Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. december 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/423/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606202305
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5606202305.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom
Bratislava,ul.Vajnorskáč.100/A,IČO:35705019,zastúpenýsplnomocnenýmzástupcomJUDr.Petrom
Škerlíkom, advokátom so sídlom J. W., ul. F. č. XXXX/X, proti žalovanej: U. W., rod. K., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. V., L. č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom FIAČAN & PARTNERS, s. r. o.,
so sídlom Liptovský Mikuláš, ul. M. Pišúta č. 936/16, o zaplatenie sumy 829,42 eur s príslušenstvom, o

odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č. k. 7C/86/2006-58 zo dňa
20. júna 2006, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 24.987,-
Sk s 9 % ročným úrokom z omeškania od 06. 11. 2004 do zaplatenia a trovy konania vo výške 7.286,-

Sk, tieto k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Škerlíka, advokáta, so sídlom J. W., ul. F.
XXXX/X, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi,
preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o pripojení, ktorou sa žalobca zaviazal poskytovať
telekomunikačné služby verejnej telefónnej siete v systéme EuroTel Bratislava, a. s., dňa 23. 02. 2004.
Žalovaná sa zaviazala platiť za poskytnuté služby podľa platného cenníka služieb, na základe faktúry

obsahujúcej lehotu splatnosti. Súčasne uvedeného dňa žalobca predal žalovanej mobilný telefón zn.
Nokia 3510i, so zľavou. Podľa bodu 3 písm. a/ dodatku k zmluve sa žalovaná zaviazala platiť včas cenu
služieb v súlade so zmluvou a všeobecnými podmienkami a platným cenníkom služieb tak, aby nedošlo
k prerušeniu poskytovania služieb zo strany prevádzkovateľa. Prvostupňový súd poukázal na listiny, a
to pokus o zmier zo dňa 29. 10. 2004, ktorým bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie žalovanej istiny.
Súčasne s touto listinou oznámil žalobca žalovanej odstúpenie od zmluvy. Prvostupňový súd poukázal

na čl. 13 bod 15 Všeobecných podmienok, podľa ktorých účastníci dojednali pre prípad zániku zmluvy
konečné vyúčtovanie, ktoré sa zaviazala žalovaná uhradiť. V tomto smere súd prihliadol na faktúry s
vyúčtovaním 6.014,- Sk s lehotou splatnosti 02. 07. 2004, faktúru na sumu 1.923,50 Sk splatnú 03. 08.
2004, faktúru na sumu 1.965,- Sk splatnú dňa 02. 09. 2004, faktúru na sumu 15.034,50 Sk splatnú 05.
10. 2004, čo predstavovalo zmluvnú pokutu 15.000,- Sk, upomienku 50,- Sk, po odpočítaní služby GSM
12,87 Sk, ako aj po odpočítaní DPH 2,40 Sk, ďalej na faktúru na sumu 50,- Sk (upomienka) splatnú 05.

11. 2004. Následne s poukazom na ust. § 51 Občianskeho zákonníka, ako aj § 43 ods. 1, 3 zákona č.
610/2003 Z. z., § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. a § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania od 06. 11. 2004 a trovami
konania. Súd v časti prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania žalobu zamietol.V rozhodnutí prvostupňový súd konštatoval, že podľa § 101 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) rozhodol v neprítomnosti žalovanej, ktorá bola na súdne pojednávanie riadne predvolaná,
nepožiadala o odročenie.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu voči nej zamietol s priznaním trov konania.

Uvádzala, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a na základe toho vec nesprávne právne posúdil. Z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávny
skutkový záver, keďže ona nikdy a nijakým spôsobom zmluvu, na základe ktorej by žalobcovi vznikol voči

nej akýkoľvek nárok na plnenie, neuzavrela. Tvrdila, že nikdy žalobcu za takýmto účelom nevyhľadala,
nenavštívilaaaninijakýminýmspôsobomsasožalobcom,resp.sjehozamestnancamičiinýmiosobami
konajúcimi v mene a na účet žalobcu, v priestoroch žalobcu ani na nijakom inom mieste osobne ani
prostredníctvom nijakého zástupcu nestretla. Tvrdila, že nikdy od žalobcu neprevzala a nepoužívala
mobilný telefón zn. Nokia 3510i, za používanie ktorého by žalobcovi vznikol nárok na peňažné plnenia

voči nej. Namietala, že súd prvého stupňa sa pri hodnotení dôkazov nijakým spôsobom nevyporiadal so
skutočnosťou, že na zmluve o pripojení zo dňa 23. 02. 2004 v znení jej dodatku zo dňa 23. 07. 2004,
ako aj na následných žalobcom vystatovaných faktúrach, je uvedené meno sestry žalovanej I. V., t. č.
na neznámom mieste v Českej republike. Uvedená adresa je aj na vystavených faktúrach žalobcom.
Súd prvého stupňa však v konaní neprihliadol na túto, pre výsledok konania, signifikantnú skutočnosť.

