Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Batisová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218011980
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2218011980.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyBatisovejasudcovJUDr.

Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného C. F., nar. XX.XX.XXXX pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 09.03.2020 sp. zn. 4T/131/2018, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 16.6.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.

II. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný C. F., nar. XX.XX.XXXX v A., trvalé bydlisko D. K. - T., A. cesta č. XXX/X,
uznáva za vinného, že
dňa 27.05.2018 v čase okolo 23.20 hodine v obci D. K. - T. na A. ceste v rodinnom dome súpisného
čísla XXX/X počas slovnej hádky so svojou manželkou J. F., nar. XX.XX.XXXX sa jej vyhrážal zabitím,
pričom viackrát jej opakoval slová „darmo si privolala policajtov, aj tak ťa zabijem, ráno už nežiješ", ktoré

slová u menovanej vzbudili strach, pričom pri tomto fyzickom útoku poškodená J. F., nar. XX.XX.XXXX,
neutrpela žiadne zranenia,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, a taký čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe - manželke,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 4 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky 3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaný sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému súd ukladá ochranné protialkoholické

liečenie ústavnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 09.03.2020 Okresný súd Dunajská Streda pod sp. zn. 4T/131/2018
uznal obžalovaného C. F. vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1

písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že
27.05.2018naadreseA.cestaXXX/XD.K.-T.týralsvojumanželkuJ.F.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
A. cesta XXX/X, D. K. - T. ako aj ich spoločné deti a to J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. cesta XXX/
X, D. K. - T., F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. R. XXX, R., a mal. S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. cesta XXX/X, D. K. - T. tak, že ich pravidelne udieral dlaňou ako aj päsťami a manželku aj kopol

do hlavy, pričom pri jednom z fyzických útokov utrpela zranenie zlomeninu nosa, dňa 27.05.2018 v čase
okolo 23.20 hodine v obci D. K. - T. na A. ceste v rodinnom dome súpisného čísla XXX/X fyzicky napadol
svoju manželku J. F., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že jej trhal vlasy a udieral ju do hlavy, následne počas
slovnej hádky sa jej vyhrážal zabitím, pričom viackrát jej opakoval slová „darmo si privolala policajtov,
aj tak ťa zabijem, ráno už nežiješ", ktoré slová u menovanej vzbudili strach, pričom pri tomto fyzickom

útoku poškodená J. F., nar. XX.XX.XXXX, neutrpela žiadne zranenia,
Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods.
2, ods. 4 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov 8 (osem)
mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Zároveň mu podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil ochranné protialkoholické

liečenie ústavnou formou.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie čo do výroku o vine odôvodnil tým, že po vyhodnotení dôkazov
vykonaných tak na hlavnom pojednávaní v priebehu súdneho konania, ako i v prípravnom konaní,
hlavne pokiaľ ide o výpoveď samotnej poškodenej zo dňa 28.5.2018 tak jednotlivo ako i v ich súhrne
dospel k záveru, že vina obžalovaného zo spáchania predmetného skutku bola dostatočne preukázaná.

Obžalovaný sa predmetného skutku dopustil v podstate už od roku 2012 a hlavne po tom čo bol
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom predmetného skutku sa dopustil takmer vždy pod
značným vplyvom alkoholických nápojov. Obžalovaný sa vo výpovedi sám priznal, že by nemal piť,
nakoľko hádky medzi nim a poškodenou boli vždy, keď mal vypité a to niekoľko pív a borovičku.
Za smerodajnú v tomto konaní na preukázanie viny obžalovaného prvostupňový súd považoval ako

usvedčujúci dôkaz - výpoveď samotnej poškodenej J. F. zo dňa 28.5.2018, kedy bola vypočutá v
prípravnom konaní, dokonca dvakrát, pričom plynulo v časovom slede a konzistentne opísala prežité
udalosti, ktoré ju viedli k podaniu trestného oznámenia na obžalovaného. Spolužitie poškodenej a
obžalovaného, ktorí ako manželia spolu žijú už 32 rokov bolo známe aj pred orgánmi činnými v
trestnom konaní, nakoľko poškodená viackrát žiadala o pomoc polície a táto skutočnosť je potvrdená aj

