Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218201247
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4218201247.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.SidónieSládečkovejačlenieksenátu
JUDr. Eriky Madarászove a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO
35 831 154, so sídlom Bratislava, ul. Mýtna č. 48, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so
sídlom Bratislava, ul. Mýtna č. 48, proti žalovanej: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č.XXX, o zaplatenie
1154,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Komárne č.k.

13Csp/33/2018-84 zo dňa 11.10.2018 a čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom, takto

r o z h o d o l :

1. Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby v sume 464,50 eura, rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom vyhovujúcom výroku čo do sumy 464,50 eura ruší a konanie zastavuje.
2. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku čo do sumy 653,65
eura s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1118,15 eura
s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 05.05.2015 do zaplatenia , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu zamietol . O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 93,66%, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov, o ktorej
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie po právnej

stránke odôvodnil ust. § 261 ods. 6, 497 Obch. zákonníka, § 1 ods. 2, §9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods. 6 , § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Podľa zisteného
skutkového stavu mal preukázané, že žalovaná uzatvorila so spoločnosťou Consumer Finance holding
a.s. Kežmarok dňa 29.01.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX na sumu 2.500 eur, ktorú sa žalovaná
zaviazala splácať v 60. mesačných splátkach po 66,54 eura, celkovo sumu 3.992,40 eura. Žalovaná
svoj záväzok splácať pôžičku riadne a včas nesplnila, preto ju veriteľ listom zo dňa 27.02.2015 vyzval k

úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Ked
´že žalovaná na výzvu uhradiť dlžné splátky nereagovala veriteľ dňa 19.04.2015 vyhlásila zosplatnenie
celého úveru, čo oznámil žalovanej listom zo dňa 29.04.2015 a vyzval ju na zaplatenie dlhu vo výške
2419,52 eura. z prehľadu splátok súd zistil, že žalovaná od 17.02.2014 do 20.09.2017 uhradila sumu
1.956,10 eura a ´dalšie úhrady nerealizovala, preto sa žalobca domáha zaplatenia zvyšku pôžičky , ktorú
ku dňu podania žaloby 22.02.2018 vyčíslil na sumu 1154,72 eura s úrokmi z omeškania.

1.2 Žalovaná so žalobou nesúhlasila, namietala, že výška úrokovej sadzby 32% uvedená v zmluve je v
rozpore s dobrými mravmi , lebo v zmluve dohodnutá úroková sadzba trojnásobne prevyšuje priemernú
úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných úverov a pôžičiek v 1/2014 ,ktorá
bola 11,71 ( § 53 ods. 6 OZ). Ďalej namietala, že zmluva neobsahuje termín splátok , ktorý musí byť
určený presným dátumom a nesplnenie uvedených podmienok spôsobuje že zmluva je bezúročná a
bez poplatkov. Namietala aj to, že veriteľ si neoveroval bonitu klienta, preto nie je oprávnený vyžadovať

od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru a že žalobca neuviedol, akým spôsobom boli jednotlivé
platby započítané, s ktorou splátkou sa dostala do omeškania a preto vzniesla námietku premlčanianeuhradených splátok zročných od 22.02.2015. Poukázala na to, že okrem platieb zohľadnených v
žalobe, zaplatila ešte sumu 185,80 eura. Sumu 36,55 eura, ktorú si žalobca uplatňuje ako náklady v
súvislosti s vymáhaním pohľadávky žalobca ničím nepreukázal.

1.3 Súd posúdil tento právny vzťah ako spor zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou
a právnym predchodcom žalobcu dňa 29.01.2014 z ktorej žalobca vyvodzuje v tomto konaní uplatnené
právo . Na právny vzťah vzniknutý touto zmluvou preto aplikoval právne normy spotrebiteľského práva,
a to zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu
(ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že žalobca si v danom prípade
uplatnilnároknazaplateniesumyvovýške1.154,72 euraztituluposkytnutéhoúveruvovýške2.500eur,
z ktorého žalovaná zaplatila len sumu 1956,10 eura. Žalovaná nepreukázala, že by svojmu veriteľovi
uhradila sumu prevyšujúcu žalobcom uvedenú sumu úhrad, keď svoje tvrdenie o úhrade (ďalšej) sumy
vo výške 185,80 eur nepreukázala. Do zosplatnenia úveru v súlade s § 565 OZ a s poukazom na bod
12.4 zmluvných podmienok, bolo splatných 14 splátok po 66,54 eur (spolu vo výške 931,54 eura), kým