Namietala, že ako žalovaná v tejto právnej veci má postavenie účastníka konania, avšak nemohla
produkovať na svoju obranu dôkazy spochybňujúce základ a rozsah nároku uplatňovaného žalobcom,
lebo k jej výsluchu nedošlo. Poukázala na to, že dňa 23. 05. 2006 súd prvého stupňa zaslal žalovanej
predvolanie na súdne pojednávanie č. k. 7C 86/2006 zo dňa 19. 05. 2006 ako písomnosť určenú do
vlastných rúk na adresu U. K., U. XXX, XXX XX U.. Tvrdila, že v roku 2005 uzavrela manželstvo,

prijala priezvisko „W.“ a od 31. 03. 2005 zmenila svoj doterajší trvalý pobyt na novú adresu L. XX. Od
mesiaca marec 2005 sa vôbec nezdržiavala na adrese U. XXX, a to ani krátkodobo. Tvrdila, že sa
nemohla o súdnom pojednávaní v tejto právnej veci dozvedieť, nakoľko nemala možnosť o predvolaní
ako písomnosti určenej do jej vlastných rúk sa dozvedieť, a teda ho prebrať, a tak sa k žalobe vyjadriť
a na svoju obranu produkovať dôkazy, hoci ako účastníčka konania mala právo vyjadriť sa k návrhom

na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Namietala, že súd prvého stupňa pri doručovaní
písomností určených do vlastných rúk aplikoval právnu fikciu doručenia ustanovenú v § 47 ods. 2 O. s.
p. v znení neskorších predpisov. Nakoľko však v čase doručovania predvolania už bývala na inej adrese
a v mieste doručenia sa nezdržiavala, nebola tak splnená zákonom stanovená podmienka na aplikáciu
právnej fikcie doručenia súdom prvého stupňa a súd prvého stupňa v takomto prípade nebol oprávnený

aplikovať právnu fikciu doručenia, nakoľko neboli splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Aby
mohla právna fikcia svoj účel splniť, dosiahnutie právnej istoty musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré
s ňou zákon spája.

Spochybňovala pasívnu legitimáciu na svojej strane vzhľadom k tomu, že nikdy a nijakým spôsobom
neuzavrela so žalobcom záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého by mu vznikol nárok voči nej.

Žalobcavosvojompísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanejnavrholrozsudokokresnéhosúdupotvrdiť
s tým, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť mu trovy odvolacieho konania.

Uvádzal, že tvrdenia žalovanej, uvádzané v odvolaní, nepovažuje za pravdivé. O tom, že žalovaná
zmluvu aj s dodatkom uzatvorila, svedčia aj podpisy žalovanej na zmluve, dodatku a ďalších listinách,
ktoré podpisovala pri uzatváraní zmluvy, fotokópia občianskeho preukazu a rodného listu žalovanej,

ktorých originály predložila za účelom preukázania svojej totožnosti žalobcovi pri uzatváraní zmluvy a
dodatku, žiadosť o zrušenie služby Easy z dôvodu prechodu na využívanie služieb inou formou, ako
aj skutočnosť, že žalovaná po určitú dobu za poskytnuté telekomunikačné služby riadne
platila. Okrem toho uvádzal, že bol ako predajca povinný vždy skúmať, či podoba osoby, ktorá sa
uchádzala o uzatvorenie zmluvného vzťahu, zodpovedá na fotografii predkladanom doklade totožnosti.