vypočutými svedkami, príslušníkmi obvodného oddelenia policajného zboru Šamorín, ktorí boli priamymi
očitými svedkami vyhrážok obžalovaného na poškodenú. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku
najmä PhDr. Igora Obucha a jeho výpovede na hlavnom pojednávaní treba mať za to, že napriek
osobnostným vlastnostiam samotnej poškodenej, i keď nevykazuje syndróm týranej osoby, jej výpoveď
tak z hľadiska všeobecnej ako i špecifickej vierohodnosti treba považovať za vierohodnú. Samotná

poškodená sa viackrát stala obeťou vyhrážok a útokov obžalovaného pod vplyvom alkoholu, ktorá
skutočnosť však neoslobodzuje obžalovaného zo spáchania predmetného skutku, nakoľko tento stav,
v akom sa nachádzal pod vplyvom alkoholu, si privodil sám a to pravidelným požívaním alkoholických
nápojov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto prvostupňový súd s poukazom na vykonané
dokazovanie, na výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 28.5.2018, na vypracované

znalecké posudky, na výpovede svedkov ako i všetky ďalšie dôkazy vykonané a zabezpečené tak v
prípravnom konaní ako i v konaní pred súdom mal za to, že konanie obžalovaného ako po objektívnej tak
i po subjektívnej stránke naplňuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona a preto ho prvostupňový
súd uznal vinným zo spáchania tohto skutku v celom rozsahu.

Čo do výroku treste prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že vychádzal z ustanovenia § 34
Trestného zákona. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti 4 krát
súdne trestaný. Pri prvom jeho odsúdení sa hľadí na neho akoby nebol odsúdený. V ostatných prípadoch
obžalovaný bol právoplatne odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania ako i pre majetkové trestné
činy. Na strane obžalovaného neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť, existuje však jedna priťažujúca

okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Pri použití § 38 ods. 2 a ods. 4 Trestného zákonaprvostupňový súd preto obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody zvýšený o 1/3-inu,
teda na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 9 rokov 8 mesiacov, ktorý trest považuje pre
obžalovaného za zákonný a primeraný. Nakoľko obžalovaný sa v posledných 10 rokoch pred spáchaním

skutku už nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil obžalovaného na výkon trestu, v súlade s
ustanovením § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, do ústavu so stredným stupňom stráženia.
VzhľadomnazáverznaleckéhoposudkuznalcaMUDr.MáriaStrakunaprítomnosťzávislostiodalkoholu
u obžalovaného mu prvostupňový súd podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil aj ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o vine ako i výroku o treste podal obžalovaný v zákonnej lehote
odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ladislava Pongrácza. Obhajoba
uviedla, že obžalovaný od začiatku popiera spáchanie trestného činu. Uviedol, že kritického dňa okolo
22.00 hod. došiel domov z Bratislavy, ale nevedel sa dostať do domu, brána bola zamknutá. Bránu mu
potom otvorila dcéra Iveta, avšak aj vchodové dvere domu boli uzamknuté. Obvinený klopal na dverách,
ale nikto mu dvere neotváral, preto kričal svojej manželke - poškodenej, aby otvorila bránu. Poškodená

ho však do domu nepustila, vykrikovala, aby išiel spať tam, kde bol dovtedy, z tohto dôvodu bol
obžalovaný nútený spať na dvore. Obžalovaný sa so svojou manželkou sa viackrát pohádal, ale nikomu
sa nevyhrážal, ani svojej manželke, ani ostatným rodinným príslušníkom, nikdy ich neudrel, nikdy sa
nevyhrážal poškodenej, nikdy jej netrhal vlasy, nezlomil jej nos. V inkriminovanom čase bol obžalovaný
pod vplyvom alkoholu, ktorú skutočnosť ani nepopieral. Obžalovaný bol dvakrát hospitalizovaný v

