ich družského spolužitia.

16. Záver súdu prvej inštancie pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby je však potrebné hodnotiť
ako predčasný. Z odôvodnenia rozsudku bodu 14 vyplýva, že žaloba bola podaná oneskorene, teda po
uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty. Z odôvodnenia rozsudku však nie je zistiteľná skutočnosť kedy
podľa názoru súdu prvej inštancii mala začať plynúť predmetná dvojročná subjektívna lehota, nakoľko

súdprvejinštancieuviedollendátumykedydošlokprevodufinančnýchprostriedkovnaúčtyžalovaného.

17. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z
dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tomto konaní sa

súd prvej inštancie dostatočne a argumentačne presvedčivo nevysporiadal s námietkou premlčania,
čím došlo zo strany súdu prvej inštancie k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia. Preskúmateľnosť
rozhodnutia nepochybne je porušením práva strany sporu na spravodlivý proces. Aj z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR vyplýva, že súdne rozhodnutie vyžaduje, aby obsahovalo
odpoveď na námietky vznášané stranami sporu, pričom práve dostatočné dôvody musia byť uvedené

ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie. V prípade, ak súd v odôvodnení nereaguje
vôbec alebo nedostatočne na zásadnú a relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany
prednesenú stranou sporu, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).

18. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri vzťahov, ktoré sú odvodené od rodinnoprávnych

respektíve iných obdobných vzťahov napríklad vzťah druha a družky, pri plnení bez právneho dôvodu,
ktorým môže byť aj investícia vynaložená na cudziu vec, teda investícia vynaložená na zaplatenie dlhov
druha, či družky za stavu, kedy ten kto plní a nemá žiaden právny dôvod pre takéto investovanie, nastáva
špecifická situácia, že premlčacia doba začína plynúť až vtedy, pokiaľ je osoba, ktorá takto konalapresvedčená o tom, že finančné prostriedky vynaložila bez právneho dôvodu pre rozpad spolužitia resp.
v prípade, že druhá strana verbálne alebo neverbálne dá najavo neochotu vrátiť poskytnuté prostriedky.
Takýmto konaním sa javí odmietnutie zaplatenia mesačných splátok na predmetný úver.

19. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní (§ 391 ods. 1 C.s.p.) opätovne rozhodne v intenciách záväzného
právneho názoru odvolacieho súdu a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne
závery, pričom sa v dostatočnom rozsahu vysporiada s argumentmi žalovanej uvedenými v odvolaní
a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby jeho rozhodnutie pôsobilo presvedčivo, jasne a zrozumiteľne.

Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).