Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118208088
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118208088.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobkyne:

U. N., E.. Š., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. XXX,, Š. D. F., P. K.: L.. U. M., R. F. F. R. M. F. X, Ž., P. Ž.: Ľ.
V., O.. XX.X.XXXX, Z. V. E. XX, Š. D. F., P. K. L.. X. L., R. F. F. U.. E. XX, Ž., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo X. M. O. - F. T. V. F..
Č.., P. O. P. E. N.-M. P.. Č.. XXX R. M. F. - B.E. V. V. F.. Č.., P. O. P. E. N.-M. P.. Č.. XXX, O. F. X. okrese
Ž.C., D. E., M.. Ú. E., nezapísaným v katastri nehnuteľností, zastavuje.

II. Súd K. P. F. Ž. R. Ž. M. O. - P. M.-N. Č.. XXX K. P. R. O. D. X. XXX U.X R. M. F. - Y. F. Č. XX, P. O. P.
M.-N. Č.. XXX, D. K. Okresným Ú. Ž., M. D., W. O. G. Č.. XXXX P. M.. Ú.. E., D. E., okres Žilina,a toto
v y p o r i a d a v a tak, že predmetné nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za vyporiadanie predmetného
spoluvlastníckeho podielu sumu 30.000,- Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Ž.R. F. Ž. P. O. Z. F. Y. XX.X.XXXX Y. X. Ž. K. R. X. P. F. M. O. - P. M.-N. Č.. XXX K. P. R. O.Á. D. X.
XXX U.X R. M. F. - Y. F. Č. XX, P. O. P. M.-N. Č.. XXX, D. K. O. G. Č.. XXXX P. M.. Ú.. E., D. E., okres
Ž., R. O. - F. T. V. F..Č.. P. O. P. E. N.-M. P..Č.. XXX, B.E. V. V. F.. Č.. P. O. P. E. N.-M. P..Č.. XXX, O.
F. X. okrese Ž., D., E., M. Ú. E., O. X. M. O., R. Z. Z., R. H. O. F. P. Y. X. X. Ž. F. P. X. Ž.H. F. XX.XXX,-
Eur. Zároveň žiadala, aby mu súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Žalobu žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi

vyššie uvedených nehnuteľností, a to každý v jednej polovici. Žalobkyňa spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnostiam nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 9.8.2007 od svojej nebohej
matky, pričom uvedenú nehnuteľnosť nikdy neužívala. Reálne nehnuteľnosť užíva žalovaný, ktorý
spoluvlastnícky podiel nadobudol taktiež darovacou zmluvou zo dňa 15.10.2006 od svojho otca - R.
V.. Okrem toho poznamenala, že nehnuteľnosti boli predmetom konania vedeného na tunajšom súde
pod sp.zn. 31C/388/2007, kde súd žalobu právoplatne zamietol, a to aj po podaní dovolania na NS
SR. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa u žalovaného

domáhala aj mimosúdne a za tým účelom mu doručila dňa 23.2.2018 doručila žiadosť o odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu zo dňa 22.2.2018. Žalovaný reagoval na uvedený list prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, a to vo vyjadrení zo dňa 26.3.2018 v tom zmysle, že neuznáva platnosť
nadobúdacieho titulu žalobkyne ohľadom predmetných nehnuteľností, a tak z uvedených dôvodov kmimosúdnemu vyporiadaniu nedošlo. Čo sa týka primeranej náhrady za vyporiadanie spoluvlastníckych
podielov uviedla, že mala záujem o určenie ceny nehnuteľností vypracovaním znaleckého posudku,
avšak nedisponuje žiadnymi dokumentmi k nehnuteľnosti a navyše nemá ani prístup k nehnuteľnosti.

Primeranú náhradu tak odhaduje v sume 30.000,- Eur. Na výzvu súdu žalobkyňa dňa 15.6.2018 doručila
odhad hodnoty nehnuteľnosti vystavený realitnými kanceláriami.

3. Dňa 24.8.2018 doručil vyjadrenie k žalobe žalovaný (č.l. 54), v ktorom potvrdil evidenčný stav
podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného aj spôsob nadobudnutia spoluvlastníckeho

podielu žalobkyňou na základe darovacej zmluvy od jej matky. Žalovaný tvrdil, že darovacia zmluva zo
dňa 31.1.2007 (deň povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti, pozn. súdu) medzi matkou žalobkyne
a R. V. L. O. P. Ú., R. Z. L. O. P. Ú. R. Y. K. U. Ž. R. L. U. K. Y.R. XX.X.XXXX. Y. O. V. O., C. Z.,
Ž. F. P. Ž. M. F. O. P. L. O. P. Y. R. V. F. U. R.G. V., O.. X.X.XXXX, K. X.X.XXXX R. L. U. B. V., O..
XX.X.XXXX, K. Y. XX.X.XXXX. E. P. O. E. Okresného F. Ž. X. X. F..K.. XXC/XXX/XXXX, X. ktorej bola
žaloba zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, čo netvorí prekážku rozhodnutia vo

veci samej. K uvedenému mal predložiť právny rozbor, ktorý súdu ani dodatočne nedoručil.