Psychiatrickej nemocnici W. W. v W., kvôli sebapoškodzovaniu, teda má sklony k ubližovaniu sebe
samému a nie inému. Poškodená J. F. pri svojom výsluchu dňa 28. mája 2018 na Okresnom riaditeľstve
policajnéhozboruvDunajskejStrede,odborkriminálnejpolícievypovedalaneisto,otázkamnerozumela,
bolo potrebné ich opakovať viackrát, vypovedala protirečivo. Vyšetrovateľ policajného zboru v zápisnici
o výsluchu poškodenej zo dňa 28.05.2018 poznamenal, že „Poškodená počas výsluchu stále vyberá

zo svojej tašky mobilný telefón a nesústredí sa na položené otázky.“ ... „Poškodená už chce ukončiť
výsluch, je netrpezlivá, nesústredená.“... „Poškodená počas výsluchu nebola sústredená, na niektoré
otázky len ťažko odpovedala, len ťažko komunikovala, neporozumela na prvý krát otázkam. Viackrát
súrila ukončenie výsluchu, len ťažko sa s ňou dalo komunikovať.“ Poškodená nevedela uviesť mená
všetkých jej detí, ani to, kedy sa narodili. V predošlej výpovedi zo dňa 28.05.2018 tvrdila, že fyzické

útoky jej manžela začali od roku 2012, pri ďalšom výsluchu však už tvrdila, že tieto útoky začali v
roku 2005. Na otázku obhajoby, že koľkokrát jej manžel fyzicky ublížil počas manželstva, uviedla, že
„Keď bol opitý, skoro každý deň. Zbil ma len včera ináč len na mňa kričal.“ Teda najprv tvrdila, že jej
obžalovaný fyzicky ublížil skoro každý deň, v druhej vete však už všetko neguje a tvrdí, že obžalovaný
ju zbil iba raz. Poškodenej boli predložené lekárske správy zo dňa 23.03.2016 a zo dňa 22.07.2017,

k lekárskej správe zo dňa 23.03.2016 uviedla, že tieto zranenia nespôsobil jej manžel a čo sa týka
druhého nálezu zo dňa 22.07.2017 uviedla, že na okolnosti sa už nepamätá, ale podľa nej tieto zranenia
jej nespôsobil obvinený. Práve poškodená sa správala agresívne voči obžalovanému, kritického dňa
napríklad hodila do obžalovaného topánky, obžalovaný má aj jazvu na čele. Súdny znalec PhDr. Karol
Kleinmann sa výsluchu poškodenej dňa 28.05.2018 na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v

Dunajskej Strede osobne nezúčastnil (prítomní boli vyšetrovateľ, tlmočník a osoba prítomná pri podpise,
svedok - poškodená J. F. a obhajca obžalovaného), napriek tomu ako vo svojom znaleckom posudku
č. 44/2018, tak aj v Dodatku č.1 k znaleckému posudku č. 41/2019 tvrdil, že výsluchu poškodenej J. F.,
nar. XX.XX.XXXX, dňa 28.05.2018 sa osobne zúčastnil. Výsluch bol zaznamenaný na kameru.
Dňa 12.11.2018 podala Okresná prokuratúra Dunajská Streda obžalobu na Okresný súd Dunajská

