Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/111/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713206490
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1713206490.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, pred sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom, v právnej veci žalobcu: PENTA

INVESTMENTS LIMITED, reg. č. HE 158996, so sídlom Agias Fylaxeos & Polygnostou 212, C & I
CENTER, 2nd floor, 3082 Limassol, Cyperská republika, zast. Škubla & Partneri s. r. o., IČO: 36 861
154, so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti žalovaným: 1/ K. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XX, D., 2/ C.. N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., obaja zastúpení KURÁŇ &
MARKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 769 771, so sídlom Kresánkova 8, Bratislava, o
určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 22.04.2013 a jej spresnením doručeným dňa
14.09.2015, ktoré súd vyhodnotil ako návrh na zastavenie konania v časti a rozhodol o ňom uznesením
č.k. 10C 111/2013 - 246 zo dňa 02.12.2015, domáhal určenia, že kúpna zmluva, ktorou D. T.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX D. s manželkou previedli vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnosti zapísaná v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky vedenom
Okresným úradom D., katastrálny odbor, okres D., obec D., katastrálne územie D., na liste vlastníctva

č. XXXX ako pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 65
m2, na nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnosti zapísané v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky,
vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor, okres D., obec D., katastrálne územie D., na liste
vlastníctva č. XXXX ako pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere
223 m2, druh pozemku ostatné plochy a ako pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, parcelné
číslo XXXX/XX o výmere 164 m2, druh pozemku ostatné plochy, na žalovaného 1/ je voči žalobcovi
neúčinná. Darovacia zmluva, ktorou žalovaný 1/ daroval žalovanej 2/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti

1 na nehnuteľnostiach, ktoré sú v súčasnosti zapísané v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky,
vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor, okres D., obec D., katastrálne územie D., na liste
vlastníctva č. XXXX ako pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere
223 m2, druh pozemku ostatné plochy a ako pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, parcelné číslo
XXXX/XX, o výmere 164 m2, druh pozemku ostatné plochy a ktorou žalovaný 1/ daroval žalovanej 2/
nehnuteľnosť, ktorá je v súčasnosti zapísaná v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky, vedenom
Okresným úradom D., katastrálny odbor, okres D., obec D., katastrálne územie D., na liste vlastníctva

č. XXXX ako pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 65 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, je voči žalobcovi neúčinná.2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.01.2011 Krajský súd v Bratislave uznesením sp.
zn. 1To 142/2010 zamietol odvolanie obžalovaného D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX
XX D. (ďalej „Dlžník“) a odvolanie obžalovaného K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX

D. (spolu so D. T. ďalej len „Odsúdení“), v dôsledku čoho sa stal dňa 19.01.2011 právoplatným a
vykonateľným rozsudok Okresného súdu v Pezinku sp. zn. 2T 139/2009 zo dňa 22.07.2010 (ďalej len
„Rozsudok“). Uvedeným rozsudkom súd okrem iného zaviazal Odsúdených spoločne a nerozdielne
na náhradu škody poškodenému vo výške 2.729.530,- €. V procesnom postavení poškodeného v
trestnom konaní, v ktorom bol vyhlásený Rozsudok, vystupovalo Slovenské investičné družstvo, so

sídlom Osadná 11, 831 03 Bratislava, identifikačné číslo: 00 011 088, (pôvodne) zapísané v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Dr, vložka č. 560/B. Pohľadávka na náhradu škody vo výške
2.729.350,- € voči Odsúdeným (ďalej len „pohľadávka“) bola týmto Rozsudkom priznaná Družstvu.
Družstvo dňa 29.08.2008 zmenilo právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným ako aj svoje
obchodné meno na nové obchodné meno Slovenský investičný holding, s.r.o. Spoločnosť Slovenský
investičný holding, s.r.o. sa následne zlúčila so zahraničnou spoločnosťou GRATIO HOLDINGS LTD.,

aktuálne so sídlom 13-15 Grigori Afxentiou Sreet, IDE - Ioannou Court, Office 103, Mesa Gitonia, 4003
Limassol, Cyperská republika, registrovaná Ministerstvom obchodu, priemyslu a cestovného ruchu,
Oddelením registrátora spoločností a konkurzného správcu pod registračným číslom HE223179 (ďalej
len „postupca“), ktorá sa tým stala jej právnym nástupcom, v dôsledku čoho na ňu prešlo celé obchodné
imanie spoločnosti Slovenský investičný holding, s.r.o. a teda aj vrátane Pohľadávky. Postupca následne

zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.03.2013 postúpil pohľadávku na žalobcu. V súčasnosti
teda Pohľadávka patrí žalobcovi, ktorý tak vo vzťahu k Odsúdeným vystupuje v pozícii veriteľa. Keďže
Odsúdení Rozsudok v časti týkajúcej sa výroku o náhrade škody dobrovoľne nesplnili, Postupca v
roku 2011 pristúpil k vymáhaniu Pohľadávky prostredníctvom exekúcie. Na Základe Rozsudku ako
exekučného titulu Postupca návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 18.05.2011 inicioval začatie

exekučného konania proti obom Odsúdeným. Exekučné konanie je v súčasnosti vedené u súdneho
exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, pod sp. zn. Ex 1424/2011, pričom exekučným súdom v tejto veci
je Okresný súd G., ktorý toto konanie vedie pod sp. zn. 16Er 1455/2011. Z doterajšieho priebehu
exekučného konania za základe Rozsudku voči Odsúdeným je zrejmé, že títo nevlastnia takmer žiadny
majetok, z ktorého by mohlo dôjsť k čo i len čiastočnému uspokojeniu Pohľadávky žalobcu. Na základe

opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala na návrh záložného veriteľa, spoločnosti Tatra banka,
a.s., IČO: 00 686 930, dňa 26.11.2012 a o ktorej bola spísaná notárska zápisnica L. XXX/XXXX, L.
XXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX notárkou C.. D. G., predmetom ktorej bola nehnuteľnosť patriaca do
bezpodielového spoluvlastníctva Dlžníka a jeho manželky, získal súdny exekútor v prospech žalobcu
sumu 32.866,66 €. Lustráciou majetku Odsúdených však súdny exekútor nezistil žiaden ich ďalší

majetok, ktorý by bolo možne postihnúť exekúciou. Postupca sa od súdneho exekútora dozvedel,
že v rámci lustrácie majetku Odsúdených, bolo súdnemu exekútorovi z príslušných správ katastra
oznámené, že Odsúdení v dobe, kedy bolo proti nim vedené trestné stíhanie, resp. po vyhlásení
Rozsudku, previedli na tretie osoby viaceré nehnuteľnosti a to napriek tomu, že im muselo byť známe, že
v predmetnom trestnom stíhaní bol uplatnený aj nárok na náhradu škody, pretože v zmysle ust. § 46 ods.

3Trestnéhoporiadkupoškodenýmusínavrhnúť,abysúdvodsudzujúcomrozsudkuuložilobžalovanému
povinnosť nahradiť škodu, ktorá bola poškodenému trestným činom spôsobená, najneskôr do skončenia
vyšetrovania, resp. skráteného vyšetrovania. V predmetnej trestnej veci bola obžaloba podaná v roku
2009,pričomOdsúdeníprevodynehnuteľnostíuskutočniliažvobdobífebruár2010ažmáj2011(žalobca
však nemá vedomosť o presných dátumoch, kedy došlo k uzavretiu jednotlivých scudzovacích zmlúv),

teda v období tesne pred vyhlásením Rozsudku, po jeho vyhlásení a dokonca až po tom, ako Rozsudok
nadobudolprávoplatnosťavykonateľnosť.Odsúdenítedavčaseuzatvoreniaodporovateľnýchprávnych
úkonov (scudzovacích zmlúv), t.j. v čase tesne pred vyhlásením odsudzujúceho Rozsudku, resp. po
jeho vydaní, jednoznačne vedeli o uplatnenom nároku poškodeného v trestnom konaní, ktorý počas
celého trestného konania aktívne obhajoval svoje práva. Podľa informácií zistených súdnym exekútorom

od Správy katastra D., Dlžník bol v minulosti evidovaný v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky,
vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, Správa katastra D., okres D., obec D.,
katastrálne územie D., o. i. aj na liste vlastníctva č. XXXX ako bezpodielový spoluvlastník pozemku
evidovaného ako parcela registra C, parcelné č. XXXX/XX o výmere 65 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria (ďalej len ako „Pozemok f) a na liste vlastníctva číslo XXXX ako bezpodielový

spoluvlastník spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 na pozemku evidovanom ako parcela registra C,
parcelné č. XXXX/XX o výmere 223 m2, druh pozemku ostatné plochy, na pozemku evidovanom ako
parcela registra C, parcelné č. XXXX/XX, o výmere 164 m2, druh pozemku ostatné plochy (ďalej len ako
„Pozemky T, spolu s Pozemkom 1 aj ako „Pozemky). Z exekútorom zistených informácií ďalej vyplýva,že Dlžník so svojou manželkou (ako bezpodieloví spoluvlastníci) Pozemok 1 a spoluvlastnícky podiel vo
výške 1/2 k Pozemkom 2 previedli kúpnou zmluvou na žalovaného 1/ (ďalej len „Kúpna zmluva"). Vklad
vlastníckeho práva žalovaného 1/ k Pozemkom bol povolený rozhodnutím príslušnej správy katastra

zo dňa 27. 4. 2010. Žalobca v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že
žalovaný 1/ je synom K. J., ktorý bol, ako je uvedené vyššie, s Dlžníkom Rozsudkom spoločne a
nerozdielne zaviazaný na náhradu škody. Vlastnícke právo k Pozemkom teda žalovaný 1/ nadobudol
vkladom do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia o povolení vkladu zo dňa 27. 4. 2010. Z tejto
skutočnosti a právnej úpravy konania o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v zákone

Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, následne vyplýva, že
návrh na povolenie vkladu musel byť príslušnej správe katastra podaný najneskôr 30 dní pred dňom
27. 4. 2010. Z uvedeného ďalej vyplýva aj to, že k uzavretiu Kúpnej zmluvy zrejme došlo tesne pred
podaním predmetného návrhu na vklad, teda najneskôr v marci 2010. Vzhľadom na to, že žalovaný
1/ je synom K. J., proti ktorému bolo v čase uzavretia Kúpnej zmluvy spoločne s Dlžníkom vedené

trestné stíhanie (samotná obžaloba bola podaná v roku 2009, teda v čase, kedy mal žalovaný 1/ cca
27 rokov), žalovaný 1/ musel mať vedomosť o tom, že sa takéto trestné stíhanie proti jeho otcovi, K.
J. a Dlžníkovi vedie, ako aj o tom, že v tomto trestnom stíhaní bol proti Odsúdeným uplatnený nárok
na náhradu škody. Z uvedeného, a to aj s ohľadom na to, že k uzavretiu Kúpnej zmluvy došlo v dobe
pred vyhlásením Rozsudku (t.j. dňa 22.7.2010), vyplýva, že Dlžník uzavrel Kúpnu zmluvu (iba ako

formálny právny úkon) v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, pričom žalovaný 1/ o tomto úmysle Dlžníka
musel vedieť. Žalovaný 1/ krátko po nadobudnutí vlastníckeho práva Pozemok 1 a svoj spoluvlastnícky
podiel k Pozemkom 2 daroval žalovanej 2/, v dôsledku čoho sa žalovaná 2/ stala výlučnou vlastníčkou
Pozemku 1 a spoluvlastníčkou alebo výlučnou vlastníčkou Pozemkov 2 (ďalej len „Darovacia zmluva“).
Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej 2/ užíva práve K. J.. Z uvedenej skutočnosti je ďalej zrejmé, že aj

žalovaná 2/ (s ohľadom na jej pravdepodobne blízky vzťah so žalovaným 1/, resp. s jeho bratom, ako aj s
K. J.) Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., vyplýva, že žalovaná 2/ na
ňom zapísané nehnuteľnosti nadobudla dvomi darovacími zmluvami, pričom z výpisu z toho istého listu
vlastníctva zo dňa 7.9.2010 vyplýva, že druhým spoluvlastníkom Pozemkov 2 bol P. J., dátum narodenia
X.X.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX D. (ide o brata žalovaného 1/, k tomu viď potvrdenie Mesta D.,

ako matričného úradu, že žalovaný 1/ je synom K. J.). Žalovaná 2/ teda nadobudla spoluvlastnícky podiel
a následne aj výlučné vlastnícke právo k Pozemkom 2 na základe dvoch samostatných nadobúdacích
titulov, no z predmetných výpisov z listu vlastníctva č. XXXX nie je zrejmé, či bola skôr zavkladovaná (t.j.
rozhodnutie o povolení vkladu V-4697/10 zo dňa 15. 10. 2010) darovacia zmluva, v prípade ktorej bol
darcom žalovaný 1/ alebo jeho brata musela vedieť o tom, že proti K. J. a Dlžníkovi bolo vedené trestné

stíhanie, pričom v čase, kedy nadobudla vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam musela mať vedomosť aj o
vyhlásení Rozsudku. Z vyššie uvedeného prehľadu skutkového stavu následne vyplýva, ako podrobne
uvádzame nižšie, že Kúpna zmluva je odporovateľným právnym úkonom, ktorý Dlžník urobil v úmysle
ukrátiť veriteľa (žalobcu) a ktorým Dlžník objektívne zmenšil svoj majetok, v dôsledku čoho v súčasnosti
už nie je možné ani čiastočne uspokojiť Pohľadávku žalobcu. Z okolností danej veci je ďalej zrejmé aj

to, že žalovaný 1/ ďalej v úmysle sťažiť žalobcovi prípadné odporovanie Kúpnej zmluvy Pozemok 1,
Chatu a svoj spoluvlastnícky podiel k Pozemkom 2 ďalej previedol (daroval) žalovanej 2/, ktorá však
o odporovateľnosti Kúpnej zmluvy musela vedieť, v dôsledku čoho je Darovacia zmluva voči žalobcovi
taktiež neúčinná.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu a to listinným podaním
zo dňa 02.09.2014, nasledovne právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v
ustanoveniach § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať
medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom

uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§
42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním
právnemu úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka). Žalobca tvrdí, že v súčasnosti je vlastníkom
pohľadávky, ktorá vznikla titulom rozsudku Okresného súdu v G. sp.zn. 2T 139/2009 zo dňa 22.07.2010,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. lTo 142/2010 zo dňa 19.01.2011, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 19.01.2011 (ďalej len „Rozsudok"), na základe ktorého bol v predmetnom
trestnom konaní poškodenému Slovenské investičné družstvo, Osadná 11, 831 11 Bratislava, IČO:
00 011 088, zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:Dr, vložka č. 560/
B (ďalej len „Družstvo'') priznaný nárok na náhradu škody voči odsúdeným D. T. a K. J. spoločne anerozdielne vo výške 2.729.530,- eur. Poškodený - Družstvo sa však nikdy nemohlo stať a ani nestalo
vlastníkom predmetnej pohľadávky, nakoľko v čase nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozsudku
dňa 19.01.2011, resp. ani ku dňu vyhlásenia rozsudku už Družstvo právne neexistovalo. Ako vyplýva z

výpisovzobchodnéhoregistra,DružstvozmenilosvojeobchodnémenonaSlovenskýinvestičnýholding,
s.r.o. aj svoju právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným. Slovenský investičný holding, s.r.o.,
ktorý sa následne zlúčil so spoločnosťou Gratio Holdings Ltd. zanikol a ku dňu 29.10.2009 bol vymazaný
z obchodného registra. Z uvedeného je zrejmé, že súd priznal nárok na náhradu škody poškodenému,
ktorý už neexistoval a dokonca už vyše roka bol z obchodného registra vymazaný (teda neexistoval)

ani jeho právny nástupca. Preto sme rovnako toho názoru, že takýto Rozsudok v časti náhrady je vo
vzťahu k poškodenému nevykonateľný. Na základe uvedeného potom tvrdíme, že následne neobstoja
ani tvrdenia žalobcu o postupnosti nadobudnutia predmetnej pohľadávky až do vlastníctva žalobcu,
nakoľko žiadne následné právne kroky - ani „postúpenie" pohľadávky na žalobcu postupníkom GRATIO
HOLDINGS LTD - nemôžu odstrániť chybu/vadu Rozsudku, spočívajúcu v priznaní práva na náhradu
škody právne neexistujúcemu subjektu - neexistujúcej právnickej osobe. Dovoľujeme si vyjadriť názor,

že ak by súd v tomto civilnom konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu dospel k opačného názoru,
konal by v rozpore so zákonom, nakoľko by svojím rozhodnutím bez opory v zákone vlastne svojvoľne a
arbitrárne sanoval chybu/vadu Rozsudku v časti týkajúcej sa priznania náhrady škody neexistujúcemu
právnemu subjektu, ktorý Rozsudok vyniesol v trestnej veci iný súd. V nadväznosti na uvedené teda
tvrdíme, že žalobca nie je vlastníkom ním tvrdenej (vymáhateľnej) pohľadávky, nakoľko Družstvo

žalobcom tvrdenú pohľadávku počas svojej existencie nikdy nenadobudlo a preto takáto pohľadávka
podľa nášho názoru nemohla byť prevedená a ani nemohla prejsť na tretiu osobu. Preto sme toho
názoru, že žalobca nepreukázal, že v čase podania predmetného návrhu na súd mal a aj v súčasnosti
má vymáhateľnú pohľadávku voči jeho dlžníkovi D. T., čo preukazuje skutočnosť, že žalobca v tejto
veci nie je aktívne legitimovaný. Ďalej si dovoľujeme poukázať na to, že v tomto prípade nie je splnená

ani podmienka existencie právneho úkonu, ktorým by dlžník D. T. ukrátil vymáhateľnú pohľadávku
veriteľa - žalobcu. Dlžník D. T. s manželkou Kúpnou zmluvou zo dňa 23.03.2010, vyvkladovanou pod V
- 1267/10 (ďalej ako „Kúpna zmluva") previedol na odporcu v 1/ tieto nehnuteľnosti: pozemok parc. č.
XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 65 m2, v podiele 1/1, zapísaný na LV č. XXXX, kat.
územie D., pozemok parc.č. XXXX/XX, ostatné plochy o výmere 223 m2 a pozemok parc.č. XXXX/XX,

ostatné plochy o výmere 164 m2, oba v podiele 1 zapísané na LV č. XXXX. Z vyššie uvedeného potom
vyplýva, že v tomto prípade išlo o odplatný prevod, v rámci ktorého bol poskytnutý peňažný ekvivalent za
predmetné nehnuteľnosti. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že na základe Kúpnej zmluvy, ktorú žalobca
odporuje, došlo k zmenšeniu majetku dlžníka D. T. a teda nadobudnutím ekvivalentnej protihodnoty
za predané nehnuteľnosti Stanislavom Krajčom nebola zmarená možnosť uspokojenia veriteľa z jeho

majetku (resp. z bezpodielového spoluvlastníctva manželov Krajčových). Z uvedenej absencie právneho
úkonu, ktorým mal byť navrhovateľ ukrátený zároveň vyplýva, že na strane odporcu 1/ nie je daná
pasívna legitimácia v zmysle ust. § 42b ods.2 OZ, nakoľko z navrhovateľom tvrdeného odporovateľného
právneho úkonu odporca l/ nemal žiaden prospech, čo je preukázané tým, že odporca riadne a včas
zaplatilprimeranúkúpnucenuzapredmetnénehnuteľnostiatedapredávajúcemunavrhovateľovizaplatil

za predmetné nehnuteľnosti ich ekvivalent. Podľa ust. § 42b ods. 3 OZ právo odporovať právnemu
úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj
proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Je nepochybné, že odporca
2/ nie je ani dedičom ani právnym nástupcom osoby uvedenej v ust. § 42b ods.2 OZ (týmito treba

rozumieť univerzálnych právnych nástupcov po zaniknutých právnických osobách spravidla zaniknutých
surčenímprávnehonástupcu)aanitreťouosobouvzmysleuvedeného§42ods.2OZ.Súhlasímepritom
s názorom navrhovateľa, že v tomto prípade neúčinnosť Darovacej zmluvy je naviazaná na úspešné
odporovanie Kúpnej zmluve. Vychádzajúc z uvedeného rovnako tvrdíme, že ani na strane odporcu 2/
nie je daná pasívna legitimácia v tomto spore. Ďalšou nepreukázanou hmotnoprávnou podmienkou

odporovateľnosti je existencia úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa odporovaným právnym úkonom - t.j.
uzatvorením Kúpnej zmluvy a vedomosť druhej strany - kupujúceho odporcu 1/ o tomto úmysle v čase
jej uzavretia. Už logicky je dané, že existenciu úmyslu ukrátiť veriteľa ako aj vedomosť druhej strany
o tomto úmysle v zmysle ust. § 42a OZ možno preukázať len vtedy, ak existuje právny úkon dlžníka
ukracujúci veriteľa, čo ako sme uviedli v tomto prípade preukázané nebolo. Zdôrazňujeme však, že aj

keby tu existoval takýto právny úkon, v tomto prípade jednoznačne absentuje preukázanie vedomosti
odporcu 1/ o takomto úmysle. Odporca ako kupujúci bol dobromyseľný. O tom svedčí najmä fakt, že
v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy (resp. niekoľko rokov predtým) druhá polovica pozemkov parc.č.
XXXX/XX a XXXX/XX boli vo vlastníctve rodiny Bartkových, t.j. rodiny odporcu 1/. Sme toho názoru,že čo sa týka predmetných nehnuteľností, uzavretie Kúpnej zmluvy v tom čase bolo pre navrhovateľa
nielen ekonomicky najvhodnejším riešením, ale zároveň aj najvhodnejším spôsobom ukončenia tohto
spoluvlastníckeho vzťahu. Ďalej podotýkame, že absencia navrhovateľom tvrdenej vedomosti odporcu

