Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8P/161/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819205958
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8819205958.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu

o maloletých, T.. J. S., B.. XX.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: W. W., B.. XX.X.XXXX,
bytom P. W. XX, za účasti otca: U. S., B.. XX.X.XXXX, trvale bytom J.. U. XXXX/X, T., toho času P. L.-
G., U. B.. X/XX, L. X - G., Č. G., o udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd u d e ľ u j e za otca U. S., B.. XX.X.XXXX s ú h l a s matke W. W., B.. XX.X.XXXX na podanie
žiadosti o zmenu priezviska maloletého J. S., B.. XX.X.XXXX z priezviska S. na priezvisko W..

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. Svoj
návrh odôvodnila tým, že otec sa o maloletého syna nezaujíma. Vyživovaciu povinnosť si neplní. Viac
ako štyri roky syna nevidel, nijako ho nekontaktoval.

2. Otec s návrhom nesúhlasil.

3. Kolízny opatrovník nedoporučil vyhovieť návrhu matky.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a
to pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.zn. 8P/124/2015, 6P/42/2016, písomným vyjadrením otca,
trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 13T/163/2017, prehľadom o plnení
vyživovacej povinnosti zo strany otca a zistil tento skutkový stav veci:

5. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/124/2015-16 zo dňa 5.10.2015 bola
schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý J. S., B.. XX.X.XXXX zverený do osobnej
starostlivosti matky a otec zaviazaný platením výživného po 50,- eur mesačne. Stretávanie otca s
maloletým bolo dohodnuté neobmedzene s tým, že otec záujem o stretnutie oznámi matke vopred 48
hodín. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.11.2015.

6. V súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 6P/42/2016 bol prejednávaný návrh matky

na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Uznesením č.k. 6P/42/2016-29 zo dňa 15.3.2016
bol predbežným opatrením predbežne zakázaný styk otca s maloletým J. S. z dôvodu obáv matky o
zdravie dieťaťa. Matka preukázala listinnými dôkazmi, že otec bol agresívny, neprimerane reagoval,
matke nadával a vyhrážal sa jej ublížením na zdraví. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľouč.k. 6P/42/2016-70 zo dňa 8.9.2016 bol zmenený výrok rozsudku tunajšieho súdu č.k. 8P/124/2015-16
zo dňa 5.10.2015 a to tak, že stretávanie otca s maloletým J. bolo upravené každý piatok v čase od
14.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska matky s tým, že otec 48 hodín vopred matke oznámi, či sa

stretnutie uskutoční. Právoplatnosť rozsudku nastala dňom 11.10.2016.

7. Z výpovede matky vyplýva, že s otcom maloletého J. žili v spoločnej domácnosti približne 1 rok po
narodení ich syna. Po prerušení ich spolužitia bol otec v kontakte s dieťaťom naposledy v novembri
2015, kedy syna osobne navštívil. Od tej doby sa o maloletého nijako nezaujímal. Vyživovaciu povinnosť

voči maloletému si čiastočne splnil naposledy v januári 2016, kedy z určenej sumy 50,- eur zaplatil
34,52 eur. Od tej doby sa otec nijako na výžive dieťaťa nepodieľa, v prípade sviatkov ho neobdarúva.
Dieťa svojho otca nepozná. Maloletý J. sa sám vyjadril, že ak by otca mal, ten by za ním prišiel. Matka
býva s dieťaťom v spoločnej domácnosti s jej rodičmi a bratom, všetci užívajú priezvisko W. - W.. Z
rodiny otca nikto o maloletého J. nejaví záujem, nakontaktujú ho, neobdarúvajú, neposielajú ani SMS
správy. Pred troma rokmi kontaktoval otcov brat starú mamu dieťaťa s tým, že by chceli prísť za J.. Stará

matka mu odpovedala, že sa musí poradiť s matkou dieťaťa, ale otcov brat sa už viac neozval. Pred
súdnym pojednávaním ju telefonicky kontaktovala matka U. S. s tým, že by chcela J. navštíviť. Ona
jej odpovedala, že s tým nemá problém, ak majú záujem, môžu maloletého J. navštíviť. Matka nikdy
otcovej rodine v styku s maloletým dieťaťom nebránila. Podľa matkiných vedomostí bol otec dieťaťa v
minulosti odsúdený z dôvodu ublíženia na zdraví bývalej priateľke. Toho času vykonáva trest odňatia

slobody pre neplnenie vyživovacej povinnosti na jeho staršieho XX ročného syna. Trestným rozkazom
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 13T/163/2017 bol otec dieťaťa uznaný za vinného z dôvodu
neplnenia vyživovacej povinnosti voči maloletému J. S.. Maloletý J. v súčasnosti navštevuje predškolské
zariadenie. Podľa názoru matky si uvedomuje rozdielnosť ich priezvisk, preto aj podala návrh na súd.
Dieťa sa na otca nepýta. Žije v domácnosti s viacerými ľuďmi, takže absenciu otca nepociťuje.

8. Otec v písomnom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na zmenu priezviska ich
spoločného syna J.. Po výkone trestu bude za maloletým chodiť, pokiaľ mu to matka dieťaťa dovolí.
Spolu s jeho matkou C. S. chceli v minulosti maloletého J. navštíviť, ale matka dieťaťa povedala, že J.
má iba jednu babku a s tou býva v spoločnej domácnosti. Podľa vedomostí otca matka oznámila dieťaťu,

že otca nemá. Nechce synovi psychicky ublížiť tým, že za ním príde a oznámi mu, že je jeho otec. To
všetko bude riešiť až po vykonaní trestu odňatia slobody. Maloletý J. má priezvisko S. skoro X rokov
a nijako ho to nezaťažuje.

9. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

10. Za podstatné možno považovať aj ďalšie v tomto ustanovení nevymenované prípady, napríklad

podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú, na zmene priezviska
maloletého dieťaťa, súd v takom prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska. Na návrh
niektorého z rodičov súd môže iba udeliť súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa. Súd
pritom skúma, či udelenie takého súhlasu bude v záujme maloletého dieťaťa.

11. Určenie mena a priezviska dieťaťa je dôležitým právom a povinnosťou, ktorá patrí obom rodičom.
Zmena priezviska je vážnym zásahom nielen do práv rodičov, ale i do práv dieťaťa. V prípade, že sa
rodičia nedohodli na podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa príslušnému správnemu
orgánu, došlo tak medzi nimi k podstatnej nezhode pri výkone ich rodičovských práv a povinností. V
zmysle zákonného ustanovenia súd dá súhlas k podaniu takejto žiadosti jednému z rodičov len vtedy,

ak sú preto závažné dôvody. Tak je tomu napríklad vtedy, ak jeden z rodičov nejaví o dieťa záujem, s
týmto sa nekontaktuje.

12. Pri rozhodovaní o návrhu matky bolo potrebné zvážiť, či v danom prípade sú závažné dôvody pre
zmenu priezviska maloletého dieťaťa a či táto zmena je v jeho záujme.

13. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. Dieťa svojho
biologického otca nepozná. Od útleho veku vyrastá s matkou a jej rodinou, s ktorou sa dieťa identifikuje
a to aj v oblasti priezviska. Otec skoro 5 rokov syna osobne nenavštívil, viac ako 4 roky si neplnížiadnym spôsobom vyživovaciu povinnosť. O dieťa sa nezaujímal telefonicky alebo prostredníctvom
internetu. Ani členovia rodiny otca maloletého J. nenavštevujú, nekontaktujú. Keďže otec maloletého
nevykonáva rodičovské práva, neplní si rodičovské povinnosti, nie je so synom v žiadnom kontakte,

mal súd za preukázané, že zmena priezviska maloletého na priezvisko jeho matky je v záujme dieťaťa
a na prospech jeho ďalšieho priaznivého vývoja. Priezvisko je súčasťou identity a rodinná identita je
najvýznamnejšou súčasťou detskej identity. Spolupatričnosť s rodičmi/rodičom je potvrdená spoločným
priezviskom, spoločným domovom. Ak má matka iné priezvisko ako dieťa, môže to u dieťaťa spochybniť
spolupatričnosť a ohroziť istotu, ktorú mu matka poskytuje. Maloletý J. môže reálne pociťovať diskomfort

v súvislosti s tým, že nemá také priezvisko ako matka, ale má priezvisko otca, s ktorým nemá vytvorený
kladný citový vzťah.

14. Súd poukazuje na skutočnosť, že v čase kedy dieťa začne navštevovať základnú školu bude
zohrávať priezvisko v jeho sociálnom aj spoločenskom živote významnú úlohu, a preto bol toho
názoru, že zmena priezviska u maloletého je v jeho záujme a návrhu matky vyhovel. Otec naďalej

zostáva rodičom dieťaťa, má právo v budúcnosti realizovať rodičovské práva, medzi ktoré patrí aj právo
stretávania sa s dieťaťom.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods.1 CSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), ( § 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.