4. Žalobkyňa doručila dňa 1.11.2018 súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného (č.l. 69), v ktorom
poukázala na to, že žalovaný neodôvodnil svoj názor o neplatnosti darovacích zmlúv, neuviedol žiadne
skutočnosť a dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia preukazovali. Z., Ž. O. K. E. P. Ú. - Y. K. K. Y. XX.XX.XXXX,

O. F. F. P. M. O. D. F. D. R. V., t.j. tak, ako ho nadobudla matka žalobkyne, ktorá ho následne darovacou
zmluvou previedla na žalobkyňu. Ak teda spochybňuje žalovaný platnosť právneho úkonu - darovacej
zmluvy vo vzťahu k právnej predchodkyni žalobkyne, rovnako by nemala byť platná ani darovacia
zmluva vo vzťahu k žalovanému. Podľa názoru žalobkyne, svojim konaním žalovaný mieni iba docieliť
zamietnutie žaloby, čo by neriešilo ani právny ani evidenčný vzťah a žalovaný by ďalej iba sporné

nehnuteľností užíval sám aj so svojím synom, pričom by naďalej bránil žalobkyni nehnuteľnosti užívať.

5. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 11.3.2019, na ktorom vec prejednal za účasti právnych
zástupcov strán sporu. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe a jej dôvodoch, pričom
opätovne zdôraznil, že žalovaný nehnuteľnosti užíva dlhodobo 9 až 10 rokov výlučne, preto je dôvodné

prikázať mu ich do výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu. Právny zástupca žalovaného
uviedol, že spoluvlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, považuje
za sporné. H. D. Z., Ž. O. V. X. Č. C. Y. R. V. X. V. F. U., Z..L.. R. V. R. L. U.anželky Heleny, pričom
pokiaľ mu manželka nedala súhlas k ich darovaniu, pretože nejde o bežnú vec, je takýto právny úkon
neplatný. V ďalšom poukazoval na to, že už v konaní sp.zn. 31C/388/2007 žiadali o rozšírenie petitu

žaloby, keď sa domáhali určenia, že tieto nehnuteľnosti patrili do BSM. Argumentoval tiež, že manželka
R. V. F. P. Ž. Y. H. E.X. O. P. Ú.. X. Ď. Z., Ž. Y. K. U. R. V. R. U. Ž. L. R. O. P. Ú., R. Z. Ž. O. P.
O.adobudnúť spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam od svojej právnej predchodkyne.
Spochybnil tiež úmysel darcu darovať celý dom, nakoľko v darovacej zmluve určenej žalovanému je
právo vecného bremena, právo dožitia, ktoré nie je obsahom darovacej zmluvy vo vzťahu k matke

žalobkyne. Po predbežnom právnom posúdení žalovaný tvrdil, že disponoval kúpnou zmluvou, na
základe ktorej nadobudol právny predchodca žalovaného sporné nehnuteľnosti, avšak ju nemá a žiadal
ju vyžiadať z Okresného úradu, katastrálneho odboru. Okrem toho uviedol, že v rámci svojej dôkaznej
povinnosti doručí súdu právny rozbor veci. Následne súd odročil pojednávanie za účelom zabezpečenia
listín preukazujúcich nadobúdací titul právneho predchodcu strán sporu k sporným nehnuteľnostiam

a právnemu zástupcovi žalovaného uložil sudcovskú lehotu na predloženie avízovaného právneho
rozboru veci a návrhov na vykonanie dokazovania do 12.4.2019.

6. Súd bezprostredne po pojednávaní vyžiadal kópiu katastrálneho spisu k G. Č.. XXXX P. M..Ú.. E. F.
K.E., Ž. K. G. U. X. O. Z., M. O. P. O. P. P. F. F., Z..L.. R. V., O.. X.X.XXXX. K. X. X. H., Ž. P.Ô. G. X.

V. W. R. G. Č.. XXX.

7. Y. X.X.XXXX Y. Okresný Ú. Ž., M. D. P. G., P. G. X. Č.. XXX, G. Č.. XXXX R. E. Okresného F. Ž. F..K..
XC/XXX/XXXX X. F. F. E. M. V. F..K.. XX N. K. Y. XX.X.XXXX.

8. Na pojednávaní dňa 20.5.2019 súd vec prejednal za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu a v
neprítomnosti žalobkyne a žalovaného. Súd na pojednávaní oboznámil strany sporu s výsledkom dopytu
na katastrálny odbor Okresného úradu Žilina. Následne právny K. Ž. H., Ž. R. V. F. B. V., E.. M. F. K.
Y. XX.XX. XXXX. P. X. K. U. P. P. M. X/X O. R. V. D. F. D. M. X. E. XXXX. Y., R. O. Ď. X/X P. K. Ž.O. M. Y., R. P. X. H. O. P. V., Z. X/X D. Ú. D. P. V., Č. L. P. P. X. Y. O. M. D., M. P. listiny - rozsudky
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súdu predložil dvojmo sobášny list a výpis z majetkovej
podstaty pozemkovej knihy. Zároveň súdu krátkou cestou doručil návrh na zastavenie konania z dôvodu

prekážky skôr začatého konania, ktoré súdu doručoval pred pojednávaním elektronicky, avšak v čase
pojednávania nebolo súčasťou súdneho spisu. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že
nadobúdací titul - kúpna zmluva, ktorú kataster neposlal, L. D. Č..Y.. XXXX/XX. Z. M. K., X. I. O. K.P.,
M. R. V. O. X/X, L. V. P. X/X R. O. O. Z. O. F. M. D. K. R. X. P. F., O. K. M. R. R. R. P. O. Č.R. Z. Y., M.
X. X/X. H. F. O. X. F. Z. F. F..K.. XX N., M. L. P. skončené. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, o tom,