1/ o navrhovateľom tvrdenej existencii úmyslu dlžníka ukrátiť navrhovateľa následne jednoznačne
vylučuje možnosť odporcu 2/ mať vedomosť o takomto neexistujúcom úmysle a teda „o okolnostiach
odôvodňujúcich odporovateľnosť“ Kúpnej zmluve v zmysle ust. § 42b ods.3 OZ. Čo sa týka ďalšej
hmotnoprávnej podmienky- urobenia odporovateľného právneho úkonu v trojročnej lehote pred podaním
odporovacieho návrhu na súd, sme toho názoru, že nárok na podanie návrhu navrhovateľa v tejto

veci prekludoval a teda zanikol už dňa 23.03.2013, nakoľko navrhovateľ podal návrh/žalobu na súd
dňa 22.04.2013, t.j. po vyše 3 rokoch od uzavretia Kúpnej zmluvy a teda po uplynutí 3-ročnej lehoty
zakotvenej v ust. § 42a ods.2 a ods.4 OZ. Podľa nášho názoru za „urobenie právneho úkonu dlžníkom“ v
zmysle ust. § 42a ods.2 OZ treba považovať uzavretie Kúpnej zmluvy dňa 23.03.2010, ktorá nadobudla
platnosť a účinnosť už jej podpísaním všetkými zmluvnými stranami (záväzkovoprávne účinky) a nie
až vyvkladovanie Kúpnej zmluvy pod V - 1267/10 dňa 27.04.2010 (vecnoprávne účinky), ktoré „nerobí“

dlžník, resp. jej účastníci, ale robí ho príslušný katastrálny úrad, ktorým bola v roku 2010 Správa katastra
D.. Na záver si dovoľujeme ešte zdôrazniť, že z textu samotnej Kúpnej zmluvy je nepochybné, že jej
predmetom nebol prevod parcely č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 65 m2 a ani
rekreačnej chaty, súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXXX/XX a teda tieto 2 nehnuteľnosti odporca
2/ nenadobudol od žalovaného 1/ titulom Kúpnej zmluvy. Preto skúmanie vlastníctva k týmto dvom

nehnuteľnostiam v tomto konaní považujeme za irelevantné. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sme
toho názoru, že predmetný návrh je nedôvodný, nakoľko neobsahuje skutočnosti, ktoré by preukazovali
kumulatívne naplnenie všetkých zákonných predpokladov odporovateľnosti Kúpnej zmluvy.

4. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami strán sporu, vyjadrením žalobcu a žalovaného na

pojednávaní, výsluchmi svedkov, uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To 142/2010 zo
dňa 19.01.2011, rozsudkom Okresného súdu v Pezinku sp. zn. 2T 139/2009 zo dňa 22.07.2010,
právoplatné a vykonateľné dňa 19.01.2011, výpisom z obchodného registra právneho predchodcu
žalobcu - Slovenský investičný holding, s.r.o., zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.03.2013,
potvrdením o zmene obchodného mena zo dňa 01.06.2005, potvrdením o registráciách, potvrdenie o

sídle žalobcu, potvrdenie o štatutárnych orgánoch žalobcu, LV č. XXXX k.ú. D., rozhodnutím Správy
katastra D. zo dňa 15.10.2010, spisom Správy katastra D. V-1267/10 došlý dňa 23.03.2010, potvrdením
o prevzatí zálohu za chatu vo výške 3.319,39 € (100.000,- Sk) dňa 16.03.2003, potvrdením o prevzatí
zálohu za predaj chaty na sumu 33.193,92 € (1.000.000,- Sk) zo dňa 05.06.2003 a zistil nasledovný
skutkový stav:

5. Z rozsudku Okresného súdu v G., sp. zn. 2T 139/2009 zo dňa 22.07.2010, právoplatné a vykonateľné
dňa 19.01.2011, má súd preukázané, že K. J., nar. XX.XX.XXXX a D. T., nar. XX.XX.XXXX, boli
právoplatneodsúdenízaspáchanietrestnéhočinupodvoduspolupáchateľstvompodľa§9ods.2k§250
ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku) k trestu odňatia slobody v

trvaní dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu päť rokov a náhrade škody poškodenému
Slovenské investičné družstvo, Osadná č. 11, 831 03 Bratislava, IČO: 00 011 088 vo výške 2.729.530,- €.

6. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To 142/2010 zo dňa 19.01.2011 má súd preukázané,
že Krajský súd v Bratislave zamietol odvolanie obžalovaného D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/

X, XXX XX D. (ďalej „Dlžník“) a odvolanie obžalovaného K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.O. XX, XXX
XX D. (spolu so D. T. ďalej len „Odsúdení“), v dôsledku čoho sa stal dňa 19.01.2011 právoplatným a
vykonateľným rozsudok Okresného súdu v Pezinku sp. zn. 2T 139/2009 zo dňa 22.07.2010.

7. Z LV č. XXXX, k.ú. D., zo dňa 07.09.2010, má súd preukázané, že žalovaný 1/ bol podielovým

spoluvlastníkom v podiele o veľkosti 1 pozemkov parcelné číslo XXXX/XX o výmere 223 m2, parcelné
číslo XXXX/XX o výmere 164 m2.

8. Z LV č. XXXX, k.ú. D., zo dňa 16.04.2014, má súd preukázané, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou
pozemkov parcelné číslo XXXX/XX o výmere 223 m2, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 164 m2,

parcelné číslo XXXX/XX o výmere 65 m2, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 65 m2 a rekreačnej chaty,
súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele XXXX/21 o výmere 65 m2.9. Z rozhodnutia Správy katastra V - 4698/10 D. zo dňa 15.10.2010, súd zistil, že bol povolený vklad
vlastníckeho práva v podiele 1 v prospech žalovanej 2/, pozemkov parcelné číslo XXXX/XX o výmere
223 m2, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 164 m2, ktoré nadobudla darovaním od žalovaného 1/.

10. Zo spisu Správy katastra D. V-1267/10, došlý dňa 23.03.2010, je preukázaný prevod vlastníckeho
práva v podiele 1/2 v prospech žalovanej 2/, pozemkov parcelné číslo XXXX/XX o výmere 223 m2,
parcelné číslo XXXX/XX o výmere 164 m2, v podiele 1/1 parcelu číslo XXXX/XX o výmere 65 m2 na
podklade darovacej zmluvy zo dňa 20.09.2010 a prevod vlastníckeho práva v podiele 1 v prospech

žalovaného 1/, pozemkov parcelné číslo XXXX/XX o výmere 223 m2, v podiele 1/1 parcelu parcelné
číslo XXXX/XX o výmere 164 m2, parcely číslo XXXX/XX o výmere 65 m2 zo D. T. s manželkou na
K. J. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.03.2010 za kúpnu cenu 50.000,- €, ktorá bola predávajúcim
odovzdaná v hotovosti pred podpisom zmluvy.

11. Z potvrdenia o prevzatí zálohu za chatu vo výške 3.319,39 € (100.000,- Sk) dňa 16.03.2003, vyplýva,

že žalovaný 1/ odovzdal tento záloh D. T..

12. Z potvrdenia o prevzatí zálohu za predaj chaty na sumu 33.193,92 € (1.000.000,- Sk) zo dňa
05.06.2003 vyplýva, že žalovaný 1/ odovzdal D. T. sumu 33.193,92 € (1.000.000,- Sk) ako kúpnu cenu
za chatu na O. ulici.

