Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoCsp/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117234959
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6117234959.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu:
Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava - Staré
Mesto, zast.: HMG LEGAL, s.r.o., IČO: 35 885 459, so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - Staré
Mesto proti žalovaným: 1/ N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. F. XXXX/XX, XXX XX. P., 2/ Q. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom I. F. XXXX/XX, XXX XX P., zast.: Advokátska kancelária STEHURA & partners,
v.o.s., IČO: 47 246 863, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, pracovisko Dolný val č. 574/7,
010 01 Žilina, o zaplatenie sumy 9.009,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 13Csp/34/2018-151 zo dňa 01.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Krajský súd žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho
konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že žalovaným proti
žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 19.09.2017 (č.l. 4) domáhal, aby

súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu sumu 9.009,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 6. 809,51 eur od 24.06.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými
uzatvoril dňa 21.05.2012 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovaným úver vo výške 9.000 eur. Nakoľko žalovaní nesplácali úver a boli v omeškaní po dobu viac
ako tri mesiace, žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 13.11.2014. Žalovaná istina
pozostáva z nesplatnej istiny vo výške 6.809,51 eur, z riadnych úrokov vo výške 413,57 eur, z úrokov z

omeškaniakudňuzosplatneniavovýške11,76eur,zúrokovzomeškaniavovýške8,05%ročnezosumy
7.709,10 eur od 14.11.2014 do 09.06.2017, t.j. 594,81 eur, úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne zo
sumy 7.656,81 eur od 10.06.2017 do 23.06.2017, t.j. i vo výške 2.195 eur a z nezaplatených poplatkov vo
výške 157,56 eur. Okresný súd primárne posudzoval obsah predmetnej úverovej zmluvy. Ide o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Z obsahu poslednej výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 12.09.2014 (č.l. 15),
ako aj z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 14.11.2014 (č.l. 16) okresný súd vyvodil, že žalobca ako

veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej splátky splatnej dňa 13.08.2014. Žalobca si však svoje
právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom nezaplateného úveru uplatnil žalobou podanou na súde až
dňa 19.09.2017 (č.l. 4), t.j. zjavne po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. V prejednávanej
veci sa teda žalovaní dovolali premlčania uplatneného práva, a preto im súd premlčané právo priznať
nemohol. Žalobu tak v celom rozsahu pre premlčanie uplatneného práva zamietol. Žalobca podal dňa
30.09.2019 (č.l. 146) vyjadrenie, v ktorom odkazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn.6Ndc/9/2019 zo dňa

30.07.2019, ktoré podľa názoru žalobcu rieši obdobné procesné pochybenie Okresného súdu Banská
Bystrica ako súdu kauzálneho spočívajúce v tom, že podľa názoru žalobcu mal byť odpor odmietnutýako bez odôvodnenia vo veci samej s tým, že žalobca vyslovil názor s odkazom na citované uznesenie
najvyššieho súdu, že podľa jeho názoru by tunajší mal postupovať v zmysle § 43 ods. 2 CSP a mal by
vyjadriť svoj nesúhlas s postúpením spisu z Okresného súdu Banská Bystrica a bezodkladne potom čo

nadobudne presvedčenie, že nie je kauzálne príslušný na konanie, mal by predložiť spis Najvyššiemu
súdu SR na rozhodnutie o príslušnosti. S týmto právnym názorom sa súd nestotožnil z nasledovných
dôvodov : Ako to vyplýva z označeného uznesenia NS SR (č.l. 148) z bodu 15. jeho odôvodnenia, išlo o
situáciu, že žalovaný proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica nepodal
odpor vôbec, a preto NS SR konštatoval, že nebol dôvod na výzvu žalobkyni na podaniu návrhu na

pokračovanie v konaní a na následné postúpenie veci Okresnému súdu Žilina. Kauzálne príslušným
naďalej ostáva Okresný súd Banská Bystrica. V prejednávanom spore žalovaní podali proti platobnému
rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica odpor, ktorý Okresný súd Banská Bystrica posúdil
ako odpor s vecným odôvodnením. Podľa názoru súdu ide teda o rozdielne situácie, pričom rozdiel
spočíva v tom, že v danej veci bol proti platobnému rozkazu podaný odpor, ktorý Okresný súd Banská
Bystrica posúdil ako odpor podaný s vecným odôvodnením, bola daná výzva na podaniu návrhu na

pokračovanie v konaní, na ktorú žalobca reagoval. Preto je podľa názoru súdu príslušný na konanie
Okresný súd Žilina. V prípade, ktorý riešil NS SR v označenom uznesení nebol odpor podaný vôbec,
a preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, a teda nebol dôvod na pokračovanie v konaní. O
náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne v

zmysle ust. § 262 ods.2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaní mali vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalobcovi
ako neúspešnej strane, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom

stanovenej lehote odvolanie. Žalobca si návrhom na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho
konania uplatnil proti žalovaným peňažný nárok titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Okresný
súd Banská Bystrica ako kauzálne príslušný súd vydal dňa 27.12.2017 Platobný rozkaz, spis. zn.:
4Up/300/2017 (ďalej aj len ako „Platobný rozkaz“), ktorým zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne
zaplatiťžalobcovisumuvovýške9.009,16eurspoluspríslušenstvompredstavujúcimúrokyzomeškania