že v rámci tohto konania mal byť návrh žalovaného vylúčený na samostatné konanie konštatoval, že je
podstatné že žiadne takéto konanie neprebieha, a keby aj prebiehalo, mohlo by to byť maximálne dôvod
na prerušenie tohto konania, nakoľko v tom predchádzajúcom by sa riešila otázka vlastníctva alebo
bezpodielového spoluvlastníctva B. V.Č. R. R. V.. Ď. Z., Ž. O. Ž. R. P. Y. F. E. O. H. O. P. Ú., O. K. P. Š.,
M. V. P.R. Z. P. R. Ž., U. N., V. H. XX.XX.XXXX R. K. V. XX.XX.XXXX. Ž. X. M. F..K.. XXC/XXX/XXXX V.
DanieleŠimkovej,akoosobe,ktoráuzavrelatenúkonavočiktorejtedamalasmerovaťžalobaorelatívnu

neplatnosť úkonu 15.10. 2007. To znamená, že v čase prevodu 09.08. 2007, kedy nastali záväzkové
účinky, aj v čase kedy bol povolený vklad 27.09.2007, kedy nastali vecno-právne účinky prevodu na
moju klientku, nebolo ešte sa dovolanie sa relatívnej neplatnosti účinné. Právny zástupca žalobkyne
ďalej z opatrnosti žiadal pripojiť spis tunajšieho súdu sp. značka 31C/388/2007 a to aj s ohľadom na
preukázanie jeho tvrdení a vo vzťahu k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a jej účinkov,

nakoľko z uvedeného súdneho spisu predkladá fotokópiu doručenky, z ktorej vyplýva doručenie žaloby,
ktorou sa dovolával žalovaný relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, kde žaloba bola doručená podľa
uvedenej doručenky 15.10. 2007. Následne právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žaloba
proti právnej predchodkyni žalobkyne Daniele Šimkovej bola v konaní 31 C/388/2007 podaná dňa
18.09.2007. Touto žalobou sa domáhali určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorá bola odvkladovaná

dňa31.01.2007.Následnepoprevedenívlastníckehoprávanažalobkyňusúdpripustilzmenužalobného
petitu aj s rozšírením žaloby proti, v tomto konaní žalobkyne Miriam Cesnekovej a bolo to uznesením zo
dňa 14.09.2009. Toto rozšírenie teda nastalo z dôvodov predovšetkým toho, že právna predchodkyňa
žalobkyne pani Šimková, jej matka previedla darovacou zmluvou vlastníctvo nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom vyporiadania a zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva v tomto konaní na žalobkyňu, a

teda žalovaný na namietal aj neplatnosť tejto zmluvy. Následne súd pojednávanie odročil za účelom
pripojenia spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp.zn. 31C/388/2007 na 10.7.2019.

9. Y.R. XX.X.XXXX Y. P. K. Ž. F. P. (Č..G.. XXX), X. M. K. F. Ž. X. Č. D. K. R. X. P. F. M. X. F. P.U. O. P. E.
N.-M. XXX, R. Z. B. V. R. T.. X. Z. F. H. R. O. P. E.. F. žaloby odôvodnil tým, že napriek tomu, že uvedené

vedľajšie stavby patria fakticky k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, žalobkyňa nevie listinami
preukázať podielové spoluvlastníctvo k hospodárskej budove a garáži. V právnom slova zmysle nejde
o príslušenstvo ani o súčasť hlavnej veci - Y. F.. Č.. XX, resp. pozemku, na ktorom stoja. Preukazovanie
nadobudnutia spoluvlastníctva k týmto dvom stavbám titulom vydržania by presiahlo rámec konania o
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k pozemku a domu. Právny titul nadobudnutia spoluvlastníctva

k hospodárskej budove a garáži vydržaním je možné považovať za považovať za dôvodný, nakoľko
žalobkyňa pri nadobúdaní spoluvlastníctva k domu a pozemku automaticky a v dobrej viere vychádzala
z toho, že nadobúda aj spoluvlastníctvo k hospodárskej budove a garáži, čo však nebolo uvedené ako
predmet darovania v písomnej darovacej zmluve z dôvodu, že tieto 2 doplnkové, resp. vedľajšie stavby
neboli zapísané v katastri nehnuteľností na G.. Y. X. X. X.Ť. M. Z. X F. V. X. O. P. F. M. R. L. F. Z. K. Z.

P. R. R. O.. P. K. Ž. P. H. R. P. O. E. R. Ž., R. F.Y. K. R. X. P. F. Ž. R. Ž. M. O. - P. M.-N. Č.. XXX K. P.
R. O.W. D. X. XXX U.X R. M. F. - Y. F. Č. XX, P. O. P. M.-N. Č.. XXX, D. K. O. G. Č.. XXXX P. M.. Ú..
E., D. E., okres Ž. R. P. C. Y. X. X. Ž. F. P. X. Ž. F. XX.XXX,- Eur. M. E.aniu o nároku na náhradu trov
konania právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že vo vzťahu k hodnota týchto vedľajších budov -
hospodárskej budovy a garáže, ako aj význam pre zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva na základe

žalobkyne je zanedbateľná vo vzťahu k primárnemu predmetu sporu.