Streda. V predmetnej trestnej veci sa uskutočnili hlavné pojednávania, boli vypočutí všetci svedkovia
a poškodená J. F., na návrh obžalovaného a jeho obhajcu bol predvolaný aj súdny znalec MUDr.
Mário Straka, ktorý svoju neúčasť viackrát ospravedlnil. MUDr. Straka bol predvolaný z dôvodu, že
obhajoba nesúhlasila s prečítaním jeho znaleckého posudku, považovala za potrebné položiť mu otázky
ohľadom psychického stavu poškodenej, nakoľko z lekárskej správy MUDr. M. (psychiater poškodenej)

o. i. vyplýva, že poškodená má trvale zníženú súdnosť a kritičnosť, má vážne poruchy správania, jej
ovládacie a rozpoznávacie schopnosti sú nerozvinuté. Poškodená sa na hlavné pojednávanie vytýčené
na deň 20.05.2019 nedostavila a listom zo dňa 20.05.2019 svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní zo
zdravotného stavu spočívajúceho v psychickom zrútení sa a neschopnosti vypovedať ospravedlnila.
Ďalej uviedla, že neustále plače a nie je schopná sa ukľudniť, žiada o kompletné psychologické a

psychiatrické vyšetrenie svojej osoby. Súhlasila, aby sa hlavné pojednávanie konalo bez jej prítomnosti.
Ďalej uviedla, že podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku využíva svoje zákonné právo odoprieť
vypovedať, nakoľko by svojou výpoveďou opäť spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe ako
i obžalovanému. Svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že predchádzajúcimi výpoveďami, ktoré boli čítanéna pojednávaní neopodstatnene poškodila obžalovaného ako manžela živiteľa rodiny a otca detí. Je
duševne narušená a chorá osoba, nepamätá si žiadne okolnosti a svoje predchádzajúce výpovede
považuje za vykonštruované jej chorou mysľou, nepravdivé a aj vynútené. MUDr. B. listom zo dňa

15.7.2019 súdu oznámil, že k zdravotnému stavu poškodenej J. F., nar. XX.XX.XXXX, k predloženým
lekárskym správam sa vyjadriť nevie. V konaní ako znalec vyšetril len obžalovaného a nie osobu
poškodenej, ku správam ako znalec sa vyjadriť nevie. Jemu ako znalcovi v tomto prípade neprislúcha
hodnotenie predložených dôkazov. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 4T/131/2018 -
289 zo dňa 03. októbra 2019 bol pribratý do konania znalec z odboru psychológie, odvetvie klinická

psychológia dospelých: PhDr. J. Y., za účelom vypracovania a podania znaleckého posudku o vyšetrení
poškodenej J. F., nar. XX.XX.XXXX. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o pribratí znalca zdôvodnil tým,
že vznikli pochybnosti o správnosti znaleckého posudku PhDr. Kleinmanna, ktoré neboli odstránené ani
dodatkom, ani na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2019.
Čo sa týka ďalších poškodených svedkýň - dcér obžalovaného a poškodenej J. F., nar.XX.XX.XXXX,
poškodená J. F., nar.XX.XX.XXXX, nebola schopná vypovedať ani v prípravnom konaní: v Zápisnici

o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 09.08.2018 vyšetrovateľ okresného riaditeľstva policajného
zboru v Dunajskej Strede uviedol, že znalec PhDr. Karol Kleinmann, PhD., počas výsluchu poznamenal,
žejetupodozreniezmentálnejsubnormy,nakoľkopoškodenánebolaschopnávýpovede.Gestikulovala,
nevedela súvisle hovoriť. Poškodená F. F. pri svojom výsluchu na okresnom riaditeľstve policajného
zboru v Dunajskej Strede dňa 09.08.2018 po poučení uviedla, že má zákonný dôvod nevypovedať, ktoré

právo aj využije a vo veci nebude vypovedať.
Obhajoba poukázala na záver znaleckého posudku č.35/2019 PhDr. Igora Obucha, kde je jednoznačne
uvedené, že poškodená J. F., nar. XX.XX.XXXX má tendenciu interpretovať a najmä reprodukovať
vnímané skutočnosti tak, ako to vyhovuje jej aktuálnym potrebám, má sklon ku klamstvu, vedomému
klamaniu a zveličovaniu prežitých udalostí; poškodená nevykazuje znaky týranej osoby a znalec