To, že na zmluve o pripojení sa v časti „adresa zasielania faktúr“ uvádza I. V. je fakt, ktorý
ale nič nemení na tom, že účastníčkou zmluvného vzťahu je žalovaná, ktorej meno, priezvisko, adresa,ako aj ostatné osobné údaje sú uvedené v zmluve v časti A - účastník fyzická osoba nepodnikateľ.
Rovnako na tom nič nemení ani skutočnosť, že I. V. na adresu, ktorú uviedla žalovaná do zmluvy, boli
zasielané faktúry. Bola tým len naplnená vôľa žalovanej, ktorá z dôvodov, ktoré neboli skúmané, pretože

neboli podstatné, si želala, aby boli faktúry zasielané na adresu jej sestry. Na každej faktúre, okrem
adresáta,sanachádzaajmenoaadresaúčastníkazmluvnéhovzťahu- zákazník,tedavždyjenafaktúre
uvedená žalovaná. Pokus o zmier bol však zaslaný doporučeným listom už len na adresu žalovanej,
ktorú uviedla do zmluvy 02. 11. 2004, teda v dobe, kedy ešte žalovaná mala trvalý pobyt na adrese U.
XXX. Pri hodnotení skutočnosti, že žalovaná vydajom zmenila priezvisko a presťahovala sa, poukázal

primárne na to, že uzatvorením zmluvy sa žalovaná zaviazala, okrem iného, aj po celý čas účinnosti
zmluvy oznamovať písomne žalobcovi zmenu svojich identifikačných údajov, a to najmä zmenu mena,
priezviska, adresu bydliska, všetko najneskôr do 7 dní odo dňa takejto zmeny a zároveň predložiť doklad
preukazujúci zmenu. To, že žalovaná tak nekonala, zavinila, že nebolo možné doručovať písomnosti na
novú adresu jej trvalého bydliska. Taktiež pokiaľ žalovaná namieta, že sa vydala a v čase doručovania na
adrese, na ktorú jej boli súdom doručované písomnosti, sa nezdržiavala, vyslovil názor, že toto tvrdenie

je účelové. Samotná skutočnosť, že sa vydala a zmenila adresu trvalého pobytu ešte neznamená, že
sa na adrese, na ktorej bývala dovtedy, nezdržiavala, ak nie trvalo, tak aspoň sporadicky. Je preto
dôvodné predpokladať, že jej rodina oznamovala doručovanie zásielok zo súdu, resp. informovala ju
o doručení oznámení poštového doručovateľa o uložení zásielok zasielaných súdom. Obec U. má len
asi 600 obyvateľov a asi len 180 obývaných domov. Z toho vyplýva, že poštová doručovateľka mohla

dobre poznať, a zrejme aj poznala, rodiny bývajúce v jednotlivých domoch, do ktorých takmer denne a
dlhodobo doručovala poštové zásielky. Preto ak v roku 2006, po viac ako roku odkedy žalovaná zmenila
svoj pobyt, doručovateľka na zásielky vyznačila, že táto nebola prevzatá v úložnej dobe, je dôvodné sa
domnievať, že ak sa na adrese U. XXX žalovaná nezdržiavala trvalo, že sa tam zdržiavala aspoň občas.
Preto ak aj dnes už nie je možné relevantne preukázať, či sa na adrese v čase doručovania písomností

U. XXX nezdržiavala, aby bolo možné aplikovať zákonnú fikciu doručenia, rozhodne nie je dôvodné sa
domnievať, že by tam žalovaná nebola za otcom alebo bratom chodila vôbec.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221
ods. 1 písm. f/, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to z nasledovných
dôvodov:

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci konal na základe

žaloby žalobcu podanej na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši dňa 27. 04. 2006.

Okresný súd dňa 17. 05. 2006 vytýčil termín pojednávania na deň 20. 06. 2006 o
10.30 hod. Termín pojednávania doručoval účastníkom. Z doručenia do vlastných rúk žalovanej (č.
l. 40) bolo zistené, že žalovanej termín pojednávania spolu s návrhom navrhovateľa doručený nebol
a z oznámenia poštového doručovateľa vyplýva, že zásielku žalovaná neprevzala v odbernej lehote.

Zároveň je dopísané na doručenke s dátumom 24. 05. 2006 do vlastných rúk, že žalovaná nebola
zastihnutá.

Prvostupňový súd vo veci pojednával dňa 20. 06. 2006, a to v neprítomnosti žalovanej. Pred začatím
pojednávania súd zistil, že sa žalobca a žalovaná nedostavili. U žalovanej na strane č.
54 je poznamená fikcia doručenia, súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa

s dokladmi, vypočul splnomocneného zástupcu žalobcu a vo veci vyhlásil dňa 20.6.2006 rozsudok v
mene Slovenskej republiky.