10. Na pojednávaní dňa 10.7.2019 súd vec prejednal a rozhodol za prítomnosti právnych zástupcov
strán sporu. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že súhlasí s čiastočným späťvzatím
žaloby. Ďalej uviedol, že žalovaný dospel k záveru, že pôvodná zmluva, ktorou nadobudla žalobkyňa

predmet tohto konania do vlastníctva, je absolútne neplatný právny úkon, a to z dôvodu nedodržania
písomnej formy pôvodnej darovacej zmluvy, ktorým to nadobudla z vlastníctva R. V. P. Y. Š.. F. P. O.
D. D. F. O. F. Č. F. XX/XXXX, P. M. K., M. D. L. P. X. P. M. O., V. U. V. K. H. P. F. P. Z. K.. K. F. XXC/
XXX/XXXX L. L. P. X. F. Ď., Ž. požiadavka zákona, že táto zmluva má byť zviazaná a tvorí jeden celokuž pred podpísaním zmluvy splnená nebola. Zmluva by mala byť jednoznačne zviazaná povrázkom,
prelepená a tento stav v čase podpisovania zmluvy darcom splnený nebol. Na základe uvedeného žiadal
žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe a k vyjadreniu žalovaného

uviedol, že v zmysle doktríny ústavného súdu, vždy treba zvoliť taký výklad, ktorý by viedol nie prioritne k
vysloveniu neplatnosti, ale k platnosti daného úkonu, ak teda tam nie sú iné vady. K okolnostiam podpisu
darovacej zmluvy Alojzom Bičanovským poznamenal, že pán Bičanovský bol vtedy imobilný, teda
zamestnanec obecného úradu, ktorý overoval jeho podpis sa dostavil k nemu do domáceho prostredia,
to znamená, asi nebolo by spravodlivé požadovať, už vtedy tam mal mať všetky tieto technické, alebo

teda šnúrku, pečiatku, nálepku, ktorú by mohol uňho doma vykonať. Technickú jednotu tvorilo v čase
podpisu obdivoch účastníkov tým, že bolo to pevne spojené, nejednalo sa o jednotlivé hárky, ktoré by
boli následne buď zamenené, a tak nemožno konštatoval absolútnu neplatnosť zmluvy. Následne súd
vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, oboznámením sa s
listinami v pripojenom spise Okresného súdu Žilina sp.zn. 31C/388/2007 (a to návrhmi stránm sporu,
zápisnicou z pojednávania zo dňa 16.6.2010 a rozsudkom vo veci samej).

11. Prioritne sa súd zaoberal dispozitívnym úkonom žalobkyne, t.j. čiastočným späťvzatím žaloby v časti
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vedľajším stavbám postaveným na pozemku
registra C-M. XXX, R. Z. B. V. R. T.. H. Ž. D. Z., Ž. O. G. Y. P.Ú. L. X. P. (R. R. X. P. žalovaného, ktoré aj
tieto nehnuteľnosti reálne užíva) k predmetným vedľajším budovám bez súpisného čísla a dokazovanie

vo vzťahu k ich vydržaniu považuje za nehospodárne.

12. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

13. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

14. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15. Na základe dispozitívneho úkonu žalobkyne a so súhlasom žalovaného, súd konanie v časti o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vedľajším stavbám postaveným na pozemku

registra C-KN 142, a to hospodárskej budove a garáži, zastavil. Následne súd vec samotnú posúdil
podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

16. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá.

19.Podľa § 46 ods. 1 a 2 OZ:
(1)Písomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,akoajinézmluvy,prektorétovyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov.

(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému
prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.20. Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo
je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

21. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 22. Podľa
§ 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 23. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
24. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť

vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na
nehnuteľnosti. 25.Podľa§145ods.1OZbežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovaťkaždý
z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
26. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem

absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o
zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci
vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku
podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo
veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť

o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie,
ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.
Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto
právneho vzťahu.

27. V prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná. Uvedené je
zrejmé z toho, že žalobkyňa vyzvala žalovaného za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
listom zo dňa 22.2.2018, doručeným 23.2.2018, pričom žalovaný s návrhom nesúhlasil a vlastnícke
právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam spochybnil. Z povahy podielového spoluvlastníctva
ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k

dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho
vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

28. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec

patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť
so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu. Ak súd o zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe
dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva,

lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte
neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím
uvedeným v zákone.

29. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi

spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

30. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.31. V danom prípade žalovaný spochybnil vlastnícke právo žalobkyne k spoluvlastníckemu podielu
na nehnuteľnostiam v podiele 1-ica. Sporná tak bola samotná aktívna legitimácia žalobkyne, ktorou
sa súd zaoberal ako prejudiciálnou otázkou. Žalovaný argumentoval, že darovaciu zmluvu už medzi

otcom žalovaného a starým otcom žalobkyne a jej matkou považuje za relatívne neplatný právny
úkon a zároveň aj absolútne neplatný právny úkon. Uvedené odôvodnil tým, že nehnuteľnosti patrili v
čase ich darovania do bezpodielového spoluvlastníctva Alojza Bičanovského a jeho manželky Heleny.
Súd v tomto smere konštatuje, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí prihliadať z úradnej
povinnosti, ex offo. Na druhej strane, relatívnej neplatnosti sa musí dotknutá osoba dovolať. Žalovaný v

prvom rade tvrdil, že sa relatívnej neplatnosti dovolal už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.
31C/388/2007, pričom ním špecifikovaný dôvod (nehnuteľnosť patriaca do BSM v čase jej prevodu)
je dôvodom relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Súd sa preto prioritne zaoberal otázkou relatívnej
neplatnosti darovacích zmlúv.