13. Z výsluchu žalovaného 1/ na pojednávaní konanom dňa 27.01.2016 vyplýva: Som toho názoru, že
pozemky boli legálne kúpené, zmluvy boli uzavreté pred notárom a riadne pred notárom vyplatená suma
50.000,- € podľa dohody s p. D. T.Č.. Nevedel som, že p. D. T. má nejaké problémy so súdom. Viac k veci
uviesť nevedel. Na otázku PZ odporcov, bola vyplatená kúpna cena pred notárom v zmysle čl. V kúpnej

zmluvy z 22.03.2010, odporca 1/ uvádza: áno. Na otázku, kedy ste sa dozvedeli, že D. T. a Váš otec boli
odsúdení trestným súdom, uvádza: vôbec som o celej veci nevedel, dozvedel som sa to dávno po tom,
čo som nadobudol tieto pozemky. Na otázku, T. a Váš otec Vás neinformovali, že je voči nim vedené
trestné konanie, uvádza: nie, vôbec. Na otázku, vedeli ste o tom, žeby bola voči nim vedená exekúcia,
uvádza: nie, netuším, nakoľko ani nebývam v byte na W., kde býva otec s mamou, ja už dlhšiu dobu

bývam v prenajatom byte v P. s priateľkou. V P. bývam nejakých 8 rokov. Na otázku, prečo ste uzavreli
kúpnu zmluvu s manželmi T., uvádza: vedel som, že potrebujú peniaze, lebo stavali dom, mne sa zdala
kúpna cena prijateľná, adekvátna, nakoľko sme chceli, aby to bolo zachované ako celok, nakoľko oproti
vtedy bývali moji rodičia. Na otázku, kto inicioval uzavretie kúpnej zmluvy, uvádza: mama mi povedala,
či to nechcem kúpiť, vedela to od T., že to chce predať. Na otázku, aký bol dôvod, že ste pozemky

darovali odporkyni 2/, uvádza: s bratom spolu žijú nejakých 12 rokov, mám s nimi taký putovný vzťah,
už vtedy sa pokúšali o bábätko, tak som im to daroval. Na otázku PZ navrhovateľa, aký vzťah máte so
svojím otcom, uvádza: dobrý. Na otázku, vysvetlite čo myslíte pod pojmom dobrý vzťah, uvádza: ako v
normálnej, klasickej rodine, kde sa žije čestne. Na otázku, rozprávali ste sa s otcom o jeho problémoch,
uvádza: otec ma nikdy v živote nezaťažoval so svojimi problémami, načo by ma s tým trápil. Na otázku,

rozprávateotcoviosvojichproblémoch,uvádza:jasomdospelý,žijemspriateľkou,tiežhonezaťažujem,
problémy zatiaľ nemám. Na otázku, vedeli ste, že otec je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin
podvodu, uvádza: nie, nevedel som. Na otázku, aká bola Vaša reakcia, keď ste sa dozvedeli, že Váš
otec bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin podvodu, uvádza: ja tomu neverím, že také niečo bolo, ja
ho poznám ako čestného človeka. Na otázku, prečo ste pozemky darovali hneď 6 mesiacov po kúpe,

uvádza: lebo som to chcel darovať.

14. Z výsluchu žalovanej 2/ na pojednávaní konanom dňa 13.05.2016 vyplýva a k veci uviedla, že
sa jej dotýka v nemožnosti právne s pozemkami nakladať a vykonávať na nich prípadné úpravy, inak
si nemyslí, žeby k veci v zásade nové mohla priniesť. Na otázku PZ navrh., aké je Vaše najvyššie

dosiahnuté vzdelanie, uvádza: VŠ. Na otázku, od kedy poznáte odporcu 1/, uvádza: od roku 2000. Na
otázku, ako dlho tvoríte pár s jeho bratom, uvádza: od roku 2000. Na otázku, poznáte aj ich otca, uvádza:
samozrejme. Na otázku, opíšte mi váš vzťah, uvádza: je to dedo nášho syna. Na otázku, ako často
sa s ním navštevujete: uvádza, navštevuje náš občasne, keď príde pozrieť vnúčika, väčšinou času sa
pohybuje v Tatrách. Na otázku, poznáte D. T., uvádza: poznám ho osobne, viem, kto to je. Na otázku,

od kedy ho poznáte, uvádza: myslím, že asi od roku 2000, 2001. Na otázku, máte vedomosť o tom, že
otec odporcu 1/ a D. T. boli trestne stíhaní, uvádza: áno, mám o tom vedomosť, v tomto čase už mám
o tom vedomosť. Na otázku, kedy ste sa o tom dozvedeli, uvádza: prvýkrát som sa o tom dozvedela,
že keď mi prišli papiere zo súdu v tomto konaní. Na otázku, oznámil Vám nejaký známy alebo blízkaosoba, žeby mohol byť otec odporcu 1/ alebo D. T. trestne stíhaný, uvádza: nie. Na otázku, viete sa
vyjadriť k dôvodu, prečo Vám odporca 1/ daroval nehn., uvádza: v rámci dobrých vzťahov v rodine som
bola obdarovaná týmto pozemkom. Na otázku, viete, kedy ich odporca 1/ nadobudol, uvádza: neviem.

Na otázku, viete sa vyjadriť k spôsobu, akým odporca 1/ tieto pozemky nadobudol, uvádza: D. T. sa
rozhodol predať tento pozemok cez RK, bolo to ponúknuté aj odporcovi 1/, ktorý sa rozhodol, že to
odkúpi. Viem, že boli aj záujemcovia iní ako z rodiny. Bol sa tam niekto pozrieť po tom, čo rodina T.Ý.
to dala do RK. Na otázku, kedy ste sa tieto skutočnosti dozvedeli, uvádza: v momente, keď sa to dialo,
ale kedy to bolo, neviem povedať. Na otázku, aký bol časový odstup od nadobudnutia odporcu 1/ a

darovania Vám, uvádza: vôbec som to v tom momente nevnímala, viem si to prečítať v papieroch. Na
otázku, zaujímali ste sa o to, prečo daroval tieto pozemky odporca práve Vám, uvádza: ja som v tom
čase vlastnila už polovicu iného pozemku, bola som v tom čase zamestnaný človek, z určitého pohľadu
mi to mohlo vylepšiť možnosti napr. získať úver, avšak to podstatné je, že sme mali dobrý vzťah, že
tam bývame a vychovávame svojho syna, on mi to ponúkol, pretože to nechcel. Na otázku, mali ste
vedomosť o majetkových pomeroch odporcu 1/, v čase, keď pozemky nadobudol a keď Vám ich daroval,

uvádza: nemala, nemám ich ani teraz. Na otázku, bolo Vám zvláštne, že si mohol odporca 1/ v tom čase
dovoliť kúpiť ten pozemok, uvádza: nie, nebolo mi to zvláštne. Na otázku, ako ste vnímali majetkové
pomery rodiny J. v danom čase, uvádza: ja som nevnímala majetkové pomery môjho partnera a jeho
rodiny. Viem, aké auto vlastní jeho mama, viem, čo zdedila po dedkovi, neviem kto čo zarába. Na otázku,
postrehli ste počas vášho vzťahu s P. J., žeby sa jeho otec zbavoval nehn. majetku, uvádza: nie. Na

otázku, býval niekedy otec odporcu u Vás, v predmetnom pozemku, uvádza: nie. Na otázku, vyjadrite sa
ku skutočnosti, že zamestnanec exekútorského úradu otca odporcu 1/ zastihol v chate na predmetnom
pozemku, uvádza: chodí na návštevy, čo je prirodzené.

15. Z výsluchu svedkyne E. J. na pojednávaní konanom dňa 03.05.2018 vyplýva a na otázku PZ žalobcu,

opíšte aký je Váš vzťah so synom K. J., uvádza: veľmi dobrý, sme súdržná rodina. Na otázku, aký máte
vzťah s N. T., uvádza: veľmi dobrý. Na otázku, poznáte aj D. T., uvádza: áno. Na otázku, aký je Váš vzťah
s p. T.M. D., uvádza: žiadny. Na otázku, aký bol v minulosti Váš vzťah so D. T., uvádza: boli sme susedia,
nemôžem povedať, že to boli priateľské vzťahy, boli to susedské vzťahy. Na otázku, máte vedomosť za
akých okolností došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy z 22.03.2010, jedná sa o pozemky pri D. I., uvádza:

bola to bežná kúpnopredajná zmluva na základe toho, že oni sa odtiaľ vysťahovali a bola to pre nás
výhodná kúpa ako pre rodinu, možnosť pre môjho syna, že budú žiť s bratom vedľa seba. Na otázku, kto
uzavretie tejto zmluvy inicioval, kto bol navrhovateľom zmluvy, uvádza: bolo nám to ponúknuté zo strany
predávajúcich ako prvým s tým, že ak by sme nemali záujem, tak to predajú niekomu inému. Na otázku,
pamätáte si komu konkrétne to bolo ponúknuté, uvádza: nie, na to si nepamätám. Na otázku, poznáte

dôvod prečo to kúpil práve Váš syn K. J., prečo to nekúpil Váš druhý syn P. J., uvádza: pretože P. už
vlastnil prvú polovicu, K. si prikúpil druhú polovicu. Na otázku, aký mala táto kúpa význam pre Vášho
syna K. J., uvádza: chcel sa osamostatniť, chcel bývať samostatne, trénuje futbal, v blízkosti je futbalový
štadión, kde hrával a kde aj bol zamestnaný vo futbalovom klube. Na otázku, poznáte dôvod, prečo K. J.
daroval tieto pozemky už po 6 mesiacoch pani T., uvádza: pretože vzťah medzi N. T. a synom P. už bol

vážny, plánovali si založiť rodinu, ja som zdedila po svojich rodičoch rodinný dom, ten plánujeme darovať
K.. Na otázku, kedy ste nadobudli uvedený rodinný dom dedením, uvádza: nepamätám si presne, viac
ako desať rokov. Na otázku, viete uviesť aké boli majetkové pomery Vášho syna K. J. v roku 2010,
uvádza: bol sebestačný, iné nevlastnil nič, žiadnu nehnuteľnosť, bol samostatný, možno mal v tom čase
už auto, nepamätám si presne. Na otázku, z akých zdrojov dosahoval príjem, uvádza: bol zamestnaný,

najprvpôsobilakohráčvFCKoba,poukončeníhráčskejkariérybolkonateľomvtomtofutbalovomklube,
odtiaľ mal príjmy. V tom čase to boli jeho jediné príjmy, občasne vyhrával na stávkach v Niké. Na otázku,
máte vedomosť, že by mal nejaké dlhy v tom čase (okolo roku 2010), uvádza: pokiaľ ja viem, tak nie.
Na otázku, je podľa Vás možné, že Váš syn disponoval v danom období hotovosťou 50.000,- €, uvádza:
áno, mohol ňou disponovať. Na otázku, predpokladáte, že Váš syn disponoval vyššou hotovosťou ako

spomínaných 50.000,- €, uvádza: presne to neviem, toto mal našetrené zhruba 50.000,- €, žil z toho,
čo zarábal. Na otázku, mali ste vedomosť o tom, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy v marci 2010 bolo
vedené trestné stíhanie proti Vášmu manželovi a D. T. pre trestný čin podvodu, uvádza: nie, toto boli
firemné veci, my sme to doma nerozoberali, my sme to doma neriešili. Vedela som, že chodia domov
doporučené zásielky, obsah som nepoznala. Na otázku, Váš syn K. J. uviedol vo svojej výpovedi, že

o trestnom stíhaní otca sa dozvedel práve od Vás, vysvetlite toto v kontexte Vašej predchádzajúcej
odpovede, uvádza: detaily a podrobnosti trestného stíhania nepoznám, mohol sa to odo mňa dozvedieť
v širších súvislostiach, v súvislosti s prichádzajúcimi doporučenými listami. Na otázku, vyjadrili ste sa,
že oni spolu viac komunikovali „s ním“, vysvetlite koho ste mali na mysli, uvádza: mala som na myslisynovia s otcom (P., K. a K. D..). Na otázku, máte vedomosť, že Váš manžel a D. T. mali v tom čase dlhy,
uvádza: tak to neviem, pretože čo bolo vo firme nemám vedomosť, domáci rozpočet nebol v tom čase
zaťažený dlhmi. Na otázku, postrehli ste v roku 2009 a neskôr, že by sa Váš manžel a D. T.Č. zbavovali

majetku, uvádza: manžel v roku 2009 nevlastnil nič, jediný náš majetok bola chata, ktorú sme prepísali
na syna P., to bolo zhruba v roku 2008, 2009.