nezistil príznaky posttraumatickej stresovej poruchy. Súdny znalec PhDr. Igor Obuch na hlavnom
pojednávaní uviedol, že poškodená nevykazuje znaky týranej osoby, taktiež u poškodenej nezistil znaky
posttraumatickej stresovej poruchy a poškodená zásadným spôsobom nezažila zo strany obžalovaného
takú mieru príkoria, aby ju to ovplyvnilo na každodennom bežnom živote. Poškodená na hlavnom
pojednávaní uviedla, že na nič si nepamätá, ani na to, čo sa stalo 27.05.2018.

Podľa odsudzujúceho rozsudku a obžaloby by mal obžalovaný týrať aj svoje deti, pričom v tomto smere
nebolo vykonané žiadne dokazovanie, napriek tomu prvostupňový súd uznal obžalovaného za vinného
aj za týranie svojich detí bez dokazovania.
Vzhľadom k tomu, že sa poškodená sama priznala k tomu, že jej doterajšie výpovede sú nepravdivé a
aj vynútené, a vzhľadom aj na lekársku správu MUDr. M., ako aj na tú závažnú skutočnosť, že súdny

znalec PhDr. Karol KIeinmann sa výsluchu poškodenej Ivety F., nar.XX.XX.XXXX, dňa 28.05.2018 na
okresnom riaditeľstve policajného zboru v Dunajskej Strede osobne nezúčastnil, no napriek tomu ako vo
svojom znaleckom posudku č. 44/2018, tak aj v Dodatku č.1 k znaleckému posudku č. 41/2019 tvrdil, že
sa výsluchu poškodenej J. F., nar.XX.XX.XXXX dňa 28.05.2018 osobne zúčastnil, teda tento znalecký
posudok ohľadom posudzovania dôveryhodnosti výpovede poškodenej J. F., nar.XX.XX.XXXX, nie je

možné považovať za dôkaz a s poukazom na záver znaleckého posudku č. 35/2019 PhDr. Igora Obucha
obhajobanavrhla,abyodvolacísúdpodľaustanovenia§321ods.1písm.b),písm.c)Trestnéhoporiadku
zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania.

Dňa 15.5.2020 sa k odvolaniu obžalovaného vyjadrila aj poškodená J. F., ktorá vo svojom vyjadrení o. i.
uviedla, že sa stotožňuje s odvolaním obžalovaného a prehlásila, že obžalovaný ju nikdy nebil a hlavne
netýral a netýral ani ich spoločné deti.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala

alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo
podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd
rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1.Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená,
pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.

Krajský súd vo veci vykonal dňa 16.6.2020 o 10:30 hod verejné zasadnutie, na ktoré sa
dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný, obhajca obžalovaného JUDr. Ladislav Pongrácz,
poškodená J. F. a splnomocnený zástupca poškodenej Ing. Mgr. František Oravec, pričom procesné
strany zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.
Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

V prvom rade odvolací súd z napadnutého rozsudku, zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa
9.3.2020 ale i z nahrávky z hlavného pojednávania zo dňa 9.3.2020 zistil, že prvostupňový súd vyhlásil
rozsudok tak, že oproti Okresnou prokuratúrou Dunajská Streda podanej obžalobe vynechal prvú časť
skutkovej vety v znení „v období od presne nezisteného mesiaca roku 2012 pravidelne takmer každý
deň do“, pričom prokuratúra nepodala voči vyhlásenému rozsudku odvolanie a preto iba na základe
podaného odvolania obžalovaným nie je možné v zmysle zásady „zákazu reformatio in peius“ (zákaz