žalovaná uhradila len 9 splátok po 66,54 eur a jednu splátku vo výške 12,95 eur (úhrnom 611,81 eur)
a tak dlžné splátky predstavovali sumu vo výške 319,73 eur a spolu s predčasne zosplatnenou istinou
úveru vo výške 2.142,71 eur dlh žalovanej v čase zosplatnenia predstavoval sumu vo výške 2. 462 44
eura (319,73 + 2. 42, 1). Žalovaná po predčasnom zosplatnení úveru uhradila do 20.09.2017 sumu vo
výške 1.344,29 eura a tak jej dlh je 1.118,15 eura. Súd uplatnený nárok žalobcu považoval za dôvodný

do výšky 1.118,15 eur a žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od 05.05.2015
do zapalatenia ( § 517 ods. 1,2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., vo zvyšku žalobu zamietol,
keď nárok žalobcu na náklady vo výške 36,55 eura za dôvodný nepovažoval a žalobca ich dôvodnosť
ani nepreukázal. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu vo výške 1.118,15 eura
s príslušenstvom zamietol. Súd nepovažoval úver za bezúročný a bez poplatkov ( § 9 ods. 2 písm.y/

zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 29.01.2014) ako to namietala žalovaná, pretože nebolo
preukázané jej tvrdenie o 32% úrokovej sadzbe, pretože zo zmluvy vyplýva, že dohodnutá fixná ročná
úroková sadzba bola vo výške 22,20% a priemerná hodnota RPMN vo výške 21, 09% nie je v rozpore s
ust. § 53 ods.6 OZ, pretože neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za obdobné
spotrebiteľské úvery. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu

a žalobcovi, ktorý mal úspech v pomere 93,66% priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov ( § 262
ods. 1, § 255 ods. 1,2 CSP).

2.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá napadla vyhovujúci výrok rozsudku, ktorým jej
súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.118,15 eura s 5,05% úrokom z omeškania od 05.05.2015

do zaplatenia a zároveň napadla aj súvisiaci výrok o trovách konania. Odvolanie odôvodnila tým, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), pretože
súd neakceptoval jej procesný prostriedok obrany a to je vznesenú námietku premlčania. Poukázala
na to, že listom zo dňa 27.02.2015 označeným ako predžalobná upomienka právny predchodca
žalobcu ju upozornil , že je v omeškaní so splátkou zročnou dňa 20.12.2014 a že pokiaľ túto

omeškanú splátku neuhradí, žalobca pristúpi k vyhláseniu okamžitej splatnosti dlhu a bude požadovať
jednorazové splatenie celej dlžnej sumy. Predžalobná upomienka predstavuje výzvu v zmysle § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého: „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva“. Z uvedeného vyplýva, že so splátkou zročnou dňa 20.1.2014 bola
v zmysle predžalobnej upomienky 3 mesiace v omeškaní. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka:
„Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie lektor ej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť

premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V predžalobnej upomienke zo dňa 27.02.2015
jednoznačne právny predchodca žalobcu uvádza, že žalovaná je v omeškaní tri mesiace so splátkou
zročnou 20.12.2014 a z uvedeného dôvodu s poukazom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka
premlčacia doba začala plynúť dňa 21.12.2014 a uplynula 20.12.2017. Keďže žaloba bola doručená
súdu dňa 22.02.2018 žalobcom uplatnený nárok je premlčaný v celom rozsahu, ale súd neprihliadol

na vznesenú námietku premlčania. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia iných súdov ( rozsudok
KS prešov sp.zn. 6C/26/2017, KS Trenčín sp.zn. 17Co/385/2016, KS Žilina sp.zn. 9Co/40/2018). Z
uvedených dôvodov navrhla zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, eventuálnezmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň vyjadrila súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby
žalobcom.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

4 . Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj

skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( § 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§385ods.1CSProzsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvyhovujúcom
výroku prečiastočnéspäťvzatiežalobydosumy464,50eurasprísl.,zrušilakonanievtejtočastizastavil
podľa § 370 ods. 1,3 CSP a v časti vyhovujúceho výroku do sumy 653,65 eura s prísl. a výroku o trovách
konania tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CPS zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu23.01.2019 domáhal zaplatenia sumy 1154,72 eura
s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 05.05. 2015 do zaplatenia z titulu neuhradenej pohľadávky
vzniknutej neplnením dohodnutých podmienok zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 29.01.2014 medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Súd prvej inštancie o uplatnenom nároku rozhodol