16. Svedok K. J., nar. XX.XX.XXXX, na pojednávaní konanom dňa 17.09.2018 uviedol: P. J. je narodený
XX.XX.XXXX, momentálne, pokiaľ ja viem, bytom W. XX, D., je súkromný podnikateľ, venuje sa výkupu

paliet. Otázka: Opíšte mi Váš vzťah so synom K.. Odpoveď: Môj vzťah je dobrý, bežný ako otec so
synom. Otázka: Opíšte mi svoj vzťah so žalovanou 2/. Odpoveď: S pani T. si vykáme, pozdravíme sa,
ale vidím ju raz za rok, stretávame sa sporadicky. Otázka: Opíšte Váš vzťah so D. T.. Odpoveď: Ja
som bol v D. prvý kúpený futbalista, apeloval som na vtedajšie vedenie, aby do tímu pribrali D. T.,
aby som mal spoluhráča a kamaráta, čo sa aj podarilo, on taktiež začal hrať v D.. Po zmene režimu
sme spoločne podnikali, v roku 2000 sme sa rozišli, naše vzťahy sa zhoršili a od roku 2000 spolu

nekomunikujeme. Otázka: Máte vedomosť za akých okolností došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi
D. T. s manželkou a Vašim synom K. ? Odpoveď: Presne si nepamätám, v tom čase som býval vo
Vysokých Tatrách, viem, že zmluva uzavretá bola, syn K. mal D. T. vyplatiť nejaké peniaze, či to bolo
50.000,- €, alebo tá splátka bola iná, presne uviesť neviem. Otázka: Je pravdou, že v marci roku 2004
Vám ponúkol D. T. pozemky na predaj ? Údajne ste sa na tom dohodli s tým, že kúpna cena sa bude

splácať postupne. Odpoveď: Nepamätám si, žeby sme sa dohodli, boli rôzne debaty medzi nami, ale na
toto konkrétne si skutočne nepamätám. Otázka: Splácal Vám niekedy p. D. T. kúpnu cenu za predmetné
pozemky ? Odpoveď: Nie, nepamätám si žeby mi splácal kúpnu cenu. Otázka: Máte, alebo mali ste
voči D. T. nejaké pohľadávky ? Odpoveď: Nie, nemám, ani som nemal nič. Otázka: Aké boli majetkové
pomery Vášho syna K. v čase prevodu pozemkov marec 2010 ? Odpoveď: Dobré, mal peniaze, neviem

koľko, viem, že v tom čase aj vyhral, bol prezidentom futbalového klubu a na to sme všetky aj doplatili.
Otázka: Objasnite, prosím, čo to znamená „všetci sme na to doplatili.“ Odpoveď: V roku 1995 p. O.
ma požiadal, či by som mu nešiel vypomôcť s futbalom do T., šiel som a pomáhal som v klube G.
V. T. v rokoch 1995-2001. Keď hovorím o O., mám na mysli p. O. st., ktorý je toho času zosnulý. S
X. V. T. sme mali úspech, hrali sme Ligu majstrov, hrali sme pohár UEFA, popri tejto svojej funkcii a

spolupráci som videl aké podvody sa robili, mám na mysli p. M. a p. Y.. Odkazujem na svoju knihu Banda
zlodejov, v ktorej sa ako spoluautor k týmto udalostiam venujem. Autorom publikácie je p. Milan Krajniak.
Ja som pôsobil ako subdodávateľ, objednávky mi zadávala firma D., ktorá dodávala W. T., žalobca,
ktorý kúpil pohľadávku od W. T. a následne začali pohľadávku vymáhať od jednotlivých subdodávateľov,
nechápem prečo ju nevymáhala od generálneho dodávateľa D., ale od nás subdodávateľov. Otázka:

Máte vedomosť o tom, že by mal, v rozhodnom čase Váš syn K. nejaké dlhy ? Odpoveď: Neviem o
tom. Otázka: Viete uviesť nejaké iné zdroje príjmov ? Odpoveď: Čo si pamätám, hrával futbal, pracoval
manuálne, staval parkoviská aj so synom P., mal viacero príjmom, na viacej si nepamätám. Otázka:
Zdržiavate sa niekedy v tých nehnuteľnostiach ? Odpoveď: Nie, momentálne bývam u krstného syna vo
E. v prenájme. Otázka: Bola uzavretá nejaká zmluva v roku 2004 medzi Vami a D. T. ? Odpoveď: Nie

nebola, na žiadnu si nespomínam. Otázka: Mohol Váš syn K. J. v roku 2010 k dispozícii, našetrených
cca 50.000 € ? Odpoveď: Áno, mohol mať, mal viacero zdrojov príjmov, tak ako som uviedol, v tom
čase zomrel starý otec a babka rozdeľovala pozostalosť po ňom, takže je možné, že mu nejakou sumou
prispela. Otázka: Máte vedomosť, žeby p. D. T. mal v roku 2010 nejaké dlhy ? Odpoveď: Neviem, od
roku 2000 sa nestíhame, takže vedomosť nemám. Otázka: Máte vedomosť, žeby sa D. T. v danej dobe

zbavoval majetku ? Odpoveď: Ani nie, neviem, pokiaľ vie, tak žiadny majetok nemal.

17. Svedok D. T. na pojednávaní konanom dňa 10.12.2018 uviedol: Opíšte, za akých okolností prišlo k
podpísaniukúpnejzmluvyzodňa22.03.2010sK.J.ml.Odpoveď:Jednalosaonehnuteľnosť-pozemok,
predaj sme dojednali v roku 2004, ak si dobre pamätám, medzi K. J. st. a mnou dochádzalo k určitému

finančnému vyrovnaniu, kedy som mu splácal peniaze. Zároveň bolo potrebné previesť nehnuteľnosť zo
mňa na K. J. st., keďže fakticky on bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ja som bol len formálnym
podielovým spoluvlastníkom, na koho sa nehnuteľnosť prepísala , či na J. st. alebo J. ml., mne bolo v
zásade jedno. Otázka: Prečo bol kupujúcim práve K. J. ml. ? Odpoveď: My sme sa dohodli, že mu to
odpredám, na koho si to on prepíše v rámci rodiny, mne bolo jedno. Otázka: Mali ste ešte iný dôvod než

ten, ktorý ste uviedli ? Odpoveď: Áno, nik z rodiny sa o predmetnú nehnuteľnosť nestaral, nemal záujem
starať sa, tak načo by mi to bolo, nepotreboval som to. Otázka: Kto podal návrh na uzavretie zmluvy ?
Kto bol iniciátorom zmluvy ? Odpoveď: Pán J. st., ak si dobre pamätám, aby sa to dalo do poriadku.
Otázka: Ako prebiehali rokovania o tejto kúpnej zmluve ? Odpoveď: Pripravil sa návrh kúpnej zmluvy,kto ho pripravoval, či ja alebo pán J. to si nepamätám, skôr mám pocit, že pán J., zmluvu som podpísal
spolu so svojom manželkou u notára a odniesol som ju takto podpísanú jeho manželke. Otázka: Bola
kúpna cena zaplatená, alebo jej časť, pánom K. J. ml. ? Odpoveď: Časť kúpnej ceny bola zaplatená

K. J. ml. Otázka: Kedy a v akom rozsahu bola táto časť zaplatená ? Odpoveď: V hotovosti 10.000.-
€, asi v ten deň, keď sa podpísala zmluva. Otázka: Rokovali ste aj priamo s K. J. ml. o tejto zmluve ?
Odpoveď: Nie. Otázka: Máte vedomosť o majetkových pomeroch K. J. ml. v tom období ? Odpoveď:
Nie. Otázka: Kto všetko vedel, že ste boli trestne stíhaný spolu D. K. J. st. pre trestný čin podvodu ?
Odpoveď: Celý D., bola to všeobecne známa skutočnosť. Otázka: Vedel o tom Váš syn ? Odpoveď:

To neviem uviesť, v rodine sme to nepreberali. Syn od roku 2001, po vrátení sa z vojenskej služby, už
nebýval so mnou v spoločnej domácnosti, takže sme tieto veci spolu nepreberali. Otázka: Vedel o tomto
trestnom stíhaní K. J. ml. ? Odpoveď: Asi áno, ale osobne sme túto tému s deťmi nepreberali. Otázka:
Poznáte pani N. T. ? Odpoveď: Z videnia. Otázka: Vedela o tom trestnom stíhaní pani T. ? Odpoveď:
Neviem povedať. Otázka: Pozná sa Váš syn so synmi K. J. st.? Odpoveď: Pozná sa s obomi, vyrastali
spolu. Otázka: Skúste stručne opísať, aký je a bol medzi nimi vzťah ? Odpoveď: Spolu hrali futbal, od

žiakov až po dorast, v rámci toho existoval ich vzťah. Otázka: Poznáte dôvod prečo K. J. ml. 6 mesiacov
odo dňa kúpi pozemkov po vyhlásení trestného rozsudku, ktorý Vás a K. J. st. zaviazal na náhradu
škody, daroval tieto pozemky pani T. ? Odpoveď: Ak mám pravdu povedať, túto informáciu som nevedel,
nikdy som po nej nepátral a dozvedel som sa ju až teraz, v tomto období. Otázka: Konanie o návrhu na
vklad bolo prerušené z dôvodu, že vo vzťahu k predmetným pozemkov bolo vydané upovedomenie o

začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti ako aj príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti,
teda viete popísať, ako sa táto situácia v tom čase riešila ? Odpoveď: O tejto situácii nemám vedomosť
a neviem sa vyjadriť, ako sa riešila. Otázka: V danom čase ste prevádzali na iné osoby aj Váš ďalší
majetok, aký ste mali na to dôvod ? Odpoveď: Okrem pozemkov som previedol byt, ktorý bol zaťažený
hypotékou a to z toho dôvodu, že som mal hypotéku aj na svoj RD s manželkou a nevládal som obe

hypotéky splácať. Byt bol prevedený na syna, ktorý vyplatil môj úver, byt si ďalej financoval sám, RD som
ďalej splácal do roku 2013, avšak som oň prišiel, pretože hypotéku naň som nevládal splácať. Hypotéka
na dom bola 1.200,- €/mesačne a na byt 300 - 400,- €/mesačne. Otázka: Máte vedomosť, žeby K. J. st.
počas trestného stíhania prevádzal majetok na iné osoby ? Odpoveď: Nemám o tom vedomosť, nemám
ani vedomosť o tom, žeby nejaký majetok mal.

