Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/316/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219200237
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2219200237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. C. XXXX/
XX, A. I., zastúpený JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, so sídlom Alžbetínske nám. 2, Dunajská
Streda, proti žalovanej: O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. J. XXX, J. J., zastúpená JUDr. Albínou
Vágóovou, advokátkou, so sídlom Ružová 265, Dunajská Streda, o vyporiadanie nárokov z podielového
spoluvlastníctva a z investícií do výlučného majetku žalovanej, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27. augusta 2019, č.k. 5C/3/2019-71, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 100 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2, § 451
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 61 CSP, keď na základe vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení o investovaní jeho finančných prostriedkov
do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca
finančnú hotovosť - zálohu neposkytol, teda nebol nositeľom práv, o ktorých tvrdil, že je, a preto nebol
aktívnelegitimovanýnapodaniežaloby,keďnositeľmiprávabolijehorodičia,ktoríjednoznačnetvrdili,že
išlo o ich úspory, ktoré oni priamo poskytli a vyplatili predávajúcim. Pokiaľ išlo o investície na zakúpenie
plastových okien, tak na doklade bolo uvedené meno otca žalobcu a podľa tvrdenia svedkov - rodičov
žalobcu, peniaze dali oni žalobcovi, aby išiel okná vyplatiť. Z uvedeného je zrejmé, že nešlo o investície

žalobcu, ale o investície jeho rodičov, ktorí poskytli peniaze pre účel vyplatenia plastových okien. Pokiaľ
išlo o výmenu parkiet a kachličiek, žalovaná predložila listinné dôkazy o zakúpení materiálu s tým, že
práce boli vyhotovené svojpomocne, keď otec žalovanej zabezpečil uloženie parkiet. Okachličkovanie
kúpeľne a toalety vyhotovil svedok N. S., ktorý dosvedčil, ktoré investície boli realizované pred uzavretím
manželstva. Jednalo sa o investície zo strany rodičov žalobcu, ako to potvrdila svedkyňa C., ktorá na
to dala žalobcovi peniaze, ktorú skutočnosť žalovaná nepoprela. Na základe vykonaného dokazovania
dospel súd k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v každej jednej tvrdenej položke investícií

do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej, z ktorého dôvodu žalobu zamietol. Žalovaná tiež
namietla premlčanie uplatneného nároku, k čomu súd uviedol, že nakoľko žaloba bola zamietnutá z
dôvodunedostatkuaktívnejlegitimáciežalobcu,otázkapremlčaniabymohlabyťposúdenálenvovzťahu
k investíciám rodičov žalobcu do predmetnej nehnuteľnosti, no títo neboli stranou sporu, preto nebolopovinnosťou súdu nad rámec uplatneného nároku posúdiť aj otázku premlčania. Súd v tomto smere
poznamenal, že v prípade vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mala získať žalovaná plnením bez
právneho dôvodu, alebo z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, keď žalobca tvrdil, že byt mal byť

neskôr prevedený do ich bezpodielového spoluvlastníctva, bola žaloba podaná dňa 08.05.2009, pričom
investované bolo od roku 2003, keď prebehlo jednanie ohľadom bytu a vyplatená záloha, do septembra
2005,keďdošlokuzavretiumanželstvastranamisporu.Subjektívnadvojročnápremlčaciadobauplynula
v septembri 2007 a trojročná objektívna v septembri 2008. Aj v prípade, ak by boli uvedené investície
zo strany žalobcu realizované, bol by nárok v čase podania žaloby už premlčaný. O nároku na náhradu

trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalovanej uložiť zaplatiť mu sumu 6.638,78 eur titulom investície na
zakúpenie nehnuteľnosti a 3.659,39 eur titulom zhodnotenia nehnuteľnosti, ako aj uložiť žalovanej
nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100%. Jednoznačne považoval za preukázanú skutočnosť, že sa v

auguste2003sožalovanoudohodlitak,žeodprevádzateľovX.I.ajehomanželkyodkúpianehnuteľnosť,
byt v k. ú. A. I., evidovaný na LV č. XXXX Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru.
Za týmto cieľom obaja vyhľadali Ivana Straku a jeho manželku v predmetnom byte dňa 05.08.2003,
kedy sa dohodli, že za 660.000,- Sk im byt odpredajú a dohodli sa, akým spôsobom bude kúpna cena
vyplatená. Dňa 05.08.2003 žalobca priniesol 200.000,- Sk, ktorú sumu mu dali jeho rodičia, ktorí boli pri

tejto transakcii prítomní a sumu 160.000,- Sk zaplatila žalovaná, ktorú jej dali jej rodičia. Vo C., a. s. bola
vybavená pôžička vo výške 300.000,- Sk, ktorú čerpala matka žalovanej X. D., a ktoré splátky v prospech
banky vo výške 2.800,- Sk mesačne v jej prospech refundovali do 09.10.2008. Pri dohode v auguste
2003 sa so žalovanou dohodli tak, že byt bude odkúpený do osobného vlastníctva od bytového družstva
v ich prospech. On sa až po rozvode manželstva dozvedel, že 01.06.2004 žalovaná uzatvorila s bytovým