32. Z vykonaného dokazovania (aj oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi v spise Okresného

súdu Žilina sp.zn. 31C/388/2007) mal súd za preukázané, že žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky
podiel 1-ica k predmetným nehnuteľnostiam (s výnimkou garáže a hospodárskej budovy, obe bez
súpisného čísla) na základe darovacej zmluvy medzi jej matkou, Danielou Šimkovou, rod. Bičanovskou
a žalobkyňou, zo dňa 9.8.2007. Právna predchodkyňa žalobkyne, jej matka, nadobudla tento
spoluvlastnícky podiel od svojho otca Alojza Bičanovského, na základe darovacej zmluvy zo dňa

20.12.2006, ktorej vklad bol povolený 31.1.2007. Žalovaný nadobudol rovnaký spoluvlastnícky podiel
k predmetným nehnuteľnostiam (s výnimkou garáže a hospodárskej budovy, obe bez súpisného čísla)
na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.10.2006, uzavretej medzi Alojzom Bičanovským ako darcom a
žalovaným ako obdarovaným. Uvedené skutočnosti boli medzi stranami nesporné. Z darovacej zmluvy
o prevode polovice nehnuteľnosti na žalovaného (č.l. 72) vyplýva, že darca nadobudol nehnuteľnosti na

základe rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 14Co 221/1984.

33. Z listu vlastníctva č. 279 (pôvodný list vlastníctva) pre k.ú. Rosina (č.l. 123) vyplýva, že výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti bol Alojz Bičanovský, nar. 5.9.1932, pričom poznámka udáva rozsudok sp.zn.
14Co 221/1984.

34. Z listu vlastníctva č. 3552 pre k.ú. Rosina vyplýva, že na uvedenom liste vlastníctva je zapísaný
pozemok - parc.č. 142 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 651 m2 a dom súp.č. 24, postavený na
parcele č. 142. V časti B - vlastníci je ako vlastník na základe rozsudku sp.zn. 14Co 221/1984 uvedený
AlojzBičanovský(prečiarknutý)aakoaktuálnyvlastníkĽubomírBičanovskývpodiele1-icaaCesneková

Miriama, rod. Šimková v podiele 1-ica (po predchodkyni Daniele Šimkovej).

28. Z rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 6C/416/1983 zo dňa 1.9.1983 v spojení s rozsudkom KS
BB sp.zn. 14 Co/13/84 zo dňa 17.4.1984, vyplýva, že v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi žalobcom - Pavlom Bičanovským a žalovaným Alojzom

Bičanovským, súd rozhodol, že do výlučného vlastníctva Alojza Bičanovského prikazuje plochu
označenú bodmi uvedenými vo výroku rozsudku o výmere 651 m2, ktoré vyplývajú zo znaleckého
posudku Ing. Martina Krnáča. Na základe uvedeného rozhodnutia súdu došlo k zápisu vlastníckeho
práva právneho predchodcu strán sporu - Alojza Bičanovského ako výlučného vlastníka predmetných
nehnuteľností. Na druhej strane, právny zástupca žalovaného tvrdil a listinami preukázal, že podľa

výpisu z majetkovej podstaty pozemkovej knihy 3/6 nadobudol Alojz Bičanovský od svojho otca kúpou v
roku1962.Doklady,akonadobudolďalšie3/6žalovanýnemaldispozícií,alepodľavyjadreniaužnebohej
pani Bičanovskej, tieto 3/6 odkúpil údajne od Pavla Bičanovského. Podľa názoru právneho zástupcu
žalovaného práve tieto 3/6 boli predmetom vyššie uvedeného konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva 6C/416/1983. Tieto tvrdenia podporujú aj listiny nachádzajúce sa v spise

Okresného súdu Žilina sp.zn. 31C/388/2007. Z uznesenia Okresného súdu v Žiline č. 1420/62 zo dňa
30.11.1962 vyplýva, že sa povoľuje v pozemkovej knihe zápis pre katastrálne územie Rosina, vl.č.
1047, A 1, r.č. 1, v prospech Alojza Bičanovského 3/6-iny a v prospech Pavla Bičanovského 2/6-iny. Z
obsahu tohto uznesenia vyplýva, že Alojz Bičanovský nadobudol spoluvlastnícky podiel 3/6-iny titulom
kúpnej zmluvy zo dňa 12.6.1961, t.j. za trvania manželstva uzavretého s Helenou Bičanovskou, rodenou

Knapcovou, v roku 1958. Na liste vlastníctva bol vyznačený iba Alojz Bičanovský a výlučné vlastníctvo
tejto nehnuteľnosti vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 6C/416/1983 zo dňa 1.9.1983
v spojení s rozsudkom KS BB sp.zn. 14 Co/13/84 zo dňa 17.4.1984. Z uvedeného je zrejmé, že zápis
výlučného vlastníctva v prospech Alojza Bičanovského (a to aj na základe autoritatívneho rozhodnutiasúdu) je sporný, nakoľko polovicu z nehnuteľnosti nadobudol Alojz Bičanovský za trvania manželstva v
roku 1961. Súd však v konaní nemal za preukázané, že predmetnú polovicu nehnuteľnosti nadobudol
Alojz Bičanovský z prostriedkov patriacich do BSM alebo z výlučných prostriedkov.

29. Z dôvodu hospodárnosti a najmä na účely posúdenia základných procesných otázok podstatných
pre rozhodnutie o žalobe, sa súd zaoberal prioritne dovolaním relatívnej neplatnosti právneho úkonu
- darovania predmetných nehnuteľností Alojzom Bičanovským žalovanému a právnej predchodkyni
žalobkyne, a to najmä tým, či sa žalovaný účinne dovolal relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu,

čo súd posudzoval podľa § 40a OZ v spojení s § 145 ods. 1 OZ. Žalovaný tvrdil, že Alojz Bičanovský
daroval predmetné nehnuteľnosti bez súhlasu manželky, Heleny Bičanovskej, pričom išlo o majetok
patriaci do BSM a nešlo o bežnú vec, na ktorú súhlas manžela nie je potrebný. Z listín predložených
v konaní a najmä zo spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp.zn. 31C/388/2007 mal súd za
preukázané, že v danom konaní sa žalovaný v procesnom postavení žalobcu v rade 2/ a žalobkyňa v
rade 1/ Helena Bičanovská domáhali voči právnej predchodkyni žalobkyne, Daniele Šimkovej, určenia

neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 20.12.2006, ktorej vklad bol povolený 31.1.2007 uzavretej
medzi Alojzom Bičanovským ako darcom a žalovanou ako obdarovanou. Žaloba bola podaná na súde
dňa 18.9.2007 a žalovanej - t.j. právnej predchodkyni žalobkyne bola doručená 15.10.2007. Predmetom
žaloby bolo dovolanie sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy pre porušenie § 145 ods. 1 OZ.
Podaním zo dňa 5.8.2008 žalobcovia žiadali o pristúpenie ďalšieho účastníka na strane odporcu -

žalovaného, a to Miriam Cesnekovú ako žalovanú v rade 2/. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením
zo dňa 16.6.2009. Dňa 20.4.2009 doručili žalobca súdu návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu,
ktorým sa domáhali aj určenia neplatnosti darovacej zmluvy medzi Miriam Cesnekovou a jej matkou
Danielou Šimkovou, ktorej vklad bol povolený dňa 27.10.2007. O pripustení zmeny petitu súd rozhodol
uznesením zo dňa 14.9.2009, pričom uznesenie bolo doručené žalovanej v rade 2/ (v tomto konaní v

procesnom postavení žalobkyne) dňa 23.9.2009. Súd mal v konaní za preukázané, že darovacia zmluvu
medzi Alojzom Bičanovským a právnou predchodkyňou Miriam Cesnekovej, t.j. Danielou Šimkovou,
bola uzavretá dňa 20.12.2006, ktorej vklad bol povolený 31.1.2007. Uvedené dátumy sú rozhodujúce
na účely posúdenia účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade je
nesporné, že žalovaný sa dovolával relatívnej neplatnosti právneho úkonu až v konaní pred súdom,

t.j. v konaní sp.zn. 31C/388/2007. Uplatnenie relatívnej neplatnosti sa stáva perfektným, keď prejav
vôle toho, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý a kto sa neplatnosti domáha, dôjde druhému
účastníkovi právneho úkonu. V zmysle rozhodnutia NS SR zn. R 50/1985 „právne účinky dovolania sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú dôjdením prejavu vôle druhému účastníkovi zmluvy.
Adresátom teda nie je súd, dovolanie sa neplatnosti žalobou je teda perfektné až vo chvíli, keď je kópia

žaloby doručená žalovanému, bez ohľadu na to, či tak urobí súd, alebo sám žalobca.“ Žalovaný sa
vo vyššie uvedenom konaní dovolával relatívnej neplatnosti právneho úkonu prednostne voči právnej
predchodkyni žalobkyne žalobou, ktorá bola podaná na súde dňa 18.9.2007 a žalovanej - t.j. právnej
predchodkyni žalobkyne bola doručená 15.10.2007. Právna predchodkyňa žalobkyne však darovacou
zmluvou zo dňa 9.8.2007 (č.l. 8), ktorej vklad bol povolený dňa 27.9.2007. Z uvedeného je zrejmé,

že žalovaný sa dovolával relatívnej neplatnosti žalobou, ktorá bola doručená právnej predchodkyni
žalobkyne dňa 15.10.2007, t.j. po realizácii prevodu nehnuteľnosti na žalobkyňu. Súd sa v tomto
smere stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalobkyne, že v čase prevodu 09.08. 2007, kedy
nastali záväzkové účinky, aj v čase kedy bol povolený vklad 27.09.2007, kedy nastali vecno-právne
účinky prevodu na žalobkyňu, nebolo ešte sa dovolanie sa relatívnej neplatnosti účinné. Uvedené

vyplýva aj z rozsudku NS SR sp.zn. 6 Cdo/221/2010, podľa ktorého: Kto v čase sa pred dovolaním
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto
právneho úkonu, disponovanou vecou, ako vlastník aj jeho dispozícia mala právne účinky prevodu
vlastníctva. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích
osôb, ktoré nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu v čase, ktorý

predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti. Aj keby teda išlo o majetok tvoriaci BSM, nemá to vplyv
na nadobudnutie riadne a v súlade s právom polovičného podielu na predmetných nehnuteľnostiach
zo strany žalobkyne.

30. Na základe takto zistených skutočností, tvrdenia žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie

žalobkyne, neobstoja. Aktívna a pasívna legitimácia strán sporu je v konaní daná. Z pripojeného spisu
Okresného súdu Žilina sp.zn. 31C/388/2007 súd nemal za preukázané, že návrh žalovaného vyjadrený
v zápisnici z pojednávania zo dňa 16.6.2010, ktorým žiadal doplniť rozsudočný návrh (v danom konaní v
postavení žalobcu) bol vylúčený na samostatné konanie. Naopak, súd sa s týmto návrhom vysporiadalna pojednávaní dňa 16.6.2010, keď zmenu návrhu nepripustil a tiež v rozsudku zo dňa 16.6.2010 (na
č.l. 7 rozsudku), kde súd konštatuje, že „Navrhovatelia 1), 2) zmenili rozsudočný návrh na pojednávaní
16.6.2010, kde žiadali mimo neplatnosti obidvoch zmlúv aj určiť, že predmetné nehnuteľnosti v časti