18. Svedok C. T. na pojednávaní konanom dňa 10.12.2018 uviedol Otázka: Máte vedomosť o tom, za
akých okolností prišlo k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 22.03.2010 medzi Vašimi rodičmi a K. J. ml. ?
Odpoveď: Absolútne netuším, neviem čo sa tam dialo, išlo to mimo mňa. Otázka: Viete aspoň dôvod,
pre ktorý rodičia tieto pozemky predávali ? Odpoveď: Neviem, možno preto, že postavili dom, z tohto

dôvodu to mohlo by, vyslovene dôvod netuším. Otázka: Viete o tom, žeby Vás otec disponoval v roku
2010 finančnou hotovosťou v nejakej významnej sume ? Odpoveď: Nie. Otázka: Vedeli ste o tom, že
v čase uzavretia kúpnej zmluvy sa voči Vášmu otcovi a K. J. st. viedlo trestné konanie pre trestný čin
podvodu ? Odpoveď: Nie, nezaujímal som sa o to. Otázka: V trestnom stíhaní týkajúce sa inej veci ste
akosvedokuviedli,žesteotrestnomstíhaníVášhootcaaK.J.st.vedeli.Odpoveď:Neviem,nepamätám

si aký výsluch to bol, nepamätám si, čo som tam uviedol. Otázka: Vedeli ste o tom, že Váš otec má dlhy
(mám na mysli rok 2010) ? Odpoveď: O niečom som tušil. Otázka: Skúste bližšie špecifikovať. Odpoveď:
Niečo som zachytil o tom, že otec má problémy, ale viac o tom neviem. Otázka: Rozprávali ste sa o tom
s otcom ? Odpoveď: Ani nie. Otázka: Nerozprávali ste sa o tom s nejakou inou osobou ? Odpoveď: Nie.
Otázka: Vedeli ste o tom, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy mal dlhy aj K. J. st. ? Odpoveď: Nie,

nevedel. Otázka: Všimli ste si, žeby sa Váš otec zbavoval nehnuteľností alebo nejakého iného majetku ?
Odpoveď: Nie, nevšimol som si.

19. Svedok P. J. ml., nar. XX.XX.XXXX, na pojednávaní dňa 09.09.2019 uviedol: Otázka: Aký máte vzťah
k bratovi K. J. ? Odpoveď: Dobrý, nakoľko som starší z bratov, bol som jeho opora, náš vzťah je veľmi

dobrý.Otázka:Akýmátevzťahkžalovanejvdruhomrade?Odpoveď:Jetomojapriateľka,sktoroumám
syna. Otázka: Môžete uviesť odkedy ste partnermi ? Odpoveď: Od 23.03.2000, od jej narodenín, teda 19
rokov. Otázka: Poznáte D. T. ? Odpoveď: Áno, poznám. Otázka: Opíšte akým máte vzťah máte k pánovi
T. a aký je vzťah medzi pánom T. a Vašim bratom. Odpoveď: S otcom boli spoločníci vo firme, spolu
robili futbal, čo sa týka môjho brata, žiadny bližší vzťah okrem vzťahu „známy“ nemyslím, že medzi nimi

bol. Keď brat hrával futbal, stretával sa s pánom T. denne, keďže bol funkcionár. Je to zhruba 15 rokov
dozadu, ako si spomínal v roku 2006 predali klub. Otázka: Vedeli ste o skutočnosti, že voči Vášmu otcovi
a pánovi T. bolo vedené trestné stíhanie vo veci podvodu ? Odpoveď: Nie, nevedel som o tom, doma
nebývam od roku 1998. Otázka: Neviete o tom ani v súčasnosti ? Odpoveď: Neviem. Otázka: Vedeli steo tom, že Váš otec a pán T. mali nejaké dlhy ? Odpoveď: Nie nevedel som. Otázka: Máte vedomosť za
akých okolností došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 22.03.2010 medzi D. T. a manželkou na jednej
strane a K. J. ml. na druhej strane ? Odpoveď: Nakoľko som vlastnil byt, predal som byt, pánovi T.M.

sme ponúkli sumu, za ktorú som to predal, vyplatil som pánovi T. peniaze, bolo to 1 000.000 SK, túto
sumu som použil na odkúpenie časti dvojchaty od pána T. spolu s prislúchajúcim pozemkom. Dohoda
bola taká, že jednu z tých dvojchát som dostal darovaním od svojich rodičov a chcel som, aby brat
vlastnil druhú polku, preto som ju odkúpil od T., ale bola napísaná na brata. Obe polky boli s priľahlými
pozemkami. Otázka: Z akého dôvodu ste chceli, aby to bolo napísané na Vášho brata K. J. ml., keďže

predmetné nehnuteľnosti užívate Vy s Vašou priateľkou ? Odpoveď: Chcel som, aby brat vlastnil druhú
polku, chcel som sa o neho postarať, tak ako som to už vo svojej odpovedi uviedol. Otázka: Vysvetlite
pojem postarať sa, čo to znamená ? Odpoveď: Aby mal kde bývať. Otázka: Predmetom kúpnej zmluvy,
na ktorú som sa dotazoval, boli len pozemky. Vysvetlite teda, akým spôsobom ste chceli zabezpečiť
bývanie pre Vášho brata, keďže ste kupovali len pozemky. Odpoveď: Myslel som si, že predmetom
zmluvy sú takisto pozemky ako aj chata a že on to v celosti nadobudol. Otázka: Poznáte dôvod, pre ktorý

Váš brat pozemky len 6 mesiacom po ich nadobudnutí daroval pani Kováčovej ? Odpoveď: Priestory
nám boli malé, plánovali sme rodinu a dohodli sme sa s bratom, že to daruje nám, N. otehotnela v roku
2014. Otázka: Prečo ste obaja darovali pozemky pani T. a prečo pozemky neboli prevedené na Vás ?
Odpoveď: Je matkou môjho dieťaťa a tak sme sa rozhodli. Otázka: Viete uviesť, aké boli majetkové
pomery Vášho brata v roku 2010 ? Odpoveď: Nie neviem, nepamätám si. Otázka: Viete z čoho v tom

čase pochádzali jeho príjmy ? Odpoveď: Neviem, nepamätám si. Otázka: Máte vedomosť, že by mal
nejaké dlhy ? Odpoveď: Neviem, nepamätám si, každý si žijeme svoj život. Otázka: Postrehli ste v roku
2010, žeby sa Váš otec a pán T. zbavovali majetku ? Odpoveď: Nie, nepostrehol som. Otázka: Vyjadrite
sa k tomu, že Vy a Váš brat figurujete v zozname dlžníkov finančnej správy s dlhom Vášho brata cca
63.000,- € a Vás cca 430.000,- € ? Odpoveď: Mal som stavebnú firmu, daňový úrad mi potvrdil, že všetky

práce boli urobené a riadne vyplatené v hotovosti, nakoľko svedok (majiteľ inej firmy) povedal, že nič
pre mňa neurobil, tak daňový úrad mi vyrubil daň, ktorá predstavuje sumu, na ktorú ste sa pýtali, ktorá je
teraz navýšená o úroku z omeškania, jednalo sa o prerábku generálnej prokuratúry a prerábka obytného
domu pre Y., tam som mal v subdodávke zamestnaných cca 50 ľudí, G. W. G. K.. K dlhu môjho brata sa
vyjadriť neviem. Otázka: Existuje nejaký doklad o tom, že by ste sumu 1 000.000 SK páni T. vyplatili ?

Odpoveď: Áno, doklad o tom existuje, je to písomné prehlásenie pána T. na formáte A4, že peniaze
odo mňa prevzal. Otázka: Kedy sa podpisovala táto dohoda ? Odpoveď: V roku 2010 v čase, keď som
predal byt. Otázka: Viete kto uzatváral kúpnu zmluvu medzi pánom T. a jeho manželkou, pokiaľ ide o
druhú časť pozemkov? Odpoveď: Brat, on to kupoval, on to musel podpísať. Otázka: Máte vedomosť,
aká bola kúpna cena za túto nehnuteľnosť ? Odpoveď: Cca 50.000,- € plus nejaké podlžnosti T. voči

bratovi alebo voči otcovi, presne si však nepamätám ako to bolo, bolo to však riadne zaplatené a prevod
riadne prebehol. Otázka: Podieľali ste sa sumou 1 000.000 korún, ktorú ste vyplatili pánovi T., na kúpe
majetku, ktorý išiel „do rodiny“ ? Odpoveď: Áno. Otázka: Bolo teda v rámci rodiny dohodnuté, že tento
pozemok bude predmetom ďalších prevodov na pani T. ? Odpoveď: Nebolo to tak dohodnuté, časom
vyplynulo ako ďalej sa s pozemkami naloží. Otázka: V tom čase ste žili s pani T. ? Odpoveď: Áno.

20. Podľa § 42a ods.2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase

v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

21. Podľa § 42a ods. 5 písm. a/, písm. b/ písm. c/ Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež
právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok

bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným
odhadom, a ktorý spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo
bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo bol uskutočnený
s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

22. Podľa § 42b odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou.23. Podľa § 42b odsek 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

24. Podľa § 42b odsek 3 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo ich právnym nástupcom, proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi.