napadnutým rozsudkom tak, že čiastočne žalobe vyhovel čo do prisúdenia sumy 1.118,15 eura s
príslušenstvom a vo zvyšku ( 36,55 eura s príslušenstvom ) žalobu zamietol. Odvolanie proti rozsudku čo
do vyhovujúceho výroku podalal odvolanie žalovaná a v rozsahu jej odvolania odvolací súd preskúmaval
napadnutý rozsudok. Žalobca odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby čo do sumy 36.55 eura s
príslušenstvom nepodal, preto v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť a nebol predmetom

prieskumu odvolacieho súdu. Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca doručil dňa 09.10.2018 podanie
cez e-žaloby, v ktorom ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní určeného na deň 11.10.2018 a zároveň
čiastočne zobral žalobu späť a to v časti žalovanej istiny vo výške 464,50 eura a v časti zmluvných pokút
a poplatkov vo výške 36,55 eura a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Dôvodom čiastočného späťvzatia
žaloby bolo to, že žalovaná vykonala úhradu tejto sumy a to dňa 09.02.2018 sumu 185,80 eura, dňa

25.04.2018 sumu 92,90 eura a dňa 28.08.2018 sumu 185,80 eura. Späťvzatie žaloby v časti 36,55 eura
nezdôvodnil. Toto elektronické podanie podľa záznamu v spise na č.l.65 bolo spracované podateľnou
MS SR oneskorene z dôvodu zahltenia e- podateľne a súdu prvej inštancie doručené až 12.10.2018 ( č.l.
66), preto súd prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí žaloby v čase vynesenia napadnutého rozsudku
nemal vedomosť a nerozhodol o ňom, ale spolu s odvolaním žalovanej ho predložil odvolaciemu súdu

na rozhodnutie. S ohľadom na uvedené odvolací súd podľa § 370 ods. 1,3 CSP rozhodol o čiastočnom
späťvzatí žaloby ale len v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 464,50 eura, pretože o sume 36,55 eura s
príslušenstvom už bolo právoplatne rozhodnuté napadnutým rozsudkom zamietajúcim výrokom , preto
odvolací súd už nemohol o nej rozhodovať v rámci späťvzatia žaloby.

6. Predmetom odvolacieho konania po pripustení čiastočného späťvzatia žaloby , zostalo zaplatenie
sumy 653,65 eura s príslušenstvom (1.118,15 eura- 464,50 eura).
Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku
nevysporiadal s tým, či žalobca uplatnenú pohľadávku nadobudol platným právnym úkonom postúpenia
v nadväznosti na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého: „Ak

je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“7. Zaoberajúc sa odvolacou námietkou žalovanej uvedenou v odvolaní odvolací súd dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej je dôvodné. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom čiastočne
vyhovel žalobe žalobcu, ke´d zaviazal žalovanú zaplatiť v napadnutom výroku žalovanú sumu bez toho,

že by sa vysporiadal s odôvodnenou námietkou premlčania, ktorú vzniesla žalovaná v písomnom
vyjadrení k žalobe ( č.l.57-58).V odôvodnení rozsudku absentuje akákoľvek zmienka o tom, ako súd
posúdil túto námietku žalovanej na ktorú je povinný prihliadať. Ak dôjde k platnému uplatneniu námietky
premlčania, má to za následok, že súd nemôže premlčané právo priznať( § 100 ods. 1 CSP). Odvolací
súdvtejtosúvislostipoukazujenaustanovenie§103druhejvetyObčianskehozákonníka,podľaktorého,

ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky. Je zrejmé, že citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej
doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený
veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného
dlhu), ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V
prípadespotrebiteľskejzmluvymápritomdodávateľpodľa§53ods.9Občianskehozákonníkapovinnosť

čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od
omeškaniasozaplatenímsplátky,tovšakničnemenínatom,žepremlčaciadobasaajvtakomtoprípade
začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka),
teda začína plynúť skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Vzhľadom k uvedenému bude potrebné, aby sa
súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne zaoberal žalobným nárokom aj s ohľadom na vznesenú

námietku premlčania, ktorej sa súd v napadnutom rozsudku vôbec nevenoval. Predmetom ďalšieho
konania bude už len pohľadávka vo výške 653,65 eura s príslušenstvom, o ktorej bude potrebné
rozhodnúť.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom

výroku čo do sumy653,65 eura s príslušenstvom podľa § 389 ods. 1 písm b/, CSP zrušil a v rozsahu
zrušenia vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
v ktorom sa bude opätovne zaoberať nárokom žalobcu aj z hľadiska vznesenej námietky premlčania a
opätovne rozhodne a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie
rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).