patria do dedičstva po neb. Alojzovi Bičanovskom a v časti do bezpodielového spoluvlastníctva neb.
poručiteľa a navrhovateľky 1). Súd túto zmenu návrhu nepripustil a to práve z toho dôvodu, že návrh
na začatie súdneho konania bol podaný 18.9.2007 a rozšírenie návrhu bolo doručené súdu 20.4.2009.
Na pojednávaní 16.6.2010 navrhovatelia navrhli zmenu návrhu v štádiu pred skončením dokazovania.
Dokazovanie počas celého súdneho konania bolo o neplatnosť dvoch darovacích zmlúv V 8891/06 a

v 5942/07 a dokazovanie o zmenenom návrhu by sa týkalo určenia vlastníctva a to, či nebohý Alojz
Bičanovský bol v čase svojej smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností, kde ako predbežná otázka
by sa súd musel vysporiadať aj s neplatnosťou obidvoch zmlúv, ale zároveň dokazovanie by sa viedlo
aj o preukázanie, či nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva neb. Alojza Bičanovského
a navrhovateľky 1), a výsledky doterajšieho dokazovania neboli podkladom pre konanie o zmenenom
návrhu a tak súd zmenu návrhu nepripustil.“ Z uvedeného je preto zrejmé, že ak súd zmenu návrhu

nepripustil, čo náležite odôvodnil, nie je možné aby súd takýto „neexistujúci zmenený návrh“ vylučoval
na samostatné konanie tak, ako tvrdil v priebehu sporu právny zástupca žalovaného. Preto súd má za to,
že konanie o návrhu ne zmenu petitu, ktoré súd nepripustil, a tak nemohlo byť vylúčené na samostatné
konanie, a tak nemohlo tvoriť prekážku skôr začatého konania, pre ktoré právny zástupca žalovaného
žiadal v podaní zo dňa 17.5.2019 (č.l. 147) konanie v zmysle § 159 CSP zastaviť. Neexistujúce konanie

nemôže tvoriť prekážku skôr začatého konania, t.j. prekážku litispendencie, a tak súd konanie logicky
z uvedených dôvodov nemohol zastaviť. Argumentácia žalovaného o účinkoch rozšíreného návrhu
neobstojí, pretože sa súd náležite s týmto návrhom vysporiadal a jeho zmenu nepripustil.

31. Na pojednávaní dňa 10.7.2019 právny zástupca žalobcu opätovne zmenil právnu argumentáciu a

tvrdil, že darovacia zmluva zo dňa 20.12.2006 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a Alojzom
Bičanovským je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu porušenia § 46 ods. 2 OZ, a to z dôvodu,
že zmluva mala byť zviazaná povrázkom, prelepená a tento stav v čase podpisovania zmluvy darcom
pánom Bičanovským (Alojzom, pozn. súdu) dodržaný podľa žalovaného nebol. Súd ohľadom priebehu
podpisu darovacej zmluvy vykonal oboznámenie s obsahom výpovede svedka Petra Ďurošku vo veci

Okresného súdu Žilina sp.zn. 31C/388/2007 na pojednávaní dňa 16.6.2010. Svedok ako administratívny
pracovník obecného úradu v Rosine overoval darovaciu zmluvu zo dňa 20.12.2006, ktorej vklad
bol povolený 31.1.2007. Z výpovede svedka okrem iného vyplynulo, že u Alojza Bičanovského bol
trikrát overovať podpis pri podpisoch troch rôznych darovacích zmlúv. V čase podpisu tejto zmluvy
bola prítomná aj manželka Alojza Bičanovského, pričom nikto z prítomných nemal námietky (č.l.

108). Z výpovede svedka tiež vyplynulo, že darca - Alojz Bičanovský, bol v čase podpisu zmluvy
imobilný, preto bol u neho overiť podpis. Zmluvy mu predkladal celé, nielen posledné strany, pričom
zmluvy boli zopnuté. Zmluvy darca podpísal (išlo o 4 exempláre), najprv zmluvu prelistoval, potom
sa podpísal do overovacej knihy a následne na zmluvu. Následne vzal svedok zmluvy na úrad, kde
ich zviazal a opatril ich pečaťou (č.l. 106 spisu 31C/388/2007). Žalovaný namietal, že zmluvy neboli

v čase podpisu zviazané a prelepené, pričom poukázal na stanovisko NS SR S 69/2001, podľa
ktorého zmluvy v čase ich podpisu musia byť pevne spojené (Zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu
listiny, a to ešte pred podpísaní zmluvy. V danom prípade je z výpovede svedka zrejmé, že zmluvy
(všetky 4 exempláre) boli zopnuté a darcovi predložené na podpis celé (nielen posledné strany).
Súd je v danej veci toho názoru, že s ohľadom na okolnosti prípadu, imobilnosť darcu, ktorý zmluvu

uzatváral, postačuje technické spojenie zmluvy jej zošitím (kovovou spinkou). Súd je toho názoru, že
požadovaniezošitiašnúrkoubyboloprísneformalistickéavrozporesúmyslomzákonodarcuaprincípmi
spravodlivosti. Podľa opisu priebehu podpisovania zmluvy, súd nedospel k žiadnemu porušeniu zákona,
či dobrých mravov. Súd je preto toho názoru, že zmluva spĺňa i náležitosti podľa § 46 ods. 1 a 2
OZ. Navyše, to, že technickú jednotu zmluvy možno považovať len za procesnú podmienku konania

o povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti potvrdili aj ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR (sp.
zn. 2Sžo/195/2010 a 3Sžo-KS-55/2006). Samotná zmluva z tohto dôvodu nie je absolútne neplatná
a daný nedostatok je možné následnými úkonmi účastníkov zmluvy odstrániť. Na základe uvedeného
tak súd darovaciu zmluvu zo dňa 20.12.2016 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a Alojzom
Bičanovským nepovažuje za absolútne neplatný právny úkon, pričom poukazuje na rozhodovaciu prax

súdov, ktorá sa prikláňa k menej formalistickému výkladu pojmu „pevného zošitia“ zmluvy, pričom
prípadný nedostatok zošitia stuhou (šnúrkou) nesankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu.
Príkladom je rozsudok NS SR sp.zn. 1 Sžr 68/2011, podľa ktorého „na splnenie podmienky technickej
jednoty listín postačuje „akékoľvek kancelárske spojenie jednotlivých listov“. K tejto problematike zaujalstanovisko aj Ústavný súd SR v náleze sp.zn. IV ÚS 15/2014 zo dňa 28.4.2014, podľa ktorého je
žalovaným predložené stanovisko NS SR prekonané. Z ústavného hľadiska požiadavky právnej istoty a
preferencie platnosti právnych úkonov je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu nerozhodovali

okolnosti, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti. Zároveň konštatoval, že: „Ústavný súd vo
svojej judikatúre opakovane pripomína, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu
zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody
občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy.“

32. Následne sa súd zaoberal samotným predmetom sporu, t.j. zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci
preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nie je vhodné. Súd mal za nesporné,
že predmetné nehnuteľností užíva výlučne žalovaný, ktorý tieto tvrdenia v konaní nepoprel. Samotná
žalobkyňa nemá reálny prístup k nehnuteľnosti. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre
možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

33. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Podielové spoluvlastníctvo
vychádza zo zásady, že nikoho z podielových spoluvlastníkov nemožno nútiť, aby v podielovom

spoluvlastníctve zotrval. Žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti každý
v jednej polovici. Reálne užíva nehnuteľnosť žalovaný, a tak súd považuje za logické, správne
a spravodlivé prikázanie nehnuteľnosti tomu spoluvlastníkovi, ktorý nehnuteľnosť užíva. Samotná
žalobkyňa v konaní ani nežiadala prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva. Na základe
uvedených skutočností súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že

nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému.

34. V prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci, v danom prípade
nehnuteľností, do vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov, je nutné určiť výšku primeranej náhrady za
nadobudnutý spoluvlastnícky podiel. V posudzovanej veci žalovaný v priebehu konania nespochybnil

žalobkyňou požadovanú výšku primeranej náhrady v sume 30.000,- Eur, a tak súd uvedené v zmysle
§ 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné a žalovaného zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady vo
výške 30.000,- Eur na účet žalobkyne. Nad rámec súd konštatuje, že predmetom sporu sú nehnuteľnosti
v katastrálnom území Rosina, kde sa trhová hodnota nehnuteľností pohybuje podľa odhadov realitných
kancelárii vo vyšších sumách ako požaduje žalobkyňa. Súd preto žalobkyňou požadovanú sumu na

vyplatenie primeranej náhrady v celkovej výške 30.000,- Eur za prikázanie jej spoluvlastníckych podielov
na nehnuteľnostiach do výlučného vlastníctva žalovaného považoval za dôvodnú a primeranú hodnote
nehnuteľností, a tak žalovaného zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady v uvedenej výške v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe zásady úspechu strán v spore v zmysle
§ 255 CSP. V tomto smere súd poukazuje aj na nespornú skutočnosť, že žalobkyňa chcela dospieť
k vyporiadaniu nehnuteľnosti mimosúdnou cestou, na čo vyzvala žalovaného. Z listu žalovaného na
výzvu žalobkyne, ale aj z priebehu celého sporu vyplýva, že žalovaný odmietal žiadosť žalobkyne o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a vlastnícke právo žalobkyne
v priebehu celého sporu popieral. V zmysle konštantnej judikatúry tak žalobkyni (v prípade úspechu)
patrí náhrada trov konania. Súd sa v konaní zaoberal aj tým, že žalobkyňa zobrala v časti o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vedľajším budovám nezapísaným na liste vlastníctvaa ktoré neboli predmetom darovania, žalobu späť. Vo vzťahu k samotnému predmetu sporu, však
uvedenébudovy-garážahospodárskabudovapredstavujúnepatrnúčasťžalobnéhonávrhuzviacerých
dôvodov. V prvom rade hlavným predmetom vyporiadania je rodinný dom s priľahlým pozemkom, ktoré

sú predmetom dokazovania vo vzťahu k spochybneniu vlastníckeho práva strán sporu. Navyše, práve
z hodnoty domu a pozemku súd vychádzal aj pri vyrubovaní súdneho poplatku. Hodnotu hospodárskej
budovy a garáže však žalobkyňa súdu nedokáže preukázať, rovnako ako tomu bolo v prípade domu a
pozemku, a to z dôvodov na strane žalovaného. Súd považuje za rozporné s princípmi spravodlivosti, ak
by striktne vychádzal iba z počtu nehnuteľností ohľadne ktorých súd vyhovie žalobe a ohľadne ktorých

konanie zastaví. Na základe uvedených skutočností, súd v zmysle zásady úspechu v konaní považoval
žalobkyňu za úspešnú stranu sporu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).