25. Podľa § 42b odsek 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval,
je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

26. Občiansky zákonník prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti poskytuje ochranu veriteľovi pred

právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku a tým aj k zmareniu či ohrozeniu
možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená. Podstatou
odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu len voči osobe veriteľa, čiže relatívna neúčinnosť,
ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovateľného
právneho úkonu tak, akoby k nemu vôbec nedošlo. Dôvodom podania odporovacej žaloby je existencia

vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, pričom pojem vymáhateľná pohľadávka nie je v
súdnej praxi interpretovaný rovnako. Za vymáhateľnú pohľadávku sa považuje taká pohľadávka,
ktorá bola veriteľovi priznaná rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon
rozhodnutia - exekúciu, uvedený právny názor bol vyslovený NS SR sp. zn. 6Cdo/253/2012 zo dňa
17.12.2013, NS ČR Rc 12/2003, obdobný názor a stanovisko zaujal senát NS SR z 23.11.2011, sp.

zn. 5Cdo/188/2010. Odporovateľnosť totiž predstavuje náhradný spôsob, akým sa veriteľ môže domôcť
uspokojenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý odporovateľným právnym úkonom privodil svoju
platobnú neschopnosť. Vymáhateľnou pohľadávkou je taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť
exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom,
podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Právna úprava odporovateľných právnych úkonov je obsiahnutá

v ust. § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
veriteľ môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už
bol uspokojený. Dôsledky úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka upravuje ust. § 42b ods. 4

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne
neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Z vyššie uvedeného prehľadu právnej úpravy vyplýva, ako to
vyvodila aj judikatúra, že zmyslom odporovacej žaloby podľa ust. § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka
je - z pohľadu žalujúceho veriteľa - dosiahnutie rozhodnutia súdu, ktorým bude určené, že právny

úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, je voči veriteľovi neúčinný.
Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, následne predstavuje podklad k tomu,
aby sa veriteľ(úspešný žalobca) mohol na základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia (exekučného
titulu, v tomto prípade Rozsudku), vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutým
toho, čo odporovateľným (relatívne právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka a to

ale nie proti dlžníkovi, ale proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol odporovateľný právny úkon
urobený (proti žalovanému v tomto súdnom konaní). Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom
slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní a to prostredníctvom
postihnutia vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z majetku
dlžníka a teda dlžníkovi už nepatria. Zavedením ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka sa rozšíril

okruh pasívne legitimovaných osôb a to tak, že okrem toho, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon
urobil, resp. toho kto mal z takéhoto právneho úkonu dlžníka prospech, sú pasívne legitimovanými aj (i)
univerzálni právni nástupcovia tejto osoby, ako aj (ii) singulámi právni nástupcovia tejto osoby (zákon
ich označuje ako „tretie osoby"), ale to iba za predpokladu, že tieto „tretie osoby" o odporovateľností
právneho úkonu dlžníka voči ich právnemu nástupcovi vedeli (dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto

skutočnosti znáša žalobca). Uvedený výklad ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka síce nie je
v judikatúre ustálený, no prikláňa sa k nemu odborná literatúra, pričom v jeho prospech nasvedčuje
najmä zohľadnenie účelu inštitútu odporovateľností právnych úkonov, prostredníctvom ktorého by sa
mala poskytovať ochrana reálnej vymožiteľnosti pohľadávok veriteľov voči dlžníkom, ktorí sa snažiaformálnymi právnymi úkonmi zbaviť v exekúcii postihnuteľného majetku a tým zmariť uspokojenie
pohľadávok ich veriteľov. Z týchto dôvodov tak nie je na mieste obsah pojmu „tretie osoby" v ust. §
42b ods. 3 Občianskeho zákonníka vykladať iba tak, že do obsahu tohto pojmu patria iba tí univerzálni

právni nástupcovia osoby, ktorá odporovateľný právny úkon s dlžníkom dojednala, alebo z neho mala
prospech, ktorí nie sú jej blízkymi osobami. Práve naopak, obsah pojmu „tretie osoby" treba vykladať
tak, že do neho patria singulámi právni nástupcovia osoby, ktorá odporovateľný právny úkon s dlžníkom
dojednala, alebo z neho mala prospech, ktorí o odporovateľností právneho úkonu dlžníka voči tejto
osobe (ich predchodcovi) vedeli a na ktorých v dôsledku právneho úkonu ich predchodcu prešiel

predmet odporovateľného právneho úkonu dlžníka. Takýto výklad podporuje aj to, že samotný zákon pri
univerzálnych právnych nástupcoch nevyžaduje preukázanie vedomosti o odporovateľnosti právneho
úkonu voči predchodcovi, keďže univerzálni právni nástupcovia spravidla nemôžu ovplyvniť okruh práv
a záväzkov, do ktorých miesto ich predchodcu vstupujú, pretože sa stávajú právnymi nástupcami ich
predchodcu v jeho všetkých právach a záväzkoch, zatiaľ čo singulámi právni nástupcovia vstupujú
do práv a povinností ich predchodcu iba spravidla v právnom titule ich sukcesie vymedzených práv a

záväzkov. Tomuto záveru nasvedčuje aj to, že tieto tretie osoby sa kvôli ich vedomosti o odporovateľností
právneho úkonu proti ich predchodcovi, nemôžu stať singulárnymi právnymi nástupcami tejto osoby v
dobrej viere, v dôsledku čoho sú následne povinní znášať právne následky úspešného odporovania
právnemu úkonu dlžníka voči ich predchodcovi, ako aj voči nim samotným. Z tohto dôvodu tak
zákon chráni iba dobromyseľných singulárnych nástupcov osoby, ktorá odporovateľný právny úkon

s dlžníkom dojednala alebo z neho mala prospech, proti ktorým nemožno úspešne uplatniť právo
odporovať právnemu úkonu dlžníka. U týchto osôb teda zákon legitímne uprednostňuje požiadavku
právnej istoty ohľadom v dobrej viere nadobudnutých práv.

27.Žalobcasavtomtokonanívočižalovaným1/a2/domáhaurčeniaodporovateľnostiprávnychúkonov,

ktorými pôvodne D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX D. a jeho manželka previedli
nehnuteľnosti opísané v časti 1 a 2 tohto rozsudku na žalovaného 1/ predtým ako ho Okresný súd
Pezinok a Krajský súd v Bratislave právoplatným a vykonateľným rozsudkom sp. zn. 2T 139/2009 zo
dňa 22.07.2010 v spojení s rozsudkom sp. zn. 1To 142/2010 uznal vinným zo spáchania trestného činu
podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 zák. č. 140/1961 Zb. Trestný zákon

a zaviazal ho spoločne a nerozdielne s K. J., nar. XXXX, na náhradu škody poškodenému - (právnemu
predchodcovi žalobcu) vo výške 2.729.530,- € spolu s K. J., nar. XXXX.

28. Sporná v tomto konaní bola: aktívna legitimácia žalobcu, skutočnosť, že sa jednalo o odplatný prevod
a teda nadobudnutím inej majetkovej hodnoty nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku dlžníka D. T., pasívna

legitimácia žalovaných, že účel majetkového prevodu nehnuteľností na žalovaného 1/ a následne na
žalovanú 2/ nebol úmysel ukrátiť veriteľa, ale najvhodnejšie riešenie usporiadania majetkových vzťahov
predmetných nehnuteľností, námietka žalovaných, že sa jedná o preklúziu teda v čase podania žaloby
už uplynula trojročná lehota od vzniku odporovaného právneho úkonu a zlé označenie nehnuteľností,
ktoré mali byť predmetom prevodu, keďže prevod sa netýkal Stavby - chata so súpisným číslom XXXX,

na parcele číslo XXXX/XX a tejto parcely.

29. Súd sa v prvom rade vyporiadal s námietkou spočívajúcej v zlom označení nehnuteľností, ktoré mali
byť predmetom prevodu, keďže prevod sa netýkal Stavby - chata so súpisným číslom XXXX, na parcele
čísloXXXX/XXatejtoparcely,zapísanánalistevlastníctvač.XXXXprek.ú.D..Danúskutočnosťžalobca

odstránil spresnením žalobného petitu, doručeným dňa 14.09.2015, ktoré súd vyhodnotil ako návrh na
zastavenie konania v časti a rozhodol o ňom uznesením č.k. 10C 111/2013 - 246 zo dňa 02.12.2015, v
zmysle ktorého je žalobný petit formulovaný tak ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku.

30. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že

žalobca je aktívne vecne legitimovaný v konaní. Pokiaľ právny zástupca žalovaného aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu v konaní spochybnil, súd nemal preukázanú dôvodnosť jeho právnej argumentácie.
Vymáhateľnou pohľadávkou, ktorej uspokojenie právny úkon (kúpna zmluva) uzavretý medzi žalovaným
1/ a odsúdeným D. T. má ukracovať, je pohľadávka na náhradu škody, priznaná rozsudkom Okresného
súdu Pezinok zo dňa 22. 7. 2010, sp. zn. 2T/139/2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 19.1. 2011, sp. zn. 1 To/142/2010, ktorým bolo uložené odsúdeným nahradiť spoločne
a nerozdielne škodu poškodenému Slovenskému investičnému družstvu vo výške 2.729.530,- eur.
Možno prisvedčiť tvrdeniu právneho zástupcu žalovaného, že v čase vyhlásenia uvedeného rozsudku už
Slovenské investičné družstvo v právnej forme družstva a s uvedeným obchodným menom neexistovalo,keďže s účinnosťou od 29.8.2008 zmenilo právnu formu a obchodné meno na Slovenský investičný
holding, s. r. o., ktorý sa následne zlúčil so spoločnosťou Gratio Holdings Ltd. a ku dňu 29.10.2009
(t. j. ešte pred vyhlásením rozsudku) bol z obchodného registra vymazaný, teda zanikol. Je však

nepochybné, že Slovenský investičný holding, s. r. o. predstavoval totožný právny subjekt ako Slovenské
investičné družstvo (totožnosť identifikačného čísla osoby), u uvedeného subjektu došlo len k zmene
právnej formy a obchodného mena. Taktiež je jednoznačné, že obchodná spoločnosť Gratio Holdings
Ltd. je univerzálnym právnym nástupcom Slovenského investičného holdingu, s. r. o., a preto na ňu
prešli všetky práva a záväzky Slovenského investičného holdingu, s. r. o., ktorý zlúčením zanikol. Z