a tiež náhradu trov konania. Aj napriek celkom zjavnej skutočnosti, že odpor bol žalovanými podaný
oneskorene (potom ako žalovaným dňa 30.01.2018 uplynula zákonná 15 - dňová lehota na jeho
podanie), Okresný súd Banská Bystrica doručoval žalobcovi odpor na vyjadrenie sa. Súčasne s výzvou
na vyjadrenie sa k odporu bolo žalobcovi daná možnosť navrhnúť pokračovanie v konaní na súde
miestne príslušnom podľa ustanovení CSP o miestnej príslušnosti. Tiež bol žalobca v predmetnej výzve

poučený o tom, že v prípade, ak v zákonom stanovenej lehote nebude z jeho strany podaný návrh na
pokračovanie v konaní na súde miestne príslušnom podľa ustanovení CSP, bude konanie zastavené.
Toho času žalobca nemal vedomosť o nevčasnom podaní odporu žalovanými, nakoľko prílohou výzvy
na vyjadrenie sa neboli doručenky žalovaných k Platobnému rozkazu. Tiež žalobca predpokladal, že
žalovanými podaný odpor spĺňa všetky zákonné požiadavky (t. j. podala ho oprávnená osoba, včas a

vecným odôvodnením), pretože inak by bol vyšším súdnym úradníkom tento odpor odmietnutý bez toho,
aby sa k nemu žalobca vôbec vyjadroval, resp. aby mal akúkoľvek vedomosť o jeho podaní. Aj napriek
tomu, že žalobca dal konajúcemu súdu do pozornosti rozhodnutie NSSR spis. zn.: 6Ndc/9/2019 zo dňa
30.07.2019 a poukázal v konaní na ustanovenia o povinnosti súdu skúmať kauzálnu príslušnosť počas
celého štádia konania, Okresný súd Žilina meritórne vo veci rozhodol. V súvislosti s vyššie uvedeným

žalobca zastáva názor, že o vadu konania na súde prvej inštancie v podobe nedostatku príslušnosti súdu
pôjde v prípadoch, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej výlučnej
príslušnosti či kauzálnej príslušnosti ako tomu bolo v predmetnom konaní na súde prvej inštancie.
Žalobca trvá na tom, že neboli splnené procesné podmienky tak ako ich definuje CSP, a teda neboli
naplnené všetky zákonné predpoklady, za ktorých by Okresný súd Žilina mohol konať a meritórne

rozhodnúť. K záveru žalobca uviedol, že zotrváva na tom, že týmto odvolaním napádané rozhodnutie
súdu prvej inštancie trpí procesnou vadou konania spočívajúcou v nedostatku kauzálnej príslušnosti
prvoinštančného súdu, čo má bez pochyby za následok zrejmú nesprávnosť a nezákonnosť celého
ním vydaného rozhodnutia. Žalobca navrhuje, aby súd druhej inštancie po preskúmaní napádaného
rozsudku vydal nasledovné uznesenie: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu

zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. O trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie novým rozhodnutím vo veci.3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Odvolanie
podané žalobcom považujú za nedôvodné, nakoľko súd vec správne právne posúdil, jeho rozhodnutie
je vecne správne a súd svoje rozhodnutie náležitým spôsobom zdôvodnil. Okresný súd v napadnutom

rozhodnutí správne konštatoval, že uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný a preto uplatnený
nárok nemohol priznať. Okresný súd v Žiline konal a rozhodol ako vecne, kauzálne a miestne príslušný
súd prvej inštancie v zmysle príslušných ustanovení CSP. Na základe uvedených skutočností sú toho
názoru, že Okresný súd Žilina je v prejednávanej veci miestne, vecne, kauzálne a funkčne príslušným
súdom, nakoľko okresný súd Banská Bystrica mu postúpil vec v súlade s § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016

Z. z. o upomínacom konaní ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového
poriadku. Z uvedeného dôvodu považujú námietku žalobcu o kauzálnej nepríslušnosti za nedôvodnú,
nakoľko nemá oporu v Civilnom sporovom poriadku. Na základe vyššie uvedeného považujú odvolanie
žalobcu za nedôvodné a preto navrhujú, aby Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu v Žiline
č. 13Csp/34/2018-151 zo dňa 01.10.2019 ako vecne správny potvrdil a súčasne zaviazal žalobcu na
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a konanie podľa ust. § 161

ods. 1 CSP v celosti zastavil.

5. V zmysle § 161 ods. 1 CSP súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže vo veci a rozhodnúť. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka
"procesné podmienky", nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení CSP.

Sú nimi právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky
začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci
(rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita (§ 61 a nasl. CSP), spôsobilosť strany samostatne
konať pred súdom (procesná spôsobilosť) podľa § 67a nasl. CSP, zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (§
127, § 132 CSP...), povinné zastúpenie (§ 90 CSP) a iné.