zmeny v neprospech obvineného) odvolacím súdom túto skutkovú vetu doplniť.
V skutkovej vete tak zostala iba časť skutku, ktorú mal obžalovaný spáchať dňa 27.5.2018. Pri
takto naformulovanom skutku v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ide o jednorazové konanie
obžalovaného, ktoré nie je podľa odvolacieho súdu možné kvalifikovať ako zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. b) a písm. j) Trestného zákona.
Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou obhajoby, že vo vzťahu k spoločným deťom obžalovaného a
poškodenej - J. F., nar. XX.XX.XXXX, F. F., nar. XX.XX.XXXX a mal. S. D., nar. XX.XX.XXXX nebolo v
trestnom konaní obžalovanému preukázané žiadne protiprávne konanie.
Zároveň sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou obhajoby, že vinu obžalovaného nie je možné

založiť iba na výpovedi poškodenej, nakoľko túto nebolo možné považovať za jednoznačne vierohodnú,
vzhľadom na jej nekonzistentnosť ako i vzhľadom na tú skutočnosť, že sama poškodená svoju výpoveď
neustále menila a spochybňovala.
Naopak odvolací súd mal za to, že časť skutku, opísaná v skutkovej vete napadnutého rozsudku v znení:
„dňa 27.05.2018 v čase okolo 23.20 hodine v obci D. K. - T. na A. ceste v rodinnom dome súpisného

čísla XXX/X počas slovnej hádky so svojou manželkou J. F., nar. XX.XX.XXXX sa jej vyhrážal zabitím,
pričom viackrát jej opakoval slová „darmo si privolala policajtov, aj tak ťa zabijem, ráno už nežiješ", ktoré
slová u menovanej vzbudili strach, pričom pri tomto fyzickom útoku poškodená J. F., nar. XX.XX.XXXX,
neutrpela žiadne zranenia“, bola jednoznačne preukázaná a to nie iba na základe výpovede samotnej
poškodenej, ale i na základe vierohodných výpovedí svedkov C. C. a D. V., ktorí obaja skutok popísali

v súlade s tým, ako bol uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
Odvolací súd dospel k záveru, že takto opísaný skutok je potrebné právne kvalifikovať ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný svojim konaním naplnil všetky
zákonné znaky uvedeného prečinu.

Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo
veci rozhodol.
Vo vzťahu k výroku o vine odvolací súd upravil skutok tak, ako ho považoval za preukázaný, bez
porušenia zásady zákazu reformatio in peius a tento právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) a § 127 ods. 4 Trestného zákona.
Vzhľadom na zmenu výroku o vine následne odvolací súd sám rozhodol aj výrokom o treste tak, že
s prihliadnutím na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (ako ju správne
zistil prvostupňový súd), ukladal v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona zvýšený trest odňatia

slobody (čo rovnako správne ukladal už prvostupňový súd), avšak zo základnej trestnej sadzby podľa
§ 360 ods. 2 Trestného zákona (teda nie ako prvostupňový súd podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona)
- 6 (šesť) mesiacov až 3 (tri) roky, čím sa po zvýšení spodnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu
(podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona) mení rozsah trestnej sadzby na 16 (šestnásť) mesiacov až 3 (tri)
roky a odvolací súd má za to, že trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky 3 (tri) mesiace je vzhľadom

na osobu obžalovaného (najmä s ohľadom na jeho trestnú minulosť a spáchanie skutku ako špeciálnej
recidívy) ako i okolnosti prípadu primeraný a spravodlivý a spĺňa i predpoklady individuálnej a generálnej
prevencie.Na výkon uloženého trestu odvolací súd zaradil obžalovaného totožne ako súd prvého stupňa podľa §
48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, obžalovaný sa v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku už nachádzal vo výkone trestu

odňatia slobody.
Rovnako ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd, vzhľadom na záver znaleckého posudku znalca MUDr.
Mária Straku ohľadom prítomnosti závislosti od alkoholu, obžalovanému uložil podľa § 73 ods. 2 písm.
d) Trestného zákona aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.