družstvom dohodu o nájme výlučne vo svoj prospech a následne nehnuteľnosť nadobudla do výlučného
vlastníctva. On bol v domnení, že nadobudli spoločný nájom bytu a neskôr spoločne vlastníctvo k bytu, z
uvedeného dôvodu sa snažil byt skultúrniť. Za týmto cieľom zakúpil štyri okná, balkónové dvere, rolety,
siete na okná, ktoré boli zaplatené z jeho finančných prostriedkov, ktoré dostal od rodičov. V predizbe,
v kuchyni a na balkóne vybudoval novú dlažbu, taktiež výlučne z jeho finančných prostriedkov. V dvoch

izbách boli vymenené parkety, pričom materiál a prácu zaplatil zo svojich finančných prostriedkov. Za
trvania manželstva boli vymenené aj vchodové dvere, ale neboli zaplatené zo spoločných peňazí, ale z
finančných prostriedkov, ktoré mu dali jeho rodičia. Poukázal na skutočnosť, že zhodnotenie bytu bolo
uhrádzané nielen z finančných prostriedkov, ktoré mu rodičia darovali, ale aj zo svadobných darov, ktoré
mu pred uzavretím manželstva darovali príbuzní. V žiadnom prípade nesúhlasil s tým, že súd o trovách

konania rozhodol v prospech žalovanej, pretože v danej veci sú skutočne dôvody hodné osobitného
zreteľa. Kým on naivne veril každému slovu žalovanej, ktorá v úradnej záležitosti bytu vybavovala, ani
len netušil, že od začiatku ich vzťahu postupuje nekorektne a prefíkane, a zabezpečuje majetok výlučne
vo svoj prospech.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5C/3/2019 je nárok žalobcu na

vyporiadanie nárokov z podielového spoluvlastníctva a z investícií do výlučného majetku žalovanej, ktorý
bol rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 12. apríla 2016, č.k. 7C/101/2009-519 vylúčený na
samostatné konanie.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,

ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá a žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP]. Uvedený odvolací dôvod je daný,
ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z

ustanovenia § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil
rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebo
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, a ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak,
z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo

ktoré odporujú ustanoveniam § 195 až 210 CSP.

9. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že
na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.

Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je
ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom
zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral
do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a

výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku
súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazovvychádzalaakovyhodnotil,prečonevykonalďalšienavrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil,
teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a

nemožno mu nič vyčítať.

11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

13. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/2004).

14. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I.ÚS 50/2004).

15. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

16. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovýmzáverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.

17. Rovnako súd prvej inštancie správne posúdil i premlčanie nároku žalobcu v prípade, že by tento bol
preukázaný, vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania zo strany žalovanej, pričom odvolací súd v

podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti (body 26. a 27.), pričom
je potrebné uviesť, že odvolateľ žiadnym spôsobom nerozporoval posúdenie premlčania jeho nároku.

18. Odvolateľ tiež namietol, že o nároku na náhradu trov konania malo byť rozhodnuté v zmysle ust.
§ 257 CSP a z dôvodov osobitého zreteľa v spore úspešnej žalovanej nemal byť priznaný nárok na
náhradu trov konania.

19. Ustanovenie § 257 CSP teda rovnako ako ustanovenie § 150 O.s.p. predstavuje odchýlku zo zásady
zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd
nemusízaviazaťneúspešnústranunahradiťtrovykonaniaúspešnejstrane.Existenciudôvodovhodných
osobitnéhozreteľamusítvrdiťapreukázaťstranainakpovinnázaplatiťnáhradutrovkonania.Predmetné

zákonné ustanovenie tak rozširuje prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti
nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto
ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Ustanovenie § 257
CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o
náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad,

ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného
zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, a tiež na
okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov
konaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípaduajednýmzrozhodujúcichhľadísk
je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo

dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom,
pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému
záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky:

musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je
ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré
môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov
konania.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by nemal byť v spore úspešnej žalovanej priznaný voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov konania. Takýmito dôvodmi nie sú ani dôvody, na ktoré poukázal odvolateľ vo svojom odvolaní. Súd
prvej inštancie preto správne posúdil úspešnosť žalovanej v spore a správne jej v súlade s ust. § 255
ods. 1 CSP priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

21. Ďalšie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,
keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR
sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa,
už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už

vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.22. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcu neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky
v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadať z tzv. úradnej povinnosti (§ 380
ods. 2 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej, ako aj v závislom

výroku o nároku na náhradu trov konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu. O

výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).