6. Po preštudovaní spisu a spisového materiálu odvolací súd zistil, že konaniu na Okresnom súde Žilina
predchádzalo konanie na Okresnom súde Banská Bystrica, oddelenie upomínacieho konania, z ktorého
bola vec postúpená Okresnému súdu Žilina. Na Okresnom súde Banská Bystrica sa viedlo konanie sp.
zn. 4Up/300/2017 s totožnými účastníkmi konania o vydanie platobného rozkazu na základe Návrhu

žalobcu na vydanie platobného rozkazu. Dňa 27.12.2017 Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný
rozkaz, v ktorom žalobcovi priznal proti žalovaným peňažný nárok titulom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Tak ako to vyplýva z doručeniek osvedčujúcich doručenie predmetného platobného rozkazu,
tento sa podarilo obom žalovaným doručiť do vlastných rúk dňa 15.01.2018. Obaja žalovaní podali
spoločný odpor proti platobnému rozkazu, ktorý dňa 05.02.2018 odovzdali na poštovú prepravu a ktorý

bol doručený súdu dňa 06.02.2018. Z uvedeného vyplýva, že odpor bol žalovanými v upomínacom
konaní podaný oneskorene, nakoľko dňa 30.01.2018 uplynula žalovaným zákonná 15 - dňová lehota
na podanie odporu. Odvolací súd je preto názoru, že v danej veci nebolo na mieste vyzývať žalobcu na
vyjadrenie sa k odporu a súčasne s výzvou mu poskytovať možnosť navrhnúť pokračovanie v konaní na
súde miestne príslušnom podľa ustanovení CSP o miestnej príslušnosti. Tiež bol žalobca v predmetnej

výzve poučený o tom, že v prípade, ak v zákonom stanovenej lehote nebude z jeho strany podaný návrh
na pokračovanie v konaní na súde miestne príslušnom podľa ustanovení CSP, bude konanie zastavené.
Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v § 12 ods. 1 písm. b)
jasne hovorí, že súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný oneskorene.

7. Odvolací súd je preto názoru, že Okresný súd Banská Bystrica pochybil, keď v konaní sp. zn.
4Up/300/2017 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k odporu, pričom oneskorene podaný odpor mal
odmietnuť. Okresný súd Banská Bystrica preto tiež pochybil, keď celú vec postúpil Okresnému súdu
Žilina na prejednanie ako príslušnému súdu. Vydaný platobný rozkaz je preto právoplatný, nakoľko bol
napadnutý odporom, ktorý bol podaný oneskorene a preto nemohol vyvolať účinky včasného odporu, t.

j. nemohol zrušiť platobný rozkaz ex lege.

8. K neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky potrebnej na konanie patrí prekážka
rozhodnutej veci v zmysle § 230 CSP. Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí kprocesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.
Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec
ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,

a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy,
ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z
ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku).

9. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej

stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne
rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom
konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či
rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v
skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten,
kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie

žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni
nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 2 Cdo 285/2012 zo dňa 28.03.2013)

10. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov,

platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku. V danom
prípade bol odpor podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odporu, a teda sa platobný rozkaz stal
právoplatným, t. j. konanie na Okresnom súde Banská Bystrica bolo právoplatne skončené, preto musel
odvolací súd napadnuté rozhodnutie č. k. 13Csp/34/2018-151 zo dňa 01.10.2019, vydané Okresným
súdom Žilina v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť, nakoľko neboli splnené procesné podmienky

na jeho vydanie. Právoplatný platobný rozkaz sp. zn. 4Up/300/2017 zo dňa 27.12.2017 tak vytvára vo
vzťahu k aktuálnemu konaniu prekážku rozhodnutej veci a preto vec nie je možné opätovne prejednať
a rozhodnúť.

11. Pokiaľ odvolací súd rozhodoval o trovách konania, dáva do pozornosti, že zmyslom a účelom

náhradytrovkonaniajeposkytnúťúspešnémuúčastníkovialeboúčastníkovi,ktorémutopriamopriznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených
trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť

vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je v zákone explicitne
vyjadrená. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka
konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.
Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

12. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami

uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. CSP vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa.

13. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o

úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (Uznesenie Ústavného súdu SR z 8.
decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14)14. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
doúvahyvprípadoch,keďsícesúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonaniapodľa

§ 255a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako
neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

15. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo
17/2009)

16. Odvolací súd dospel k názoru, že pri rozhodovaní o trovách konania je namieste aplikovať § 257
CSP. Okolnosti danej veci založili výnimočnú situáciu, ktorou je existencia právoplatného platobného

rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica na jednej strane a nesprávny postup tohto súdu na druhej
strane pri vyhodnotení odporu a výzve žalobcovi, čím spôsobil postúpenie veci na Okresný súd Žilina
a ďalšie konanie vrátane jeho trov. Nemožno konštatovať, že žalobca v tomto prípade zapríčinil trovy
ďalšieho konania (nevedel, že odpor bol podaný po lehote) a tiež nemožno konštatovať, že zapríčinil
zastavenie konania. Ide o špecifickú situáciu, kedy trovy konania na Okresnom súde Žilina a trovy

vzniknuténaKrajskomsúdevŽilinenemožnopričítaťanijednémuzúčastníkovkonania,apretoodvolací
súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)