uvedených skutočností vyplýva, že Gratio Holdings Ltd., ako univerzálny právny nástupca Slovenského
investičnéhoholdingu,s.r.o.,bolmajiteľompohľadávkypriznanejvyššieuvedenýmtrestnýmrozsudkom
a to aj napriek tomu, že v rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 22.7.2010 je ako poškodený uvedené
Slovenské investičné družstvo. Je totiž bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že prihliadajúc k vyššie
uvedeným zmenám právnej formy a obchodného mena a právnemu nástupníctvu, obchodná spoločnosť
Gratio Holdings Ltd. je právnym nástupcom Slovenského investičného družstva, teda bola vlastníkom

predmetnej pohľadávky. Uvedená skutočnosť napokon vyplýva aj z poverenia Okresného súdu G. v
konaní vedenom pod sp. zn. 16Er/1455/2011, v ktorom súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného Gratio Holdings Ltd. Následne
bola predmetná pohľadávka zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou dňa 15. 3. 2013 medzi
obchodnou spoločnosťou Gratio Holdings Ltd. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpená

na žalobcu. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že pohľadávka žalobcu nevznikla až okamihom
právoplatnosti Rozsudku, ale už okamihom, kedy boli naplnené všetky predpoklady pre vznik práva
na náhradu škody, ktorá bola Oprávnenému subjektu spôsobená protiprávnym konaním K. J. st. (t.j.
otec žalovaného 1/) a Dlžníka (t.j. protiprávne konanie zodpovedného subjektu, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nimi) a teda okamihom vzniku záväzkového vzťahu zo zodpovednosti za škodu medzi

Oprávneným subjektom na strane jednej a K. J. st. a Dlžníkom na strane druhej.

31. Ďalšou námietkou žalovaných v tomto konaní bola skutočnosť, že možnosť odporovať právny úkon
bola v čase podania žaloby prekludovaná, keďže k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, nedošlo
v posledných troch rokoch. Uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje,

ak je napádaný právny úkon urobený neskôr, nemožno mu už odporovať. Inak povedané, nárok na
odporovanie zaniká uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu - od
jeho vzniku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dlžník žalobcu D. T., nar. XX.XX.XXXX,
s manželkou uzatvorili so žalovaným 1/ Kúpnu zmluvu dňa 22. 03. 2010, na základe ktorej došlo k
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísané v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky,

vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor, okres D., obec D., katastrálne územie D., na liste
vlastníctva č. XXXX ako pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere
65m2nanehnuteľnostiach,ktorésúvsúčasnostizapísanévkatastrinehnuteľnostíSlovenskejrepubliky,
vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor, okres D., obec D., katastrálne územie D., na liste
vlastníctva č. XXXX ako pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX o výmere

223 m2, druh pozemku ostatné plochy a ako pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, parcelné číslo
XXXX/XX o výmere 164 m2 podielom všetko v 1. Vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej
zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 27. 04. 2010 pod V 1267/10, teda právne účinky
vkladu nastali 27.04.2010 a žaloba vo veci, podaná dňa 22.04.2013, bola podaná včas.

32. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou v prvom rade domáhal určenia právnej
neúčinnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam:
pozemok parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2, v podiele 1/1, zapísaný na LV
č. XXXX, kat. územie D., pozemok parc. č. XXXX/XX, ostatné plochy o výmere 223 m2 a pozemok parc.

č. XXXX/XX, ostatné plochy o výmere 164 m2, oba v podiele 1 zapísané na LV č. XXXX uzatvorenej
medzižalovaným1/akokupujúcimadlžníkomžalobcuD.T.,nar.XXXXsmanželkouakopredávajúcimz
dôvodu, že ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. V žalobe poukázal na to, že žalovaný a
jehodlžníkD.T.,nar.XXXXsíceniesúosobyblízkevzmysleust.§116OZ,avšaksajednáoosoby,ktoré
mali z odporovateľného právneho úkonu prospech § 42b ods. 2 OZ. Odporovateľnosť právneho úkonu

slúži na zabezpečenie ochrany veriteľa tak, že umožňuje domáhať sa právnej neúčinnosti právnych
úkonov, uskutočnených jeho dlžníkom, ktorými sa dlžník zbavuje majetku, pričom v dôsledku uvedených
právnych úkonov je veriteľ ukrátený na uspokojení svojich pohľadávok. Veriteľ sa, v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami, môže domáhať na súde, aby určil, že právny úkon, vykonaný dlžníkom, jevoči nemu právne neúčinný v prípade, ak spĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 42a Občianskeho
zákonníka. Žalovaný 1/ s dlžníkom žalobcu D. T., nar. XXXX, síce kúpnu zmluvu, vo vzťahu ku ktorej
sa žalobca domáhal vyslovenia právnej neúčinnosti uzatvoril, súd však nemal v konaní preukázané

základné podmienky pre účinné odporovanie právnemu úkonu. Podmienky, za ktorých veriteľ môže
právnemu úkonu dlžníka odporovať voči inej osobe ako sú osoby podľa § 116 OZ, sú uvedené v ust.
§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy v tomto prípade je povinnosťou žalobcu preukázať úmysel
dlžníka predmetným právnym úkonom ukrátiť uspokojenie pohľadávky dlžníka a vedomosť žalovaného
o tomto úmysle, čo však žalobca v tomto konaní neurobil.

Ad.1) Podľa ustálenej judikatúry o ukracujúci právny úkon sa nejedná vtedy, ak obdržal dlžník za
prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočnú (reálnu) obvyklú
cenu alebo ak mu bola poskytnutá primeraná náhrada. Právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku čoho veriteľ
nemôžedosiahnuťuspokojeniesvojejpohľadávkyzmajetkudlžníka.Zásadneodporovateľnýmprávnym

úkonom nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu
majetku dlžníka. Je však potrebné, aby išlo o reálne ekvivalentný právny úkon, teda úkon, ktorým dlžník
za plnenie, ktoré právnym úkonom stratil, nadobudol iné plnenie rovnocennej povahy. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti od dlžníka žalobcu
za reálnu kúpnu cenu, ktorej odovzdanie žalovaný v konaní preukázali a to priamo odkazom na kúpnu

zmluve zo dňa 22.03.2010 kde konkrétne v jej článku 5 jej podpisom predávajúci potvrdili prevzatie
kúpnej ceny v sume 50.000,- € v hotovosti. Pokiaľ aj žalobca v konaní spochybnil vyplatenie kúpnej
ceny, uvedené tvrdenie ničím nepreukázal.

Ad.2) Ďalšou nepreukázanou skutočnosťou v tomto konaní bola existencia úmyslu dlžníka ukrátiť

veriteľa odporovaným právnym úkonom - Kúpnou zmluvou a vedomosť druhej strany - kupujúceho -
žalovaného 1/ o tomto úmysle v čase jej uzavretia resp. vyvkladovania. Je síce pravdou, že v čase
uzavretia Kúpnej zmluvy už bolo vedené trestné stíhanie proti dlžníkovi D. T.M. a otcovi žalovaného 1/
(skončilo dňa 19.01.2011), avšak Kúpna zmluva bola uzavretá už dňa 22.03.2010 a zavkladovaná dňa
27.04.2010. Na základe vyššie uvedeného je preukázané, že v čase uzavretia Kúpnej zmluvy nebol

splatný dlh D. T. voči spoločnosti Slovenské investičné družstvo, keďže tento bol predmetom sporu v
trestnom konaní, ktoré sa skončilo, ako bolo uvedené vyššie až 10 mesiacov po uzavretí Kúpnej zmluvy.
Kúpna zmluva teda bola preukázateľne uzatvorená v čase, keď dlžník D. T. ešte nebol zaviazaný k
náhrade škody a teda v čase uzavretia Kúpnej zmluvy išlo o spornú a súdom nedeklarovanú pohľadávku
a aj preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že dlžník D. T. uzavrel Kúpnu zmluvu s úmyslom ukrátiť svojho

veriteľa.

Ad. 3) Súd sa zároveň stotožnil s argumentáciou žalovaných, že uzavretie Kúpnej zmluvy na predmetné
pozemky s kúpnou cenou 50.000,- € v tom čase bolo pre dlžníka nielen ekonomicky najvhodnejším
riešením, ale zároveň aj najvhodnejším spôsobom ukončenia spoluvlastníckeho vzťahu k parcelám

XXXX/XX a XXXX/XX, kde dlžník spolu s manželkou vlastnili spoluvlastnícky podiel 1 a ich podielovým
spoluvlastníkom bol P. J., dátum narodenia X.X.XXXX. Zároveň sa jednalo o spoluvlastníctvo pozemkov,
v ktorých blízkosti stojí chata už vtedy patriaca rodine J.. Dlžník D. T. vo svojej výpovedi potvrdil, že
nikto z jeho rodiny sa o predmetné pozemky nestaral, nemal o ne záujem, tak „načo by mu boli.“
Dohodli sa, že pozemky odpredá. Dlžník teda nemal v tomto prípade úmysel ukrátiť žiadneho veriteľa a

teda ani tvrdeného právneho predchodcu žalobcu. Súd má teda za to, že žalovaný 1/ ako kupujúci bol
dobromyseľný a nemohol mať vedomosť o nejakom, žalobcom tvrdenom, avšak neexistujúcom úmysle
predávajúceho D. T. ukrátiť jeho veriteľa.

33. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie a v konaní preukázané skutočnosti má za to, že nešlo

o právny úkon vykonaný s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa predajom nehnuteľností tretej osobe,
ale preukázateľne išlo o odplatný predaj spoluvlastníckeho podielu do rodiny druhého podielového
spoluvlastníka.

34. Podľa ust. § 42b ods. 3 OZ právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti

osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Čo sa týka žalovanej neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahuk žalovanej 2/, tá je naviazaná na úspešné odporovanie Kúpnej zmluve dlžníka voči žalovanému 1/.
Vychádzajúc z uvedeného na strane žalovanej 2/ nie je daná pasívna legitimácia v tomto spore.

35. Žalovaní mali vo veci plný úspech, preto im súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.