Žalovaná si zvolila právne zastúpenie a dňa 26. 07. 2012 požiadala o doručenie rozsudku, kde uviedla,
že o prebehnutom súdnom konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš č. k. 7C/86/2006 sa
dozvedela v súvislosti s exekučným konaním vedeným u súdneho exekútora JUDr. Jozef Ďurica,

Exekútorský úrad, X. XX, Z., EX 4830/06. Tvrdila, že rozsudok jej doposiaľ nebol riadne do vlastnýchrúk doručený a tak ako účastníčka konania nemala možnosť s týmto sa oboznámiť, podať proti nemu
v zákonom stanovenej lehote riadny opravný prostriedok, čím jej bolo odopreté právo na súdnu a inú
právnu ochranu.

Následne prvostupňový súd doručil žalovanej rozsudok dňa 24. 09. 2012.

V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná.

Odvolací súd po preskúmaní spisu prvostupňového súdu mal za to, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
V danom prípade konaním prvostupňového súdu bola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatie možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva, napr. právo zúčastniť sa

pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a podobne. Takýmto procesným právom účastníka je i
to,abyrozhodnutiesúduprvéhostupňa,sktorýmnesúhlasí,bolonazákladejehoodvolaniapreskúmané
odvolacím súdom.

Podľa § 47 ods. 2 O. s. p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí,

že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o
doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom
vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje
sa posledný deň lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 O.

s. p. vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne združuje v mieste
doručenia a má tak možnosť si doručenú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať či
vyzdvihnúť. Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou,
ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou vystavená doručenka
zachytávajúca postup pri doručení vrátane údajov vyžadovaných ust. § 47 ods. 2 O. s. p. osvedčuje

pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento dôsledok môže nastať len
vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v
mieste doručenia zdržiaval, nie je osvedčené, či je táto domnienka náhradného doručenia splnená. V
takomtoprípadejepovinnosťousúduvykonaťšetrenienazisteniejejsplnenia,pričomniejepovinnosťou
účastníka, ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho

prípadnéhotvrdenia,žesavčasedoručovaniavmiestedoručenianezdržiaval(účastníknemápovinnosť
preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené). Záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný
len, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržiaval.

V preskúmavanej veci z obsahu doručenky založenej v spise na č. l. 40 je zrejmé, že obsahuje len údaje
otom,ženeúspešnýpokusodoručeniesvýzvouoopakovanédoručeniebolvykonanýdňa25.05.2006.

Opakované doručovanie bolo 26. 05. 2006 a zásielka bola uložená na pošte dňa 26.5.2006. Okolnosť,
že sa žalovaná v mieste doručenia dňa 24., 25. a 26. 05. 2006 zdržiavala, doručenka nepotvrdzuje
(neosvedčuje), pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je. Za týchto okolností je preto vždy
potrebné vykonať šetrenie na zistenie uvedených skutočností. V danom prípade okresný súd žiadne
šetrenie za účelom zistenia, či sa v uvedenom čase žalovaná zdržiavala v mieste bydliska na adrese

uvedenej na doručenke (č.l. 40) U. XXX, nevykonal.

Z dokladov pripojených k odvolaniu žalovanou bolo preukázané, že žalovaná v roku 2005 uzavrela
manželstvo a od 31. 03. 2005 zmenila svoj doterajší pobyt na novú adresu L. č. XX. Od mesiaca marec
2005 sa žalovaná nezdržiavala na adrese U. č. XXX, a to ani krátkodobo. Uvedené vyplynulo z čestného
prehlásenia pripojeného žalovanou. V tejto právnej veci je nutné poukázať na to, že žalovaná nemala

možnosť o predvolaní na pojednávanie ako písomnosti určenej do vlastných rúk sadozvedieť, ani ju prevziať a tým prevziať žalobu, k tejto sa vyjadriť, produkovať dôkazy ako účastníčka
konania. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nebol v plnom rozsahu zachovaný pri doručovaní
zákonný postup podľa § 47 ods. 2 O. s. p. prvostupňovým súdom. V danom prípade nemožno vychádzať

z fikcie doručenia rozhodnutia uplynutím tretieho dňa od jeho uloženia na pošte.

Ak teda prvostupňový súd postupoval takýmto spôsobom, porušil procesné práva žalovanej ako
účastníčky konania, lebo nebola riadne predvolaná na pojednávanie, nebol jej doručený žalobný návrh
a odvolací súd takýto postup prvostupňového súdu považoval za odňatie možnosti žalovanej
konať pred súdom.

S poukazom na túto skutočnosť odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

V ďalšom konaní prvostupňový súd predvolá žalovanú na pojednávanie. Žalovanej umožní produkovať
vo veci dôkazy, vyjadriť sa k žalobnému návrhu a po vykonanom dokazovaní vo veci opätovne rozhodne.
V novom rozhodnutí rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .