Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/201/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610208244
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5610208244.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľky: Z. S.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. N. M., H. XXXX/X, právne zastúpenej Mgr. Tomášom Adamcom,
advokátom, so sídlom B. N. M., R. X, proti odporcovi: COOP Jednota Liptovský Mikuláš, spotrebné
družstvo, so sídlom Liptovský Mikuláš, 1. mája 54, IČO: 00 168 963, právne zastúpenému JUDr.
Annou Dávidekovou, advokátkou, so sídlom R. V., Y. XXX, v konaní o zaplatenie náhrady mzdy, o
odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/219/2010-218 zo dňa
08.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 780,09 eur, v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku k
rukám právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Anny Dávidekovej, advokátky, so sídlom R. V., Y. XXX.

Riadne a včas predvolaná žalobkyňa ani jej právny zástupca sa na pojednávaní dňa 08.10.2014

na okresnom súde nezúčastnili. Právny zástupca žalobkyne podaním, doručeným okresnému súdu
22.09.2014, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní určenom na 08.10.2014 kolíziou pojednávaním
na Okresnom súde Košice II, o ktorom nadobudol vedomosť skôr. Zároveň ospravedlnil neprítomnosť
žalobkyne, ktorá trvá na jeho osobnej účasti a navrhol odročenie pojednávania. Písomným podaním zo
dňa 25.09.2014, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené 03.10.2014, tomuto súd oznámil,
že jeho žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje náležitosti podľa § 119 ods. 2 písm. b) O. s.
p. a súd nezistil vážny dôvod pre odročenie pojednávania, ktorým kolízia termínov pojednávaní nie je.

Poukázal tiež na to, že rozhodnutie o nedôvodnosti žaloby v časti neplatnosti skončenia pracovného
pomeru je právoplatné, dovolanie bolo odmietnuté a z hľadiska hospodárnosti konania nie je dôvod na
jeho ďalšie predlžovanie.

Rozsudok sa opiera o ust. § 118 ods. 1, 2, § 79 ods. 1 Zákonníka práce.

Pri posudzovaní žaloby súd musí zdôrazniť, že náhrada mzdy je inštitút, ktorý nepredstavuje mzdu

za vykonanú prácu, ale náhradu za čas, kedy zamestnanec v riadnom a platnom pracovnom pomere
nemohol v pracovnom čase prácu vykonávať. Žalobkyňa sa domáhala priznania náhrady mzdy na
obdobie od 04.10.2010 do právoplatnosti rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a o určenie, že jej pracovný pomer so žalovaným trvá naďalej, tedado 26.11.2012. Základným a rozhodujúcim predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy v súvislosti
s neplatným skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatnosť tohto skončenia
pracovného pomeru. Keďže pracovný pomer žalobkyne so žalovaným skončil platne v skúšobnej dobe

dňa 03.08.2010, nemohol jej vzniknúť nárok na náhradu mzdy za obdobie od 04.10.2010 do 26.11.2012.
Aj keď až do 26.11.2012 bolo právne postavenie žalobkyne, ohľadom platnosti skončenia pracovného
pomeru neisté, za dobu súdneho konania jej náhrada mzdy nemôže prislúchať. Rozhodnutím súdu o
určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd rozhodujúci o náhrade mzdy
podľa§79viazanýabezkladnéhorozhodnutiaoneplatnostiskončeniapracovnéhopomerusanemožno

s úspechom domáhať nároku na náhradu mzdy.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. V konaní bol úspešný
žalovaný, vzniklo mu právo na náhradu trov, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Konanie bolo
začaté 04.10.2010, čiastočný rozsudok, ktorým si súd vymedzil rozhodnutie o náhrade trov konania na
rozhodnutie konečné, sa stal právoplatný 26.11.2012. Žalovaný prvýkrát navrhol prisúdenie náhrady

trov konania podaním, doručeným súdu 05.02.2013, teda pred vyhlásením konečného rozhodnutia.
Trovy právneho zastúpenia vzhľadom na to, že predmetom konania boli dva samostatné nároky, a
to neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhrada mzdy, vyčíslil samostatne sumou 327,78 eur
za neplatnosť skončenia pracovného pomeru a sumou 134,40 eur za náhradu mzdy, pri ktorej v tom
čase nebola cena predmetu sporu určená, celkovo sumou 462,18 eur. Vzhľadom na dobu začatia

konania a postupné novelizácie právneho predpisu, upravujúceho výšku trov právneho zastúpenia,
ktorým je vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, ich prechodné a záverečné ustanovenia, je potrebné postupovať podľa § 20c, v zmysle ktorého
za úkony právnych služieb vykonané pred 01.07.2013 patrí odmena podľa predpisov účinných do
30.06.2013 (teda podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení jej novely účinnej od 01.06.2010

vyhláškou č. 232/2010 Z. z.), pri právnych úkonoch vykonaných po 01.07.2013 podľa vyhlášky platnej
od 01.07.2013. Na rozdiel od žalovaného súd uvádza, že predmetom konania boli nie dva, ale tri
samostatné nároky predstavujúce z hľadiska trov konania tzv. spojené veci (nárok na určenie neplatnosti
skončeniapracovnéhopomeru,nároknaurčenie,žepracovnýpomertrváanároknazaplatenie náhrady
mzdy), pri určení tarifnej odmeny je potrebné postupovať podľa § 13 ods. 3 uvedeného právneho

predpisu, čo znamená, že základná sadzba tarifnej odmeny určená z tarifnej hodnoty veci s najvyššou
hodnotou, sa zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných
spojených veciach. Základná sadzba tarifnej odmeny za určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a za určenie, že pracovný pomer trvá, je podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
1/13-ina výpočtového základu, čo bolo v roku 2010 55,49 eur, odmena za zastupovanie v konaní pri

náhrade mzdy je s poukazom na § 10 ods. 1, ods. 2 za jeden úkon právnej služby 151,05 eur. Vzhľadom
na § 13 ods. 3 je potom sadzba tarifnej odmeny v sume 188,05 eur (151,05 eur sadzba
tarifnej odmeny určená z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou, zvýšená o 2 x 1/3 základnej
sadzby z odmeny v spojených veciach, teda 2 x 18,50 (55,49 : 3) x 2 = 37; 151,05 + 37 = 188,05
eur). Takáto odmena by patrila za tieto úkony právnej služby (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/): za prípravu

a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom z 05.06.2011, za vyjadrenie z 03.01.2012 k
návrhu žalobkyne na prikázanie veci, za zastúpenie na pojednávaní 28.03.2012 (2 úkony právnej služby,
pretože trvalo v čase o 13.05 do 15.16 hod.), za pojednávanie z 30.05.2012, za vyjadrenie k odvolaniu z
27.08.2012 a za zastúpenie na pojednávaní 08.10.2014, celkovo za 7 úkonov právnej služby 1.316,35
eur. Za zastúpenie na pojednávaní 09.05.2011, odročenom bez prejednania veci, patrí odmena vo výške

1, čo je čiastka 47,01 eur. Celkovo by žalovanému z titulu náhrady trov konania prislúchala čiastka
1.363,36 eur. Za každý úkon právnej služby patrí tzv. režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo
je za dva úkony právnej služby z roku 2011 suma 14,82 eur (2 x 7,41), za 5 úkonov právnej služby z roku
2012 čiastka 38,15 eur a za jeden úkon právnej služby z roku 2014 8,04 eur, celkovo 61,01 eur. Spolu sú

trovy právneho zastúpenia, na zaplatenie ktorých by mal žalovaný nárok, 1.377,36 eur. O náhrade trov
dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky. Žalovaný si však podaniami zo dňa
04.02.2013 a 08.10.2014 uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 780,09 eur, súd je jeho návrhom
viazaný a náhradu trov konania v takejto výške priznal. S poukazom na § 149 ods. 1 O. s. p. zaviazal
súd žalobkyňu na prisúdenie náhrady trov konania k rukám advokátky, zastupujúcej žalovaného.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Odvolanie odôvodňuje
v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O. s. p. Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny,
neobjektívny a v rozpore s procesnými ustanovenia O. s. p. Konaním a postupom súd prvého stupňapred vyhlásením napadnutého rozsudku súd závažným spôsobom porušil procesné práva žalobkyne.
Napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý
nekorešponduje so skutočným a objektívnym stavom, ktorého objasnenia sa pred súdom žalobkyňa

domáhala. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd
podstatne porušil práva a oprávnené záujmy žalobkyne, keď na pojednávaní dňa 08.10.2014 meritórne
vo veci rozhodol, a to aj napriek tomu, že sa právny zástupca žalobkyne riadne a včas ospravedlnil
a požiadal súd o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu, ktorým bola kolízia s termínom iného

pojednávania. Ako dôvod uviedol, že v inej právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II, v
ktorej zastupoval iného klienta, súd nariadil pojednávanie taktiež na deň 08.10.2014, pričom vedomosť
o tomto pojednávaní mal oveľa skôr, ako prevzal predvolanie na pojednávanie v tejto veci. Kópiu
predvolania ako dôkaznú listinu zaslal procesnému súdu. Zároveň požiadal, aby súd ospravedlnil aj
neprítomnosť žalobkyne na nariadenom pojednávaní, ktorá trvala na osobnej prítomnosti právneho
zástupcu a nesúhlasila so substitučným zastúpením zo strany iného právneho zástupcu. Z vyššie

uvedeného dôvodu - kolízie termínov pojednávania obrátil sa preto právny zástupca na súd s návrhom
na odročenie nariadeného pojednávania podľa možnosti v mesiaci november 2014 za účelom eliminácie
prípadne ďalšej kolízie termínov pojednávaní. Konanie súdu je v rozpore s ust. § 221
ods. 1 písm. f), teda že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Žalobkyňa tak pre závažné procesné pochybenie súdu nemohla zákonným spôsobom svoje procesné

práva a oprávnenia realizovať v podobe jej vypočutia a vyjadrenia sa k doteraz vykonaným dôkazom
a nemala ani možnosť podávať prípadne ďalšie žiadosti a návrhy. Napadnutý rozsudok je v rozpore
so siedmym oddielom Ústavy Slovenskej republiky, ktorá občanom SR garantuje právo na súdnu a
inú právnu ochranu, pritom poukazuje na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Na základe uvedeného navrhuje
odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v

rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219
ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav

veci a vec správne právne posúdil.

Krajský súd sa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvostupňového
súdu a poukazuje naň. Nie je pritom žiaduce, aby opakoval vecne správne závery prvostupňového súdu.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom

vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2
O. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého

stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací
súd na tieto vady neprihliadne.

V zmysle uvedeného sa preto odvolací súd bude v ďalšom zaoberať len odvolacími námietkami
navrhovateľky a preskúmaním procesného postupu prvostupňového súdu z hľadiska zistenia vád

konania, ktoré mohli spôsobiť nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vychádzajúc z odvolania navrhovateľky, jedinou konkretizovanou odvolacou námietkou je odňatie
možnosti navrhovateľke konať pred súdom z dôvodu prejednania a rozhodnutia veci na pojednávanínariadenom na deň 8. októbra 2014 v neprítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu. Pokiaľ
boli namietané iné dôvody nesprávnosti rozsudku ako nesprávne právne posúdenie a nedostatočné
zistenie skutkového stavu veci, v odvolaní absentujú konkrétne dôvody korešpondujúce s dôvodmi

prvostupňového rozsudku, ktoré by spochybňovali správnosť konkrétnych skutkových a právnych
záverov okresného súdu. Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania preto na takéto nekonkretizované
námietky prihliadať nemôže.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania

realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých by bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez
prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ust. § 101
ods. 2 O. s. p. umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý sa, i keď bol riadne predvolaný,
nedostavil na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu
vychádza aj ust. § 119 O. s. p., v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých

dôvodov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.09.2011, sp. zn. 3 Cdo 167/2010).

Posúdenie žiadosti o odročenie pojednávania a kvalifikovanie dôvodu pre odročenie dôvodu
pojednávania tvrdeného účastníkom z hľadiska, či ide o dôležitý dôvod, je v kompetencii konajúceho
súdu, ktorý tento dôvod musí vyhodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej veci.

Nepochybne kolízia viacerých pojednávaní advokáta môže predstavovať dôležitý dôvod pre odročenie
pojednávania. Neznamená to však, že každá kolízia viacerých pojednávaní advokáta tento dôležitý
dôvod pre odročenie pojednávania vytvára. Vychádzajúc z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ale najmä Ústavného súdu Slovenskej republiky, kolízia viacerých pojednávaní

môžepredstavovaťdôležitýdôvodpreodročeniepojednávanialenvtedy,akadvokátúčelnevyužilvšetky
zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktoré mu právna
úprava priznáva a napriek tomu zastúpenie klienta na pojednávaní zabezpečiť nemožno.

V prejednávanej veci to však konštatovať nemožno. Krajský súd pritom dodáva, že čo do kvalifikácie

dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania je potrebné vychádzať z informácií, ktoré účastník
v súčinnosti so svojím právnym zástupcom procesnému súdu poskytol v čase podania žiadosti o
odročenie. Ak advokát určité informácie, relevantné skutočnosti, ktoré prípadne aj mohli existovať,
neoznámil a nepreukázal v čase podania žiadosti, súd ich logicky zohľadniť nemohol.

Ako odvolací súd už uviedol, kolízia viacerých pojednávaní advokáta môže predstavovať dôležitý dôvod
pre odročenie pojednávania, ak zastúpenie klientom nemohlo byť zabezpečené využitím všetkých
zákonom pripustených prostriedkov a spôsobov poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorý názor
zodpovedá vyslovenému právnemu záveru v uznesení Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 2011 a je
konformný s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vyjadril v náleze II. ÚS 68/1998 z

13. januára 1999, ako aj v uznesení II. ÚS 94/2005 z 30. marca 2005.

Právny zástupca navrhovateľky preukázal, že v deň nariadenia pojednávania, teda 08.10.2014 má
okrem pojednávania v súdenej veci nariadené pojednávanie na Okresnom súde Košice II, ktoré
predvolanie mu bolo doručené skôr. Takáto procesná situácia však sama osebe nie je dôvodom pre

odročenie pojednávania, advokát pritom iné skutočnosti neoznámil.

Priamo zo Zákona o advokácii (§ 25 ods. 3 a tiež § 16 ods. 1 Zákona o advokácii) vyplýva možnosť
využitia substitúcie v zastúpení advokáta iným advokátom. Pokiaľ takáto zákonná možnosť existuje,
advokát je povinný túto možnosť využiť, čo i len to dovoľuje skutkový a právny stav v jednej z viacerých

vecí kolidujúcich pojednávaní. Iba vtedy, keď substitúciu nemožno využiť ani v jednej z kolidujúcich vecí,
prichádza do úvahy odročenie jedného z pojednávaní.Takáto možnosť by prichádzala potom do úvahy v súdenej veci iba v prípade, že by v súdenej veci
ani vo veci vedenej pred Okresným súdom Košice II nemohol právny zástupca navrhovateľky využiť
možnosť substitúcie. Takúto skutočnosť však, pokiaľ existovala, bol povinný advokát procesnému súdu

oznámiť už v čase podania žiadosti o odročenie pojednávania, čo však neurobil. V odvolaní síce tvrdí,
že substitúciu nemohol využiť z dôvodu, že navrhovateľka s ňou nesúhlasí, čo však nepreukázal a z
obsahu spisu táto skutočnosť nevyplýva. Rovnako zo žiadosti o odročenie nevyplýva, že prípadne táto
možnosť nemohla byť využitá v prípade konania pred Okresným súdom Košice II.

V súdenej veci bol advokát navrhovateľke ustanovený rozhodnutím súdu. Možnosť substitúcie teda
vyplývala priamo zo Zákona o advokácii. Ak došlo k prejavu vôle zo strany navrhovateľky a možnosť
substitúcie vylúčila, bolo povinnosťou advokáta túto skutočnosť oznámiť konajúcemu súdu minimálne v
čase podania žiadosti o odročenie pojednávania.

Z uvedených dôvodov okresný súd postupoval správne, keď dôvod tvrdený právnym zástupcom

navrhovateľky nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.

Z hľadiska posúdenia, či navrhovateľke došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, považuje odvolací
súd za významnú aj tú skutočnosť, že vo veci nešlo o prvé a jediné nariadené pojednávanie. Okresný
súd v priebehu konania, ktoré sa začalo 04.10.2010, nariadil viaceré pojednávania a navrhovateľku

riadne vypočul ako účastníčku konania na pojednávaní. Od začiatku konania až do vyhlásenia
napadnutého rozsudku navrhovateľka mala dostatočný priestor, aby realizovala svoje práva vyplývajúce
z Občianskeho súdneho poriadku voči súdu. Odvolací súd preto teda nekonštatuje porušenie práva
navrhovateľky na verejné prejednanie veci v jej prítomnosti zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudokokresnéhosúdupotvrdilakovecnesprávny,vrátanevýroku
o trovách prvostupňového konania.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.

s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania v odvolacom konaní si však neuplatnil a
z obsahu spisu mu nevyplývajú, preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.